{"guid": "8091ed41-197b-4100-a565-c82fca40148a:222e0a7b-0cb2-4a4a-ad09-e7519a1b98c3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2", "spisova_znacka": "6S/88/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/88/2017 z 9. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 9. mája 2018, sp. zn. 6S/88/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2", "identifikacne_cislo": "7017200773", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2018-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/222e0a7b-0cb2-4a4a-ad09-e7519a1b98c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/88/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200773
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: BARBARA Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Prievozník,
PhD., Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101453986/2017 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a.

II. Žalobcovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 101453986/2017 z 29.06.2017, ktorým podľa §
74 ods. l4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100500762/2017 zo dňa
21.03.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubený rozdiel v
sume 88.853,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 daňovému subjektu
BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, potvrdil.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spis súd zistil, že správca daní vykonal u žalobcu ako
daňového subjektu daňovú kontrolu na získanie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie február 2013 O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 104145047/2016
z 20.10.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
splnomocnenému zástupcovi žalobcu 24.10.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam
uvedeným v protokole, o čom správca dane so splnomocneným zástupcom spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 100420951/2017 z 08.03.2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a
dôkazov predložených žalobcom k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vydal rozhodnutie
č. 100500762/2017 21.03.2017, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 88.853,16 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie uvedeného rozhodnutia boli závery o porušení § 49 ods. 1, 2
v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

4. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v uvedenej sume z faktúr za dodanie
sóje, vystavených spoločnosťami:



Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 12.02.2013,
základ dane 116.220,75 Eur, DPH 23.244,15 Eur.

HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Nová Ľubovňa 505,  číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 15.02.2013, základ
dane 84.l614,35 Eur, DPH 16.922,87 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 19.02.2013, základ dane
73.425,95 Eur, DPH 14.685,19 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 21.02.2013, základ dane 53.078,50
Eur, DPH 10.615,70 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 27.02.2013, základ dane 106.289,80 Eur, DPH
21.257,96 Eur a číslo faktúry XXXXXXXXXX z 28.02.2013, základ dane 10.636,45 Eur, DPH 2.127,29
Eur.

5. Za účelom preverenia deklarovaných dodaní zaslal dožiadanie správca dane daňovému úradu pre
vybrané daňové subjekty. Z odpovede DÚ VDS č. 9900451/5/120882/2014/Gold z 13.01.2014 vyplýva,
že konateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s. MVDr. F. O. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, daň bola
priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Predmetný tovar táto spoločnosť nakúpila od
dodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorá mala zabezpečovať aj prepravu tovaru. Tovar podľa údajov
na CMR bol nakladaný v poľskom meste Gdaňsk - Gdynia a vykladaný priamo v Čani. Zamestnanci
Podtatranská hydina a.s. s tovarom fyzicky nemanipulovali. Konateľ spoločnosti Podtatranská hydina
potvrdil aj dodanie tovaru spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na základe vystavených faktúr č.
XXXXXXXXXX, XXX, XXX, XXX a XXX, daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom
období. Predmetný tovar táto spoločnosť nakúpila od dodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o. v zmysle
prijatých faktúr č. XXXXXXXXX, XXX,XXX až XXX. Konateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s.
komunikoval so zástupcami spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. s poľským občanom P. P.. Prepravu
tovaru mala zabezpečiť SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Tovar podľa údajov na CMR bol nakladaný v poľskom
meste Gdaňsk - Gdynia a vykladaný priamo v Čani. Zamestnanci Podtatranskej hydiny a.s. s tovarom
fyzicky nemanipulovali.

6. V prípade dodaní tovaru spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie
na príslušné DÚ VDS, z ktorého vyplýva, že k dodaniu tovaru došlo, daň bola priznaná a odvedená v
príslušnom zdaňovacom období. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakúpila tovar od dodávateľa
Podtatranská hydina a.s., prepravu zabezpečovala Podtatranská hydina a.s., tovar bol prepravený a
odovzdaný prepravcom priamo odberateľovi BARBARA SLOVENSKO, s.r.o. a zamestnanci HYDINA
SLOVENSKO s.r.o. s tovarom fyzicky nemanipulovali.

7. Správca dane zistil, že DÚ VDS vykonáva daňové kontroly v spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO
s.r.o. a Podtatranská hydina a.s., výsledky ktorých majú vplyv na daňovú kontrolu vykonávanú u
žalobcu aj za zdaňovacie obdobie február 2013, pričom v rámci týchto kontrol boli zasielané žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, preto odo dňa 18.02.2014 správca dane prerušil daňovú kontrolu
rozhodnutím č. 9801404/5/585494/2014 z 13.02.2014. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená pominuli dňa 23.09.2016, ktorú skutočnosť správca dane žalobcovi oznámil.

8. Z výsledkov daňových kontrol vykonaných v spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a
Podtatranská hydina a.s. správca zistil, že bolo preverované dodanie sóje spoločnosti HYDINA
SLOVENSKO s.r.o. spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. a pri preverovaní bolo zistené, že sóju
nakúpila táto spoločnosť od spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorú v čase realizácie obchodných
transakcií zastupovala splnomocnená zástupkyňa Y. P.. Y. P. bola vypočutá 02.07.2014 k predloženým
listinám (Mandátnej zmluve a Generálnej plnej moci z 01.01.2013 udelenej konateľom spoločnosti
SLOVAKIA   FARMA s.r.o. H. Q.) uviedla, že nemá vedomosť o predložených listinách. Plná moc jej
bola udelená v roku 2012 , ale táto v tom istom roku bola následne zrušená. Nemá žiadnu vedomosť
o obchodných transakciách medzi spoločnosťami SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská hydina a.s..
Za spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. žiadne obchodné aktivity nevykonávala a nevykonávala žiadnu
ekonomickú činnosť. Spoločnosti Podtatranská hydina a.s. nevystavovala žiadne faktúry, žiadne zmluvy
s ňou neuzatvárala a nepodpisovala. Nevie kto spracovával účtovníctvo za spoločnosť SLOVAKIA
FARMA s.r.o..

