{"guid": "17fd7b2e-a8f5-4e01-9068-336653554780:0b8292b7-1d4b-42c8-a61b-49c9724f74d6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2", "spisova_znacka": "6Sa/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/5/2017 z 23. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. októbra 2018, sp. zn. 6Sa/5/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2", "identifikacne_cislo": "7017200403", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Dana Bystrianská", "sudca_id": 1323, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-bystrianska-1323", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b8292b7-1d4b-42c8-a61b-49c9724f74d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200403
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: J.. J. F., Z. X, X. O., zastúpená: JUDr. Ladislav Pirovits,
advokát, so sídlom Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 23554-2/2017-BA zo dňa
10.04.2017 a rozhodnutia č. 23555-2/2017-BA zo dňa 10.04.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd   z r u š u j e  rozhodnutie žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutiami
správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-
GC04/16 zo dňa 4.10.2016 ako aj a rozhodnutie žalovanej 23555-2/2017-BA zo dňa 10.4.2017 v
spojení s  rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č.
703-3910923916 zo dňa 6.10.2016  a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

II. Z a s t a v u j e  konanie v časti žaloby žalobcu, doručenej súdu 1.6.2017 o preskúmanie rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910671216-GC04/16 zo 4.8.2016 a rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4.8.2016 /§ 63 SSP/.

III. Žalobkyni súd  p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou z 31. 5. 2017 podanej na správny súd 1.6. 2017 žiadala žalobkyňa preskúmanie
zákonnosti označených rozhodnutí žalovanej. Žalobkyňa žiadala ako nezákonné zrušiť rozhodnutie
žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 ako aj a
rozhodnutie žalovanej 23555-2/2017-BA zo dňa 10.4.2017 v spojení s  rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 703-3910923916 zo dňa 6.10.2016  a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Rozhodnutím žalovanej č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016
bolo rozhodnuté o tom, že sa žalobkyni nevráti zaplatené poistné na nemocenské poistenie a starobné
poistenie a poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity vo výške 2545,36
Eur na základe žiadosti žalobkyne, ktorú zamietol správny orgán prvého stupňa. V odvolacom konaní
žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 700-3910916716-GC04/16
zo dňa 4.10.2016, ktoré potvrdila.

3. Žalobkyňa žiadala zrušiť aj rozhodnutie žalovanej č. 2355-2/2017-BA zo dňa 10.4.2007, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa /



Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov/ rozhodnutie č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6.10.2016,
ktorým bolo predpísané žalobkyni penále za január až december 2009 a január až jún 2010 v sume
1.727,70 Eur.

4. Žalobkyňa navrhla obidve napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj s nimi súvisiace rozhodnutia
prvostupňového orgánu, zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, g/, pretože 1/ vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP), 2/ sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. b/ SSP), 3/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SPP), 4/ skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SPP) 5/ pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SPP).

5. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č.
700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016 sa nevyhovelo žiadosti žalobkyne na vrátenie žalobkyňou
zaplateného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. Žiadosť žalobkyňa
podala 14.9.2016 správnemu orgánu prvého stupňa a žiadala vrátenie neoprávnene a omylom
zaplateného poistného a uviedla, že na základe licencie LIA/KE/0382/05 nevykonávala podnikateľskú
činnosť, nemala príjmy a nemala prihlasovaciu povinnosť ani odhlasovaciu povinnosť voči sociálnej
poisťovni.

6. V odôvodnení rozhodnutia č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa 4.10.2016  správny orgán prvého
stupňa konštatoval, že nezistil dôvodnosť žiadosti žalobkyne o vrátenie zaplateného poistného
žalobkyňou bez právneho dôvodu. Žalobkyňa podľa neho mala postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č. L1A/KE/038/05 zo dňa
17.8.2005. Uvedenú  licenciu Slovenská lekárska komora rozhodnutím zo dňa 8.12.2015 a zrušila ku
dňu 23.1.2016. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z príjmov uvádzaných Daňovým riaditeľstvom
SR, ktorý uviedol za rok 2007 príjem žalobkyne z podnikania 1.151.502,- Sk, za rok 2008 701.116,- Sk,
za rok 2009 daňové priznanie nebolo predložené.

7. Proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie.
Uviedla, že správny orgán prvého stupňa vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu,
neobstaral si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, nepostupoval podľa § 184 a nasl. a § 195
a § 196 zákona o sociálnej poisťovni, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, k nesprávnym
skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napokon uviedla, že jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľné. Dôvodila tiež, že rozhodnutie má
vychádzať zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci a má byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Správny orgán prvého stupňa podľa
žalobkyne neuviedol vo svojom rozhodnutí, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými
úvahami a akými hodnoteniami sa spravoval pri použití citovaných právnych predpisov. Podľa žalobkyne
poistné, ako dôvodí správny orgán prvého stupňa, má byť na rozdiel od dôvodenia správnym orgánom
prvého stupňa má byť počítané z vymeriavacieho základu.

8. Žalobkyňa rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné, neodôvodnené, nezrozumiteľné, arbitrárne
i nezákonné a žiadala, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zrušil a vyhovel jej žiadosti o vrátenie zaplateného poistného. Z jej argumentácie vplýva, že Krajský
úrad v Košiciach 26.11.1996 vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie  zdravotníckej starostlivosti v
neštátnom zdravotníckom zariadení. /právoplatne 29.11.1996/  Košický samosprávny kraj rozhodnutím
z 3. 11. 2005 žalobkyni povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulanciu s odborným
zameraním dermatovenerológia. Toto rozhodnutie súčasne  zrušilo povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti služieb v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré bolo vydané Krajským
úradom v Košiciach 26.11.1996. Lekársku starostlivosť ako fyzická osoba poskytovala žalobkyne súvisle
na základe rozhodnutia Krajského úradu v Košiciach 96/03925 zo dňa 26.11.1996, rozhodnutia KSK z
3. 11. 2005. Košický samosprávny kraj rozhodnutím               z 17. 4. 2008 zrušil žalobkyni povolenie
vydané podľa bodu 10 tohto odôvodnenia                  /z 3. 11. 2005/. Slovenska lekárska komora vydala
licenciu žalobkyni 17.8.2005 na jej žiadosť, ktorú rovnako na jej žiadosť rozhodnutím 8.12.2015, zrušila.



Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore
dermatovenerológia, ale na základe tejto nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť a nemala z nej
príjem, a táto bola 8.12.2015 ku dňu 23.1.2016 zrušená.
Žalobkyňa podala odhlásenie 5.5.2008 z poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba s poukazom,
že prešla na inú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom právnickej osoby. Uviedla,
že preto podľa nej už odvodovú povinnosť SZČO nemala. Tvrdila, že do 1.7.2008 odvádzala poistné
ako fyzická osoba riadne a včas. Po tomto období odvádzala žalobkyňa poistné ako spoločníčka
právnickej osoby       F.-D. s.r.o., so sídlom Q. X, X. O.. Dôvodila, že v Obchodnom registri Okresného
súdu Košice I. vo vložke 21272/V pod obchodným menom F.-D. Y..N..K.. s dňom zápisu 20.2.2008
žalobkyňa bola zapísaná ako spoločníčka a konateľka  a v období od 20.2.2008 do 28.12.2016
vykonávala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala zariadenie ambulanciu s odborným zameraním
dermatovenerológia. Žalobkyňa bola odborným zástupcom právnickej osoby, ktorej činnosť povolil
Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2088/2008-RU20-10636 17.4.2008. Za rok 2007 nemala
povinnosť platiť poistné za obdobie jún až december 2008 a január až december 2009, ako aj január až
jún 2010, lebo nevykonávala činnosť SZČO a nemala príjem.

9. V rozhodnutí č. 23554-2/2017-BA z 10.4.2017 žalovaná dôvodí v spojení s rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa, Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910916716-GC04/16 zo dňa
4.10.2016, že: Po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaná zistila, že žiadosť
žalobkyne z 14.9.2016 o vrátenie zaplatených súm bez právneho dôvodu vyčíslených v čiastke 2.545,36
Eur, ktoré  sa týkajú poistného a ktoré bolo zaplatené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí č.
700-3910671216-GC04/16 a č. 700-3910671316-GC04/16 zo dňa 4.8.2016 a že ide o poistné za
obdobie jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 Eur a poistné za január 2009 až jún 2010 v sume
1.727,70 Eur,  v súčte 2.545,36 Eur je nedôvodná.

10. Žalovaná vychádzala z toho, že Krajský úrad v Košiciach rozhodnutím 96/03925 z 26.11.1996
žalobkyni povolil poskytovať zdravotnú starostlivosť v odbore dermatovenerológia.  Košický
samosprávny kraj rozhodnutím z 3.11.2005 vyhovel žiadosti žalobkyne a povolil prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia s odborným zameraním dermatovenerológia. Košický samosprávny kraj
rozhodnutím č. 2087/2008-RU20-10633 zo dňa 17.4.2008 zrušil rozhodnutie 3795/2005-RU20-25771
zo dňa 3.11.2005. Slovenska lekárska komora vydala licenciu žalobkyni 17.8.2005 na jej žiadosť, ktorú
rovnako na jej žiadosť rozhodnutím 8.12.2015, zrušila. Licencia umožňovala žalobkyni vykonávanie
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, čím ju považoval za SZČO s povinnosťami podľa
zákona o sociálnom poistení platiť poistné.

11. Žalovaný uviedol, že podľa správy z Daňového riaditeľstva SR za rok 2006 mala žalobkyňa príjem
z podnikania znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie
príjmu vyšší ako je zákonom stanovená hranica v roku 2006 a hovorí o príjme 91.200, - Sk, v roku 2007 o
príjme 97.200,- Sk a v roku 2008 dosiahla preukázateľne údajne príjem 701.116,- Sk. Príjmy boli vyššie
ako je zákonom ustanovená hranica a za rok 2008 činili 106.800,- Sk, čo je 3.456 Eur.

