Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/38/2017 z 8. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. mája 2018, sp. zn. 3Sa/38/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017201005.1
Krajský súd Košice | 3Sa/38/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017201005.1 | 2018-05-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., § 37 ods. 1 zákona č. 100/1998 Z. z., § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeeb78f1-9eb6-43a9-bcd6-e19df09667df
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201005.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201005
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: W. G., bytom O.
J. XXXX/XX, D., prechodne ul. T. XXX/XX, t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na
výkon trestu odňatia slobody, Súdna 15, Trenčín, zastúpený: Beňo & partners, advokátska kancelária,
s.r.o., Námestie sv. Egídia č. 93, Poprad - advokátom: JUDr. Jozef Beňo, PhD., proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 06. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a.

II. Žalobcovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2017 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie W. G. (žalobcu) podané proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 07.11.2016 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok
rozhodol tak, že mení napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie takto: Podľa § 29 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 70 ods. 1, § 293ax a §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. W. G. zamieta žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku zo dňa 24. augusta 2016.

2. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 25.08.2016 je invalidný podľa § 29 ods.
3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a
zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie od 26. júna 1999. Podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia
má preukázaný počet dní zamestnania v III. pracovnej kategórii a to v roku 1984 122 dní, v roku 1985
243 dní, v roku 1987 29 dní, v roku 1987 122 dní, v roku 1988 60 dní a 275 dní, v roku 1989 365 dní, v
roku 1990 29 dní a 302 dní, v roku 1991 365 dní a v roku 1997 193 dní.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa,
ústredie, Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 07.11.2016 podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného
dôchodku z 24.08.2007. Rozhodnutie odôvodnila tým, že doba zamestnania potrebná pre nárok na
invalidný dôchodok je u poistencov vo veku nad 28 rokov 5 rokov, lebo žalobca ku dňu vzniku invalidity
dosiahol vek 30 rokov. V posledných 10. rokoch pred dňom vzniku invalidity, t. j. od 26. júna 1989 do
dňa vzniku invalidity, t. j. 25. júna 1999 žalobca preukázal počet dní zamestnania a to od 26.06.1989 do



31.12.1989 189 dní, v roku 1990 331 dní, v roku 1991 365 dní, v roku 1992 0 dní, v roku 1993 0 dní,
v roku 1994 0 dní, v roku 1995 0 dní, v roku 1996 0 dní, v roku 1997 193 dní, v roku 1998 0 dní a od
01.01. do 25.06.1999 0 dní, teda spolu 1 078 dní, t. j. 2 roky a 348 dní. Preto, že žalobca nezískal do
26.06.1999, t. j. do dňa vzniku invalidity obdobie dôchodkového poistenia v zákonom určenom rozsahu,
t. j. najmenej 5 rokov, nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal predovšetkým nesprávne
posúdený jeho zdravotný stav na účely invalidity a ani nesúhlasí so stanoveným dátumom vzniku
invalidity.