9. V spoločnosti SLOVAKIA FARMA  s.r.o. boli vykonané kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia júl, augusta 2012 a január až jún, september až december 2012. V uvedených kontrolách
daňový subjekt so správcom nespolupracoval, na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra nesídli.
Tejto spoločnosti k 30.09.2013 bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Konateľ spoločnosti H. Q. na



uvedenej adrese v Prahe nebýva, nevlastní žiadny byt a je tam neznámy. Nemá zriadenú ani poštovú
schránku pre doručovanie, takže poštu nepreberá. Konateľ spoločnosti H. Q. vlastní ďalších cca 25
spoločností, na ktoré je vydaných niekoľko exekučných príkazov. Spoločnosť vystupuje ako nárazník
v reťazovom obchode s kŕmnou zmesou a sójovým šrotom, ako medzičlánok medzi poľskými, resp.
českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s., resp.  HYDINOU SLOVENSKO s.r.o., vykazuje vysoké
hodnoty intrakomunitárnych dodaní s oslobodením od dane, nepodáva súhrnné výkazy, nepreukázala
dodanie tovaru zo Slovenska.

10. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovala v kontrolovanom zdaňovacom období tovar
- kŕmne zmesi, ktorý využíva na svojich, resp. prenajatých farmách pri chove nakúpenej jednodňovej
hydiny a to od poľskej spoločnosti FIRMA HANDLOWO-PRODUKCYJNA „BARBARA“ SPÓLKA Z
OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Turza, Poľsko, ktorá vlastní výrobňu kŕmnych zmení. Tovar
podľa zistení bol fakturovaný slovenskej spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., následne spoločnosti
Podtatranská hydina a.s. a odberateľovi HYDINA SLOVENSKO  s.r.o.. Prepravu tovaru realizovali poľské
prepravné spoločnosti, prevažne  „TRANS-TUR“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA
SPÓLKA lKOMANDYTOWA, Turza, Poľsko, ktorá je personálne prepojená s dodávateľom BARBARA
Poľsko. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovala kŕmne zmesi zároveň aj od slovenskej
spoločnosti BARBARA Slovensko s.r.o., ktorá je tiež personálne prepojená s poľskou spoločnosťou
BARBARA Poľsko a rovnako s poľskou prepravnou spoločnosťou TRANS-TUR a zároveň vlastní
výrobňu kŕmnych zmesí v prevádzke na adrese svojho sídla v Čani. Spoločnosti SLOVAKIA FARMA
s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. sa nijakým spôsobom nepodieľali na preprave, ani nemanipulovali s
tovarom.

11. Obdobne prebiehali obchodné prípady so sójou, ktorú používajú výrobcovia kŕmnych zmesí ako
BARBARA Poľsko a BARBARA Slovensko s.r.o. ako vstupnú surovinu. Tovar bol dodávaný z prístavov
v poľských mestách Gdaňsk alebo Gdynia od troch poľských dodávateľov, pričom jeho pôvod je podľa
získaných informácií v tretej krajine.

12.  Podľa odpovedí poľskej finančnej správy dodávky tovarov od poľských spoločnosti BARBARA
Poľsko a CARGILL Sp. z o.o. boli potvrdené, platby boli uhradené bankovým prevodom. Za odberateľa
SLOVAKIA FARMA s.r.o. spoluprácu dohodoval MVDr. F. O.. Prepravu mali uskutočniť poľské
spoločnosti TRANS-TUR Sp. z o.o. a P.T.H.U. TRANSWIT Vitold Wanczycki.

13. V čase realizovania obchodných transakcií boli spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a
Podtatranská hydina a.s. personálne prepojené prostredníctvom MVDr. F. O., ktorý bol predsedom
predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a zároveň jedným zo spoločníkov spoločnosti
HYDINA SLOVENSKO s.r.o..

14. Z výpovede Y. P., ktorá k obchodom medzi spoločnosťami Podtatranská hydina a.s., Hydina SK
s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. uviedla, že predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská
hydina a.s. MVDr. F. O. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne
kŕmne zmesi  od spoločnosti z Poľska a Česka prostredníctvom spoločností Mirbes s.r.o., TrueCom
s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. z dôvodu, aby mal na vstupe vo
svojich spoločnostiach vysokú DPH, kde si takýmto spôsobom ponižoval vo svojich spoločnostiach
vlastnú daňovú povinnosť. Spoločnosti Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. boli
podľa jej vyjadrenia do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre
spoločnosti Podtatranská hydina a. s., Hydina SK s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následného
poníženia vlastného daňového základu. Tovar dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od
zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti MVDR. F. O. a jeho zamestnanec P.. U..
Reálne spoločnosti Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. s nikým neobchodovali,
nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať
takto deklarovanú činnosť. Sídla spoločností boli len fiktívne, išlo o takmer prázdne kancelárske priestory.
Daňové priznania týchto spoločností na starosti mala účtovníčka, ktorej meno nevie.

15. DÚ VDS, ktorý vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. dospel k
záveru, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťami SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská HYDINA
a.s. nedošlo a následne nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO



s.r.o.. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nákup tovaru deklarovala len predloženými faktúrami a
predloženým účtovníctvom. Dodanie tovaru v deklarovanom reťazovom obchode nebolo preukázané.

16. Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu neboli okrem preverovaných faktúr vystavených
spoločnosťami HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. predložené žiadny dôkazy o
uskutočnení vecného plnenia deklarovaného faktúrami - neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že
žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach
vystavených spoločnosťami HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. ako vlastník neboli
predložené žiadne dôkazy o preprave tovaru od dodávateľa k odberateľovi, že nadobudol právo nakladať
s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach vystavených spoločnosťami HYDINA
SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. ako vlastník, neboli predložené žiadne dôkazy o preprave
tovaru od dodávateľa k odberateľovi, ani dôkazy o prijatí tovaru, a preto správca dane považoval za
nepreukázané, že k danému vecnému plneniu na základe predložených dodávateľských faktúr došlo
tak, ako je na nich deklarované, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného obchodu a tým aj o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník.
Deklarované dodanie tovaru bolo predmetom obchodného reťazca: poľské spoločnosti - SLOVAKIA
FARMA s.r.o. - Podtatranská hydina a.s. - HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - BARBARA Slovensko, s.r.o.
(žalobca). Zo zistení, ktoré sa týkajú spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. jednoznačne vyplýva, že táto
spoločnosť nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, nemohla teda dodať tovar ani zabezpečovať
nakládku tovaru a prepravu tovaru a teda nemohla nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s
deklarovaným tovarom, t. j. sója ako vlastník. Táto spoločnosť vykazuje známky nárazníka a zmiznutého
obchodníka, v sídle spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra nesídli a ani v čase deklarovaných
obchodov nesídlila, nemala a nemá vytvorené podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti, jej
konateľ ju v skutočnosti nikdy nezastupoval, jeho pobyt nie je známy, dokonca je po ňom vyhlásené
pátranie. Preverovanie okolností vzájomných obchodov v deklarovanom reťazci správca dane vykonal
preto, lebo v preverovanom obchodnom prípade týkajúcom sa deklarovaných dodaní sóje pochybnosti
správcu dane jednoznačne vznikli. Dokazovaním bolo preukázané, že k dodaniu tovaru v uvedenom
obchodnom reťazci nedošlo tak, ako bolo faktúrami deklarované, nedošlo teda k vzniku daňovej
povinnosti u jednotlivých dodávateľov v danom reťazci a následne nemohlo vzniknúť ani právo na
odpočítanie dane. Žalobca bol povinný prijať také opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na
pochybných transakciách s DPH. Je registrovaný ako výrobca krmív, preto musí byť s detailami transakcií
týkajúcich sa dodaní sóje oboznámený, pretože predmetom deklarovanej dodávky bola rastlinná zložka
na výrobu krmív, obchodovanie s ktorými podlieha špeciálnej právnej úprave za dodržania zákonných
podmienok, ktoré ustanovuje zákon č. 271/2005 Z. z.   (krmivársky zákon).

17. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na judikatúru ESD, v zmysle ktorej
vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou
smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o
právo na odpočet DPH. Ďalej poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy,
ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela
alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti
DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe
zasiahol do reťazca dodania. Žalobca neprijal opatrenia, ktoré možno od neho dôvodne požadovať na
zabezpečenie skutočnosti, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom. Z protokolu z daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012 správca dane zistil skutočnosti,
podľa ktorých žalobca musel mať vedomosť o spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., nakoľko vo výpise
z jeho účtu v UniCredit Bank Slovakia a.s. je uvedená platba v sume 70.000,00 Eur prijatá z účtu
spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o..

18. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH v sume
88.853,16 Eur z faktúr od spoločností Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Napriek
tomu, že predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane,
lebo správca dane kontrolou zistil a preukázal, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúr
vystavených dodávateľmi HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. porušil § 49 ods. 1,
2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 a) zákona o DPH. Žalobca predložil 07.11.2016 vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole č. 104145047/2016 z 20.10.2016, ktoré pripomienky boli so splnomocneným
zástupcom žalobcu prerokované dňa 08.03.2017, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100420951/2017.



19. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a navrhol rozhodnutie správcu dane zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie.

20. Žalovaný rozhodnutím č. 101453986/2017 z 29.06.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len
vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z
pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítane dane sa nevzťahuje
na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry
na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené
(dodávateľ, tovar, služba) potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v §  49 ods. 1 a 2 písm. a) a v
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje,
ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie
dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane postupoval vo vzťahu
k žalobcovi v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov s následne komplexným preverovaním
dodávateľom žalobcu, čím došlo k zisteniu obchodných reťazcov spoločností. Podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/24/2012 je správca dane
oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane má právo preveriť
pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť
napovedať, akým spôsobom má subjekt okrem dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu
bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich
tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval, prípadne že tovar nebol súčasťou opakovaného
predaja medzi reťazcami na Slovensku aj v členských krajinách.

21. Poukázal na výpoveď Y. P., ktorá uviedla, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., ako aj
iné spoločnosti boli do obchodného reťazca v súvislosti s obchodmi realizovanými spoločnosťami
Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. zaradené len z dôvodu
navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA
SLOVENSKO s.r.o. a následného poníženia vlastného daňového základu. Spoločnosť SLOVAKIA
FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych
zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídlo bolo len fiktívne,
išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Táto spoločnosť preukázateľne plnila funkciu účelovo
vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie
je možné považovať za hospodársku činnosť. Zo strany tejto spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu
tovaru spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo
dôjsť k dodaniu tohto tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. spoločnosti HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., resp. nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou HYDINA Slovensko s.r.o.. Dodávateľské
spoločnosti v danom prípade nepreukázali dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH. Ak nebolo
dodávateľom preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi pri dodaní tovaru vzniknúť daňová
povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť
podľa § 19 zákona o DPH, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH.

22. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočností, ktoré by daňový subjekt mohol
uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a
umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Dôkazná povinnosť je spojením
povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt
nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetných faktúrach.
Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú
aj materiálne reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca v danom prípade nepreukázal skutočnú
realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach. Nepredložil také



dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uplatniť odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov
deklarovaných faktúrami.

23. K námietke žalobcu v odvolaní, že zistenia týkajúce sa obchodovania s kŕmnymi zmesami  medzi
poľskými a slovenskými spoločnosťami s poukázaním na personálne prepojenie poľských spoločností
so spoločnosťou BARBARA Slovensko s.r.o. (žalobcu) sa netýkajú obchodných vzťahov pri dodaní
sóje, pri ktorých vystupujú iné poľské subjekty a vo vzťahu k preverovanému zdaniteľnému obchodu sú
tieto zistenia irelevantné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na výpoveď Y. P., ktorá objasnila pôvod
zapojenia spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. do obchodného reťazca, z ktorej vyplynulo, že táto
spoločnosť nikdy reálne nevykonávala reálnu hospodársku činnosť.

24. K námietke, že odpoveď poľskej finančnej správy, ktorá potvrdila dodanie aj prepravu tovaru od
poľskej spoločnosti CARGILL sp. z o.o. pre spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. nespochybniteľne
potvrdzuje dodanie tovaru uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobcovi bol tovar (sója) dodaný,
avšak nebolo preukázané, že bol dodaný tak, ako to žaloba deklaroval.

25. K námietke, kde poukazuje na predložené faktúry, dodacie listy, ktoré podľa jeho názoru preukazujú
dodanie tovaru od dodávateľov HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. žalovaný
uviedol, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s
procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4
Daňového poriadku. Bezvýhradným akceptovaním žalobcom predkladaných dokumentov ako faktov,
bez komplexného posúdenia celej transakcie ako celku, s vplyvom na jednotlivé zúčastnené strany, by
správca dane porušil princípy daňovej kontroly a vedenia dokazovania. Žalobca ako daňový subjekt je
povinný preukázať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o
ich zákonnosti a to aj bez potreby dodatočného preverovania a zabezpečiť vierohodnosť, zrozumiteľnosť
a preukaznosť realizovaných transakcií.

26. K námietke, že žalobca z dodania tovaru žiadnu daňovú výhodu nezískal a naopak z tovaru zaplatil
DPH, ktorej vrátenie si uplatňuje v rámci odpočtu žalovaný uviedol, že ak by žalobca nadobudol sóju
priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť
odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť
by bol nulový, ale tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa (ako to deklaroval na faktúrach), cez
ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených
spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ale nepreukázal, že boli splnené
podmienky na odpočítanie tejto dane. Skutočnosť, že žalobca, ktorého štatutárnymi orgánmi sú občania
Poľska, nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez slovenské spoločnosti, pričom fakturácia medzi
spoločnosťami vo vnútri obchodného reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená
umelo, s cieľom získania nadmerného odpočtu.

27. K námietkam týkajúcim sa účasti na pochybných transakciách žalobcu s DPH, žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil
na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že
súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o
subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Aj v rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky č. 4Sžf/1/2016
upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a
rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto
obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Zdôrazňuje povinnosť obozretného
prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si  a zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné,
živnostenské, daňové registre a pod.).

28. V zmysle judikatúry ESD vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie
práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry
ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj
vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii



zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt,
ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (rozsudky ESD C-439/04 Kittel, C-440/04
Recolta Recycling SPRL, C-131/13 Italmoda). V danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp.
mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu.

29. K námietke žalobcu, že správca dane z toho istého vyrobil tri samostatné pohľadávky na neuznaných
odpočtoch DPH, čo je neprípustný a zákonu odporujúcu postup, žalovaný uviedol, že článok 203
Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej
hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona o DPH
a to § 69 ods. 5, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň. Na druhej strane nárok na odpočítanie dane je podmienený splnením
podmienok hmotnoprávnej povahy, ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, pričom platiteľ dane musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený tak, ako bol deklarovaný predloženými dokladmi.

30. K tvrdeniu žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane sa opakovane poukazuje na to, že v daňovom
konaní sa prihliada na skutočný obsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať
prednosť pred formálnou deklaráciou dodania tovaru na faktúre a správca dane postupoval presne
opačne uviedol, že žalobca favorizuje fyzické dodanie tovaru pred  formálnou deklaráciou dodania
tovaru na faktúre, ale dodanie tovaru musí byť deklarované predložením faktúr, ktoré však musia mať
povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v
právnej skutočnosti, v predmete dodávky i dodávateľa. V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že
fakturovaný tovar nedodali žalobcovi spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., keďže tento tovar právne nenadobudli, ani fyzicky tento tovar neprijali.

31. K námietke žalobcu kde poukazuje na dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá začala v roku 2013
a skončila až v roku 207 žalovaný uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti začala 15.04.2013 (Zápisnica o začatí daňovej
kontroly č. 9801404/5/1323838/2013 z 15.04.2013) a mala byť ukončená do 15.04.2014. Správca dane
rozhodnutím č. 9801404/5/585494/2014 z 13.02.2014 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 18.02.2014 v
zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu - zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní za
účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov.

32. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli 23.09.2016, správca
dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, ktorú uskutočnil v zmysle § 61 ods. 4 Daňového
poriadku, oznámil daňovému subjektu oznámením zo dňa 26.09.2016. Dňa 24.10.2016 správca dane
ukončil daňovú kontrolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku doručením protokolu č.
104145047/2016. Daňová kontrola teda bola ukončená v zákonnej lehote 24.10.2016, čím správca dane
neporušil procesné lehoty. Z uvedeného dôvodu považuje za neopodstatnené námietky týkajúce sa
nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly.

33. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavané rozhodnutia navrhol zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), d) e) a ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnil aj náhradu
trov konania.

34. Žalobca v prvej časti žaloby uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal správca dane pri vydaní
rozhodnutia a v tejto súvislosti namieta nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a to najmä nesúhlasí
s tvrdením, že nepredložil okrem faktúr žiadne iné dôkazy o dodaní tovaru. Okrem faktúr boli predložené
aj dodacie listy a CMR doklady, pričom z napadnutého rozhodnutia nevyplýva aké iné dôkazy mal
predložiť. Správca dane vykonával dokazovanie najmä prostredníctvom dožiadaní na základe záverov
kontrol u iných daňových subjektov, ktoré však nie sú priamo použiteľné vo vzťahu k nemu, pretože
sa jedná o skutočnosti, ktoré sa netýkajú jeho, ale iných daňových subjektov. Ak aj po zistení správcu
dane vyplynulo, že spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. získali pre
seba neoprávnenú výhodu prostredníctvom neexistujúcich spoločností Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a
SLOVAKIA FARMA s.r.o., nebol to on, kto by mal z týchto transakcií prospech. Dodanie tovaru jemu



bolo riadne potvrdené. Dokazovanie nebolo vykonané dostatočne, nebola dostatočne preukázaná jeho
pozícia v rámci transakcií a ani jeho vedomosť o tom, že môže jednať o transakcie poznačené podvodom.
Dokazovanie vykonané najmä prostredníctvom dožiadaní a na základe záverov kontrol u iných daňových
subjektov nie je priamo použiteľné vo vzťahu k nemu. Napriek skutočnosti, že prevažnú väčšinu osôb
bolo možné priamo vypočuť aj v rámci tohto daňového konania, sú konštatovania žalovaného vo vzťahu
k nemu len v rovine dohadov, domnienok a nepriamych dôkazov. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že
SLOVAKIA FARMA s.r.o. nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohla preto vlastnícke
právo previesť na spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a táto následne na spoločnosť HYDINA
SLOVENSKO s.r.o.. Tvrdí, že v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločnosť Podtatranská
hydina a.s. vlastníctvo k tovaru v občianskoprávnom zmysle nadobudla. Poukazuje aj na § 446
Obchodného zákonníka a uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia vlastnícke právo k tovaru nadobudol
momentom jeho dodania, pretože nebolo preukázané, že by on v čase, keď mal toto právo nadobudnúť
vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom a nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom predaja.
Nesúhlasí ani s tvrdením, že by mal mať vedomosť o podvodnom konaní na základe skutočnosti, že na
jeho účet bola v septembri 2012 pripísaná platba z účtu SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Táto platba nesúvisí s
preverovaným zdaniteľným obchodom z februára 2013. On nemal možnosť ovplyvniť účet, z ktorého jeho
dlžník zabezpečil úhradu z mylného poukázania platby. Nemožno usudzovať, že by mal mať vedomosť
o využití tejto firmy spoločnosťou Podtatranská hydina a. s. ako nárazníka pri objednávaní tovaru z
Poľska s cieľom získania daňovej výhody. Žalovaný uprednostnil formálnu deklaráciu vo vzťahu medzi
SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranskou hydinou a.s. pred skutočným dodaním tovaru. Zastáva názor,
že je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že nespochybnil existenciu, resp. dodanie tovaru, ale spochybnil
jeho dodanie za podmienok, ako ich on deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami
Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., lebo vytvára nesprávnu predstavu, ako keby
on sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od
iného subjektu, pričom išlo predsa o faktúry vystavené spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktoré
potvrdili dodanie tovaru jemu. Ďalším dokazovaním bolo potvrdené, že spoločnosť Podtatranská hydina
a.s. bola od začiatku reálnym účastníkom predmetného obchodu, nakoľko jej štatutári  tovar v Poľsku
fakticky objednávali (hoci formálne za iný subjekt) a platili zaň kúpnu cenu. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že predmetný tovar vo vzťahu k nemu skutočne pochádzal od tohto dodávateľa. V súvislosti
s dôkazným bremenom, resp. účasťou na obchodoch poznačených podvodom argumentuje poukázaním
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie a to konkrétne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 (R/1/2011), rozsudok Európskeho
súdneho dvora z 12.01.2006, ide o spojené konanie C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj na uznesenie
č. C-33/13 zo dňa 06.02.2014. Tvrdí, že  splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1
a 2 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. uniesol svoje dôkazné bremeno, akékoľvek
zistené nedostatky sa týkajú vylúčení iných subjektov, pričom podľa neho žalovaný uprednostnil princíp
kolektívnej viny. Daňový podvod, ktorého sa mali dopustiť iné osoby mal byť ukončený ešte predtým,
než bol tovar dodaný jemu, ktorý jeho dodaním nezískal žiadnu daňovú výhodu. Žiadal o priznanie
odkladného účinku správnej žaloby.

35. Žalovaný v písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu uviedol, že prioritnou úlohou orgánov
verejnej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platiť na dane, za
podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní,
tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Daňový poriadok osobitne
upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly
je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či tento svoje zákonom
stanovené povinnosti splnil.

36. Správa dane pri rozhodovaní dôsledne uplatňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazu spolu
so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Pri aplikácii zásady voľného
hodnotenia dôkazov je povinný správca dane hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto
vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej
aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, ktoré uviedol v daňovom priznaná. Preto námietku
žalobcu, že správca dane nevykonal ďalšie dokazovanie nie je opodstatnená. Dokazovanie vykonáva



správca dane a je na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich
vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má
správca dane v priebehu konania k dispozícií. V zmysle nálezu Ústavné súdu Slovenskej republiky
č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú
tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Takto si
daňový subjekt splní svoje povinností v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku),
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Aj z ustálenej judikatúry NS
SR (napríklad rozsudok vo veci sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího
správního soudu ČR (napríklad rozsudok vo veci č. k. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že
dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového
priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

37. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby
smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane
deklarovaného na základe faktúr od spoločností Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
za dodanie sóje. Preverovaním správca dane nespochybnil dodanie tovaru, t. j. sóje žalobcovi, ako
takého,  nespochybnil ani existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako
to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. a HYDINA
SLOVENSKO s.r.o.. Správca dane vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a
z ich súvisiacich šetrení a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr
vystavených uvedenými spoločnosťami.

