{"guid": "0a79df88-ef5e-4bd8-b39a-273584f28655:0d05f5c7-c3d0-4f59-923d-6f7d012670e9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2", "spisova_znacka": "7S/106/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/106/2017 z 11. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. decembra 2018, sp. zn. 7S/106/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2", "identifikacne_cislo": "7017200879", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a/", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a/", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d05f5c7-c3d0-4f59-923d-6f7d012670e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200879
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu Z. F. - MALTON, Kurská 8,
Košice, IČO: 14301237, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom kancelárie
v Košiciach, Tichá 18, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom v Košiciach,
Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 09. 2017 č.:
OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č.: 281/14/O-1 zo dňa 09. 05. 2017 ( v ďalšom texte aj :
„rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“)
ako prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o inšpekcii práce“) a podľa
§ 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „správny
poriadok“) vo veci účastníka konania Z. F. - MALTON, Kurská 8, 040 22 Košice, IČO: 14301237 (v
ďalšom texte aj :„žalobca“) uložil pokutu vo výške 5000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona
o inšpekcii práce  za porušenie povinností stanovených predpismi uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/
bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že  žalobca ako  zamestnávateľ dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod.
využíval závislú prácu fyzických osôb E. T., O.. XX. XX. XXXX a L. B., O.. XX. XX. XXXX, ktorí pre
zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah
podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).
Zároveň určil, že uložená pokuta je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet
správneho orgánu v štátnej pokladnici. Odôvodnenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice (v ďalšom
texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) je obsahom podrobného
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.09.2017 č.: OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017
ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa vo výrokovej časti zmenil a podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona
o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinností stanovených



predpismi uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ štvrtom bode  zákona o inšpekcii práce, konkrétne za
porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, ktorého sa  žalobca dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ dňa 11. 09. 2014
o 10.05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T. R. L. B., ktoré pre neho ako zamestnávateľa
vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku Belehradská 10 Košice a nemal s nimi založený
pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce.

3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v dňoch 11. 09., 19. 09. , 22.09. a
23.09.2014 vykonal inšpektorát práce u  žalobcu na pracovisku v Košiciach, Belehradská 10 inšpekciu
práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa príslušných
ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zistil dva prípady nelegálneho
zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a/ označeného zákona, ktoré boli inšpektorátom práce
zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-313-32-1.2/P- A25-14 zo dňa 23. 09.
2014, ktorý bol prerokovaný so zamestnávateľom dňa 23. 09. 2014, ktorý k protokolu podal vyjadrenie:
„V budúcnosti sa tento skutok nebude opakovať.“

4. Na základe týchto skutočností  prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia
pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní, a následne  (po vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu v jeho  vyjadrení
zo dňa 27.10.2014) vydal  dňa 13. 11. 2014 rozhodnutie č. 281/14/O  (doručené dňa 20.11.2014) tak,
že žalobcovi uložil pokutu vo výške 5000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého
správneho deliktu sa dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ využíval dňa 11. 09. 2014 o 10.05
hod. závislú prácu fyzických osôb E. T. R. L.R. B., ktoré pre neho ako zamestnávateľa vykonávali
pomocné stavebné práce a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu
- Zákonníka práce. Účastník konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal
odvolanie, ktorým žiadal, aby napadnutý správny akt bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Argumentoval existenciou obchodno-právneho vzťahu s podnikateľkou U. T. na výkon stavebných prác
(označené osoby mali pracovať pre tento subjekt), neznalosťou práva,  ako aj  svojvoľným konaním
dotknutých osôb, ktoré sa dostavili na pracovisko bez vedomia účastníka konania. Žalovaný ako
odvolací orgán,  po zhodnotení právneho a skutkového stavu rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2015 č.
OPS/BEZ/2015/2042, O-554/2014 odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.  Na základe správnej žaloby podanej žalobcom, v  rámci súdneho prieskumu
zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11. 06.
2015 sp. zn. 6S/14/2015 rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 13.11.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že ani odvolací orgán, ani inšpektorát práce nepostupovali v prejednávanej veci v intenciách právnych
noriem, nezadovážili si relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto treba považovať nimi
vydané akty aplikácie práva za predčasné. V konaní smerujúcom k vydaniu rozhodnutí sa zároveň
dopustili takej vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť týchto aktov, a ktorá spočívala v odopretí práva
účastníka konania prejednať priestupok kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní. Na základe
odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
závery vyvodené krajským súdom sú vecne správne a preto jeho rozsudok rozsudkom zo dňa 28. 09.
2016 sp. zn. 10Sžo/265/2015 ako zákonný potvrdil.

5. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa po
obdŕžaní právoplatných rozsudkov súdov pokračoval v konaní vedenom proti žalobcovi, ktorého listom
zo dňa 10. 01. 2017 opätovne vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich
zisťovania, ako aj na predloženie ďalších listinných dôkazov, prípadne návrhu na doplnenie dokazovania.
Zároveň ho prizval na ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolané  dotknuté osoby - L. B., E. T. a  U.
T.. Prvostupňový správny orgán na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 03. 02. 2017 vypočul žalobcu
za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu, o ktorej skutočnosti vyhotovil zápisnicu. Na ďalšom
ústnom pojednávaní dňa 25. 04. 2017, predmetom ktorého bol výsluch svedkov E. T. R. U. T., kládol
týmto svedkom spoločne s účastníkom konania otázky, pričom vyhotovil prepisy výsluchov a  zápisnicu
podpísanú inšpektormi práce a splnomocneným zástupcom účastníkov konania. Po vykonaní týchto
procesných úkonov rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 16. 05. 2017
a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 03. 06. 2017. Týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo
výške 5.000,- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce pri



výkone inšpekcie práce (konkrétne dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod.) a porušenie povinností primerane
odôvodnil porušením príslušných ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania. Vo vzťahu k určeniu výšky pokuty opätovne prihliadal najmä na závažnosť
nedostatku, počet nelegálne zamestnávaných osôb, dobu trvania protiprávneho stavu, ako aj na fakt,
že išlo o prvé zistenie protiprávneho konania takéhoto charakteru, ktoré bolo navyše po kontrole
bezodkladne odstránené. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia  usúdil, že
sankcia ustálená v sume 5000 eur je primeraná, plniaca nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu.