5. Zdravotný stav žalobcu na účely invalidity bol posúdený aj v odvolacom konaní posudkovým lekárom,
z ktorých záverov vyplýva, že žalobca bol 06.03.1998 postrelený neznámou osobou, následkom
strelného úrazu došlo k trieštivej zlomenine štvrtého driekového stavca (L4) s rozptýlením kovových
a kostených úlomkov do okolia a uviaznutím projektilu v blízkosti miechy. Prvotne bol operovaný
na Traumatologickom oddelení v Prešove, neskôr v apríli 1999 na Ortopedickej klinike v Brne.
Následkom úrazu došlo k poškodeniu miechy a k ochrnutiu dolných končatín, najmä pravej dolnej
končatiny. Zdravotný stav sa stal dlhodobo nepriaznivý pre žalobcu po roku liečby, t. j. 06. marca
1999, kedy bol uznaný invalidným podľa zákona č. 100/1988 Zb., s ktorým dátumom súhlasil.
Invalidný dôchodok nepoberal pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia. Z
dôvodu nesplnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pri predchádzajúcom posúdení
zdravotného stavu v roku 2011 podal žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 293a zákona č. 461/2003
Z. z. žiadosťou s dátumom vzniku invalidity 01. januára 2010. Posudkový lekár sociálneho poistenia
vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín podľa odborných
vyšetrení - algeziologického vyšetrenia zo 06. júna 2011 objektívne potvrdil, že je prítomná citlivosť
na dolných končatinách, prítomný je aj pohyb, ale slabší, pohybuje nohami, ale má ich slabé,
nedokáže urobiť dorzálnu flexiu. Svalstvo na nohách je atrofické. Týmto objektívnym nálezom nebola
potvrdená plégia dolných končatín, posudkový lekár hodnotil aktuálny zdravotný stav s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % ako paraparézu stredne ťažkého stupňa,
čo bolo zdôvodnené ako postupné zlepšenie neurologického nálezu po opakovaných rehabilitačných
cvičeniach, najmä zlepšenie svalovej sily pravej dolnej končatiny na 3. stupeň svalového testu (čo je 50
% sily normálneho svalu) a zlepšenie svalovej sily ľavej dolnej končatiny na 4. stupeň svalového testu (čo
je až 75 % sily normálneho svalu). Podľa predložených odborných vyšetrení z roku 2015 nie sú prítomné
sfinkterové poruchy, ťažkosti s močením alebo so stolicou sú v anamnéze len sporadické. Žalobca
je liečený na chronickú bolesť, preväzuje sa mokvanie z vytvorenej fistuly v oblasti operačnej jazvy,
neurológ popisuje zníženú citlivosť v inervačnej zóne miechových koreňov L5 S1, nohu vpravo zdvihne
nad podložku do 10 cm, vľavo udrží celkom. Reflexy šľachové a okosticové na dolných končatinách
sú nevýbavné. Posudkový lekár súčasný aktuálny neurologický nález na dolných končatinách (vľavo
nález lepší ako vpravo) je na úrovni stredne ťažkej paraparézy, z ktorého dôvodu nemenil posudok
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 12. apríla 2017. Celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 50 % od 01. januára 2010 podľa zákona č. 461/2003
Z. z.. Žalobca je súčasne od 06. marca 1999 invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. v od 01. januára 2010 už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a), ale je čiastočne invalidný od
01. januára 2010 podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity zohľadnili všetky lekárske správy, ktoré boli súčasťou
zdravotnej dokumentácie žalobcu a ktoré boli ním aj predložené. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u
žalobcu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekári určili choroby nervového systému poškodenia
miechy, paraperéza, stredne ťažká podľa kapitoly VI, oddiel B, položka 7, písm. b) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, kde je stanovené rozmedzie 35 - 50 %.

6. Na základe takto doplneného dokazovania žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2017
zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 07. novembra 2016 tak, že
podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 70
ods. 1, § 293ax a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. žalobcovi W. G.
zamieta žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 24. augusta 2016. V odôvodnení uvedeného
rozhodnutia poukázal na závery posudkových lekárov ohľadne posúdenia zdravotného stavu žalobcu
na účely invalidity, ako aj na dátum vzniku invalidity, ako aj na zmenu z plnej invalidity na čiastočnú
invaliditu a posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z..



7. Ohľadne doby zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok uviedol, že žalobca podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie, Sociálna poisťovňa, so sídlom v Prešove
z 03. mája 2017 bol uznaný invalidným podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov od 06. marca 1999. Vzhľadom na vek, ktorý dovŕšil k 06. marcu 1999, t. j. do
dňa vzniku invalidity, mal viac ako  28 rokov, je potrebná doba zamestnania 5 rokov. Do uvedeného
dňa žalobca v posledných 10 rokoch, t. j. od 06. marca 1989 do 05. marca 1999 má preukázanú dobu
zamestnania a to od 06. marca 1989 do 31.12.1989 299 dní, v roku 1990 331 dní, v roku 1991 365
dní, v roku 1992 0 dní, v roku 1993 0 dní, v roku 1994 0 dní, v roku 1995 0 dní, v roku 1996 0 dní, v
roku 1997 193 dní, v roku 1998 0 dní a od 01.01. do 05.03.1999 0 dní, teda spolu 1 188 dní, t. j. 3 roky
a 93 dní. Pretože nezískal do 06.03.1999, t. j. do dňa vzniku invalidity potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového zamestnania, t. j. 5 rokov, nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok.