38. Z judikatúry Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen
umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa
reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má
aj povahu faktu, teda že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom
uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením,
ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých
zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí
preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.

39. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade
prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho treba
uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí
samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou
transakciou zúčastňuje na transakcií zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ
alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania, napríklad
rozsudky ESD C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-131/13 Italmoda. V danom prípade
bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií
zapojených do podvodu.

40. K námietke, že zistenia správcu dane sa netýkali žalobcu a mali mať právne následky pre iný
daňový subjekt uviedol, že správca dane zistil, že v reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. -



Podtatranská hydina a.s. - HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - BARBARA Slovensko s.r.o., resp. SLOVAKIA
FARMA s.r.o. - Podtatranská hydina a.s. - BARBARA Slovensko s.r.o. (žalobca) síce prebehla fakturácia,
ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. plnila funkciu
účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorá nevykonávala hospodársku činnosť, z jej strany preto nemohlo
v skutočnosti dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktorá tento tovar nemohla
reálne dodať spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a
spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. následne spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. (žalobcovi).
Základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služby podľa § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, alebo
v tomto prípade dodávateľom - spoločnostiam Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebol preukázaný. Podmienky
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr vystavených spoločnosťami
Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. teda preukázateľne splnené neboli.

41. Správca dane nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti
dokazovania, ale vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované zdaniteľné
obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami.

42. V odôvodnení rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,
ktoré uviedol v odvolaní. V odôvodnení je uvedené z akých skutočností správa dane, ako aj on
vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté
závery týkajúce sa porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne, sú v súlade s príslušnými
ustanoveniami uvedeného zákona, ako aj Daňového poriadku. Taktiež postup správcu dane, ako aj jeho
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, teda neboli porušené práva žalobcu. Súhlasil, aby vo
veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

43. Žalovaný návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku navrhol nevyhovieť z dôvodu, že ho
nepovažuje za opodstatnený, pretože postupom správcu dane by žalobcovi nehrozila závažná ujma,
značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životné prostredie, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

44. Žalobca v replike predovšetkým poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 „ak je nesporná existencia nakúpeného materiálového plnenia a toto je
štandardne preukázané prijatou faktúrou s prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku
skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú
dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má daňový subjekt
štandardne archivovať, od následného neštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania.
Každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné
nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.\"

45. Ďalej poukázal na judikatúru ESD a to najmä na rozsudok z 12.01.2006 spojené konanie C-354/03,
C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého „plnenia o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe
poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú
osobu podliehajúcou dani, konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle smernice, ak spĺňajú
objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu
ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca: a) alebo na
prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je
súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom.
Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia
súčasťou je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez
toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty.“

46. Európsky súdny dvor v uznesení č. C-33/13 zo dňa 06.02.2014 uvádza: „správny výklad šiestej
smernice Rady č. 77/388/EHS vylučuje, aby bol daňovníkovi odmietnutý nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty splatný alebo zaplatený z dôvodu ním nadobudnutých tovarov, na základe toho, že



vystaviteľ faktúry, ktorá sa týka tejto dodávky spáchal trestný čin, alebo sa dopustil nezrovnalostí, ktoré
sú dôvodom na konštatovanie, že fakturovaná transakcia nebola skutočne zrealizovaná spomenutým
vystavovateľom, ibaže bude na základe objektívnych dôkazov - bez požiadavky overovacích činností zo
strany daňovníka, ktoré nie sú jeho úlohou - preukázaný fakt, že daňovník vedel alebo mal vedieť, že
dodávka je spojená s trestným činom v oblasti DPH.\"

47. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-277/2014 z 22.10.2015: „ustanovenia šiestej
Smernice Rady 77/388/EHS bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo
na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z
dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou
úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa
tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej
osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo
mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu
súdu“.

48. Žalovaný tvrdí, že on údajne vedel alebo mal vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na
operácii poznačenej podvodom, pričom toto tvrdenie v daňovom konaní nebolo preukázané akýmkoľvek
dôkazom. Napriek tomu v rámci daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov boli vypočutí
viacerí svedkovia, ktorí sa k veci mohli vyjadriť. Na túto okolnosť sa ich nikto nepýtal, čo nepochybne
vyplynulo aj z toho, že sa jednalo o daňové kontroly vykonané u iných subjektov, o ktorých sa nemal ako
dozvedieť, ani v nich nemal akékoľvek procesné postavenie. Žalovaný závery týchto kontrol mechanicky
prevzal bez toho, aby boli jednotlivé osoby dopočuté k tomu, či sa on zúčastňoval uvedených transakcií
alebo či mal vôbec vedomosť o tom, akým spôsobom alebo od koho jeho dodávatelia Podtatranská
hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nadobúdajú tovar.

49. Krajský súd uznesením č. k. 6S/88/2017-53 z 11.01.2018 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej
žaloby zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.02.2018.

50. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonom stanovených podmienok podľa § 107
ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou
žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

51. Predmetom preskúmavajúceho konania je preskúmať a zistiť, či boli splnené zo strany žalobcu
zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. z preverovaných faktúr, či
postup správcu dane, ako aj žalovaného bol v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj to, či dokazovanie
vykonané správcom dane bolo v súlade s § 24 Daňového poriadku.