6. Účastník konania v odvolaní zo dňa 21. 05. 2017 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie   zrušil v celom rozsahu. Tvrdil, že došlo k porušeniu
§ 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože vec bola  prejednaná po uplynutí  zákonnom
stanovenej lehoty, za súčasného poukázania aj na výpoveď E. T. na ústnom pojednávaní, z ktorej
vyplýva, že v rozhodujúcom čase pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu, ale iba rokoval o  prípadnom
uzavretí pracovného pomeru. V ďalšom podaní sa pridržiaval týchto svojich vyjadrení, a namietal aj
nevypočutie druhej dotknutej osoby (L. B.)  a inšpektorov práce v správnom konaní.

7. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní novo vydaného prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu a po zhodnotení  skutkového ako aj právneho stavu dospel k záveru, že v konaní pred správnym
orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že žalobca  v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa,
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm.
a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z obsahu spisu správneho orgánu prvého
stupňa zistil, že fyzické osoby E. T. R. L. B. v čase výkonu inšpekcie práce dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod.
na pracovisku v Košiciach, Belehradská 10 vykonávali osobne, pre účastníka konania a za dohodnutú
odmenu pomocné stavebné práce, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho
pracovno-právny vzťah medzi oboma zmluvnými stranami. Takéto konštatovanie vychádza z viacerých
dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na kontrolovanom pracovisku
(zachytená napr. v protokole), ale aj skutočnosť, že tieto fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú
prácu tak, ako to skonštatoval aj správny orgán prvého stupňa.

8. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že  správny orgán prvého stupňa sa pri
posudzovaní činnosti označených fyzických osôb opieral o relevantné dôkazy - zápisnice o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.09.2014, v ktorých
obidvaja menovaní po poučení zhodne uviedli a svojim podpisom aj potvrdili, že na kontrolovanej
prevádzke pracujú dňa 11.09.2014 ako pomocní robotníci už od 08.00 hod. resp. 08.30 hod., a to
na základe ústnej dohody so žalobcom za odmenu vo výške cca 3,- eurá/hod,  resp. 2,20 eur/hod,
pričom L. B. tiež dodal, že práca spočíva v upratovaní sutín,  a že robí  na skúšku. Žalovaný z
uvedených skutočností konštatoval, že znaky závislej práce  (definovanej v § 1 ods.2 Zákonníka
práce) sú v prejednávanej veci naplnené, pretože tak L. B. R. R. E. T. pre účastníka konania dňa
11.09.2014 vykonávali závislú prácu, ktorá bola činnosťou realizovanou osobne zamestnancami pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa (na základe ústnej dohody so žalobcom), v jeho mene
(tu odvolací orgán poukázal na zistenia obsiahnuté v protokole, konkrétne na skutočnosť, že obaja
menovaní boli v rozhodujúcom čase  činní spoločne s ďalším zamestnancom žalobcu  - T. M., čo
dokazuje, že išlo o pracovisko žalobcu, a teda o výkon práce v jeho mene a na jeho účet), v pracovnom
čase určenom zamestnávateľom a za dohodnutú odmenu. Aj keď výkon závislej práce predpokladá
založenie pracovnoprávneho vzťahu v zmysle  § 42 ods.1 Zákonníka práce, resp. uzavretie niektorej
z dohôd podľa deviatej časti Zákonníka práce,  ktoré pod sankciou neplatnosti  musia byť v písomnej
forme, žalobca  tak nespravil, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania tak, ako to konštatoval aj správny orgán prvého stupňa.

9. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, žalovaný uviedol, že  výkon nelegálnej
práce zo strany označených fyzických  osôb považuje za preukázaný, a to napriek odlišnej výpovedi E. T.
na ústnom pojednávaní. Žalovaný vychádzal najmä z výpovede, ktorú po poučení poskytol inšpektorom
práce dňa 11.09.2014, a z ktorej explicitne vyplýva, že na kontrolovanej stavbe pracuje ako pomocný
robotník od 11.09.2014 od 08.30 hod. pre MALTON KE, a to na základe dohody s majiteľom spoločnosti
p. Z.D. F..  Takáto výpoveď bola vykonaná dotknutou osobou spontánne po tom, čo bola inšpektormi
práce požiadaná o vysvetlenie dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu a preto jej podľa
žalovaného možno logicky pripisovať vyššiu dôkaznú silu ako výpovedi na ústnom pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo so značným časovým odstupom (až dňa 25.04.2017). Z protokolu zároveň vyplýva aj tá



skutočnosť, že pri kontrole dňa 11.09.2014 boli inšpektori práce svedkami výkonu práce troch osôb -
E. T.Ž., T. M., s ktorým účastník konania preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu a L. B., ktorý
vo svojej výpovedi inšpektorom práce uviedol, že pracuje  ako pomocný robotník pri upratovaní sutín.
Táto  skutočnosť (nakladanie sutín na ulici Belehradskej v Košiciach B.Á. R. T.) potvrdil aj samotný
účastník konania v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 03.02.2017. Na základe všetkých týchto
dôkazov hodnotiac ich jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti odvolací orgán konštatoval, že vyvodený
záver o nelegálnom zamestnávaní E. T. pokladá za vecne správny, skutkovo i právne podložený. Vo
vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že žiadna z nich nemôže byť spôsobilá
privodiť zamýšľaný právny následok - zrušenie napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát práce rešpektoval
právny názor súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom
vypočul nielen účastníka konania za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu, ale aj dve predvolané
osoby (E. T. R. U. T.), vo vzťahu ku ktorým žalobcovi umožnil realizovať jeho právo vyplývajúce mu
z § 21 ods.2 správneho poriadku. Všetky predvolania adresované druhej dotknutej osobe L. B. sa
inšpektorátu práce vrátili ako nedoručiteľné, a preto pred správnym orgánom vypočutý na pojednávaní
nebol. Inšpektorát práce podľa názoru odvolacieho orgánu takýmto postupom zachoval právo účastníka
konania na spravodlivý proces  v intenciách právneho názoru súdov vysloveného v ich rozsudkoch
týkajúcich sa prejednávanej veci. Vo vzťahu k námietke premlčania (odvolanie sa  žalobcu  ust. § 20
ods.1 zákona o priestupkoch) žalovaný zdôraznil, že konanie o uložení pokuty nie je priestupkovým
konaním, ale ide o konanie o správnom delikte, a preto sa naň  toto ustanovenie zákona o priestupkoch
nevzťahuje. Uvedenú námietku preto žalovaný hodnotil ako účelovú a irelevantnú.