8. Žalobca bol súčasne podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom
v Prešove z 03. mája 2017 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 % od 01. januára 2010. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi,
ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov
účinných pred 01. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
(doby zamestnania) a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok, sa nárok na invalidný dôchodok opätovne na základe žiadosti posúdi v
súlade s § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa uvedeného zákona potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od
ktorého bol opätovne podľa § 293ax ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. určený vznik invalidity po 31.
decembri 2009, u poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov najmenej 10 rokov. Pred vznikom invalidity
opätovne určenej po 31. decembri 2009 žalobca získal 2 105 dní obdobia dôchodkového poistenia
(podľa pripojeného osobitného listu dôchodkového poistenia v roku 1984 od 01.09. do 31.12. získal 122
dní, v roku 1995 243 dní, v roku 1987 29 + 122 dní, v roku 1988 60 + 275 dní, v roku 1989 365 dní, v
roku 1990 29 + 302 dní, v roku 1991 365 dní a od 09.06. do 18.12.1997 193 dní. Pri posúdení nároku
na dôchodok mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb,
ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú. Keďže žalobca
za uvedené obdobie získal 2 105 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 5 rokov a 280
dní, nesplnil zákonom stanovenú podmienku najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom
invalidity.

9. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť, vrátiť na ďalšie
konanie a uložiť žalovanej, že spĺňa podmienky dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity 2 105
dní, t. j. 5 rokov a 280 dní a z toho dôvodu žiada vyplatiť invalidný dôchodok so spätnou platnosťou odo
dňa 06. marca 1999.

10. V žalobe predovšetkým poukázal na to, že 13. apríla 2011 bol právoplatne odsúdený na 23 rokov,
na výkon trestu bol zaradený do Trenčianskej nemocnice kvôli svojmu zdravotnému stavu. Pracovníčku
sociálnych vecí požiadal o invalidný dôchodok odo dňa vzniku invalidity, t. j. od 06. marca 1988. Bol
uznaný za plne invalidného dôchodcu, ale invalidný dôchodok mu vyplácaný nebol, lebo jeho opatrovník
C. A. nepožiadal o jeho výplatu od vzniku invalidity. Vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol osobne
požiadať o invalidný dôchodok. Poukazoval na to, že bol chráneným svedkom od roku 1999 do roku
2001 a po dvoch mesiacoch po vystúpení z ochrany svedkov bol väzobne stíhaný od roku 2001 do
konca roku 2002, preto žiadal o invalidný dôchodok až v roku 2004. V tej dobe mal 34 rokov a nespĺňal
z týchto dôvodov podmienky poistnej doby 8 rokov a jeho opatrovník mu povedal, že keby požiadal skôr
o invalidný dôchodok, tak by mu tento mohol byť vyplácaný, pretože má dôchodkové poistenie 6 rokov
a 50 dní. Postrelený bol ako 28 ročný, tak súčet rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom
invalidity v jeho prípade je najmenej 5 rokov. V ďalšej časti žaloby opisuje to, na radu koho a za akých
okolností bol chráneným svedkom a kedy bol prepustený z ochrany svedkov, ktoré skutočnosti mali
vplyv na podanie žiadosti o invalidný dôchodok, resp. predloženie odborných lekárskych nálezov. Nie je
spokojný s tým ako bolo postupované v súvislosti s posúdením jeho zdravotného stavu na komisii, ani s
tým, že posudkový lekár ho uznal invalidným na 50 %, ktorá skutočnosť ho šokovala. Tvrdí, že závažným
spôsobom pochybili pracovníčky sociálnych vecí, keď nesprávne žiadali u neho o vznik invalidity, nakoľko
on žiadal, že invalidným sa stal od 06. marca 1998 a ony tento dátum zmenili na 01.01.2010, čo má
vplyv aj na počet rokov dôchodkového poistenia. Nesúhlasí  ani s tým, ako a za aké obdobie sociálne
pracovníčky zisťovali obdobie dôchodkového poistenia. Stratil dôveru v pracovníčky sociálnej poisťovne,



