Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/15/2017 z 18. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. apríla 2018, sp. zn. 2Sa/15/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200409.2 Krajský súd Košice | 2Sa/15/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200409.2 | 2018-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a313df50-d5f0-4692-9e34-caa88cef8f40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200409.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200409
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200409.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu O.. O.. F. G., bytom G.
XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou, Michalovce, Námestie osloboditeľov 25,
proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru, Sobrance, Ul. Štefánika 10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-HCP-SO1-99-011/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 06.04.2017 č.p.: PPZ-HCP-SO1-99-011/2017 a v r a c
i a ho žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil disciplinárny rozkaz veliteľa mobilnej zásahovej jednotky
Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru č. 3 zo dňa 14.02.2017, ktorým bolo žalobcovi služobne zaradenému
v stálej štátnej službe vo funkcii zástupca veliteľa mobilnej zásahovej jednotky PZ Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru,
služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 53 ods.1 písm.a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže
SR a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) uložené disciplinárne opatrenie
písomné pokarhanie a odvolanie žalobcu podané proti disciplinárnemu rozkazu zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že napadnutým rozkazom bolo žalobcovi uložené
podľa § 53 ods.1 písm.a) zákona disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie z dôvodu porušenia
základných povinností policajta upravených v ustanovení § 48 ods.3 písm.a) zákona. Porušenie
povinností spočívalo v tom, že v rozpore s ústnym príkazom veliteľa mobilnej zásahovej jednotky
Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „MZJ PZ“), ktorým prikazoval žalobcovi vkladať všetky údaje
do informačného systému Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „CESDaP“)
osobne, žalobca túto svoju povinnosť delegoval dňa 27.12.2016 na iného policajta.

3. Dňa 27.11.2016 dal veliteľ MZJ PZ A.. M.. Š. B. žalobcovi ústny príkaz vkladať všetky údaje
do CESDaP osobne. Možnosť delegovať túto povinnosť na iného oprávneného policajta bola
žalobcovi daná len v prípade dlhodobej neprítomnosti na pracovisku po predchádzajúcom informovaní
nadriadeného. Dňa 01.02.2017 bola nadriadeným vykonaná kontrola priestupkov zadaných do CESDaP.



Pri kontrole bolo zistené, že v rozpore s jeho príkazom boli dňa 27.12.2016 údaje do centrálnej evidencie
vložené starším referentom MZJ PZ A.. O. B..

4. Žalobca pred uložením disciplinárneho opatrenia v písomnom vyjadrení uviedol, že priznáva,
že mu taká úloha nadriadeným bola daná, ale poprel, že delegovanie tejto jeho povinnosti na
iného oprávneného policajta bolo možné len v jeho dlhodobej neprítomnosti na pracovisku, a po
predchádzajúcom informovaní nadriadeného. Z uvedených dôvodov porušenie povinností policajta
poprel a dopustenie disciplinárneho previnenia odmietol.

X. A.. O. B. vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 27.11.2016 po zistení nadriadeného, že vkladá údaje do
CESDaP položená otázka, prečo vykonávať činnosť, ktorá je úlohou žalobcu. Následne v poobedňajších
hodinách pred kanceláriou nadriadeného počul, ako nadriadený hovorí žalobcovi, že vkladanie údajov
do CESDaP je jeho úlohou. Uviedol, tiež, že mu nadriadený viackrát zdôraznil, že vkladať údaje do
centrálnej evidencie nie je jeho práca, a že za túto problematiku zodpovedá žalobca, okrem prípadov,
kedy bude dlhodobo neprítomný. Dňa 26.12.2016 mu žalobca prikázal, aby dňa 27.12.2016 vložil údaje
do CESDaP. O tejto skutočnosti vyrozumel zástupcu veliteľa MZJ PZ G.. L.. Ľ. O., ktorý mu na to
odpovedal, že zadávanie údajov do centrálnej evidencie nie je jeho práca, a ak mu to žalobca prikázal,
nebude sa do toho miešať. Taktiež mu pripomenul pokyn nadriadeného.

