Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/17/2017 z 3. 6. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 3. júna 2018, sp. zn. 6Sa/17/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200907.2
Krajský súd Košice | 6Sa/17/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200907.2 | 2018-06-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 241 SSP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-61.odsek-1.pismeno-b
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00b0c01b-1d0d-48ae-9813-0cc635313f09
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200907.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200907
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200907.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o.,
Skladná 6, Streda nad Bodrogom, práv. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu žalobcu   z a m i e t a   ako nedôvodnú.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal
v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s doplnením podania doručeným
tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG,
s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH:
SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel:
Sro a prikázal žalovanému v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
2012 a zdaňovacie obdobie 2013 ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva „správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy
podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu
proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a
2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie
daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia.“ Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutím č.
9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 „...prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o
MVI k dnešnému dňu správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová
kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane.
Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal
dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od
jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je
potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010. Mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej
správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
(lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá
dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota
na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej



bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Poukázal
na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje
smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej
sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca
dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle
citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým
je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre
ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. Žalobca bol ukrátený
na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej
moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je
zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie
iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko:
Uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli
dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo...“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.01.2018, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 05.02.2018, pričom k obsahu žaloby žalobcu uviedol, že u daňového subjektu VENERG, s.r.o.,
Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578
(ďalej len žalobca) bola dňa 17.04.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č.
9810401/5/1337707/2013/Baj zo dňa 09.04.2013 začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január 2013. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov určuje v ustanovení § 46 ods. 10 zákona lehotu na vykonanie daňovej
kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje. Ustanovenie
§ 46 ods. 10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije
ustanovenie § 61 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 má správca dane povinnosť
daňové konanie prerušiť, a to v prípade ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa
písm. b) citovaného ustanovenia, správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu. Zákonodarca v poznámkach k zákonu príkladmo uvádza zákon č. 442/2012
Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácii ako aj odpovede sú zasielané elektronickou formou. Správca dane
v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013:

- Rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 ( príloha č. 22) od 20.1.2014 do
25.11.2014 (uvedené rozhodnutie je predmetom správnej žaloby). Správca dane daňovú kontrolu
prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27
Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe podaných žiadostí:
-  9810401/5/3568303/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č. 12) - odpoveď zo dňa 3.6.2014
-  9810401/5/3568175/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č.11) - odpoveď zo dňa 3.12.2013
-  9810401/5/3568051/13 zo dňa 1.8.2013 ( príloha č.10) - odpoveď zo dňa 24.4.2014
-  9810401/5/3567893/13 zo dňa 31.7.2013 (príloha č.9 ) - posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014
Dňa 25.11.2014 bola Daňovému úradu Košice doručená posledná konečná odpoveď na predmetné
dožiadania (príloha č. 29). Žalobcovi bolo dňa 5.12.2014 doručené prostredníctvom splnomocneného
zástupcu Oznámenie č. 9801401/5/5191004/2014/Baj zo dňa 26.11.2014 ( príloha č. 30), že dňa
25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od 20.1.2014.

- Rozhodnutím č. 9810401/5/5259967/2014 zo dňa 01.12.2014 ( príloha č. 32) od 9.12.2014.

Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií
podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe žiadosti č.
9810104/5/5237141/14 zo dňa 1.12.2014 (príloha č. 31). Kontrola bola prerušená aj z dôvodu, že
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Hlavným dôvodom prerušenia
kontroly je prebiehajúca daňová kontrola, ktorá sa vykonáva u dodávateľa žalobcu, u spoločnosti