pretože tieto nepostupovali ohľadne jeho požiadaviek v súvislosti s invalidným dôchodkom tak, ako to
on žiadal. Nie je spokojný ani s tým ako posudkoví lekári posudzovali jeho zdravotný stav a nevidí dôvod
na to, že mu bol odňatý plný invalidný dôchodok a t. č. je iba čiastočne invalidný, pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola mu stanovená v rozsahu 50 %. Ďalej uviedol, že sociálna
poisťovňa nemala celkom v poriadku zaznamenané a ani mu nezapočítala do obdobia dôchodkového
zabezpečenia obdobie štúdia od ukončenia povinnej školskej dochádzky od septembra 1984, ako ani
ďalšie obdobia jeho zamestnania, na čo ju musel upozorniť, dodatočne mu toto obdobie bolo vyznačené.
Trvá na tom, že dňom vzniku invalidity je 06. marec 1998 a podľa neho splnil aj podmienku počtu dní,
rokov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa vyžadovali vzhľadom na jeho vek ku dňu vzniku invalidity.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť a nežiada vo veci nariadiť
pojednávanie.

12. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia určil choroby nervového systému, poškodenia miechy, paraparéza
stredne ťažkého stupňa podľa kapitoly VI, oddiel B, položka 7 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, kde je rozpätie 35
- 50 %. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkový
lekár vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 50 % od 01. januára 2010. Žalobca bol invalidným podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 06. marca 1999 a od 01. januára 2010 už nie je invalidný
podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví
lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobcu boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Skutkové
okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia u žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou sú bez nejasnosti a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. K pochybnostiam žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol
v konaní správne posúdený uviedol, že ich považuje za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v
konaní.

13. Žalobca bol podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
so sídlom v Prešove z 03. mája 2017 uznaným invalidným podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. od 06. marca 1999. Vzhľadom na vek, ktorý žalobca dovŕšil k uvedenému dňu je potrebná doba
zamestnania 5 rokov. Do uvedeného dňa žalobca v posledných 10 rokoch získal od 06. marca 1989 do
05. marca 1999 spolu 1 188 dní, t. j. 3 roky a 93 dní. Pretože žalobca za uvedené obdobie nezískal 5
rokov dôchodkového poistenia, nesplnil uvedenú podmienku nároku na invalidný dôchodok.

14. Žalobca bol súčasne podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom
v Prešove z 03. mája 2017 uznaný aj invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť od 01. januára 2010 v rozsahu 50 %. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne podľa
§ 293ax ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. určený vznik invalidity po 31. decembri 2009, u poistenca vo
veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov. Pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31.
decembri 2009 žalobca získal spolu 2 105 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 5 rokov a 280 dní,
čím nesplnil zákonom stanovenú podmienku 10 rokov dôchodkového poistenia. Nakoľko žalobca ku
dňu vzniku invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok, bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok správne zamietnutá.

15. Žalobca v replike opätovne poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý sa mu zhoršil a žiada, aby mu bol
priznaný invalidný dôchodok od 06. marca 1999, teda spätne.

16. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“) bez nariadenia
pojednávania preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej



žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, pripojeným administratívnym spisom
žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Súd vo veci pojednávanie nenariadil, pretože v žalobe žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania
a ani žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

18. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok.

19. Žalobca podľa posudku posudkových lekárov sa stal invalidným od 06. marca 1999, teda za účinnosti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zmien a doplnkov.

20. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity
nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
b) invalidným následkom pracovného úrazu,

21. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav

a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí
občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).

22. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný
dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok, nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok, nad
22 rokov do 24 rokov 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky, nad
28 rokov 5 rokov.

23. Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný
dôchodok sa zisťuje z obdobia pre vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z
posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok ak sa stal

a) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok, alebo
b) čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.