52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 tohto zákona).

53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods.
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

54. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm.
a) tohto zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71
zákona o DPH.

55. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,



b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

56. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

57. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

58. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

59. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania
dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

60. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej  súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

61. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

62. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane. Na právny úkon viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

63. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia daňové subjektu majú pri správe daní rovnaké práva a
povinnosti.

64. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia právom, aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

65. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

66. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa citovaného § 24 ods. 1
Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Tento preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňové
konanie ako vyplýva z citovaného § 24 Daňového poriadku vedie správca dane, ale dôkazné bremeno
spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa
svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotenie dôkazov musí
zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplne zistenie skutkového stavu veci, z ktorého dôvodu sa hodnotí



každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Prioritou je ich
pravdivosť a preukazná hodnota.

67. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j.
daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich
splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na
faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane.
V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane
nie je uskutočnený tak, ako je nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia
faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky,
ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je
možné odpustiť, lebo to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca
pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočítanie si uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný aj preukázať, že zdaniteľný obchod
bol aj reálne uskutočnený. Z uvedeného dôvodu správca dane skúma aj uskutočnenie zdaniteľných
obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak neunesie v tomto zmysle
dôkazné bremeno, potom nemôže úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

68. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o.,
ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina a.s., nikdy nevykonávala skutočnú
ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo
prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina a.s., následne na
spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a nakoniec na žalobcu, t. j. BARBARA SLOVENSKO s.r.o.. Z
toho dôvodu žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených
spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA
s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka v reťazci zúčastnených spoločností,
nesídli na adrese zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia
platiteľa DPH. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou
z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Spoločnosť HYDINA
SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. boli personálne prepojené prostredníctvom osoby
MVDr. F. O., ktorý bol predsedom Predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a zároveň
jedným zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Z odpovede poľskej daňovej správy na
dožiadanie správcu dane vyplynulo, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. pri nákupe tovaru od poľskej
spoločnosti CARGILL Sp. z o.o. zastupoval MVDr. F. O., ktorý však nebol konateľom tejto spoločnosti,
ale konateľom bol v čase uskutočňovania obchodov H. Q., bytom v Českej republike (konateľom od
23.10.2012), ktorý je však nekontaktný. Tovar mal byť následne spoločnosťou SLOVAKIA FARMA
s.r.o. predaný spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., t. j. spoločnostiam
personálne prepojeným osobou MVDr. F. O.. Je dôvodné poukázať na výpoveď Y. P., ktorá pred orgánmi
činnými v trestnom konaní (list č. PPZ-378/NKA-FP-VZ-2015 zo 16.12.2015) uviedla, že spoločnosť
SLOVAKIA FARMA s.r.o., ako aj iné spoločnosti boli do obchodného reťazca v súvislosti s obchodmi
realizovanými spoločnosťami Podtatranská hydina a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Hydina SK
s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následného  poníženia vlastného daňového základu. Spoločnosť
SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych
zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídlo spoločnosti
bolo len fiktívne, išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o.
preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti
a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Zistenia správcu
dane preukazujú, že zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru
spoločnosti Podtatranská hydina a.s.  v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k
dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. spoločnosti HYDINA SLOVENSKO
s.r.o., resp. žalobcovi a nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou HYDINA Slovensko s.r.o.
žalobcovi.



69. V obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Košiciach a to rozsudkom č. k. 8S/43/2017 zo dňa
22. marca 2018, v ktorom krajský súd preskúmaval rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 žalobcu a išlo o nákup a predaj tovaru sóje medzi žalobcom
a daňovými subjektmi tak, ako v danom prípade. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 140 SSP súd
odkazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/43/2017 z 22. marca 2018,
v ktorom je uvedené: „Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s
príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne
záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju
konkrétnemu daňovému subjektu. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne
svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého
správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové
konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri
preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR,
napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010. Judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004
Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

70. Právnu povinnosť uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu obdobne vyriešil Najvyšší
súd SR aj v rozsudku č. k. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011: „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre počítanie dane
v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje“.

71. Podobne aj v rozsudku č. k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 Najvyšší súd SR vyslovil nasledujúce
závery: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané,
konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale
aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou
zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento
získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný
spoločnosťou J., s. r. o.“. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa
ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k
spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenia § 49 ods. 2 § 51 cit. zákona určujú,
ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako
má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Podľa názoru správneho
súdu žalobca nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie DPH z
predmetných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie marec 2013.

72. Žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného
z dôvodu, že v nich absentujú identifikačné údaje týkajúce sa faktúr vystavených dodávateľom Hydina
Slovensko, s. r. o., pre žalobcu v zdaňovacom období marec 2013. Správny súd zhodne s názorom
žalovaného konštatuje, že predmetný nedostatok nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí
správcu dane a žalovaného. V protokole správcu dane č. 100074594/2017 zo dňa 16.01.2017 na strane
č. 11 sú tieto dodávateľské faktúry uvedené s údajmi čísla faktúr vystavených dodávateľmi, internými
číslami faktúr u žalobcu, druhom tovaru, jeho množstvom, údajom o základe dane, ako aj o výške DPH.
Ide o 5 faktúr vydaných dodávateľom žalobcu za obdobie od 05.03.2013 do 28.03.2013. Tieto údaje
boli žalobcovi nesporne známe a absencia týchto údajov v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj
rozhodnutí správcu dane nemohla mať za následok poškodenie subjektívnych práv žalobcu.