6. Zástupca veliteľa G.. L.. Ľ. O. uviedol, že A.. O. B. upozornil na príkaz nadriadeného, ale keďže tento
bol v uvedený deň práceneschopný, príkaz žalobcu nedementoval, nakoľko predpokladal, že žalobca
súhlasom nadriadeného disponuje.

7. Uvedené konanie bolo nadriadeným žalobcu vyhodnotené ako porušenie základných povinností
policajta podľa § 48 ods.3 písm.a) zákona.

8. Proti disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že oprávnený orgán
vyhodnotil vec jednostranne, do úvahy vzal len tvrdenia A.. O. B. a vyjadrenie zástupcu veliteľa O.. L..
Ľ.F. O., pričom jeho vyjadrenie zaevidované pod č. FPZ-HCP-SO4-81-001/2017 vyhodnotil bez ďalšieho
dokazovania, nevzal ho do úvahy, a nezapodieval sa ním ani v samotnom disciplinárnom rozkaze. V
tomto vyjadrení uviedol, že mu v novembri bolo veliteľom MZJ PZ ústne prikázané, že priestupky do
informačného systému CESDaP bude vkladať on, a policajti MZJ PZ majúci preškolenie a prístupové
práva na vkladanie priestupkov do informačného systému budú vkladať iba v jeho neprítomnosti na
pracovisku. Uvedené zabezpečil, preto to, čo mu je kladené za vinu, v žiadnom prípade neporušil.
Namietal, že jeho priamy nadriadený pri uložení disciplinárneho opatrenia porušil ustanovenia § 233
ods.1, 2 zákona, § 238 ods.1, 2 a 4 zákona, na základe čoho postupoval jednostranne a zaujato, dôkazy
vyhodnotené oprávneným orgánom, predovšetkým jeho vyjadrenie, boli nedostatočné, vôbec sa nimi
nezaoberal, nevzal ich do úvahy, pričom poukázal aj na nedostatočnú lehotu na jeho spracovanie, na
základe čoho mu nebolo umožnené účinne a dostatočne sa vo veci obhájiť. Na základe toho považoval
postup oprávneného orgánu o uložení disciplinárneho trestu za neadekvátny a rozporuplný, s ohľadom
na stupeň závažnosti jeho údajného previnenia s neprimerane uloženou výškou sankcie, vzhľadom na
závažnosť tohto previnenia a rozkaz považuje za nezákonne vydaný.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že v odvolacom konaní bol nadriadený žalobcu vyzvaný, aby mu predložil
doplňujúce stanovisko a odpovede na otázky formulované v registratúrnom zázname evidovanom
v spise pod č.p.: PPZ-HCP-SO1-99-004/2017. Zároveň bol k predloženiu doplňujúceho stanoviska
odvolacieho orgánu vyzvaný aj žalobca, otázky boli formulované v registratúrnom zázname evidovanom
v spise pod č.p: PPZ-HCP-SO1-99-005/2017.

10. Žalovaný konštatoval, že nadriadený pri ukladaní disciplinárneho opatrenia postupoval podľa
ustanovenia § 56 ods.1, 2 zákona, dostatočne zistil skutočný stav, keď svoje tvrdenie podporil vyjadrením
A.. O. B. a zástupcu veliteľa G.. L.. Ľ. O.. Cieľom uloženia disciplinárneho opatrenia je primeraným
spôsobom dosiahnuť nápravu policajta pri dodržiavaní služobnej disciplíny. Skutočnosť, že splnenie
úlohy policajtom, ktorou bolo zadávanie priestupkov do CESDaP, nebolo zo strany policajta v súlade
s ústnym pokynom nadriadeného, je v spisovom materiáli preukázaná. V tejto súvislosti žalovaný
konštatoval, že policajný zbor je ozbrojeným zborom, v ktorom presné a úplné plnenie uložených
príkazov podriadenými je nevyhnutnosťou. Uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 zákona je vo
výlučnej kompetencii nadriadeného. Ten pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadal



na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, a rozhodol
sa pre uloženie najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia, ktoré považoval za dostatočné na obnovenie
služobnej disciplíny.