10. K otázke  vykonanej zmeny rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa žalovaný vyjadril tak,
že  jej podstata spočíva  v zakotvení miesta spáchania skutku do výrokovej časti tak, aby sankcionované
konanie nemohlo byť zameniteľné s iným. Zdôraznil, že uvedené možno dosiahnuť  len konkretizáciou
údajov ohľadne miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo odvolací orgán aj vykonal v preskúmavanom
rozhodnutí.  Doplnený údaj týkajúci sa miesta vyplýva tak z odôvodnenia ako aj z ďalších listinných
dôkazov, a preto jeho zakotvenie do výrokovej časti rozhodnutia predstavuje len istú formu docielenia
perfektnosti vydaného  aktu, ktorá sama o sebe nijako nemení skutkovú podstatu sankcionovaného
správneho deliktu. Práve s ohľadom na túto skutočnosť žalovaný v rámci svojej právomoci pristúpil
k zmene vydaného rozhodnutia, pretože mal  za to, že správny orgán prvého stupňa pri vymedzení
protiprávneho konania účastníka konania síce pochybil, toto jeho pochybenie však nie je takého
charakteru, aby ho nebolo možné konvalidovať  v odvolacom konaní.

11. Vo vzťahu  k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že  táto je primeraná všetkým okolnostiam
prípadu a tiež princípom premietnutým v príslušných ustanoveniach zákonných predpisov. Správny
orgán prvého stupňa v tomto prípade uložil účastníkovi konania pokutu na spodnej hranici zákonnej
sadzby, čo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnil. Dodal, že vzhľadom na spôsob
koncipovania ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce aplikujúc aj článok 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky správny orgán nemal možnosť sankciu neuložiť.

12.  Žalobca  včas  podanou správnou žalobou  (osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 05.10.2017)
navrhol, aby  správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 09. 2017, č. j. OPS/BEZ/2015/2042,
O-468/2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 09. 05. 2017 č. j. 281/14/O-1 a
priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania, alternatívne upustil od uloženej sankcie. Namietal, že
správny orgán rozhodol v jeho neprospech aj napriek tomu, že v správnom konaní bol vypočutý ako
svedok E. T. a to na okolnosti tzv. „čiernej práce“, ktorá sa mu kladie za vinu. Svedok po poučení o
trestnosti krivej výpovede uviedol, že v inkriminovanom čase pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu,
ale iba s ním rokoval o možnosti uzatvoriť pracovný pomer. V tom čase stál na chodníku, nebol ani len
oblečený do pracovného odevu a len telefonoval so žalobcom o možnosti uzavrieť pracovný pomer.
Ešte predtým, než spomínaný svedok s ním rokoval o možnosti uzatvoriť pracovný pomer pracoval pre
žalobcu formou poddodávky, pretože jeho manželka mala živnosť na stavebné práce. Režim spolupráce
formou subdodávky svedkovi nevyhovoval, preto sa u neho  chcel zamestnať v riadnom pracovnom
pomere. V tej súvislosti žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil,
ak za hodnovernú výpoveď považoval výpoveď tohto svedka zo dňa 11. 09. 2014 a nie jeho výpoveď
na ústnom pojednávaní, ktorú vykonal  po riadnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede. Z
uvedených dôvodov je podľa žalobcu rozhodnutie správneho orgánu v priamom rozpore s vykonaným
dokazovaním a jeho výsledkami. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva, že podľa žalobcu je správne
konanie vedené voči jeho osobe tendenčne so zjavným zámerom pôsobiť mu finančnú ujmu, pretože



ani E. T. R. R. L. B. pre neho formou závislej práce nikdy nepracovali. Aj L. B. totiž v minulosti pre neho
pracoval, ale len formou poddodávky, pretože U. T. (manželka E. T.) mala živnostenské oprávnenie na
podnikanie. Práve z uvedených dôvodov svedkov T. R. B., ktorí pre neho pracovali formou  subdodávky
nepotreboval zamestnať v riadnom pracovnom pomere. Takýto stav bol však správnym orgánom pri
vyhodnocovaní dôkazov opomenutý, čím správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie vo veci.  Žalobca  namietal aj spôsob vykonania kontroly dňa 23. 09. 2014, ktorá mala
osvedčovať nelegálnu prácu a to predovšetkým s dôrazom na fakt, že kontrolóri žalovaného riadne
nepoučili kontrolované osoby o trestnosti krivej výpovede a záznam o takomto poučení chýba aj v
samotnej zápisnici o kontrole. Táto navyše prebehla iba formálne bez toho, aby bol bezprostredne pri
kontrole prítomný a  k meritu veci sa mohol  vyjadrovať.

13. Vo vzťahu k E. T. R. L. B. žalobca uviedol, že majú rómsky pôvod s nízkym stupňom vzdelania,
takže je veľmi pravdepodobné, že vykonávanej kontrole  nerozumeli a nevedeli rozlíšiť prácu formou
subdodávky a formou pracovného pomeru. Na otázky kontrolórov odpovedali tak, že za práce im
platí vyššie uvádzané sumy, avšak bez vysvetlenia, že ide o práce v subdodávkach. Z uvedeného
hľadiska sa preto javí ako účelové aj prijatie záveru, že odpovede svedkov T. R. B. boli spontánne,
pretože mali byť učinené v čase kontroly na tvári miesta. Je stále sporným, či spomínaní svedkovia boli
riadne poučení o trestnosti krivej výpovede, či rozumeli vykonávanej kontrole, či uviedli, že pracujú pre
žalobcu v subdodávke a pod. Týmito okolnosťami sa správny orgán riadne nevyporiadal a v priebehu
vykonávaného dokazovania ich vôbec ani neskúmal.

14. Žalobca ďalej namietal, že on sám nie je znalý práva, preto na priamy pokyn orgánov kontroly prihlásil
označené osoby na sociálne poistenie, a to za situácie, keď kontrolné orgány ho úmyselne zaviedli,
že ak tak urobí, tak nebude mať žiadne problémy. Neskôr sa však dozvedel, že takto konať nemusel,
pretože túto povinnosť mala U. T.C..