73. Žalobca v podanej žalobe namietal nedodržanie procesnej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods.
10 Daňového poriadku. Konštatoval, že od začatia daňovej kontroly dňa 29.03.2013 do jej ukončenia dňa
18.01.2017 trvala daňová kontrola viac ako 3,5 roka. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly nedošlo k
porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom
29.05.2013 a bola ukončená dňom 05.01.2017 doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Výkon
daňovej kontroly bol prerušený v období od 18.02.2014 do 09.11.2016. Po vylúčení doby prerušenia
daňovej kontroly celková doba výkonu daňovej kontroly neprekročila jeden rok.

74. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí žalobnú námietku, podľa ktorej k prerušeniu daňovej kontroly
u žalobcu došlo bez objektívnych dôvodov v zmysle § 61 Daňového poriadku. Dôvodom prerušenia
daňovej kontroly u žalobcu bolo paralelné vykonávanie daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených
v preverovanom obchodnom reťazci subjektov. V rámci týchto daňových kontrol boli realizované
dožiadania zaslané v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Do ukončenia týchto daňových kontrol,
ktorých výsledky a závery použil správca dane pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočítanie dane.
Preto správca dane mohol pokračovať v daňovej kontrole žalobcu až po ukončení daňových kontrol v
spoločnostiach zúčastnených v obchodnom reťazci. Na konštatovaní o dôvodnosti prerušenia daňovej
kontroly u žalobcu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím
zo dňa 18.02.2013, pričom dôvody na prerušenie daňovej kontroly (informácia daňového úradu pre
vybrané daňové subjekty) mu boli v písomnej podobe  doručené až dňa 19.03.2014. Pokiaľ správca
dane mal vedomosť o dôvodoch prerušenia daňového konania z interných informačných systémov, je
potrebné hodnotiť jeho postup ako súladný s ustanovením § 61 Daňového poriadku.

75. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, či a
akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom a to dodacími listami alebo
CMR dokladmi, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu ako odvolacej
námietke vyjadril v poslednom odseku na strane 16 svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobca
predložil spomínané doklady vo vyrubovacom konaní a žalovaný spolu s pripomienkami a vyjadrením
žalobcu protokol z daňovej kontroly prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2017. Po
preverení týchto dôkazov dospel k záveru, že nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného
odpočítania dane.

76. Žalobca v podanej žalobe poukázal na konštatovanie žalovaného o získaní neoprávnenej daňovej
výhody daňovými subjektmi Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o. V tejto súvislosti
žalobca poukázal, že ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by
mal z nej akýkoľvek prospech, resp. žeby žalobca získal v tejto súvislosti daňovú výhodu. Správny súd
k tomu uvádza, že úlohou správcu dane a žalovaného nebolo posúdiť, či žalobca z dodania sporného
tovaru získal daňovú výhodu, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.

77. Žalobca vytýkal žalovanému, že nesprávne posúdil platnosť právnych úkonov - dodanie tovaru v
preverovanom reťazci daňových subjektov. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať
výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s.r.o., pretože tento právny úkon nebol
reálny, predmetný tovar v skutočnosti objednával MVDr. F. O., ktorý nebol štatutárnym zástupcom
spoločnosti Slovakia Farma s.r.o. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., a Hydina
Slovensko s.r.o., resp. Hydina Slovensko, s.r.o., a žalobcom však už nešlo o žiadny zastretý právny
úkon a išlo o štandardné kúpne zmluvy platne uzavreté. S poukazom na ustanovenie § 41a ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že spoločnosť
Podtatranská hydina, a.s., k predmetnému tovaru vlastníctvo v občiansko-právnom zmysle nadobudla.
K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že úlohou správcu dane, žalovaného a v súdnom konaní
ani správneho súdu nebolo posudzovať charakter právneho úkonu, na základe ktorého mala obchodná
spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., nadobudnúť tovar od poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca
splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr v
zdaňovacom období marec 2013.

78. Žalovaný v žalobe citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora
EÚ z 12. 01. 2006 v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj uznesenie Súdneho
dvora EÚ č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory Najvyššieho



súdu SR a Súdneho dvora EÚ uvedené v týchto rozhodnutiach sú v jeho prospech, t. j. že zdôvodňujú
jeho nárok na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Nie je úlohou správneho súdu, aby na základe
holej citácie judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR v prospech žalobcu vyhľadával právne
závery podporujúce argumentáciu žalobcu v súdnom konaní. Napriek tomu správny súd je toho názoru,
že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté medzi dodávateľom
Hydina Slovensko, s. r. o., a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v prípade, ak by žalobca
preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola nespochybniteľná dobrá
viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra Súdneho dvora EÚ
vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne možné úsilie
na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie potrebnej
dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do obchodno-
právnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere obchodných
partnerov a následných vstupoch do obchodno-právnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej
právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere žalovaný vo
svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku č. k. 4Sžf/1/2016
zo dňa 07.03.2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie
o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné
riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR v
tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych
vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného
obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov úpadcov
atď.).

79. Správny súd akceptuje záver správcu dane a žalovaného, ktorí v súvislosti s predmetným preverením
nespochybnili dodanie tovaru žalobcovi, ani nespochybnili existenciu tovaru, no spochybnili jeho dodanie
v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými jeho dodávateľom
Hydina Slovensko, s.r.o. Zákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočítanie
dane, totiž nemôžu spočívať len vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými
náležitosťami. Iba v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok môže odberateľovi
vzniknúť právo na odpočítanie dane“.

80. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol.

82. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak



sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "8091ed41-197b-4100-a565-c82fca40148a:827eefd3-e1ee-4a10-91df-ec306febb639", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2", "spisova_znacka": "6S/88/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/88/2017 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2"}], "citovane_v": []}