11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v spisovom materiáli sa nenachádza žiadny
záznam o tom, že žalobca po uložení ústneho príkazu upozornil nadriadeného na rozpor tohto príkazu
so všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. s internými predpismi.

12. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadom nedostatočného priestoru a nedostatočnej
lehote na spracovanie vyjadrenia, keďže určenie lehoty na vyjadrenie je na zvážení nadriadeného podľa
závažnosti a rozsahu disciplinárneho previnenia, a jeho dĺžku neurčuje žiadny interný predpis. Lehota
cca 24 hodín je podľa odvolacieho orgánu v danom prípade primeranou lehotou vzhľadom na podstatu
disciplinárneho previnenia.

13. Neobstojí ani námietka žalobcu o potrebe bezodkladného zadávania priestupkov do CESDaP,
pretože žalobca zabezpečil zadávanie priestupkov A.. B. po troch dňoch štátnych sviatkov, teda nie
bezodkladne.

14. Žalovaný preto dospel k záveru, že sú dané podmienky pre potvrdenie napadnutého rozkazu z
dôvodu, že prvostupňový orgán pred uložením disciplinárneho opatrenia vychádzal z riadne zisteného
skutočného stavu veci. Podkladom k vydaniu rozhodnutia bol ústny príkaz nadriadeného podporený
vyjadrením zástupcu veliteľa MZJ PZ a vyjadrením A.. O. B..

15. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu v zákonnej lehote. Uviedol, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi bolo ústne prikázané, že
priestupky do informačného systému bude vkladať žalobca osobne. Možnosť delegovať túto povinnosť
na iného oprávneného policajta bola žalobcovi daná len v prípade dlhodobej neprítomnosti na pracovisku
po predchádzajúcom informovaní nadriadeného. Podľa žalobcu však žalovaný sa nedostatočne
zaoberal preskúmaním tej skutočnosti, za akých okolností k ústnemu príkazu došlo, a čoho sa aj
naozaj týkal, nakoľko pri spoločnej komunikácii nebol žiadny prítomný svedok, takže je zrejmé, že ide
o tvrdenie proti tvrdeniu. Žalobca na požiadanie žalovaného v odvolacom konaní sa na presne kladené
otázky písomne vyjadril tak, že mu bolo veliteľom MZJ PZ RHCP Sobrance jedine medzi žalobcom a
nadriadeným ústne prikázané, že priestupky do informačného systému CESDaP bude vkladať on ako
policajt preškolený s prístupovými právami na vkladanie priestupkov do tohto informačného systému.
Zdôraznil, že nadriadený zároveň ústne uviedol, že v čase žalobcovej neprítomnosti na základe jeho
ústneho príkazu budú vkladať priestupky do systému podriadení policajti, ktorí sú taktiež na tento
informačný systém preškolení a majú taktiež udelené prístupové práva. Žalobca opätovne poukázal na
to, že hlavným dôvodom vloženia údajov do informačného systému zo strany ním povereného policajta
bolo predovšetkým riadne plnenie príkazu nadriadeného, aby boli údaje včas vkladané, a taktiež plnenie
jeho príkazu, že v čase jeho neprítomnosti bol povinný zabezpečiť vkladanie údajov do systému, čím
žalobca príkaz riadne a svedomito splnil.

16. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal podstatou vyjadrenia, a to, že žiadna iná osoba pri jednaní
medzi ním a nadriadeným nebola prítomná a ústny pokyn mu bol daný osobne, len medzi ním a
nadriadeným. Podľa žalobcu na základe uvedeného v žiadnom prípade nebolo žalovaným preukázané,
ani dokázané, že k ústnemu príkazu došlo tak, ako tvrdí nadriadený žalobcu. Žalovaný len stroho
skonštatoval, že požiadal žalobcu o vyjadrenie bez toho, aby sa s jeho obsahom zaoberal.