25. Podľa záverov odborného lekárskeho posudku posudkového lekára zo dňa 03. mája 2017 žalobca
bol postrelený 06.03.1998 neznámou osobou s úmyslom zabiť. Následkom strelného úrazu došlo k
trieštivej zlomenine  štvrtého driekového stavca (L4) s rozptýlením kovových a kostených úlomkov do
okolia a uviaznutím projektilu v blízkosti miechy. Prvotne bol operovaný po úraze na Traumatologickom
oddelení v Prešove, neskôr (v apríli 1999) na Ortopedickej klinike v Brne. Následkom úrazu došlo
k poškodeniu miechy a k ochrnutiu dolných končatín, najmä pravej dolnej končatiny. Zdravotný stav
sa stal dlhodobo nepriaznivý po roku liečby, t. j. 06. marca 1999, kedy sa stal invalidným podľa
zákona č. 100/1988 Zb.. S uvedeným dátumom žalobca súhlasil. Invalidný dôchodok doteraz nepoberal
pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia. Z dôvodu nesplnenia podmienky
potrebnej doby dôchodkového poistenia pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu si v roku
2011 podal žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 293a zákona č. 461/2003 Z. z. s dátumom vzniku
invalidity 01. januára 2010. Posudkový lekár podľa odborných vyšetrení - algeziologického vyšetrenia zo
06. júna 2011 objektívne potvrdil, že citlivosť na dolných končatinách je prítomná, je prítomný aj pohyb,
ale slabší, pohybuje nohami, ale ich má slabé, nedokáže urobiť dorzálnu flexiu. Svalstvo na nohách je
atrofické. Týmto objektívnym nálezom nebola potvrdená plégia dolných končatín, preto posudkový lekár
hodnotil aktuálny zdravotný stav s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50
% ako paraparézu stredne ťažkého stupňa. Bolo potvrdené postupné zlepšenie neurologického nálezu
po opakovaných rehabilitačných cvičeniach, najmä zlepšenie svalovej sily pravej dolnej končatiny na 3.
stupeň svalového testu (čo je 50 % sily normálneho svalu) a zlepšenie svalovej sily ľavej dolnej končatiny



na 4. stupeň svalového testu (čo je až 75 % sily normálneho svalu), čo vyplýva aj z prepúšťacej správy
z FRO, oddelenie v Košiciach v roku 2003. Podľa predložených odborných vyšetrení z roku 2015 nie
sú prítomné sfinkterové poruchy, ťažkosti s močením alebo so stolicou, sú v anamnéze len sporadické.
Žalobca je transportovaný na invalidnom vozíčku, je liečený na chronickú bolesť, preväzuje sa mokvanie
z vytvorenej fistuly v oblasti operačnej jazvy, neurológ popisuje zníženú citlivosť v inervačnej zóne
miechových koreňov L5 S1, nohu vpravo zdvihne nad podložku do 10 cm, vľavo udrží celkom. Reflexy
šľachové a okosticové na dolných končatinách sú nevýbavné. Na základe týchto vyšetrení (bez jasného
diagnostického záveru) a po podrobnej argumentácii posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín konštatuje, že súčasný aktuálny neurologický nález na dolných končatinách (vľavo nález
lepší ako vpravo) je na úrovni stredne ťažkej paraparézy. Posudkový lekár posudzoval tieto lekárske
vyšetrenia: prepúšťacia správa z traumatologického oddelenia NsP Prešov (10.03.1998  - 12.03.1998),
CT L3 - L5, prepúšťacia správa z KÚVCH v Košiciach od 02.08.1998 do 05.08.1998, prepúšťacia správa
z RHBL Centrum Kováčova od 21.08. do 20.10.1998, správa z ortopedickej kliniky FN Brno, ÁRO FN
Brno od 09.04. do 12.04.1999, operačný protokol z 09.04.1999, pooperačné obdobie od 12.04. do
28.04.1999, správa z RHBL Klinika FN Košice, prepúšťacia správa z apríla 2003, prepúšťacia správa
z FRO FNsP Košice od 22.02. do 19.02.2004, RTG LS pravého kolena zo 04.02.2004, ortopedické
vyšetrenie zo 06.02.2004, neurologické vyšetrenie z 19.02.2004, výpis z hospitalizácie na neurologickom
oddelení od 06.05. do 20.05.2008, algeziologické vyšetrenie zo 06.06.2011, algeziologické vyšetrenie
z 03.08.2015 a 10.07.2015, FRO vyšetrenie v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín z
05.01.2016, neurologické vyšetrenie z 30.03.2016. Po zhodnotení uvedených odborných lekárskych
nálezov dospel k zhodnému záveru, k akému dospel aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín. Podľa záverov posudkových lekárov žalobca od 06. marca 1999 je invalidný podľa § 29 ods. 3
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať
akékoľvek sústavné zamestnanie. Žalobca nie je už invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb., ale od 01.01.2010 je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1998
Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné
zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