15. V závere  správnej žaloby žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je neobjektívne a dôvody
rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože sú v priamom rozpore so svedeckou výpoveďou E. T.C., ktorú
vykonal pred správnym orgánom. Správny orgán pochybil aj tým, že v rámci ústneho pojednávania
vo veci nepovažoval za potrebné vypočuť aj druhého svedka L. B.. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
ako aj hrubé nedostatky správneho konania žalobca žiadal konajúci súd, aby vo veci na nariadenom
pojednávaní doplnil vykonané dokazovanie a to pripojením spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6S/14/2015, podrobne vypočul účastníkov konania s dôrazom na okolnosti tzv. „nelegálnej práce“, ako
svedkov vypočul E. T. R. L. B., a to na skutočnosť, či v inkriminovanom čase pracovali alebo nepracovali
pre žalobcu, prípadne na akom právnom základe, vypočul pracovníkov, ktorí vykonávali predmetnú
kontrolu s dôrazom na spôsob jej vykonania a či kontrolované osoby boli poučené o trestnosti krivej
výpovede, či skúmali výkon prác formou subdodávky a aby si zabezpečil podnikateľské oprávnenie a
účtovné doklady podnikateľského subjektu U. T..

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2018 k správnej žalobe mal za to, že skutkové
závery inšpekcie práce boli spoľahlivo preukázané a  tieto boli správne právne posúdené. Navrhol,
aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že v závery inšpektorátu práce o
porušení § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní nachádzajú oporu v ním obstaraných a žalobcom predložených dôkazov; protokole,
zápisniciach o podaní  informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo
dňa 11.09.2014 (zápisnice spísané z dotknutými osobami E. T. R. L. B. pri výkone inšpekcie práce)
a nepriamo aj v dohodách o pracovnej činnosti zo dňa 16.09.2014 (uzatvorených medzi žalobcom a
dotknutými osobami), z ktorých podľa názoru  žalovaného nesporne vyplýva, že činnosť označených
osôb pre žalobcu dňa 11.09.2014 vykazovala atribúty závislej práce ako základného predpokladu
pre založenie pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, ktorý tak však neurobil. K námietke žalobcu,
že E. T. v čase kontroly na pracovisku pre neho žiadnu prácu nevykonával iba rokoval o možnosti
uzatvorenia pracovného pomeru, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho výpovede na ústnom pojednávaní
dňa 25.04.2017 žalovaný uviedol, že takéto vyjadrenie označeného zamestnanca je v rozpore nielen
s informáciou,  ktorú po poučení sám poskytol inšpektorom práce a je zachytená v zápisnici zo dňa
11.09.2014, ale aj vyjadrením žalobcu, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 03.02.2017 výslovne uviedol,
že dotknuté osoby počas kontroly na Belehradskej  ulici „tam iba nakladali suť do vozíka a vrátili sa
späť na Berlínsku, kde sme pracovali“.  Takto koncipovaná odpoveď naviac korešponduje  s tým, čo



inšpektorom práce (po poučení) uviedol aj L. B. (zápisnica o podaní informácie spísaná s menovaným
dňa 11.09.2014) keď popisoval svoju činnosť pomocného robotníka a uviedol, že upratuje sutiny.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že má za to, že v prejednávanom prípade je potrebné „a priori“ prihliadať
na informáciu poskytnutú E. T. spontánne po tom, ako bol inšpektormi práce dotazovaný za účelom
vysvetlenia dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu (obsahovo zhodnú s vyjadrením p. B.),
keďže táto v porovnaní s jeho výpoveďou na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo so značným
časovým odstupom (na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 ani p. T. nevedel spoľahlivo vyvrátiť
inšpektorom práce zadokumentované skutočnosti o začiatku výkonu práce od 08.30 hod., keď na otázku
správneho orgánu ohľadom dôvodu neozrejmenia toho, že ešte nepracuje, odpovedal: „Myslím, že toto
som asi nepovedal, ja už nepamätám.“), logicky vykazuje vyššiu dôkaznú hodnotu. Z obsahu protokolu
zároveň vyplýva, že pri kontrole dňa 11.09.2014 inšpektori práce boli svedkami výkonu práce zo strany
troch osôb - E. T., L. B.Z.  T. M., ktorého pracovnoprávny vzťah so žalobcom, podľa názoru žalovaného
tiež dokazuje (i keď nepriamo), že išlo o plnenie úloh zadaných žalobcom tak, ako predpokladá dikcia
§ 1 ods.2 Zákonníka práce.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcu sa výkonu práce
zo strany dotknutých osôb iba formou subdodávky uviedol, že žalobca takúto obranu  uplatnil až v rámci
prvého odvolacieho konania (ukončeného rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.01.2015) predložením
dokladu - faktúry č. 3/2014, ktorá však žiadnym spôsobom  nedokazuje zamestnávanie dotknutých
osôb podnikateľkou U.C. T. (IČO: 43749321) dňa 11.09.2014. Táto v rámci svojej výpovede na ústnom
pojednávaní dňa 25.04.2017 navyše výslovne uviedla, že E. T. R. L. B. v deň kontroly nepracovali na
základe dohody s ňou, ale na základe dohody so žalobcom, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj E. T., ktorý na
ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 vypovedal, že na stavbe nebol ako zamestnanec U. T.. Vo vzťahu
k predmetnej námietke žalovaný dodal, že podľa zabezpečených výpisov z registra sociálnej poisťovne
dotknuté osoby boli podnikateľkou U. T. prihlásené na účely príslušných poistení len do 20.10.2013, čo
spoločne so zistením o ukončení  podnikateľskej činnosti E. T. ku dňu 26.02.2007 (zistenie vyplývajúce
z obstaraného výpisu zo živnostenského registra) dokazuje účelovosť tvrdenia žalobcu o využívaní ich
práce dňa 11.09.2014 len formou subdodávky a taktiež účelovosť dodatočnej výpovede E. T. zo dňa
25.04.2017, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že odmietol dohodu so žalobcom a bude robiť na živnosť.