17. Podľa žalobcu žalovaný sa v odvolacom konaní vôbec nezaoberal ani jeho námietkou, že pri prvom
vyjadrení, ktoré podával nadriadenému, nemal dostatočnú lehotu na to, aby svoje vyjadrenie riadne
obhájil a bez stresu vzniknutého nedostatkom času dôkazne podložil.

18. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal obsahom jeho odvolania,
a najmä opodstatnenosťou vydaného rozkazu, pričom vec jednostranne vyhodnotil bez toho, aby sa
vyjadril ku každej námietke, ktorú uviedol v odvolaní.



19. Žalobca opätovne v žalobe tvrdil, že uloženie ústneho príkazu zo strany žalovaného nebolo vôbec
preukázané tak, ako to tvrdí jeho nadriadený, ako aj žalovaný, pričom podľa žalobcu nestačí poukázať
na to, že policajný zbor je ozbrojeným zborom, v ktorom je presné a úplné plnenie uložených príkazov
podriadenými nevyhnutnosťou a je v jeho výlučnej kompetencii. Takýmto konštatovaním dochádza k
tomu, že nadriadený môže kedykoľvek svojvoľne trestať podriadeného bez toho, aby riadne zistil, čoho
sa dotknutá osoba dopustila. Aj v prípade žalobcu ide o účelové konanie nadriadeného voči nemu s
cieľom poškodiť ho vo výkone funkcie, ktorú žalobca zastáva. Toto tvrdenie žalobca preukázal tým, že
riadne zabezpečil chod výkonu služby, a tým plnenie stanovených úloh a pokynov, nakoľko zadanie
údajov do informačného systému CESDaP bolo vykonané včas a bez zbytočných prieťahov, vykonal ich
policajt, ktorý bol na takéto vkladanie údajov riadne preškolený, mal udelené prístupové práva, vloženie
údajov zabezpečil jedine cez svoje prístupové práva, čiže nezneužil prístupové práva iného gestora a
vo všetkom včas informoval zástupcu veliteľa.

20. Žalovaný nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalobca sa v inkriminovaný deň z vážnych dôvodov
nenachádzal na pracovisku, a neskúmal ani okolnosti jemu riadne a zákonne udelenej dovolenky zo
strany nadriadeného.

21. Žalobca namietal tiež konštatovanie žalovaného, že zo strany nadriadeného bolo prihliadané na
povahu protiprávneho konania, na jeho okolnosti a následky, a preto použil najmiernejšie disciplinárne
opatrenie, ktoré považoval za dostatočné na obnovenie služobnej disciplíny. Podľa žalobcu sa
žiadneho protiprávneho konania nedopustil, a toto protiprávne konanie nebolo dokázané, ničím dôkazne
podložené, pričom nepostačuje iba jednostranné tvrdenie nadriadeného.

22. Žalobca na poukazovanie žalovaného na ustanovenie § 48 ods.4 zákona konštatoval, že v čase
zákonne udelenej dovolenky presne splnil ústny príkaz nadriadeného, a nepotreboval ho písomne
podložiť, nakoľko tento ústny príkaz nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
preto nepovažoval za potrebné ústny príkaz predložiť v písomnej forme. Žalobca na konštatovanie
žalovaného, že nezabezpečil zadávanie priestupkov do systému bezodkladne, keď boli zadávané
po troch dňoch štátnych sviatkov, uviedol, že včas a bezodkladne splnil úlohu, ako aj ústny príkaz
nadriadeného, keď ihneď bezodkladne po troch dňoch štátnych sviatkov zabezpečil zadanie priestupkov
do systému. Poukázal na článok 3 ods.1, 2, článok 6 ods.5 nariadenia prezidenta Policajného zboru
č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaných priestupkov v Policajnom zbore, konštatujúc,
že tieto jednoznačne deklarujú opodstatnenosť konania žalobcu, prečo ako nadriadený určil službu
konajúceho policajta vykonať úkony súvisiace s nahadzovaním priestupkov v čase jeho neprítomnosti
do informačného systému CESDaP. Zdôraznil, že ak sa dopravný priestupok do informačného systému
bezodkladne nezaeviduje, osobne policajtom, ktorý blokovú pokutu uložil, nedôjde k tomu, že uložená
bloková pokuta sa neprenesie do záznamu zo služby, ktorý sa spracováva na konci služby, konkrétne
do jeho prílohy a po odoslaní záznamu do služby na schválenie nadriadenému sa už do tohto záznamu
neprenesie. To, že je pokuta vložená do informačného systému po niekoľkých dňoch, je v rozpore s
nariadením, a z toho vyplýva, že ústny pokyn vydaný nadriadeným bol v rozpore s článkom 3 ods.1
nariadenia. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
disciplinárny rozkaz vydaného veliteľom mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície Sobrance zo 14.02.2017, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods.1
písm.c), d) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal,
aby súd priznal mu úplnú náhradu trov konania.