26. Posudkoví lekári zároveň posúdili zdravotný stav žalobcu na účely invalidity aj podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004 a dospeli k zhodnému záveru,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je choroba paraparéza s plegiou akrálnych častí nôh
vpravo ťažko, vľavo stredne ťažko bez sfinktnerovej poruchy s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa kapitoly VI, oddiel B, položka 7 písm. b) v rozsahu 50 % pri stanovenom
rozmedzí 35 - 50 %, teda že žalobca je invalidný od 01.01.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %.

27. Žalobca sa narodil XX. O. XXXX a ku dňu vzniku invalidity, t. j. 06.03.1999 dosiahol vek 29 rokov,
preto v súlade s citovaným ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. u neho doba zamestnania
potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je 5 rokov, ktorá v súlade s citovaným ustanovením § 29 ods.
5 zákona č. 100/1988 Zb. sa zisťuje z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

28. Rozhodujúcim obdobím pre získanie 5 rokov doby zamestnania u žalobcu je obdobie od 06. marca
1989 do 05. marca 1999. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia žalobcu vyplýva, že tento získal
od 06.03. do 31.12.1989 dobu zamestnania 299 dní, v roku 1990 získal 331 dní, v roku 1991 365 dní, v
roku 1992 0 dní, v roku 1993 0 dní, v roku 1994 0 dní, v roku 1995 0 dní, v roku 1996 0 dní, v roku 1997
193 dní, v roku 1998 0 dní, od 01.01. do 05.03.1999 0 dní, teda spolu 1 188 dní, t. j. 3 roky a 93 dní.

29. Preto, že žalobca pred vznikom invalidity, t. j. pred 06. marcom 1999 získal v období od 06. marca
1989 do 05. marca 1999 uvedený počet dní 1 188, čo sú 3 roky a 93 dní, tým nesplnil zákonom stanovenú
podmienku v citovanom ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., doba zamestnania najmenej
5 rokov z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Na základe tejto zistenej skutočnosti žalobca
nesplnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu ani invalidný dôchodok nemohol byť
priznaný.

30. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2010 z
dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia (doby zamestnania) a ktorý nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok sa



nárok na starobný dôchodok opätovne na základe žiadosti posúdi v súlade s § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31. Žalobca si podal žiadosť opakovanú o invalidný dôchodok v roku 2011 podľa citovaného ustanovenia
§ 293 a zákona č. 461/2003 Z. z. s dátumom vzniku invalidity 01. januára 2010.

32. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nárok
na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ku dňu
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

33. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú stanovené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca, s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Určenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

34. Podľa § 72 ods. 1 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov.

35. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Vzhľadom k tomu,
že žalobca k 01.01.2010 dosiahol vek 40 rokov, bolo potrebné u neho preukázať najmenej 10
rokov dôchodkového poistenia. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia žaloba preukázal dobu
dôchodkového poistenia od 01.09. do 31.12.1984 122 dní, od 01.01. do 31.08.1985 243 dní, od 03.08.
do 31.08.1987 29 dní, od 01.09. do 31.12.1987 122 dní, od 01.01. do 29.02.1988 60 dní, od 01.04. do
31.12.1988 275 dní, od 01.01. do 31.12.1988 365 dní, od 01.01. do 29.01.1990 29 dní, od 05.03. do
31.12.1990 320 dní, od 01.01. do 31.12.1991 365 dní, od 09.06. do 18.12.1997 193 dní, teda celkom
spolu 2 105 dní, t. j. 5 rokov a 280 dní.