12.  Podľa žalovanej neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že ukončila samostatne zárobkovú činnosť
podľa licencie L1A vydanej Slovenskou lekárskou komorou, 1A/KE/0382/05 oprávňujúca vykonávať a
poskytovať zdravotnícke služby fyzickou osobou. Žalobkyňa bola naďalej aj po máji 2008 držiteľkou
licencie L1A a mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu ku dňu 31.5.2008,
preto nesplnila podmienky zániku povinného sociálneho poistenia, pretože toto jej zaniklo až 30. júna
2010. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa bola povinná od júna 2008 do júna 2010 odvádzať poistné z titulu
držiteľky licencie L1A zo dňa 17.8.2005. Konštatovala, že poistné sa platí preddavkovo, vychádzajúc z
predchádzajúcich príjmov v predchádzajúcom období a  na nemocenské, starobné a invalidné poistenie
a na rezervný fond mala povinnosť platiť žalobkyňa z čiastkového základu dane na základe jej daňového
priznania za rok 2006 vymeriavacieho základu 12.738,- Sk v budúcom období júl 2007 až jún 2008
mesačne 4.225,- Sk. Ďalej konštatovala, že v júli až v decembri 2008 na základe príjmu za rok 2007
čiastkový vymeriavací základ 13.287,- Sk znamená pre žalobkyňu povinnosť odvádzať poistné 4.407,-
Sk a za obdobie január 2009 až marec 2009 146 Eur a od 1.4.2009 až 30.6.2009 108,60 Eur. Ďalej
uviedla, že za obdobie júl 2009 až jún 2010 z príjmov za rok 2008 bol jej vypočítaný vymeriavací základ
358,33 Sk a z neho poistné. Podľa dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory
bolo zistené, že žalobkyňa nereagovala na výzvu na predloženie dokladov a licenciu L1AKE-0382/05



zo dňa 17.8.2005. Preto jej poistenie nezaniklo 31.5.2008, ale trvalo aj po tomto dátume a dôvodne ho
žalobkyňa doplatila dňa 7.7.2016 a 23.8.2016.

13. Žalovaná konštatovala, že dospela k záveru, že žalobkyňa v postavení samostatne zárobkovo
činnej osoby mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a preto bola povinná
platiť poistné na účet sociálnej poisťovne do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktoré bola povinná platiť poistné, lebo mala postavenie v registri poistencov ako
samostatne zárobkovo činná osoba od 1.1.2004 do 30.6.2010. Licencia vydaná žalobkyni Slovenskou
lekárskou komorou L1AKE/038205 s dátumom oprávnenia od 13.9.2005 zanikla 15.12.2016. Slovenská
lekárska komora licenciou L1A umožnila žalobkyni ako lekárovi poskytovať zdravotnícku prax ako
fyzická osoba a bez ohľadu na to, či ju využívala, ak mala v rozhodujúcom období príjem z inej
samostatne zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, takémuto lekárovi plynie
povinnosť sociálneho poistenia. Žalovaná sa odvolávala na údaje z daňového riaditeľstva, podľa ktorých
žalobkyňa dosiahla v roku 2006 príjmy z podnikania v roku 2007 aj v roku 2008 príjmy z podnikania, ktoré
vytvorili samostatný daňový základ. Žalobkyňa podala odhlášku z tejto registrácie poistenia s dátumom
zániku povinného sociálneho poistenia 31.5.2008 nesprávne. Žalobkyňa od 1.6.2008 do 31.12.2016 bola
zamestnancom zamestnávateľa právnickej osoby F.-D. Y..N..K.. T. F. s prevádzkovaním aj služieb lekára
dermatovenerológa, ale toto oprávnenie bolo potrebné pre vykonávanie zdravotníckych služieb lekárom
ako zamestnancom. Podľa žalovanej z pojmu definície licencie L1A Slovenská advokátska komora
týmto vydaním tejto licencie umožnila žalobkyni ako lekárke poskytovať samostatnú zdravotnú prax
ako fyzická osoba. Nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Konštatovala, že na základe dohody
uzavretej medzi Slovenskou lekárskou komorou a Sociálnou poisťovňou z 21.2.2015 bolo zistené, že
žalobkyni bola zaslaná 6.6.2016, na ktorú žalobkyňa reagovala predložením licencie zo 17.8.2005 č.
L1AKE/0382/05.

14. Ak žalobkyňa tvrdila, že na základe tejto licencie nevykonávala poskytovanie zdravotných
služieb, pretože bola jednak zamestnancom inej právnickej osoby, ako to bolo vyššie uvedené, bola
zamestnancom F.-D. Y..N..K.. T. F. a neskôr samostatne zárobkovo činnou osobou, spoločníčkou
a konateľkou spoločnosti poskytujúcej zdravotné služby ako právnická osoba, žalovaná dôvodila,
že žalobkyňa zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. vo vložke 21272/V pod
obchodným menom F.-D. Y..N..K.. s dňom zápisu 20.2.2008 ako spoločníčka a konateľka v období od
20.2.2008 do 28.12.2016 vykonávala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala zariadenie ambulanciu s
odborným zameraním dermatovenerológia a bola odborným zástupcom právnickej osoby, ktorej činnosť
povolil Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. 2088/2008-RU20-10636 17.4.2008, čo nič nemení na
skutočnosti, že bola súčasne SZČO.

15. Žalobkyňa žiadala zrušiť aj rozhodnutie žalovanej č. 2355-2/2017-BA zo dňa 10.4.2007, podľa
§ 191 ods. 1 písm. a/,b/,e/, f/, g/ SSP, lebo uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa /Sociálnej poisťovne, pobočky
Trebišov/ rozhodnutie č. 700-391093916-GC04/16 zo dňa 6.10.2016, ktorým predpísala žalobkyni za
január až december 2009 a január až jún 2010 penále v sume 1.727,70 Eur/.

16. Žalobkyňa pôvodne žiadala zrušiť aj dve prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov a to č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4.8.2016 a rozhodnutie
700-3910671216-GC04/16 zo 4.8.2016, avšak žalobu v tejto  časti vzala pred pojednávaním  späť.

17. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že poskytovala zdravotnícku starostlivosť počnúc rokom
1996 na základe rozhodnutia v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. v odbore dermatovenerológia
v rámci neštátneho zdravotníckeho zariadenia a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 578/2004
Z. z. tiež na základe rozhodnutia Košického samosprávneho kraja podľa § 11 v zdravotníckom
povolaní lekár, študijný odbor lekár, špecializovaný odbor dermatovenerológia na základe povolenia
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie: ambulancia s odborným zameraním dermatovenerológia,
miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na ul. U.. Q. X, X. O., tak, ako to vyplýva
z rozhodnutia Košického samosprávneho kraja, číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 03.11.2005.
Neposkytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkoval iný poskytovateľ,
nemala z takejto činnosti ani príjem, preto sa nestala poistencom v zmysle zákona o sociálnom poistení.
Samotné oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu bez výkonu činnosti a najmä bez
preukázaného príjmu z podnikania, nezakladá žiadne právo ani povinnosť zo zákona o sociálnom



poistení ani podľa daňových zákonov. Na základe oprávnenia LIA/KE/0382/05 sa žalobkyňa neprihlásila
do sociálnej poisťovne, jednak z dôvodu, že na základe tohto oprávnenia neposkytovala zdravotnícku
starostlivosť a jednak z dôvodu, že nemala ani príjem z tejto, ale ani z inej činnosti SZČO, tak nebol
dôvod sa ani odhlásiť z poistenia. Organizačná zložka ako aj jej nadriadený orgán majú za povinnosť
zistiť presne a úplne skutočný stav veci, k tomu podriadiť postup pri zabezpečení dôkazov a pritom nie
sú viazaní len návrhmi strán. Z napadnutého rozhodnutia podľa nej nevyplýva, aké dôkazy pred vydaním
rozhodnutia a počas odvolacieho konania zabezpečila organizačná zložka sociálnej poisťovne resp.
žalovaný odvolací orgán. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti
akoto uvádza žalovaný orgán ešte sám o sebe neznamená, že bolo vydané na základe spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci a že je zákonné. Podanou žalobou sa uchádzala o poskytnutie ochrany
svojho práva v oblasti verejnej správy a túto ochranu na základe princípov konania vymedzených v §
5 SPP môže mi poskytnúť len súd. Žalobkyňa uviedla, že nebola v období od 1. júna 2008 do 30. júna
2010 povinná platiť a odvádzať poistné a poistné za obdobie jún 2008 až jún 2010, ktoré bolo zaplatené
bez právneho dôvodu, žiadala vrátiť a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v
zmysle § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) a b) SPP, týkajúce sa penále, rovnako ako nezákonné zrušiť.

18.  Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla nasledovné /čo súd uvádza takmer v celom znení,
vzhľadom na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov a tiež opakujúce sa často spory fyzických osôb,
v pozícii lekár, alebo zdravotník a problém neplatenia povinných odvodov, pre dôvod nevykonávania
podnikateľskej činnosti týmito osobami/:
„Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím číslo: 700-3910916716- GC04/16, zo dňa 4.
októbra 2016, rozhodla, že žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného
na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné\") v sume 2
545, 36 EUR nevyhovuje. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím číslo: 700-3910923916-
GC04/16, zo dňa 6. októbra 2016, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za
obdobie január 2009 až jún 2010 penále v sume 1 727,70 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity
(ďalej len „poistné\"), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Sociálna poisťovňa, ústredie,
ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla
a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo: 23555-2/2017-BA, zo dňa 10. apríla 2017.
Rozhodnutie  nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2017.

V § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa presne vymedzujú podmienky, na základe
ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je
skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej
činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne
iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby,
t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto
fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo
činnej osoby.

Osobitným predpisom  pre  posudzovanie  statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z. Podmienkou
poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom
zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávať :a/na základe
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného
predpisu b/ na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe



Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vydáva  a
ruší Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy
samosprávny kraj. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.
orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak: a/má licenciu na výkon
zdravotníckeho povolania § 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1 B]b/ má vo vlastníctve alebo nájme
priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c/ priestory podľa písmena b) spĺňajú
požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou
na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z. z. neuvádza. S
poukazom na vyššie uvedené je právne bezvýznamná námietka žalobkyne, že na licenciu na výkon
samostatne) zdravotníckej praxe, na tzv. licenciu L1A. jej nebolo vydané žiadne povolenie, keďže
podkladom pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia môže byť podľa zákona
č. 578/2004 Z. z. len licencia na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B. Zdravotníckemu
pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004
Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68
ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A/, licencia na výkon zdravotníckeho povolania /§ 68 ods. 1 písm. b),
tzv. licencia L1B/, licencia na výkon činnosti odborného zástupcu /§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia
L1C/, licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti /§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D/. Slovenská
lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na
vydanie licencie. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra
2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladalo fyzickej
osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považovalo povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V období
do 31. mája 2008 bola žalobkyňa považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe rozhodnutia
Košického samosprávneho kraja číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 3. novembra 2005 (právoplatné
dňa 23. novembra 2005), ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia: ambulancie s odborným zameraním dermatovenerológia. Toto povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 31. mája 2008 na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Košického
samosprávneho kraja číslo: 2087/2008-RU20-10633, zo dňa 17. apríla 2008 (právoplatné dňa 16. mája
2008), zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia číslo: 3795/2005-RU20-25771- zo dňa 3. novembra 2005, bola držiteľkou aj oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár,
číslo: L1A/KE/0382/05 (rozhodnutie zo dňa 17. augusta 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.
septembra 2005), ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu
nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola na žiadosť žalobkyne rozhodnutím
Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/KE/0382/05, zo dňa 8. decembra 2015 (právoplatné dňa 15.
decembra 2015), zrušená ku dňu 23. januára 2016, ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu
samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci a tento typ licencie sa považuje za
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje
aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke časti „Pre lekárov - Licenciu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere.
Nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona
č. 578/2004 Z. z., lebo na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná
ako licencia L1B, ktorá nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, jej
držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.\") alebo
výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov). Ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný



na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp.
zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho
roka. Rozhodujúca je skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa
osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia
špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom
kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom
poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Z údajov, ktoré poskytlo Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 (v sume 1 002
073.00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97 200.00 Sk, preto bola v období od 1. júla
2007 do 30. júna 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne
zárobkovo činnou osobou. Príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 (v sume 1 151 502.00 Sk) presiahli
zákonom stanovenú sumu 97 200.00 Sk. a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe,
trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla
2008 do 30. júna 2009. V období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 žalobkyni, ako samostatne zárobkovo
činnej osobe, taktiež trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože
jej príjmy z podnikania za rok 2008 (v sume 701 116,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106
826,00 Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne
zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle      § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov dňa 30. júna 2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem
z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010 (žalobkyňa za rok 2009 nepodala daňové
priznanie).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (licencia L1A). ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v §
3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31.
máji 2008, kedy bolo žalobkyni Košickým samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni dňom 31. mája 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené má Sociálna poisťovňa za to, že aj po 31. máji 2008
žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra
2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), a
zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení
ustanovenú hranicu. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe L1A/KE/0382/05) nevykonávala zárobkovú
činnosť je právne irelevantné. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období
držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie L1A/KE/0382/05)
a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu
príjmu.  Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie\" a nie ako niekoľko od seba
nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem
na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá
status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná
osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (tzn.
nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem
dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Zmena právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 19 zákona o



sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade,
ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Ak žalobkyňa dňa 2. júna 2008
predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom
zániku povinného poistenia 31. mája 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov a registračný list
fyzickej osoby - odhlášku prijala, v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola
žalobkyňa podľa žalovanej povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik sociálneho poistenia.
Pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby to neurobila, hoci žalobkyňa bola držiteľkou
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/KE/0382/05, čo zistila Sociálna poisťovňa,
pobočka Trebišov, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len
z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení a zánik povinného poistenia
nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby, ten má len deklaratórne účinky. Žalobkyni
nezaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podaním Registračného listu fyzickej
osoby, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a
povinne dôchodkového; poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňa 30. júna 2010
pre nedosiahnutie zákonom o sociálnom poistení ustanovenej hranice príjmu za obdobie roka 2009.

Po zistení, že žalobkyňa bola po 31. máji 2008 držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, číslo: L1A/KE/0382/05 (z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou),
bola žalobkyňa listom Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, číslo: 12415-5/2016-TV, zo dňa 6. júna
2016, vyzvaná na predloženie uvedeného oprávnenia. žalobkyňa bola oboznámená s výškou dlžnej
sumy poistného za obdobie jún 2008 až jún 2010, ktorú v dňoch 7. júla 2016 (v sume 2 545,30
EUR) a 23. augusta 2016 (v sume 0,06 EUR) dobrovoľne uhradila. Len z dôvodu nesprávneho
zaevidovania a priradenia platby poistného zo dňa 7. júla 2016 zo strany správneho orgánu. Sociálna
poisťovňa evidovala u žalobkyne dlžnú sumu poistného, ktorú jej dňa 4. augusta 2016 predpísala
dvomi rozhodnutiami, a to rozhodnutím číslo: 700-3910671216-GC04/16 (predpis poistného za obdobie
jún 2008 až december 2008 v sume 817,66 EUR) a rozhodnutím číslo: 700-3910671316-GC04/16
(predpis poistného za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 1 727,70 EUR). Proti predmetným
rozhodnutiam žalobkyňa nepodala odvolanie, preto tieto nadobudli právoplatnosť dňa 26. augusta 2016.
V čase vydania vyššie spomínaných rozhodnutí bola dlžná suma poistného už uhradená (t.j. Sociálna
poisťovňa nemala ku dňu 4. augusta 2016 u žalobkyne evidovať dlžnú sumu poistného), preto po
zistení tejto skutočnosti bola rozhodnutím číslo: 700-3910486317-GC04/17, zo dňa 26. apríla 2017,
nariadená obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím číslo: 700-3910671316-GC04/16
a voči danému rozhodnutiu o nariadení obnovy konania podala odvolanie, pričom odvolací orgán, o
odvolaní žalobkyne nerozhodla. Rozhodnutím číslo: 700-3910871517-GC04/17, zo dňa 25. augusta
2017 nariadila obnovu aj konania ukončeného právoplatným rozhodnutím 700-3910671216-GC04/16.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej
sadzbe z vymeriavacieho základu zisteného z čiastkového základu dane dosiahnutého v rozhodujúcom
období (rozhodujúcimi obdobiami na určenie výšky poistného žalobkyne za obdobie jún 2008 až jún 2010
sú v súlade s § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení roky 2006 a 2008). S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa aj naďalej zastáva názor, že poistné, ktoré žalobkyňa uhradila
za obdobie jún 2008 až jún 2010 v sume 2 545.36 EUR nemožno považovať za poistné zaplatené bez
právneho dôvodu. Žalobkyni podľa platnej licencie L1A a dosiahnutého príjmu, nezaniklo dňa 31. mája
2008 povinné sociálne poistenie, ale trvalo až do dňa 30. júna 2010.

Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona predpísať penále vo výške
0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď
bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne  zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Penále je základným  právnym následkom nesplnenia
odvodovej povinnosti v správnej sume a včas (najneskôr v deň splatnosti poistného).

Podľa § 209 zákona o sociálnom poistení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, ako
aj napadnuté rozhodnutia druhostupňového orgánu spĺňajú všetky formálne aj obsahové náležitosti.
Odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutí odvolacieho orgánu
obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutí odôvodňujú, s poukazom na príslušnú
právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutých rozhodnutiach zaujala stanovisko a



vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojich odvolaniach, a zdôvodnila
skutkový aj právny stav predmetnej veci.