18. Žalovaný nesúhlasil ani  so spochybnením  legitímnosti kontroly realizovanej u žalobcu v súvislosti
s jeho neprítomnosťou pri kontrole a tvrdením o absencii poučenia vo vyhotovených zápisniciach.
Uviedol, že opätovne ide o irelevantné a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé zmeniť
právny pohľad na vec. S ohľadom na charakter inšpekcie práce realizovanej u žalobcu, kedy na
účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania sa zachytávajú bezprostredné a nikým
neovplyvnené reakcie kontrolovaných osôb, žalovaný usúdil, že inšpektor práce nepochybil, keď žalobcu
neinformoval o vykonaní inšpekcie práce tak, ako to deklaruje v podanej žalobe. Správnosť svojho
postupu odvodzoval z ust.  § 13 ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Poukázal  na bežnú prax,
že inšpektori práce svoju prítomnosť na pracovisku  zamestnávateľa  vopred neoznamujú, a to z
dôvodu, že ten by mohol ovplyvňovať nielen kontrolované osoby pri podávaní informácie, ale rovnako
by sa mohol snažiť o zastretie rozhodujúcich skutočností, či už formou zatajenia niektorých dôkazov
(napr. evidencie pracovného času) alebo prípadného dovyrobenia dokladov potvrdzujúcich legálnosť
zamestnávania kontrolovaných osôb (napr. dodatočným vyhotovením pracovných zmlúv). Vo vzťahu k
namietanému  nepoučeniu kontrolovaných osôb o trestnosti krivej výpovede (najmä s ohľadom na obsah
zápisníc o podaní informácie spísaných pri výkone inšpekcie práce) žalovaný uviedol, že predmetné
zápisnice zo dňa 11.09.2014 nie sú vypracované v režime správneho poriadku, ale podľa príslušných
ustanovení zákona o inšpekcii práce, ktorý v § 12 ods.1 písm. g/ umožňuje inšpektorovi práce pri
výkone inšpekcie práce požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na
pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. E. T.C. R. L. B.  tak dňa 11.09.2014
neboli v postavení svedkov, ale v postavení osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu, čomu
zodpovedalo aj ich poučenie. Obaja boli riadne poučení o ich povinnosti poskytnúť informácie potrebné
na výkon inšpekcie práce (povinnosť vyplývajúca z dikcie § 16 ods.5 zákona o inšpekcii práce) ako
aj o následkoch marenia inšpekcie práce, či podania neúplného alebo nepravdivého  vysvetlenia pred
orgánom štátnej správy. Svojimi podpismi na zápisniciach obaja potvrdili, že porozumeli takémuto
poučeniu a inšpektorom práce poskytli pravdivé informácie; preto podľa žalovaného o relevantnosti takto
zistených skutočností  preto nemožno mať pochybnosti.



19. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa  17.09.2018 aj napriek obsahu vyjadrenia
žalovaného v plnom rozsahu trval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Tvrdenia žalovaného
hodnotil ako účelové a vo svojej podstate naznačujúce stav, že správnym orgánom v merite veci nebol
náležite zistený skutkový stav tak ako to vyžaduje správny poriadok v § 3 ods.1,2,4 a 5. Žalovaný
naviac rozhodol bez toho, aby sa náležite vysporiadal s evidentnými a zásadnými rozpormi, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, pričom správny orgán ani nepovažoval za potrebné tieto rozpory
skúmať a odstrániť. Rozhodnutie správneho orgánu sa tak žalobcovi javí ako predčasné, zmätočné a
nevychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu celej veci. Poukázal najmä na rozpor vo výpovedi
E. T. vykonanej na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 pred správnym orgánom s jeho tvrdením zo dňa
11.09.2014, ktoré rozpory  považoval žalobca za zásadné a  majúce  rozhodujúci význam pre  spravodlivé
rozhodnutie vo veci samej, no napriek tomu žalovaný tejto skutočnosti nevenoval náležitú pozornosť.
Žalobca zdôraznil, že svedok T. vypovedal  na ústnom pojednávaní pod prísahou a bol riadne poučený
o následkoch krivej výpovede. Podľa žalobcu aj samotný pracovník, ktorý viedol ústne pojednávanie
vo veci (JUDr. Ondruš) sa po zaprotokolovaní výpovede tohto svedka vyjadril v tom zmysle, že jeho
výpoveď generálne mení celú procesnú situáciu a to v prospech žalobcu a vyjadril sa, že vzhľadom na
obsah svedeckej výpovede bude správne konanie vo veci zastavené. Ďalej žalobca zotrval na tvrdení,
že ak svedok T.C. vo svojej prvotnej výpovedi uviedol, že nakladal suť v inkriminovanom čase, bolo
to len na základe subdodávateľských vzťahov, ktoré v tom čase žalobca realizoval s podnikateľským
subjektom U. T.. Akékoľvek iné pracovnoprávne zaradenie svedka T. žalobca odmietol a poprel. O tejto
skutočnosti svedčí faktúra, ktorú preukázal správnemu orgánu. V replike žalobca opätovne namietal
aj tú skutočnosť, že pri prvotnej kontrole nebol osobne prítomný  pri výsluchu a vypočúvaní E. T.Ž.
ako aj L.  B.Z.. a teda sa nemohol podrobne a bezprostredne vyjadrovať k obsahu ich výpovede, čo
považuje za hrubé porušenie jeho práva na obhajobu. Jeho stanovisko k týmto  skutočnostiam si správny
orgán vyžiadal až následne, teda kontrola tzv. „čiernej práce“ prebehla systémom „o mne bezo mňa“.
Opätovne zdôraznil, že  obaja svedkovia sú osoby rómskeho pôvodu s nízkym stupňom vzdelania,  a
teda nerozlišujú právne kategórie pracovného práva a subdodávateľských vzťahov.  Tvrdil, že  ak  pri
prvotnej kontrole títo svedkovia neboli poučení o následkoch krivej výpovede, výpoveď svedka T. na
pojednávaní pred správnym orgánom je dôkazne významnejšou, pretože takúto výpoveď podal pod
prísahou po náležitom poučení o dôsledkoch krivej výpovede. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že
bolo potrebné dopočuť aj svedka B., ktorý však v správnom konaní vypočutý  nebol.  Zároveň tvrdil, že
pred správnym orgánom došlo aj k porušeniu práva na obhajobu, pretože pojednávania sa vzhľadom
na svoj zlý zdravotný stav (je onkologický pacient a v čase pojednávanie sa podroboval chemoterapii v
nemocničnom zariadení) zúčastniť nemohol a aj keď sa pojednávania pred správnym orgánom zúčastnil
jeho právny zástupca,  ten nie je o meritórnom stave veci tak podrobne informovaný ako on, pričom
chcel svedkom na pojednávaní klásť otázky za účelom odstránenia jednotlivých rozporov. Nedostatky v
zistení skutkového stavu videl aj v tom, že nemá vedomosť, aby podnikateľský subjekt U. T. predložila
v správnom konaní účtovníctvo súvisiace s danou vecou, faktúry ako aj daňové priznanie, a to najmä
za účelom  porovnania,  ako boli vykonané práce zaúčtované, zdanené a zaevidované. V závere repliky
konštatoval, že kontrola zo strany žalovaného ako aj ústne pojednávanie pred správnym orgánom boli
vykonané povrchne a lajdácky, a to na jeho škodu.