VENAS, a.s.. Spoločnosť VENAS, a.s. je v rozhodnom zdaňovacom období aj odberateľom žalobcu.
Uvedená spoločnosť je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom a obidve spoločnosti využívajú
spoločné podnikateľské priestory. Výsledok daňovej kontroly u spoločnosti VENAS, a.s. je dôležitý
pre ďalšie úkony súvisiace s daňovou kontrolou u žalobcu a budú mať priamy dopad na správne
určenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu VENERG, s.r.o.. Správca dane v čase
výkonu kontroly spolupracoval s Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície a dňa
14.07.2014 vydal všetky účtovné doklady daňového subjektu predložené k daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január
2013 ( prílohy č. 28 - Poverenie, Výzva na vydanie veci, Zápisnica o vydaní veci a Zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 14.07.2014), k číslu vyšetrovacieho spisu KRP-47/OEK-KE-2013. Žalovaný uvádza,
že dňa 11.1.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od
9.12.2014, nakoľko bola ukončená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za rovnaké zdaňovacie
obdobie u daňového subjektu VENAS. O uvedenej skutočnosti bol žalobca oboznámený Oznámením č.
100199325/2018 zo dňa 22.1.2018. Žalovaný do dnešného dňa nemá vykázané prevzatie oznámenia
splnomocneným zástupcom žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný má za to, že
preskúmanie rozhodnutia č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 je bezpredmetné. Žalovaný
zároveň uvádza, že postup správcu dane v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 je tiež predmetom
správnej žaloby 9Sa/22/2017. Žalovaný zaslal Krajskému súdu v Košiciach vo veci správnej žaloby
9Sa/22/2017 Vyjadrenie č. 13571/2018 zo dňa 9.1.2018 spolu s originálom žurnalizovaného spisu, v
ktorom sa nachádzajú aj vyššie uvedené dôkazy. Ako už bolo vyššie uvedené, daňový poriadok v
prípadoch, kedy nie je možné v konaní konať pre rôzne prekážky, upravuje procesný inštitút prerušenia
daňového konania. Zákon rozlišuje okolnosti, pre ktoré správca dane je povinný obligatórne prerušiť
daňové konanie a okolnosti, pre ktoré môže fakultatívne prerušiť daňové konanie. Inštitút prerušenia
daňového konania sa používa aj pri prerušení daňovej kontroly na základe odkazu v ustanovení §
46 ods. 10 daňového poriadku. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie §
61 daňového poriadku. Správca dane môže prerušiť daňové konanie resp. daňovú kontrolu, ak sa
začalo konanie o inej skutočnosti dôležitej pre vydanie rozhodnutia. Prerušenie daňového konania,
resp. daňovej kontroly znamená, že správca dane voči daňovému subjektu nevykonáva úkony, t.j.
nevykonáva dokazovanie a preverovanie sám ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Žalovaný
prikladá, k svojmu vyjadreniu prílohu, Stanovisko k prerušeniu kontroly č. 1400205/1/160398/2014 zo
dňa 27.03.2014, vydané Finančným riaditeľstvom SR, Odbor daňovej a colnej metodiky, Oddelenie
metodiky daňového procesu, v ktorom je uvedené nasledovné, cit.: „Podľa ustanovenia § 61 od. 1 písm.
b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) môže správca dane prerušiť daňové konanie,
resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Ak sú výsledky
daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu potrebné a rozhodujúce pre zistenie
skutkového stavu u odberateľa, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly
u dodávateľov za konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa.
Jedná sa o zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly.“ Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 začala dňa
17.4.2013, prerušená bola dvakrát, súčasnosti sa v daňovej kontrole pokračuje.. Daňový úrad Košice má
za to, že z jeho strany nebolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko vzhľadom
na neplynutie lehôt počas prerušení daňovej kontroly jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 neuplynula. Žalovaný k doplneniu podania
zo dňa 17.7.2017 uvádza, že podanie žalobcu je nejednoznačné a zmätočné. Výpočet rozhodnutí
uvedených v žalobe 1Sa/21/2017 nie je možné paušalizovať zdaňovacím obdobím roku 2012 a 2013,
nakoľko žalobca je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty a daňové kontroly sa vykonávajú za
rôzne zdaňovacie obdobia a rôznymi kontrolnými skupinami. Na podporu uvedeného žalovaný dáva
do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa 25.9.2017, ktorým Krajský
súd v Košiciach vylúčil rozhodnutia uvedené v správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej
správy na samostatné konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že správca
dane pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 postupuje v súlade so zákonom, nie je nečinný a v
predmetnej veci rozhodne po vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote. Záverom
žalovaný uvádza, že dňa 19.1.2018 sa na Krajskom súde v Košiciach pojednávalo vo veci správnej



žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda
nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578, sp.zn. 1Sa/21/2017, ktorej
obsah a argumenty žalobcu sú totožné so žalobou v konaní 6Sa/19/2017. Krajský súd v Košiciach
na pojednávaní uznesením odmietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, s ohľadom na nesprávny výklad
pojmu iný zásah orgánu verejnej správy na strane žalobcu, v nadväznosti na ustanovenie §3 ods.
1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ako aj v nadväznosti na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
Žalovaný zároveň uvádza, že k prerušeniu daňových kontrol zo strany kontrolných skupín správcu
dane dochádza z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly, t.j zistenia a preverenia skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane. V prípade nedostatočného zistenia a preverenia správca
dane sa vystavuje riziku podania správnej žaloby žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia o výške
dane. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa Krajský súd v Košiciach stotožnil aj pri odôvodnení
svojho rozhodnutia vo veci správnej žaloby 1Sa/21/2017. Žalovaný dáva do pozornosti aj ustanovenie
§ 256 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy
musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu
verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu
verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza, že rozhodnutie č. 9810401/5/142959/2014
zo dňa 14.01.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.1.2014, pričom žaloba proti
inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.5.2017, t.j. po
zákonom určenej lehote. Daňový úrad Košice navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby v nadväznosti
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa 19.1.2018, správnu žalobu žalobcu
VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO 45282897, proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, ktorej predmetom preskúmania je rozhodnutie č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014
zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.3.2018, s tvrdeniami
uvádzanými žalovaným v predmetnom stanovisku sa žalobca nestotožňuje, pričom má naďalej za to,
že v predmetnom konaní došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, čo malo za následok
nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, kedy žalovaný
žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu práv žalobcu.

5. Krajský súd v Košiciach vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP.

6. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s
obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného
zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

8. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej
správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.

9. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite



verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

10.V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti
nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.

11. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov
alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti.
Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu,
vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti
nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

12. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

13. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods.
1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej
správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti
iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená
verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

14. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych
prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho
prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve
nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace
stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní
upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný
konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme
nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane vykonal
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, pričom požiadal
žiadosťami č. -  9810401/5/3568303/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č. 12) - odpoveď zo dňa 3.6.2014
-  9810401/5/3568175/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č.11) - odpoveď zo dňa 3.12.2013
-  9810401/5/3568051/13 zo dňa 1.8.2013 ( príloha č.10) - odpoveď zo dňa 24.4.2014
-  9810401/5/3567893/13 zo dňa 31.7.2013 (príloha č.9 ) - posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014  o
medzinárodnú výmenu informácií (prílohy č. 9 až 13 administratívneho spisu žalovaného). Správca
dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa
14.01.2014 ( príloha č. 22) od 20.1.2014 do 25.11.2014  daňovú kontrolu v súvislosti s medzinárodnou
výmenou informácií prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu. Dňa 25.11.2014 bola Daňovému úradu Košice doručená posledná konečná odpoveď na
predmetné dožiadania (príloha č. 29). Žalobcovi bolo dňa 5.12.2014 doručené prostredníctvom
splnomocneného zástupcu Oznámenie č. 9801401/5/5191004/2014/Baj zo dňa 26.11.2014 ( príloha
č. 30), že dňa 25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od
20.1.2014. Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny
informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe žiadosti č.
9810104/5/5237141/14 zo dňa 1.12.2014 (príloha č. 31). Kontrola bola prerušená aj z dôvodu, že začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Hlavným dôvodom prerušenia kontroly
je prebiehajúca daňová kontrola, ktorá sa vykonáva u dodávateľa žalobcu, u spoločnosti VENAS,
a.s.. Spoločnosť VENAS, a.s. je v rozhodnom zdaňovacom období aj odberateľom žalobcu. Uvedená



spoločnosť je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom a obidve spoločnosti využívajú spoločné
podnikateľské priestory. Správca dane v čase výkonu kontroly spolupracoval s Krajským riaditeľstvom PZ
v Košiciach, odbor kriminálnej polície a dňa 14.07.2014 vydal všetky účtovné doklady daňového subjektu
predložené k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 ( prílohy č. 28 -Poverenie, Výzva na vydanie veci,
Zápisnica o vydaní veci a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2014), k číslu vyšetrovacieho
spisu KRP-47/OEK-KE-2013. Dňa 11.1.2018  bola ukončená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty
za rovnaké zdaňovacie obdobie u daňového subjektu VENAS. O uvedenej skutočnosti bol žalobca
oboznámený Oznámením č. 100199325/2018 zo dňa 22.1.2018.

16. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.
Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.
Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

17. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto
nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať
oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty
neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

18. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu
v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej
nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej
moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone
alebo v jeho pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy (bod
11 až 14 tohto uznesenia).

19. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 241 SSP ako nedôvodnú zamietol.

20. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal
v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom



rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.