19. Z vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe vyplýva, /súd taktiež široko cituje
jej názory z dôvodov rovnakých ako uviedol pri vyjadrení žalovanej k správnej žalobe: „po zániku
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou  ako SZČO z dôvodu prechodu
na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rámci obchodnej spoločnosti (s.r.o.) sa žalobkyňa ako
SZČO lekár - dermatovenerológ som sa odhlásila z povinného poistenia a nie ako držiteľ licencie
LlA alebo LlB ale ako lekár, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Licencie pri osobitných prípadoch
súkromného podnikania nahradzujú živnostenské oprávnenie. Je nesporné, že som / ďalej žalobkyňa/
vykonávala činnosť lekára - dermatológ, a táto skutočnosť je dôležitá vo vzťahu k daňovému úradu ako
aj sociálnej poisťovni a nie druh licencie, či oprávnenia na poskytovanie konkrétnej lekárskej činnosti.
Zákon vo vzťahu k SZČO je jednotný. Žalobkyňa bola držiteľkou aj licencie typu L1A ale samostatne
zárobkovú činnosť ako lekár vykonávala ako fyzická osoba, ale príjem z podnikania teda zo samostatne
zárobkovej činnosti ako držiteľka licencie L1A (ktorá spočívala) a LlB (na základe ktorej poskytovala
lekársku starostlivosť) po 1.6.2008 už nemala, keďže po vytvorení obchodnej spoločnosti mala iba príjem
zo závislej činnosti ako lekár dermatovenerológ a nie z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej
činnosti. To je podstata právneho problému. Žalobkyňa po ukončení podnikania ako SZČO podala
daňové priznanie ako lekára nie ako lekár držitel' licencie L1A alebo LlB za obdobie január 2008 až máj
2008, teda ako SZČO a to nezávisle od toho, či príjem mala mať z licencie L1A alebo rozhodnutia KSK
na základe licencie L1a zároveň odhlásila sa zo sociálnej poisťovne, aj to nezávisle od typu licencie
L1A alebo L1 B, ale ako SZČO lekár - dermatovenerológ. Zároveň žalobkyni bolo zrušené aj IČO ako
samostatne zárobkovo činnej osoby a nie držiteľke oprávnenia L1A alebo L1B. Mala iba jedno IČO a
jedno identifikačné číslo poistenca aj v Sociálnej poisťovni ako SZČO a nie ako držitel' licencie L1A alebo
L1B. Jedna samostatne zárobkovo činná osoba sa identifikuje jedným organizačným a identifikačným
číslom. Žalobkyňa od 1.6.2008 platila odvody do SP zo závislého pomeru ako z hlavnej činnosti (časť
z prevádzkových nákladov s.r.o. a časť z príjmu) a nemala príjem z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti a bola odhlásená zo SP už nemala povinnosť platiť poistné do sociálneho systému.
V danom prípade tu nevznikol ani súbeh z príjmu zo zamestnania a zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Bolo by viac ako tvrdé, žeby za týchto okolností mala odvádzať odvody duplicitne a za situácie, že
jej príjmy zo SZČO už z dôvodu nevykonávania samostatne zárobkovej činnosti ako lekár neplynuli.
Je nesporné, že po získaní licencie L1A a L1B žalobkyňa získala identifikačné číslo organizácie po
oznámení získania oprávnenia rozhodnutím KSK ako súkromný lekár Štatistickému úradu SR. Následne
žalobkyňa podala oznámenie o začatí SZČO ako lekár daňovému úradu a to bez ohľadu na to, že
oprávnenie na činnosť jej vznikol z licencie L1A a L1B, keďže pre daňový úrad tieto skutočnosti boli
ľahostajné. Daňový úrad žalobkyni poskytol daňové identifikačné číslo ako SZČO a nie držiteľke licencie
1A alebo L1B. Pre daňové účely ako aj na účely odvodov do SP a zdravotnej poisťovne je dôležitá
iba výška dosiahnutého príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti ako celok, ktorý zároveň slúži ako
podklad k výpočtu vymeriavacieho základu na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Ani lekár
neodvádza poistné podľa druhov licencií ale za podnikanie ako samostatne zárobková činná osoba.
Je nesporné aj to, že po oznámení daňovému úradu, že žalobkyňa ukončí výkon povolania ako SZČO
lekár a po odhlásení zo systému sociálneho poistenia a neplynutia žiadneho príjmu z podnikania,
žalobkyňa už nemala povinnosť platiť odvody na účely sociálneho poistenia. Je nesporné aj to, že
žalobkyňa ako SZČO mala iba jeden príjem, a to za poskytovanie lekárskej starostlivosti ako dermatológ,
a to tak na účely daňového priznania ako aj na účely odvodov do SP a zdravotnej poisťovne a to
bez ohl'adu na to, či príjmy boli príjmami na základe licencie L1A alebo L1B, prípadne za obidva.
Teda výška odvodov do SP bola odvodená od výšky príjmov zo samostatne zárobkovej činnosti a
to nezávisle od toho, či vznikli z licencie L1A alebo B. V súvislosti so zánikom výkonu podnikania
SZČO a odhlásenia zo systému sociálnej poisťovne žalobkyňa sa odhlásila ako poskytovatel' lekárskej
starostlivosti lekár - dermatológ a nie ako držitel' licencie L1A alebo L1B. Je podstatný rozdiel medzi
získaním povolenia na výkon určitej samostatne zárobkovej činnosti a vznikom podnikania ako SZČO
a zvlášť vznikom odvodovej povinnosti. Samotné získanie licencie (vznik oprávnenia) ešte sám o seba
neznamená výkon samostatnej zárobkovej činnosti a vôbec nie vznik odvodovej povinnosti. 0 tom
žalobkyňa podala výklad v správnej žalobe a inak vyplýva to z príslušných zákonných ustanovení.
Žalobkyňa lekársku starostlivosť ako SZČO po začatí výkonu zamestnania ako lekár v rámci obchodnej
spoločnosti už neposkytovala, teda nedošlo k súbehu činnosti SZČO so závislým pomerom. Hlavným
a jediným príjmom žalobkyne po zrušení SZČO a odhlásenia zo SP bol príjem zo závislej činnosti.
Po podaní daňového priznania Sociálna poisťovňa dostane od daňového úradu informáciu o výške



príjmov SZČO v predchádzajúcom roku a bez špecifikácie získaného príjmu SZČO, teda či príjem
bol získaný na základe licencie L1A alebo L1 B, ked'že obidva slúžili na výkon samostatnej lekárskej
činnosti. Na posúdenie je dôležité, či príjem dosiahla ako SZČO. žalobkyňa ukončením poskytovania
lekárskej činnosti a odhlásením sa zo systému SP sa odhlasovala ako samostatne zárobkovo činná
osoba lekár a nie SZČO na základe licencie LlA alebo L1B. Ak fyzická osoba podnikateľ 'vykonáva rôzne
činnosti dokonca celkom odlišné a na základe rôznych získaných povolení odbornosti, podáva iba jedno
daňové priznanie, platí poistné iba z príjmu SZČO na základe tohto daňového priznania a odhlasuje sa
zo systému SP nie podľa jednotlivých druhov živnostenských oprávnení na základe ktorých vykonáva
samostatne zárobkovú činnosť, ale iba raz ako SZČO. Rovnako tomu je aj v prípade poskytovania
lekárskej starostlivosti ako SZČO. Žalobkyňa ako SZČO mala jedno IČO a tiež iba jedno identifikačné
číslo sociálnej poisťovne, keďže tie sa neprideľujú podľa licencií. Každý iný výklad je protiústavný a
minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Je nesporné, že žalobkyňa ukončila samostatnú zárobkovú
činnosť k 1.6.2008 a je nesporné aj to, že túto skutočnosť oznámila aj daňovému úradu a zároveň podala
k tomuto obdobiu v priebehu roka aj daňové priznanie. Je nesporné aj to, že sa odhlásila zo sociálneho
poistenia ako SZČO lekár. Je nesporné, ale aj zistiteľné to, že po uvedenom období ako ani v roku 2009
a 2010, teda v nasledujúcich rokoch po podaní daňového priznania nemala príjem z podnikania, ani ako
SZČO lekár a preto žalobkyňa už nemala povinnosť platiť poistné ani v minimálnej výške. Odvody do
systému sociálnej poisťovne od 1.6.2008 platila žalobkyňa z príjmu zo závislej činnosti. Predpokladom
vzniku povinného sociálneho poistenia aj lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa „L1
A\" je potrebné kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to mať platné oprávnenie k činnosti a mať príjem
zo samostatne zárobkovej činnosti a nie z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho
alebo iného nepodnikatel'ského vzťahu. Z citovaného konštatovania a názoru žalovaného je preukázané
iba to, že platné oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej praxe podľa L1A žalobkyňa mala, ktorú
však nevyužívala (teda spočívala), keďže poskytovala zdravotnícku starostlivosť ako lekár na základe
povolenia a to podľa § 11 a nie podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. do 31.05.2008 a po jej zrušení odo
dňa 1.6.2008 v rámci právnickej osoby F.-D. Y..N..K.., ktorej bola jedinou spoločníčkou.

Zo samostatnej zdravotníckej praxe ako lekár na základe L1A žalobkyňa nemala žiadny príjem a
iné podnikanie nevykonala. Do 31.05.2008 odvádzala poistné ako SZČO - poskytovatel' zdravotnej
starostlivosti na základe povolenia a od 1.6.2008 za ňu odvádzala poistné právnická osoba. Odviedla
poistné ako SZČO aj za LlA/KE/0382/05, z nevykonanej činnosti a logicky bez príjmu, došlo by k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na jej úkor, pod vplyvom udalostí. Z vyjadrenia
žalovaného jednoznačne vyplýva, že bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa
§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe
rozhodnutia Košického samosprávneho kraja číslo: 3795/2005-RU20-25771 zo dňa 3. novembra 2005
(právoplatné dňa 23. novembra 2005), ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia: ambulancia s odborným zameraním dermatovenerológia. Z citovaného
rozhodnutia KSK č.: 3795/2005-RU20-25771 z 3. novembra 2005, ktoré bolo vydané na základe licencie
L1 B a jej žiadosť a po zrušení tohto povolenia 1.6.2008 ďalšie oprávnenie L1 A na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, ktorá k 31.05.2008 spočívala sa stalo živou a to licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: LlA/KE/0382/05 po zániku povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k31.05.2008, tak by žalobkyni ako novej SZČO vznikla
povinnosť prihlasovať sa do Sociálnej poisťovne až do júna nasledujúceho roku, t. j. k 1.6,2009 a v
prípade presiahnutia zákonom stanovenej výšky príjmu z tejto činnosti ako SZČO v predchádzajúcom
období by mala povinnosť platiť odvody. Nie je možné vychádzať pri určení odvodov z príjmu získaného
na základe iného povolenia a povolenia, ktoré už bolo zrušené a na základe ktorého povolenia a
príjmu bolo poistné a i uhradené. Ak žalovaný vychádza z princípu dvoch osobitných oprávnení
aj na účely sociálneho poistenia, tak a i vznik povinnosti je potrebné posudzovať zvlášť na každé
jednotlivé oprávnenie. Žalobkyňa sa však pridržiava inému výkladu, ktorý prezentuje vyššie ale aj
podl'a postupu oddeleného posúdenia jednotlivých oprávnení aj vo vzťahu SP žalobkyňa neporušila
po zániku poskytovania zdravotníckeho povolenia na základe rozhodnutia KS Ka licencie L1 l B ako
SZČO žiadnu svoju povinnosť, ked'že nevznikla jej k 1.6.2008 oznamovacia ani odvodová povinnosť.
Zo zákona o dani z príjmov a zákona o správe daní a poplatkov a rovnako aj podľa zákona o sociálnom
poistení nevyplýva osobitná právna úprava pre poskytovatel'ov zdravotnej starostlivosti a platí rovnaká
úprava ako pre živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Rovnaká úprava je vo
vzťahu k orgánom správy daní a poplatkov ako aj podľa zákona o sociálnom poistení. Považuje za
nehorázne, že po uplynutí 10. rokov žalovaný do roku 2015 nečinný vymáha hromadne dodatočne
voči držitel'om licencií, ktorí na základe týchto nevykonali zárobkovú činnosť poistné ako aj penále