20. Žalovaný v duplike zo dňa 04.10.2018 zotrval na všetkých svojich tvrdeniach z písomného vyjadrenia
k správnej žalobe a  zdôraznil, že podľa jeho názoru zo strany prvostupňového orgánu nedošlo v
priebehu správneho konania k žiadnemu procesnému pochybeniu, ktoré by odôvodňovali zrušenie ním
vydaného  rozhodnutia v odvolacom konaní. Žalobca sa dostavil na ústne pojednávanie dňa 03.02.2017
spoločne so svojim právnym zástupcom, kde mu bolo umožnené vyjadriť sa k prejednávanej veci, čo
aj využil. Rovnako mal vedomosť o nariadení ďalšieho ústneho pojednávania na deň 25.04.2017, kedy
boli v prítomnosti jeho právneho zástupcu vypočutí svedkovia E. T. R. U. T.. Ak argumentuje tým, že
jeho právo na obhajobu bolo porušené, pretože namiesto neho sa dostavil na ústne pojednávanie iba
jeho právny zástupca (žalobca sa riadne neospravedlnil ani nepožiadal o určenie  iného termínu, pričom
splnomocnenie vystavené jeho právnemu zástupcovi dňa 03.02.2017 tohto oprávňovalo na konanie
všetkých právnych úkonov menom žalobcu) žalovaný je toho názoru, že takýmto postupom inšpektorátu
práce nedošlo k takej vade v konaní, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutí konajúcim súdom. Vo
vzťahu k hodnoteniu skutkového stavu sa odvolal na ustanovenie § 34 ods.5 správneho poriadku s tým,
že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu je myšlienkový
postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné, pričom sa opiera o logické,
systematické, historické úsudky, ako aj o zmysel  a účel zákona.  Ako odvolací orgán pred vydaním



meritórneho rozhodnutia dôkladne preskúmal skutkovú stránku veci a majúc na zreteli skutočnosť, že k
nariadeniu ústneho pojednávania neprimäla inšpektorát práce potreba objasniť povahu veci, ale právny
názor súdu, s prihliadnutím aj na zjavnú účelovosť výpovede svedka Gažiho zo dňa 25.04.2017 (ktorá
je podrobne vysvetlená vo vyjadrení žalovaného ako aj v preskúmavanom rozhodnutí) rozhodol tak, že
odvolanie žalobcu zamietol.

21. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( zákon č. 162/2015
účinný od 01.07.2017, ďalej len: „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia  žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa,
v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP na nariadenom pojednávaní dospel k
záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

22. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
oznámil, že na podanej správnej žalobe trvá a poukázal na to, že v deň inšpekcie práce označené
osoby pracovali na pracovisku v Košiciach na ulici Berlínska 15 a na ulicu Belehradskú  10 prišli iba
za tým účelom, aby sa dohodli na ďalšom postupe, pričom stále boli v pracovnom pomere pre iného
zamestnávateľa a  prácu pre žalobcu vykonávali v subdodávke. Mali sa dohodnúť tak, že už nebudú
robiť na živnosť, ale na dohodu , a to po skončení práce na Berlínskej ulici 15. Zástupca žalobcu
opätovne poukázal na výpoveď svedka T. vykonanú za prítomnosti zamestnanca žalovaného dr. D., ktorý
viedol správne konanie a  svedka poučil o trestnosti krivej výpovede, pričom svedok zotrval na svojom
stanovisku, že pre žalobcu nepracoval. Žalovaným ustálený skutkový stav sa tak javí v príkrom rozpore
s tým, čo vypovedal svedok a tieto rozpory žalovaný žiadnym spôsobom neodstránil. Zástupca žalobcu
ďalej na pojednávaní zotrval na celej svojej argumentácii tak vo vzťahu k nim tvrdenému nesprávnemu
procesnému postupu ako aj nesprávnemu právnemu hodnoteniu nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

23. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom trvala na svojich stanoviskách vo veci s tým, že
z obsahu jednotlivých listín obsiahnutých v administratívnom spise  vyplývajú skutkové zistenia, ktoré
správny orgán považoval za dostatočne preukázané a tieto aj náležitým spôsobom právne posúdil.

24. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

25. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov,  inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú  zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

26. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/  zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie
práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku
zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

27. Podľa § 13 ods. 1  zákona o inšpekcii  práce,   inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím
inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.

28. Podľa § 13 ods. 2  zákona o inšpekcii  práce, v  prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods.3.



30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona  o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,  nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou  osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej  osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny  vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov, resp. zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení  niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod I. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu  nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur
do 200.000,- eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5.000,- eur.

32. Podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie  a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ I.
bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie tohto istého nedostatku.

33. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorý rozhodnutím  zo dňa  04.09.2017 s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie
žalobcovi, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní.