23. Žalovaný vo vyjadrení z 11.07.2017 k žalobe žalobcu navrhol, aby súd túto zamietol ako nedôvodnú.
Konštatoval, že v disciplinárnom konaní za preukázané žalobcove konanie, za ktoré mu bolo uložené
disciplinárne opatrenie, je skutok jednoznačne vymedzený vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu.
Konštatoval, že nadriadený žalobcu mal ako oprávnený orgán informáciu o disciplinárnom previnení
žalobcu, na základe ktorých konanie začal, získané vo vyjadrení žalobcu, a vo vyjadreniach A.. O. B. a
O.. L.. Ľ. O.. K právnemu záveru dospel po podrobnom a dôkladnom preskúmaní všetkých získaných
dôkazov. Podľa žalovaného žalobca s týmto právnym názorom nemusí súhlasiť, no posudzovať jeho
správnosť mu neprislúcha. Žalobca vo svojom vyjadrení, a ani v odvolaní nenavrhol zabezpečiť žiadny
dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenia.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi bola dňa 01.02.2017 doručená žiadosť o vyjadrenie, čím mu
bola podľa § 56 ods.1 zákona daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.



Lehota určená oprávneným orgánom na vyjadrenie sa k veci nebola pri prevzatí žiadosti o vyjadrenie
žalobcom namietaná. Takáto námietka, či žiadosť o predĺženie lehoty z dôvodu časového stresu, alebo
z akýchkoľvek iných dôvodov počas celého disciplinárneho konania, nebola žalobcom vyslovená, ani
podaná. Lehotu na vyjadrenie k veci určuje oprávnený orgán. Žalobca mal právo a možnosť lehotu
namietať, resp. požiadať o dlhšiu lehotu pri preberaní žiadosti o vyjadrenie, resp. počas spracovávania
vyjadrenia k veci, čo neurobil.

25. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní nebolo zistené porušenie právnych predpisov,
disciplinárny rozkaz bol vydaný na základe objektívne zisteného skutočného stavu veci, za súčasného
dodržania príslušných ustanovení zákona, a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie disciplinárneho rozkazu, preto sa žalovaný stotožnil s postupom
prvostupňového orgánu.

26. Napokon žalovaný poukázal na to, že o prerokovanie odvolania senátom poradnej komisie bol
žalobca informovaný registratúrnym záznamom č. PPZ-HCP-SO1-99-002/2017, ktorý osobne prevzal
dňa 02.03.2017. Žalobca svoje právo vyplývajúce mu z § 37 a § 238 ods.3 zákona nevyužil.

27. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a so súhlasom žalobcu a
žalovaného rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

28. Disciplinárnym rozkazom č. 3 zo dňa 14.02.2017 veliteľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného
zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance bolo žalobcovi uložené disciplinárne
opatrenie, a to písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.1 zákona, ktorého
sa žalobca dopustil tým, že v rozpore s ústnym príkazom veliteľa mobilnej zásahovej jednotky
Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru vkladať všetky údaje do informačného systému Centrálna evidencia
správnych deliktov a priestupkov osobne, delegoval dňa 27.12.2016 túto povinnosť na iného. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca mohol delegovať túto povinnosť iba v prípade jeho
dlhodobej neprítomnosti a po predchádzajúcom informovaní nadriadeného.