za nezaplatené poistné, pričom žalovaný ak bol toho názoru, že aj za spočívajúce licencie aj po
zrušení SZČO sa platí nemocenské mal splniť svoju zákonnú povinnosť upovedomiť a vyzvať držitel'ov
licencií na podania prihlášky do SP včas. Pravdou však je, že SZČO podáva prihlášku do SP iba raz
a to nezávisle od rôznych druhov činností Žalobkyňa vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu
považuje výklad podaný zo strany žalovaného za špekulatívny, účelový a protiústavný. Podľa ČI. 2
ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\" Osobitná úprava postupu v prípade lekárov SZČO na základe rôznych
licencií neexistuje. Podľa ČI. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. „Z citovanej
ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť
v súlade s ústavou. Pozitivisticky právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov
modifikovaný ústavné konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí
reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov“. „Praktickým dôsledkom vyššie uvedených
požiadaviek na aplikáciu právnych predpisov je skutočnosť, že obsah zákonnej právnej normy nesmie
byť ani Sociálnou poisťovňou, ústredie interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa
právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\" „Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona
je podmienkou zákonnosti postupu a rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. \"Vo všeobecnosti
platí, že každý zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať na konkrétnu skutkovú situáciu vždy
s ohľadom na jeho skutočný účel a to bez ohľadu na to, či ide o lekára SZČO alebo o živnostníka.
Účelom ani zákona o sociálnom poistení nie je iba sankcia. Vykladá sa zákon rovnako voči každému
subjektu práva. Pri aplikácii zákonnej normy na konkrétny prípad mal orgán verejnej správy v danej
veci žalovaný povinnosť skúmať nie len to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky
nezaplatenia poistného ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, s ohľadom na
samotný účel právnej regulácie - inak je takýto výklad v rozpore s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky. Je nesporné, že pri spočívaní licencie L1A a zvlášť po zrušení SZČO žalobkyňa nemala
záujem sa vyhnúť platenia poistného, ked'že SZČO vlastne ukončila a nemala povinnosť platiť poistné.
Žalobkyňa po zrušení poskytovania zdravotnej starostlivosti sa odhlásila zo SP a sa mohla odhlásiť
iba z poistného. Prihlášku do sociálnej poisťovne na základe L1A nikdy nepodala, keďže na daňovom
úrade prestala byť samostatne zárobkovou činnou osobou ,zaniklo jej aj IČO ako aj osobné identifikačné
číslo v sociálnej poisťovni keďže prihláška do SP na základe iného povolania nebola podaná. Už zo
samotného účelu právnej regulácie s ohl'adom na danú skutkovú situáciu je celkom zrejmé, že takéto
konanie za absencie osobitnej legislatívnej úpravy nie je možné bez ďalšieho označiť ako porušenie
zákona o sociálnom poistení, pretože po obsahovej stránke po zrušení SZČO a vstupe do závislého
pomeru sa o poskytovanie samostatne zárobkovej činnosti nejedná a to napriek tomu, že licencia
typu L1A existovala od roku 2005 súbežne s licenciou L1B a rozhodnutím o povolení prevádzkovať
ambulantnú lekársku starostlivosť. Preto postup žalovaného a výklad zákona, či so súhlasom alebo na
základe konkludentnej dohody so Slovenskou lekárskou komorou alebo bez je vecne nesprávny, ústavne
nekonformný a možno ho označiť za šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalobkyni a to práve z dôvodu
formalistického výkladu ustanovenia zákona o sociálnom poistení a použitia zákonom neupraveného
postupu bez posúdenia konkrétnej skutkovej situácie a súvisiacich predpisov. Každú skutkovú situáciu
je potrebné posudzovať osobitne a orgán verejnej správy je povinný vykonať dokazovanie tak, aby
spôsobom vylučujúcim akéhokoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru O
povinnosti platiť odvody a odkedy. Rozhodujúca v tejto to veci je skutočnosť, že žalobkyňa zrušila
SZČO vykonávaného na základe povolenia a podala záverečné daňové priznanie ku dňu 31.05.2008
a sa odhlásila zo sociálneho poistenia a za obdobie od 1.6.2008 za ďalšie už príjem zo samostatnej
zárobkovej činnosti nemala. Ked'že zrušila SZČO ako lekár a prihlášku do SP na základe licencie
L1A nepodala, ked'že bola v závislom pomere k spoločnosti F.-D. Y..N..K.. nemohla sa odhlásiť od
niečoho, kde právny vzťah nevznikol. Náš právny poriadok nepozná pojem „ nesprávne odhlásenie z
povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby \". Ak sa SZ(ZO odhlási z povinného sociálneho
poistenia je odhlásený a ak v prípade lekárov vznikol špecifický problém, či vzťah, že mohli mať viac
povolení, tak na to mal primerane reagovať aj zákon o sociálnom poistení osobitnou úpravou vo vzťahu
k lekárom. Ked'že v danom období bola inak zákonná oznamovacia povinnosť samostatne zárobkovo
činných osôb oznamovať, že im vzniklo povinné sociálne poistenie a ked'že došlo k odhláseniu zo
SP a nedošlo k príjmu z inej činnosti, tak prihláška - oznámenie o vzniku povinného sociálneho
poistenia nebolo ani nemalo byť podané. Ak sa používa pojem nesprávne odhlásenie z povinného
poistenia SZČO je potrebné upraviť pojem „správne odhlásenie z povinného poistenia\" a zvlášť v prípade
lekárov držitel'ov dvoch a viac licencií a nie preklenúť nejasný vzťah odhadom a špekulatívnou úvahou.
Oznamovacia povinnosť účinnosťou od 1. januára 2015 už zanikla. Je nesporné, a vyplýva to už aj z



judikatúry ústavného súdu ako aj Európskeho spoločenstva, „stabilitu práva. právnu istotu jednotlivca
a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery občanov v právo a inštitúcie právneho štátu ako takého
ovplyvňuje i to. akým spôsobom orgány aplikujúce právo. a predovšetkým súdy .ktorých základnou
úlohou je poskytovať ochranu právam (čl. 90 Ústavy pristupuiú k výkladu právnych noriem). \"Žalobkyňa
je toho názoru, že vzhl'adom k danej legislatíve postupovala správne a neporušila žiadnu povinnosť a
žalovaný na základe nejasnej legislatívy v tomto smere a už inak z premlčaného práva si uplatňuje nárok
na poistné aj za obdobie v ktorom žalobkyňa samostatne zárobkovú činnosť už nevykonala, odhlásila
sa zo sociálneho poistenia a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nemala.

20. Z vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobkyne vyplýva, že :.„Sociálna poisťovňa je povinná pri
výkone svojej pôsobnosti konať v medziach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení\") v znení neskorších predpisov a práve tento zákon v § 5 ustanovuje
podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Podľa
právneho názoru Sociálnej poisťovne žalobkyňa aj po 31. máji 2008 spĺňala právnu definíciu statusu
samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, pretože aj po 31. máji 2008 bola
držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.
z.\") a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo ďalej povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli
zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby,
ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra
2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba samostatnú zárobkovú činnosť skutočne vykonáva,
právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej
zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.
decembra 2010 neukladá žiadne iné podmienky, ktoré by mala fyzická osoba splniť na to, aby nadobudla
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zdôrazňujeme tiež skutočnosť, že Sociálna
poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v skutkovo
obdobných, resp. zhodných veciach (v tejto súvislosti sa odvolávame napr. na posudzovanie právneho
postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov). S právnym názorom Sociálnej poisťovne sa
stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27.
júna 2017, uviedol: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom
v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na
vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania
za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status
samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho
poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.\". Najvyšší
súd Slovenskej republiky ďalej v rozsudku konštatoval, že „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž
spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.\".

Podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z. z. sa zdravotnícke povolanie vykonáva
v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon
lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Vychádzajúc z ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona
(licencia L1A) oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie
a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ
alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Vydanie licencie L1A nie je podmienkou na
vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keďže samotná licencia sa považuje
za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov). S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp. zn. 5Sa/8/2017, zo dňa 18. októbra 2017, a rovnako tak aj Krajský súd v Nitre v
rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017, zo dňa 26. júna 2017, ktoré rozhodli v obdobnej veci. Žalobkyňa



mala v období do 31. mája 2008 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle
§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (rozhodnutie Košického samosprávneho kraja
číslo: 3795/2005-RU20-25771, zo dňa 3. novembra 2005) a súčasne aj na základe licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05 (rozhodnutie Slovenskej
lekárskej komory zo dňa 17. augusta 2005). Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia ku dňu 31. mája 2008, bola žalobkyňa považovaná na účely sociálneho poistenia za
samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31. decembra 2010 aj naďalej, a to už len na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/KE/0382/05.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období príjem podľa § 6 ods. 1 a
2 zákona č. 595/2003 Z. z. relevantný pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia, povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe jej
dňa 31. mája 2008 nezaniklo, ale trvalo aj naďalej po tomto dni (t.j. nevyžadovalo sa podanie nového
Registračného listu FO - prihlášky, ako to mylne uvádza žalobkyňa).

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z dikcie predmetného ustanovenia
citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak
samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať
príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status samostatne zárobkovo
činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o
sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a
to taký, keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa
osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len
pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.
1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (t.j. oprávnenie, na základe
ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca). Uvedené však nemožno
aplikovať v prípade žalobkyne, pretože v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. licenciu na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na
základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31. máji 2008,
nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom
pomere zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho
povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A). Žalobkyňa po 31. máji 2008 nepotrebovala pre
ďalší výkon zdravotníckej činnosti licenciu L1A, mohla si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. zrušiť, avšak v
spornom období tak neurobila, predmetná licencia bola naďalej v platnosti, a preto žalobkyni zakladala
na účely sociálneho poistenia právne postavene samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona do 31. decembra 2010. Žalobkyňa opätovne namieta tú
skutočnosť, že od 1. júna 2008 vykonávala zdravotnícku činnosť ako zamestnankyňa u zamestnávateľa
F. - D. Y..N..K.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: T. F. XXX, XXX XX T. F., k čomu znova dopĺňame, že zákon
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods.
19 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti
v prípade, ak odvádzate!' poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak zamestnanec súčasne
vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí
vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Následne pri
výpočte poistného na sociálne poistenie Sociálna poisťovňa postupuje v súlade s ustanoveniami zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravujúcimi vymeriavací základ v úhrne mesačne
najviac - tzv. maximálny vymeriavací základ). Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia



zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. K námietke žalobkyne, že dlžnú sumu poistného na
sociálne poistenie za obdobie jún 2008 až jún 2010 uhradila predtým, ako jej boli Sociálnou poisťovňou
vydané rozhodnutia vo veci predpísania tejto dlžnej sumy, tzn. že na ich úhradu neexistoval právny
titul, uvádzame, že každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v zmysle príslušných
ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedená „odvodová\" povinnosť
vzniká odvádzateľovi poistného priamo zo zákona (§ 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), t.j. na
vznik tejto povinnosti sa nevyžaduje vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu
prijatím dlžnej sumy poistného, ktoré uhradila žalobkyňa na účet Sociálnej poisťovne, sa Sociálna
poisťovňa nedopustila protizákonného konania.

21. Krajský súd v konaní podľa  na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou obidve napadnuté
rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a oboznámil sa s
obsahom podanej žaloby, ktorú posudzoval neformálne a vychádzal aj z písomných vyjadrení žalovanej
a jej administratívneho spisu, ako aj administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. Súd zastavil konanie podľa § 63 SSP v časti žaloby žalobcu doručenej súdu  dňa 1.6.2017, o
preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671316-GC04/16 zo 4.
augusta 2016 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 700-3910671216-GC04/16 zo 4.
augusta 2016, v dôsledku späť vzatia žaloby žalobkyňou.

23. Súd konštatuje, že predmetom preskúmania zostali: 1/rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo: 23554-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017 v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 700-3910916716-GC04/16, zo dňa 4. októbra
2016 a 2/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, Bratislava, číslo:
23555-2/2017-BA zo dňa 10. apríla 2017  v spojení s a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka
Trebišov, č. 700-3910923916-GC04/16, zo dňa 6. októbra 2016 , ktoré v oboch prípadoch žalobkyňa
navrhla tiež zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.
Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná
osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa
osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá, b) dosahovanie príjmu z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú b) samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou



bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v
§ 138 ods. 9, ak inak tento zákon neustanovuje.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona  o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú prijmi a)
poľnohospodárskej výroby a lesného a vodného hospodárstva po b) prijmi zo živnosti, c) prijmi z
podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písm. a) a b).
Podľa § 209 ods. 1, 2,3,4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku.  Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť sa
poskytuje ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti
v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona sekundárna
zdravotná starostlivosť je preventívna, diagnostická a liečebná starostlivosť, ktorá presahuje rámec
primárnej zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou sú aj konziliárne služby. Poskytuje sa ambulantne a
ústavne.

Podľa § 28 ods. 1 zákona neštátnym zdravotníckym zariadením sa rozumie také zdravotnícke
zariadenie, ktorého prevádzkovateľom nie je štát. Takéto zariadenie môže prevádzkovať fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len
„prevádzkovateľ\").

Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona neštátne zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť na
základe povolenia vydaného okresným úradom príslušným podľa sídla neštátneho zdravotníckeho
zariadenia alebo v prípadoch uvedených v odseku 2 na základe povolenia ministerstva zdravotníctva.
Po zmene kompetencií týmto orgánom sa stal KÚ v Košiciach.
Podľa § 33 ods. 1 Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vydáva rozhodnutím.
Rozhodnutie sa zašle aj príslušnému daňovému orgánu podľa sídla neštátneho zdravotníckeho
zariadenia, príslušnému štatistickému orgánu, príslušnej pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne
alebo inej zdravotnej poisťovni a príslušnej stavovskej organizácii.
Podľa § 72 písm. a) zákona č. 277/1994 Z. z. Stavovské organizácie a profesiové združenia
spolupracujú s orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti,
najmä s ministerstvom zdravotníctva pri udeľovaní povolení na prevádzku neštátneho zdravotníckeho
zariadenia.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zdravotnícke povolanie sa vykonáva a)  pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie\")(§
11)alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10) alebo d) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia;
povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia a)ambulantnej zdravotnej starostlivosti, b) ústavnej
zdravotnej starostlivosti, c)lekárenskej starostlivosti. Podľa § 7 ods. 2 Zariadenia ambulantnej zdravotnej
starostlivosti sú: a) ambulancia, b) zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti,
c) stacionár, d) poliklinika, e) agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, f) zariadenie spoločných
vyšetrovacích a liečebných zložiek, g) mobilný hospic.
Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ [§ 4 písm. a)], alebo na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Podľa § 11 ods. 2 zákona samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva
povolenie na prevádzkovanie a) ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. a).



Podľa § 13 ods. 3 zákona ) K žiadosti podľa odseku 2 fyzická osoba doloží a) právoplatné rozhodnutie
o vydaní licencie na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)]... Podľa § 68 ods.1
zákona Licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym
pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3ods. 1 písm.
a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka,
fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník,
fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky
laborant ,farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienici,
asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym
pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka.
Podľa ods. 2 Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár.

25.  Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámením sa s obsahom
administratívneho spisu dospel k záveru, že sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, lebo rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci
ako i podľa § 191 ods. 1 písm./e SSP, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako i podľa § 191 ods. 1 písm./f SSP, lebo skutkový stav nemá
oporu v administratívnom spise správnych orgánov,  preto boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie
rozhodnutí žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa.

26. Nesprávne právne posúdenie sa týka aplikácie § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010, podľa ktorého  samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou
činnosťou. Týka sa aj  ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky
poistení, podľa ktorého je tak povinne poistená b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona. Tiež sa týka ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o
sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je
povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako tak žalovaný nesprávne
aplikoval § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého  zárobková činnosť podľa tohto
zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá, b) dosahovanie
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

27. Povinnosťou správnych orgánov bolo vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa výkladu a aplikácie
§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a ďalších ako je to v predchádzajúcom bode odôvodnenia.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa spĺňala
status samostatne zárobkovo činnej osoby, keď aj napriek tomu, že bola držiteľom licencie L1A tvrdila, že
žiadnu inú činnosť nevykonávala a bola len  zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá za žalobkyňu
riadne plnila odvodové povinnosti do sociálnej poisťovne. V prvom rade žalovaná nevzala do úvahy
úmysel žalobkyne nebyť SZČO, nevyhodnotila je odhlášku z poistenia s ohľadom na jej postavenie
a po niekoľkých rokoch vyúčtovala a uplatnila poistné do jednotlivých fondov. Dôsledne nezisťovala,
či žalobkyňa činnosť vykonávala, alebo nie, či mala, alebo nemala príjem ako samostatne zárobkovo
činná osoba, ale predovšetkým dôsledne nepreverila, či od uvedeného dňa odhlášky spĺňala zákonné
podmienky postavenia SZČO.

28. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu výkladu v
bode 26 odôvodnenia označených ustanovení zákona o sociálnom poistení, keď žalobkyňa ukončila



svoje postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby odhláškou Registračným listom fyzickej osoby
odhlásením povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zrušenia rozhodnutia
o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti Košickým samosprávnym krajom. Túto jej
motiváciu súvisiacu so vznikom právnickej osoby, kde sa stala konateľkou, žalovaná nevyhodnotila
správne. Prísne formálne vychádzala len zo zákonných ustanovení a nevzala do úvahy ani výklad
zákonov v širších intenciách možností ich výkladu, napokon daných aj povinnosťou orgánu verejnej
správy dôsledne zistiť skutkový stav týkajúci sa výkonu jej činnosti na základe označeného oprávnenie
tzv. L1A licencie. Tiež bolo jej povinnosťou zistiť, či žalobkyňa mala príjem iný ako vykazovaný, resp.
akú mal jej príjem štruktúru a z čoho pochádzal. Povinnosťou žalovanej bolo logicky vziať do úvahy
s odstupom, historický charakter vzniku súkromnej zdravotníckej praxe lekárov, vrátane postavenia
orgánov verejnej správy a ich právomocí v kontexte vývoja  právnych noriem upravujúcich práva a
povinnosti samostatne zárobkových osôb v postavení lekár - zdravotník. Súčasná právna úprava zaiste
vychádza aj z týchto  skúseností ak sa už skúma štruktúra príjmu povinne poistenej osoby. Žalovaná
vychádzala z podkladov od daňového úradu a nedala akcent na potrebu spravodlivého výkonu verejnej
správy a materiálnu spravodlivosť pri skúmaní potrebných podkladov. Nedá sa uprieť neporovnateľná
úroveň skúseností žalovanej v porovnaní so žalobkyňou a ani rozsah ich povinností  nie je rovnaký.
Úlohou orgánov verejnej správy je pri rozhodovaní vziať na zreteľ aj skutočnosti, ktoré sú na prospech
účastníka konania a pri svojej správnej úvahe dodržiavať zásady nielen zákonnosti, ale vďaka širšiemu
výkladu právnych noriem aj ústavnosti a v nie poslednom rade spravodlivosti.

29. Bolo bezpochyby povinnosťou správneho orgánu preveriť a preukázať, ak skutočne žalobkyňa bola
od  roku 1996 samostatne zárobkovo činnou osobou, či po zániku jej oprávnení zrušením mohla a chcela
mať postavenie SZČO, ktoré prináša posudzované povinnosti platenia poistného upraveného v zákone
o sociálnom poistení a či jej konanie bolo naplnené úmyslom ukončiť činnosť SZČO. V tomto konkrétnom
prípade žalovaný mal posúdiť, či skutočne žalobkyni zostal status samostatne zárobkovo činnej osoby,
ak, ako uviedla sa s poistenia u žalovanej odhlásila a urobila kroky smerujúce k zániku tohto postavenia a
toto nevyužívala, lebo zrejme nemala prečo. Toto konštatovanie súvisí s technikou podávania daňových
priznaní, ktoré vytvára  a odráža súbor činností z ktorých je možné vyžadovať a platiť dane z príjmu,
ktoré žalovaná  v posudzovanej veci žalobkyne neanalyzovala.

30. Správny súd sa stotožňuje s obsahom žaloby, v ktorej žalobkyňa poukázala na to, že pre výklad
uvedenej právnej normy bolo rozhodujúce či vydaná licencia L1/A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár v minulosti, ktorú licenciu nevyužívala zakladá jej postavenie SZČO, ak ako
lekár už pracovala v právnickej osobe, ako jej konateľka. Zo zisteného skutkového stavu sociálna
poisťovňa urobila nesprávne a predčasné skutkové závery a nemohla ich potom správne právne posúdiť
a vyvodiť jednoznačný právny záver. Svoj právny záver žalovaná obhajovala, ale v rozhodnutí a jeho
odôvodnení táto základná otázka nebola bezpochyby zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány
zaoberali tým, či  žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba v dotknutých rokoch a na základe
akého výkonu práce dosahovala príjem, bolo  možné posúdiť a odôvodniť správne otázku výkladu
a aplikácie  zákonných ustanovení dotýkajúcich sa povinností žalobkyne platiť poistné a posúdiť či
nespadala ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení.

31. Povinnosťou sociálnej poisťovne tak, ako aj všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných
veciach rovnako, pričom krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyžadujúcu práve preukázanie výkonu činností podľa licencie L1A aj prijem z tejto činnosti.

32. K  námietkam žalobkyne ohľadne postupu prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na úpravu
v zákone o sociálnom poistení súd považuje za dôvod pre zrušenie rozhodnutí nielen žalovanej, ale
aj prvostupňového správneho orgánu nedostatky spočívajúce v jednostrannom vyhodnotení povinností
žalobkyne. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje vznik a zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby.
Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. júla zákon predpokladá jednak status SZČO a príjem žalobkyne,
špecifikovaný podľa výšky príjmov z licencie L1A za relevantné obdobie. Predpokladá sa teda  status
samostatne zárobkovo činnej osoby a dostatočný príjem. K zániku poistenia podľa § 21 ods. 1



zákona o sociálnom poistení u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza v prípade, ak status
samostatne zárobkovo činnej osoby nebol zachovaný, čo je možné, pretože žalobkyňa podľa jej tvrdení
nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

33. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle § 3 ods.4
písm. c/ zák. č. 578/2004, a ako držiteľka licencie mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby
a teda povinnosť vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla z výkonu svojej samostatnej zdravotníckej práce
na základe licencie LIA/KE/0382/05 odvádzať poistné nemala.

34. Keďže predmetom správnej žaloby sú dve rozhodnutia žalovaného a správnych orgánov prvého
stupňa, ktorý odmietol odvolanie žalobkyne a potvrdil tieto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
žiadala žalobu v oboch prípadoch zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že žalovaná mala za to, že v
zmysle zákona o sociálnej poisťovni vychádzala z citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods.4, ako
aj § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že žalobkyňa mala aj príjmy, podľa správ z
daňového úradu, ktoré s odkazom na § 6 zák. č. 595/2003 Z.z. boli príjmami z jej podnikateľskej činnosti
a zakladali jej povinnosť platiť jednak poistné a následne z toho aj odvodzujúce sankcie súvisiace s ich
nezaplatením. V úvode za podstatné sa pokladá zvýrazniť, že žalobkyňa sa stala samostatne zárobkovo
činnou osobou už rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach 96/03925 z 29.11.1996. Licenciu, ktorú
získala LIA 10.10.2005 od SLK na jej žiadosť, nepotrebovala k prevádzkovaniu svojej podnikateľskej
činnosti. V zmysle vtedy platného právneho stavu Slovenská lekárska komora lekárom vydávala
tieto licencie. Licencia LIB je v súčasnosti základom pre povolenie prevádzkovania zdravotníckeho
zariadenia. V prípade žalobkyne, ktorá už bola podnikateľkou sa poukazuje na súdom oboznámené
rozhodnutie, že na žiadosť žalobkyne došlo k vydaniu rozhodnutia Košického samosprávneho kraja z
3.11.2005 č. 3795/2005-RU20-25771, ktorý jej povolil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale k
tomu licenciu LIA nepotrebovala, len súhlas Slovenskej lekárskej komory.

35. Žalobkyňa získala oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia
Košického samosprávneho kraja z 3.11.2005 a táto licencia bola zrušená jeho rozhodnutím zo
17.4.2008. V roku 2005 získala rozhodnutím Košického samosprávneho kraja 3.11.2005 povolenie na
prevádzkovanie zariadenia, k čomu licenciu LIA nepotrebovala, lebo táto slúži na fakturovanie lek.
služieb pre iného poskytovateľa, čo nie je v posudzovanom príklade. Následne rozhodnutím toho istého
úradu Košického samosprávneho kraja došlo k zrušeniu licencie vydanej 17.4.2008. Od tejto doby
žalobkyňa podnikala ako prevádzkovateľka zdravotníckeho zariadenia, ako konateľka a spoločníčka.
Išlo o kontinuálne pokračovanie jej podnikania po zmene právnej úpravy aj územno-správneho členenia,
kedy rozhodnutia Krajského úradu Košice bolo nahradeného rozhodnutím Košického samosprávneho
kraja 96/03925 z 29.11.1996 a neskôr jeho zrušením. Vývoj pokračoval ako je v bode 8 tohto
odôvodnenia.

36. Správny súd dodáva, pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby,
momentom, kedy začala podnikať a prevádzkovala zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba a v
nej ona ako spoločníčka a konateľka  a podľa žalobkyne licencia L1A a táto nemala žiadny príjem a
význam pre jej status.

37. Žalobkyňa poistné platila už od roku 1996 ako samostatne zárobkovo činná osoba a odhlášku
z  poistenia podala v súvislosti so zriadením svojej právnickej osoby a prevádzky zdravotníckeho
zariadenia v nej v roku 2008. Preto súd poukazuje na jej príjmy, ktoré  vyplývajú z daňového priznania a z
toho vyplýva, že príjmy za rok 2008 mala len do 31.5.2008. Jej postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby od momentu, kedy bolo vydané povolenie na prevádzkovanie právnickej osoby mohlo zaniknúť
aj fakticky deklarovaním toho, že po 31.5. 2008 príjmy nemala. Odhlásením z poistenia žalobkyni mohol
zaniknúť jej nielen IČO, ale aj povinnosti platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V tom je
paradox, že žalovaná doposiaľ rozhodla, ale na základe čoho by takéto poistné mala mať povinnosť platiť
odôvodnila len s poukazom na 2 argumenty a to existenciu statusu SZ a udajných príjmov z L1A licencie

38. Preto rozhodujúci je moment vzniku povinnosti žalobkyne byť v postavení samostatne zárobkovo
činnej osoby po vydaní licencie z 10.10.2005, keď žalobkyňa, ako bolo vyššie oboznámené, už od
29.11.1996 mala status a povolenie Krajským úradom vydané na prevádzkovanie zdravotníckych služieb
a  žalobkyni nevznikla povinnosť žalobkyne a ani ju žalovaná nedefinovala, a ani moment, kedy po
vydaní licencie v roku 2005 vzniklo jej postavenie a povinnosť platiť poistné. Vyúčtované poistné od roku



2008 nemá svoj základ v príjmoch žalobkyne, ak ich nemala z licencie L1A a ak bola poistenou osobou,
už na základe prevádzkovania svojho povolania - lekár podľa predchádzajúceho rozhodnutia vydaného
Krajským úradom a s poukazom na § 3 zákona o sociálnom poistení, po podaní odhlášky z poistenia
jej povinnosť buď zanikla, a ak nie, za existencie licencie len po preukázaní príjmov SZČO, po tomto
období je daný základ pre úvahy o povinnosti.