34. Správny súd dáva do pozornosti, že  správny súd nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade  so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda,
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

35. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu o výsledku inšpekcie
práce zo dňa 23.09.2014 č.: IKO 313-32-1.2/P-A25-14 A25 podľa § 7 ods.3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti
na § 13 ods.2 a § 14 ods.1,2 a 4 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal v
dňoch 11.09., 19.09., 22.09. a 23.09.2014 u kontrolovaného subjektu Z. F. - MALTON, Kurská  8, Košice,
IČO: 14301237 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej z protokolu  vyplýva, že
dňa 11.09.2014 o 10.05 hod. bola vykonaná kontrola  fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku
u kontrolovaného subjektu, Košice - Ťahanovce, ulica Belehradská, kde pre zamestnávateľa vykonávali
závislú prácu tri fyzické osoby: 1/ E. T.C., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. X., D. XX, nemá uzatvorený
pracovnoprávny vzťah, dohodu o vykonaní práce má zo dňa 16.09.2014, 2/ T. M., O.. XX.XX.XXXX, Z.
V. M., V. XX, má uzatvorený pracovnoprávny vzťah a 3/ L. B., nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah,
dohodu o vykonaní práce má zo dňa 16.09.2014. Inšpektorát práce konštatoval, že nedostatky uvedené
v protokole boli  zistené z nasledujúcich predložených dokladov a z ďalších zistených skutočností: - výpis
zo živnostenského registra,  - zápisnica o podaní informácie E. T. a -  zápisnica o podaní informácie  L. B.,
- výpisy z registra sociálnej poisťovne, - dohoda o vykonaní práce E. T. a L. B., v oboch prípadoch zo dňa
16.09.2014. V časti nelegálne zamestnávanie,  pod bodom B1 - zistené nedostatky  inšpektorát práce
konštatoval, že kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.09.2014
o 10.05. hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T., O.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X., D. XX a L.
B., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. X., D. XX a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu (Zákonníka práce), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.
a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekciou práce pritom bola preukázaná



dohodnutá odmena u E. T. okolo 3,- eur/h a L. B. 2.20 eur/h. Začali pracovať 11.09.2014 okolo 08.00
hod., zamestnávateľ ich neprihlásil v sociálnej poisťovni pred začiatkom výkonu práce, ale až 15.09.2014
o 13.59 hod. od 16.09.2014. V časti opatrenia inšpektorát práce v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ a
ods.3 zákona o inšpekcii práce nariadil zamestnávateľovi zabezpečiť, aby nedostatok uvedený v bode
B1 protokolu sa v budúcnosti neopakoval. Zo záveru protokolu vyplýva, že tento bol dňa 20.03.2014
prerokovaný s kontrolovaným subjektom, ktorý sa vyjadril tak, že: „V budúcnosti sa tento skutok nebude
opakovať.“

36.  Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj výsledkami dokazovania
vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne
zistenom skutkovom stave, tvoriacom podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj
žalovaného nie je dôvodná.    Správny súd poukazuje najmä na obsahy  zápisníc o podaní informácií
o vysvetlení dôvodu prítomnosti  fyzickej osoby  na pracovisku žalobcu, v ktorých :   L. B.  výslovne
uviedol : „ na ul. Belehradská 10  ako pomocný robotník - pratanie sutín. Na tejto práci som sa  dohodol
s p. F.. Dnes tu  pracujem cca od 8.00 hod. Dohodli sme sa na  odmene cca 2,20 eur/hod. Zatiaľ sme
sa  na tejto práci dohodli    len ústne - na skúšku“ a E. T. výslovne uviedol : „Na stavbe Belehradská 10,
Ke Ťahanovce  pracujem ako pomocný robotník  od 11.09.2014  od 8.30 hod pre Malton Ke.  Dohodol
som sa s p. Z. F. majiteľom na odmene okolo 3 eur/hod. Nemám ešte podpísanú dohodu“.  Z týchto
zápisníc zároveň vyplýva, že  označeným fyzickým osobám bolo poskytnuté potrebné  poučenie, najmä
v zmysle § 16 ods. 5 zákona i inšpekcii práce   o povinnosti  poskytnúť informácie  potrebné na výkon
inšpekcie práce.  Vzhľadom  na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený  v rozsudku  sp.
zn.  6S/14/2015 - 71 zo dňa 11.06.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 10 Sžo/265/2015  zo dňa 28.09.2016  správny orgán prvého stupňa,  po zrušení  rozhodnutia
žalovaného zo dňa 08.01.2015 č. OPS/BEZ/2015/2042, O-554/2014  ako aj rozhodnutia Inšpektorátu
práce Košice  zo dňa 13.11.2014 č. 281/14/O  vo veci  vykonal ústne pojednávanie dňa 03.02.2017,
na ktorom bol o vypočutý žalobca ako aj   pojednávanie dňa 25.04.2017, na ktorom boli vypočutí ako
svedkovia  U. T., ktorá výslovne uviedla, že  v deň kontroly tam kontrolovaní pracovníci  nepracovali na
základe dohody s ňou, ale pracovali  na základe dohody s p. F.C..  Svedok T.  (okrem iného)  vypovedal,
aj to, že v daný deň na stavbe nebol ako zamestnanec pani T., pre ktorú pracoval už v minulosti, na
základe živnostenského listu.   Z uvedených skutočností preto možno vyvodiť záver, že  v deň  kontroly
na pracovisku žalobcu na ulici  Belehradskej v Košiciach   E. T. R. L. B. vykonávali práce  v prospech
žalobcu,  za dohodnutú odmenu ako aj  v pracovnom čase,  pričom obaja  v zápisniciach uviedli, že
sa  dohodli  so žalobcom.   Uvedené zápisnice aj vlastnoručne podpísali (táto skutočnosť v priebehu
konania nebola sporná),  teda svojimi podpismi zároveň potvrdili pravdivosť  poskytnutých informácií  v
súvislosti s ich prítomnosťou na pracovisku žalobcu, ktoré sa v nich nachádzajú. Z uvedeného pohľadu
sa najmä vyjadrenie svedka T. na ústnom pojednávaní dňa  25.04.2017 o tom, že iba stál na chodníku,
nevykonával žiadnu prácu   a mal  záujem sa so žalobcom na práci iba dohodnúť sa preto javí  iba
ako účelové a v rozpore  so skutočným stavom vecí. Správny súd poukazuje aj na  rozpor medzi
tvrdením žalobcu, ktorý  pred správnym orgánom na  ústnom pojednávaní dňa 03.02.2017 vypovedal,
že  obaja  označení pracovníci pre neho pracovali iba na subdodávku, ako zamestnanci pani T.,   a na
ulici Belehradskej iba  nakladali suť do vozíka  a potom sa vrátili späť  na Berlínsku ulici, kde pracovali a
tvrdením svedka T., ktorý na ústnom pojednávaní  dňa 25.04.2017  poprel, aby  na ulici  Belehradskej v
deň kontroly vykonával akúkoľvek prácu.  Aj uvedené  svedčí o tom, že  takéto tvrdenie žalobcu ako aj
tvrdenie tohto svedka neodráža skutočný stav udalostí,   tak ako sa  tieto  udiali na  pracovisku žalobcu
na  ulici Belehradskej v čase kontroly inšpektormi práce.  Komplexné vyhodnotenie týchto skutočností
podľa názoru súdu dáva dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru o tom, že  tak L. B. ako aj
E. T.  v deň kontroly na pracovisku žalobcu  pre žalobcu vykonávali závislú prácu, bez toho, aby so
žalobcom ako zamestnávateľom mali uzatvorený pracovný pomer, prípadne dohodu o výkone práce,
resp. o pracovnej činnosti.