29. Zo spisu vyplýva, že ústny príkaz bol žalobcovi daný v novembri 2016 jeho nadriadeným, pričom
žalobca v priebehu celého disciplinárneho konania tvrdil, že nadriadený mu ústne prikázal priestupky
do informačného systému CESDaP vkladať osobne, pretože je preškolený s prístupovými právami na
vkladanie priestupkov do tohto informačného systému. Zároveň mu uviedol, že v čase jeho neprítomnosti
budú vkladať priestupky do systému podriadení policajti, ktorí sú taktiež na tento informačný systém
preškolení a majú taktiež udelené prístupové práva.

XX. A.. O. B. v úradnom zázname zo dňa 02.02.2017 vyhotovenom na pokyn veliteľa MZJ PZ A.. M.. B.
okrem iného uviedol, že v novembri 2016 mu menovaný medzi štyrmi očami v kancelárii zdôraznil, že
nahrávanie priestupkov je vec, za ktorú zodpovedá žalobca, a že to nie je jeho práca, okrem prípadov,
ak bude žalobca dlhodobo neprítomný. Pred týmto rozhovorom sedel pred kanceláriou na chodbe, kde
počul, ako veliteľ MZJ PZ povedal žalobcovi, že nahrávanie priestupkov je jeho úloha.

31. V úradnom zázname napísanom O.. L.. Ľ. O. je uvedené, že veliteľ MZJ PZ ho dňa 28.11.2016
oboznámil s ústnym príkazom, ktorý vydal žalobcovi a A.. O. B., a to tak, že túto prácu výslovne prikázal
vykonávať žalobcovi, a že priestupky do systému CESDaP môže nahrávať iný policajt len za dlhodobej
neprítomnosti žalobcu, a to výslovne po jeho predchádzajúcom súhlase.

32. V odvolacom konaní žalobca na žiadosť senátu poradnej komisie riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru uviedol,
že z jeho strany bol presne a úplne dodržaný ústny príkaz nadriadeného, ktorý mu prikázal, že priestupky
do informačného systému CESDaP bude vkladať on, a v čase jeho neprítomnosti budú vkladať
priestupky do tohto systému podriadení policajti, ktorí sú taktiež na tento informačný systém preškolení



a majú udelené prístupové práva. Poukázal na článok 3 ods.1 nariadenia prezidenta Policajného zboru
č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore za správnosť,
včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov rozhodnutia opatrení pri objasňovaní a prejednávaní
priestupkov, zodpovedá osobne policajt, a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt. V zmysle
článku 3 ods.2 citovaného nariadenia postup policajtov pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov
riadi, organizuje a kontrolu funkcionár, ktorý je zodpovedný za úsek odhaľovania, objasňovania a
prejednávania priestupkov. Žalobca ako funkcionár zodpovedný za vkladanie údajov do informačného
systému z dôvodu včasného, bezodkladného a riadne plnenia tejto úlohy uvedené splnil a zabezpečil
nahodenie údajov do systému prostredníctvom podriadeného policajta A.. O. B., ktorý je na tento
informačný systém riadne preškolený a má udelené prístupové práva. Konštatoval, že táto povinnosť mu
vyplynula nielen z jeho neprítomnosti (vážne rodinné dôvody - dovolenka v zmysle zákona schválená
nadriadeným), ale predovšetkým z nariadenia, ktoré mu túto povinnosť ukladá a vyplýva z článku
6 ods.5 nariadenia, za ktorého všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú v
centrálnej evidencii. Žalobca konštatoval, že toto nariadenie jednoznačne deklaruje opodstatnenosť
jeho konania, preto ako nadriadený určil službu konajúceho policajta vykonať úkony súvisiace s
nahadzovaním priestupkov v čase jeho neprítomnosti do informačného systému CESDaP, a to
predovšetkým bezodkladnosť, ktorá vyplýva zo spomínaného článku 6 ods.5 nariadenia.