39. Povinnosť odvádzať poistné v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby kontinuálne trvala
žalobkyni na základe predchádzajúcich povolení Krajského úradu a následne rozhodnutí Košického
samosprávneho kraja o zriadení takéhoto prevádzkovania právnickej osoby. Je pravdou, že potom, čo
žalobkyňa prešla na inú právnu formu, prevádzkovanie právnickej osoby kontinuálne môže existovať
vedľa činnosti vyplývajúcej práve z licencie, o ktorej hovorí ako LIA. Pokiaľ bola držiteľkou tejto licencie,
za toto obdobie má postavenie SZČO kontinuálne s predchádzajúcim jej postavením, vzhľadom na
jej existenciu. Hoci zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni skúmať jednotlivé príjmy,
ale vychádza zo súhrnu príjmov pre charakteristiku existencie povinností odvádzať poistné SZČO, ak
v právnickej osobe pracuje v postavení konateľa alebo spoločníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia
zákona týkajúce sa závislej činnosti a i odvody a poistné odvádza seba ako za zamestnanca, poistné.
To nemení nič na závere súdu, že žalovaný neskúmal existenciu jej prímov. Súd má za to, že je potrebné
zistiť, či po vydaní rozhodnutia Krajského samosprávneho kraja, ktorým povolil činnosť právnickej osobe
F.-D. Y..N..K.., štatutárny orgán žalobkyňa, mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s
povinnosťou odvádzať poistné.

40. Konkrétne vychádzajúc z  obsahu rozhodnutia, ktorým sociálna poisťovňa - správny orgán prvého
stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie sumy 2543,36 Eur a z obsahu odôvodnenia vyplýva,
že ide o zaplatenie  poistného za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010 v tam uvedených  a konštatuje
nezaplatené poistné 2.345,36 Sk .

41.  Žalovaná konštatovala, že ako vyplýva z druhej strany rozhodnutia na č.l.26 administratívneho spisu
s  číslom 700-3910923716-G/16, zo 4. 10. 2016, ide o súčet poistného od 1.7.2008 do 30.6.2010, a
to aj z príjmov za rok 2007, 1.151502 Sk a rok 2008 z príjmov 701 116 Sk a za rok 2009. Preto bolo
vydané rozhodnutie o penále vo vzťahu k nezaplatenému poistnému za rok do 12/2009 a od 01/2010
do 06/2010, vyúčtované samostatným rozhodnutím 700-3910916916-G/16 zo 4.10.2016, 1727,70 Eur ,
ktoré bolo uložené žalobkyni zaplatiť za nevčasné a omeškané zaplatenie splátok poistného za január
2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010. Aj keď toto bolo dobrovoľne žalobkyňou zaplatené,
uplatnila ho späť ako neopodstatnené. Prvotne nebolo správne identifikované sociálnou poisťovňou a
táto  vydala  rozhodnutia nemali vo vzťahu k nim. V rozhodnutí číslo 700-3910923716-G/16, zo 4. 10.
2016, ide o zaplatenie  poistné za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010 v tam uvedených čiastkach a
konštatuje nezaplatené poistné 2.345,36 Sk.

42. Hoci žalovaná uviedla, že rozhodnutie z 3.11.2005 zrušilo predchádzajúce rozhodnutie krajského
úradu o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia žalobkyňou vydané jej 26.11.1996,
samotné rozhodnutie z 3.11.2005 vychádzajúc z jeho obsahu konštatuje, že povoľuje prevádzkovanie
činnosti žalobkyne a licencia č. L1A/ KE/ 0328/05, zo 17. 8. 2005, umožnila žalobkyni vykonávanie
samostatnej praxe zdravotníckej v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia. Ide o typický pre
dobu kontinuálny odraz zmien v reorganizácii štátnej správy a samosprávy a ich pôsobnosti v oblasti
udeľovania povolení. KSK rozhodnutím z 3. 11. 2005 žalobkyni povolil prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia a súčasne  zrušilo povolenie
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti služieb v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré bolo
vydané Krajským úradom v Košiciach 26.11.1996 /právoplatne 29.11.1996/. Rozhodnutie KSK z 17.4.
2008 zrušilo žalobkyni povolenie vydané 3. 11. 2005  na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
ambulanciu s odborným zameraním dermatovenerológia. Právoplatne 16.5.2008. Správny súd dospel
k záveru na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovanej právnej úpravy, po preskúmaní
rozhodnutia a postupu nielen žalovanej, ale i správneho orgánu prvého stupňa, že v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, sú žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa
nezákonné, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, je preto predčasné i právne hodnotenie správnych orgánov
podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP a napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Bez komplexného posúdenia zhora uvedených otázok ako i postupu v zmysle § 191 ods.
1, písm. f) SSP, sú rozhodnutia pre nedostatok vyhodnotenia správnymi orgánmi uvedených dôvodov



predovšetkým o otázkach povinnosti žalobkyne, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní
nevysporiadali, za predčasné a nezákonné.

43. V danom prípade úlohou súdu bolo  posúdiť spornú otázku a to postavenie žalobkyne ako samostatne
zárobkovo činnej osoby v rozhodujúcom období, kedy žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba stratila status samostatne
zárobkovo činnej osoby. Ak však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe na výkon povolenia lekár, ktorý bude nevykonávala /zdravotnícku prax/ ako fyzická osoba ale
ako právnická osoba. Súd sa nestotožňuje s názorom, že, bez ohľadu či ju aktívne aj využívala, jej
samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a nemocenského poistenia
jej ukladalo povinnosť SZČO platiť poistné do sociálnej poisťovne.

44. Správne orgány sa  podľa názoru krajského súdu nevenovali tejto otázke a dostatočne  sa
nezaoberali s námietkou žalobkyne že potom, čo podal odhlášku zo sociálnej poisťovne a nevykonáva
činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a uvedenú skutočnosť mali dôsledne zisťovať a
preverovať aj prvostupňový správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka, ale aj žalovaná ako
odvolací orgán. Oba správne orgány v rozhodnutí vychádzali z toho, že žalobkyni nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v roku 2006. Žalovaný, ako aj prvostupňový
správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukazujú na to, že z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zistili, že žalobkyňa mala príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu .Podľa údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
vyplýva, že v zozname podaných daňových priznaní - daň z príjmov fyzickej osoby daňové priznanie k
dani z príjmu fyzických osôb za rok 2007 - 2010 je nejasné.

45. Ak žalobkyňa už za roky 2007 a 2010 podal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb,
potom bude povinnosťou sociálnej poisťovne zistiť, či skutočne žalobkyňa mala príjem ako samostatne
zárobkovo činná osoba a z čoho tento príjem pozostával s prihliadnutím k tvrdeniu, že začala
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, obchodná spoločnosť  s.r.o., ktorej bola zamestnancom a
riadne a včas boli za ňu odvádzané odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca
uvedenej obchodnej spoločnosti. Ak by sociálna poisťovňa bezpochyby preukázala, že žalobkyňa mala
v rozhodnom období príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba napriek tomu, že podala odhlášku
z poistenia podľa Registračného listu FO a, že popri práci konateľa obchodnej spoločnosti, ktorej bola
zamestnancom a vykonávala aj činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonával lekársku
prax v súlade s vydanou licenciou L1A, potom podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení účinného
do 31.12.2010 bolo by možné konštatovať, že bola povinne poistenou osobou za posudzované obdobie
so všetkými povinnosťami.

46. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu podľa § 191 ods.3 a 6 SSP.

47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust § 167 a nasl. SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods.
2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "17fd7b2e-a8f5-4e01-9068-336653554780:cf3a11e7-9cde-4ba2-a9a5-8b167851f61d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2", "spisova_znacka": "6Sa/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/5/2017 z 23. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200403.2"}, {"guid": "0240cac6-0b49-40d4-8c23-454ca9bfd81a:4cf8443c-5fde-453d-a00f-b1954f80a6d8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8017200177.3", "spisova_znacka": "5Sa/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sa/8/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200177.3"}, {"guid": "a1ed809b-818c-44e2-aaf2-c6b15e78933c:cef4473f-8efa-4310-bbd9-139325561b58", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4017200095.2", "spisova_znacka": "23Sa/16/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/16/2017 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200095.2"}], "citovane_v": [{"guid": "3d056137-b2f1-422a-9271-9f6e124df194:5d3416b9-313b-45d4-b357-69518d91e100", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200144.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/112/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/112/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200144.1"}, {"guid": "3d056137-b2f1-422a-9271-9f6e124df194:4b2d6a54-e5e1-497c-8a47-a6015f8cb904", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200144.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/112/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/112/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200144.1"}, {"guid": "583055f6-f8f8-413e-9a89-a2582b017f21:f5633bd9-1e7b-4933-8b63-fc5008977e87", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200540.1", "spisova_znacka": "7Ssk/214/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/214/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200540.1"}, {"guid": "1d32f059-43f0-4ea4-b88a-c00c1b425d42:03a5bba8-822f-4b05-a842-db74d68a10bf", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200178.7", "spisova_znacka": "KE-6Sa/5/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6Sa/5/2019 z 7. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7019200178.7"}, {"guid": "896e34fe-4d9c-4a8d-b8b4-ad5041b35fb9:a43ae4e1-cad7-4058-aadf-569d3206b232", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200421.1", "spisova_znacka": "6Sa/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/17/2018 z 12. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200421.1"}]}