36. Preto, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. 06.03.1989 nezískal najmenej 10 rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, nemohlo byť jeho žiadosti o invalidný
dôchodok vyhovené, lebo mu v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na
invalidný dôchodok nevznikol.

37. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe týkajúcich sa posúdenia jeho zdravotného  stavu a
predovšetkým následkov po úraze, ktorý utrpel 06.03.1998 sú neopodstatnené, pretože ako vyplýva
z obsahu pripojeného spisu žalovaného a predovšetkým z odborných lekárskych posudkov, ktoré
vypracovali posudkoví lekári a ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe ním absolvovaných
a predložených aj aktuálnych odborných lekárskych nálezov, prepúšťacích správ, správ z rehabilitácie
nedošlo k zmene diagnostických záverov, ktoré vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, resp. z



prepúšťacích správ, prípadne aj zo správy z rehabilitácie oproti tým záverom,  ktoré v odborných
lekárskych posudkoch uviedli posudkoví lekári. Posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave
žalobcu na účely invalidity, ako aj o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súd považuje
za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce vznik invalidity žalobcu od 06.03.1999, ako aj jej
zmenu na čiastočnú invaliditu od 01.01.2010, kedy zdravotný stav žalobcu posudkoví lekári posudzovali
v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako aj presvedčivo zdôvodnili záver,
že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 50 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Je potrebné uviesť, že posudkoví lekári zdravotný stav na účely invalidity
neposudzujú podľa subjektívnych pocitov žiadateľa o invalidný dôchodok, ale sú povinný zdravotný
stav na účely invalidity posúdiť na základe objektívnych predložených odborných lekárskych nálezov.
V danom prípade posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe ním absolvovaných
a predložených odborných lekárskych nálezov. Žalobca síce tvrdí, že jeho zdravotný stav mal byť
posúdený tak, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho v rozsahu 80 %, ale
ani sám bližšie nezdôvodnil, prečo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala byť u
neho stanovená v rozsahu 80 %, keď aj pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré určili posudkoví
lekári podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je stanovené rozpätie od 35 do 50 % a posudkoví
lekári stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, t. j. 50 %.
Treba však zdôrazniť, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok nebola zamietnutá z toho dôvodu, že
by posudkovými lekármi žalobca nebol uznaný za invalidného, skôr za plne invalidného, resp. čiastočne
invalidného, ale žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola zamietnutá z toho dôvodu, že nesplnil druhú
súčasnú zákonnú podmienku, t. j. preukázať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik
nároku na invalidný dôchodok a to podľa zákona č. 100/1988 Zb. z posledných 10 rokov pred vznikom
invalidity najmenej 5 rokov doby zamestnania, resp. podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ku dňu vzniku
invalidity vzhľadom na dosiahnutý vek 40 rokov, preukázať najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového
poistenia. V danom prípade žalobca teda nepreukázal pre vznik nároku na invalidný dôchodok splnenie
súbežne druhej zákonnej podmienky, t. j. potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, resp. doby
zamestnania.

38. Námietky žalobcu súvisiace s nedôverou v pracovníkov sociálnej poisťovne, resp. zamestnancom
sociálneho úradu, ako aj námietky v súvislosti s trestným konaním, väzbou a výkonom trestu pre toto
preskúmavané rozhodnutie nie sú opodstatnené, pretože pre nárok na priznanie invalidného dôchodku
je potrebné splniť zákonné podmienky, ktoré boli stanovené v zákone č. 100/1988 Zb., pretože žalobca
sa stal invalidným od 06. marca 1999, resp. splnenie zákonných podmienok stanovených v zákone č.
461/2003 Z. z., pretože žalobca požiadal opätovne o priznanie invalidného dôchodku od 01.01.2010.

39. Krajský súd ako správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že námietky
žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.