33. Žalovaný sa s uvedenými skutočnosťami, na ktoré poukázal žalobca vo svojom rozhodnutí,
nezaoberal, napriek tomu, že ich vyžiadal, vôbec ich vo svojom rozhodnutí nespomenul a nevyhodnotil
v kontexte s dôkazmi, ktoré boli vykonané v prvostupňovom konaní. Poukázal iba na ustanovenie §
48 ods.4 zákona a uviedol, že v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by žalobca upozornil
nadriadeného na rozpor jeho príkazu so všeobecne záväzným predpisom, alebo internými predpismi.

34. Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností
ustanovených Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

35. Podľa § 48 ods.3 písm.a) policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou SR,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

36. Podľa § 52 ods.1 zákona disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta,
pokiaľ nie je trestným činom, alebo priestupkom.

Podľa § 56 ods.1 pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci,
navrhovateľ dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na
okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k
plneniu služobných povinností (§ 56 ods.6 zákona).

37. Podľa § 233 ods.1 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 233 ods.2 zákona).



38. Podľa § 243 ods.2 zákona odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla
do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania
odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni (§ 243 ods.3 zákona).

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí (§ 243 ods.4 zákona).

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie
a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Oprávnený orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 243 ods.5 zákona).

39. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa
citovaných právnych predpisov. Ani po doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní nebol skutočný stav
veci objektívne zistený, pretože tvrdenie žalobcu o obsahu ústneho príkazu nadriadeného o vkladaní
údajov do informačného systému neboli bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené, keďže ústny príkaz
bol daný iba žalobcovi bez prítomnosti iných osôb. Vyjadrenia ostatných osôb sú iba sprostredkované,
preto nemôžu mať rovnakú dôkaznú hodnotu ako tie, ktoré boli bezprostredné.

40. V prípade, že by ústny príkaz nadriadeného bol daný v takej podobe, ako to tvrdí prvostupňový
správny orgán vo svojom rozhodnutí, bol by v rozpore s vnútornými predpismi, ktoré upravujú činnosť
Policajného zboru, čo vyplýva aj zo zápisnice predsedu senátu poradnej komisie zo dňa 03.04.2017.
Keďže žalobca na takýto rozpor svojho nadriadeného neupozornil, je možné dôvodne usudzovať, že
príkaz nadriadeného bol v súlade s týmito predpismi. Žalovaný však odvolaním sa na ustanovenie §
48 ods.4 zákona vo svojom rozhodnutí ako by potenciálne pripúšťal, že ústny príkaz bol v rozpore s
usmerneniami platnými pre činnosť v Policajnom zbore a žalobca o okolnosti nadriadeného upozorniť.
Tomuto záveru však nezodpovedajú dôkazy vykonané v disciplinárnom konaní, keďže nebol objektívne
preukázaný skutočný obsah ústneho príkazu nadriadeného žalobcu.

41. Z uvedených dôvodov súd má za to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia tak, ako je to uvedené vo výroku disciplinárneho
rozkazu č. 3 zo 14.02.2017, teda že v rozpore s ústnym príkazom veliteľa mobilnej zásahovej jednotky
vkladať všetky údaje do informačného systému Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov
osobne, delegoval dňa 27.12.2016 túto povinnosť na iného, keďže toto oprávnenie mal v prípade svojej
neprítomnosti na pracovisku. Sporné ostalo iba to, či malo ísť o dlhodobú neprítomnosť žalobcu a či
mal o tom súčasne informovať nadriadeného. Ústny príkaz v takto tvrdenom znení však preukázaný
vykonaným dôkazom nebol. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že neboli podmienky pre
potvrdenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa a zamietnutie odvolania žalobcu. Súd preto rozhodnutie
žalovaného zrušil z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.e), pretože zistenie skutkového stavu orgánu
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v ďalšom konaní po prípadnom doplnení dokazovania a opätovným vyhodnotením dôkazov
jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti za použitia zásad uplatňujúcich sa v trestnom konaní (napríklad
in dubio pro reo) opätovne vo veci rozhodne.

42. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.



43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.



Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.