37. Za takéhoto stavu je správny postup správnych orgánov, ktoré  pre potreby rozhodnutia ako
rozhodujúce zobrali prvotné informácie získané od osôb prítomných na pracovisku žalobcu, pretože tieto
informácie  boli podané spontánne,  po poskytnutí potrebného poučenia  bez toho, aby boli  akokoľvek
ovplyvnené a aj podľa názoru správneho súdu v okolnostiach preskúmavanej veci majú vyššiu dôkaznú
silu. Svedok E. T. síce v priebehu konania pred správnym orgánom prvého stupňa svoje tvrdenia  o
dôvode prítomnosti na pracovisku žalobcu zmenil,  podľa názoru  správneho súdu však tieto jeho tvrdenia
nevyvracajú prvotné zistenia  inšpektorov práce a naviac ani nie sú v súlade s tvrdeniami samotného
žalobcu, preto nie sú ani spôsobilé spochybniť skutkové závery    správneho orgánu prvého stupňa a



aj žalovaného.   Správny súd ďalej dodáva, že  žalobca vo vyjadrení  k protokolu  zo dňa 23.09.2014
výslovne uviedol, že  v budúcnosti sa  tento skutok  nebude opakovať, čo možno vyložiť aj tak, že si
je vedomý zisteného porušenia zákona, ktorého sa už v budúcnosti nechce dopustiť (za situácie, že s
kontrolovanými  osobami uzavrel dohody o pracovnej činnosti dňa 16.09.2014).  V týchto súvislostiach sa
tvrdenie žalobcu, že  kontrolované osoby vykonávali pre neho práce iba v subdodávke javí ako  striktne
účelové,  v snahe vyhnúť sa sankcii  za zistené porušenie zákona o nelegálnej  práci a nelegálnom
zamestnávaní.

38.  Ako neopodstatnenú  hodnotil  správny súd aj námietku žalobcu o porušení procesných ustanovení
v priebehu samotného výkonu inšpekcie práce , najmä   vo vzťahu  k  spôsobu vykonania  kontroly,
pretože  ku kontrole nebol prizvaný, ako aj to, že  kontrolovaným osobám nebolo poskytnuté  potrebné
poučenie o trestnosti krivej výpovede.  Podľa názoru správneho súdu a v súlade s existujúcou praxou
inšpekcie  práce  postup   inšpektorov práce bol v súlade so zákonom,  pretože inšpektor práce je
povinný  oznámiť pred  začatím  inšpekcie práce  svoju prítomnosť  kontrolovanému zamestnávateľovi
iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní  výkon inšpekcie práce.  Pri jej výkone  v tomto prípade  bolo
potrebné  pre účely  kontroly dodržiavania  zákazu nelegálneho zamestnávania  zachytiť   bezprostredné
a nikým  neovplyvnené reakcie  kontrolovaných osôb,  čo v prítomnosti  zamestnávateľa nebolo možné,
pretože mohlo dôjsť k ovplyvneniu, resp.  skresleniu  ich odpovedí.   Samotné zápisnice o podaní
informácie  a vysvetlení dôvodu  prítomnosti fyzickej osoby na  pracovisku  boli  vypracované plne v
súlade s príslušnými ustanoveniami  zákona o inšpekcii práce,  a kontrolované osoby neboli v postavení
svedkov.  Bolo im poskytnuté  potrebné poučenie,  najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť  informácie
na výkon inšpekcie práce.  Svojimi podpismi potvrdili, že poučeniu, ktoré im bolo poskytnuté porozumeli
a inšpektorom práce poskytli aj pravdivé informácie. Za takejto situácie  preto nemožno prihliadať ani
na  tvrdenú nižšiu vzdelanostnú úroveň kontrolovaných osôb vzhľadom na ich príslušnosť k rómskemu
etniku,  pretože  z obsahu  týchto zápisníc nevyplývajú žiadne výhrady kontrolovaných osôb proti  ich
obsahu, z ktorého naviac nevyplýva ani žiadna signalizácia inšpektorov práce o takýchto nedostatkoch
kontrolovaných osôb.

39.  Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje,
že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ
je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na
to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu
zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, (v dôsledku nedostatočnej vedomosti
zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov) či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností.
Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za
akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto
povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

40. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie,  pričom správny orgán
dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie  výšky  pokuty v zmysle  §
19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.  Samotné uloženie pokuty  za  správny delikt, ktorého sa dopustil
žalobca, vzhľadom na  jeho objektívnu zodpovednosť  je obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená
na dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom  bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu,
veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť,  že u tohto zamestnávateľa ide o prvý  takýto správny delikt.
Uložená sankcia  zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.

41.   Žalobca v správnej žalobe navrhol alternatívne   podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP  od uloženej
sankcie upustiť, pretože účel  správneho trestania  bol dosiahnutý  samotným prejednaním veci. Takýto
postup  však vylučuje ust. § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého  správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť
len tak,  ako mohol podľa osobitného predpisu  rozhodnúť orgán verejnej správy.  Uložená pokuta za
preukázaný  správny delikt  bola stanovená na dolnej hranici kvalifikovanej sadzby, preto  súd k sankčnej
moderácii nemohol pristúpiť.

42. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami  zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ako aj zákona o inšpekcii práce, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.



43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

44. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0a79df88-ef5e-4bd8-b39a-273584f28655:f9f67fb4-4069-4417-ae57-16b25f83ed81", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2", "spisova_znacka": "7S/106/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/106/2017 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2"}], "citovane_v": []}