Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/28/2018 z 6. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. marca 2018, sp. zn. 1Sa/28/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200301.1 Krajský súd Košice | 1Sa/28/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200301.1 | 2018-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, predpis č. 604/2013 Z. z., § 167 SSP, § 230 ods. 1 písm. a) SSP, § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c531423-4f1b-4fc6-a0e7-27f4f6e56311 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200301.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200301.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: R. A. U., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. P. D., toho času Ú. U.W. S. U. K. P., Q. Č.. XX, P., zastúpený
Centrum právnej pomoci, týka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa, Topoľa č. 20, 067 65 Topoľa, o
správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 20.02.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-
SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného
zboru Topoľa, Topoľa č. 20, 067 65 Topoľa č. PPZ-HCP-SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018,
týkajúce sa žalobcu R. A. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. P. D.B.J., bez cestovného dokladu.

II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca: R. A. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. P. D.,
bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.

III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.02.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia.
S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný v konaní o predĺžení zaistenia podľa
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon
o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) rozhodnutím zo dňa 29.01.2018 podľa § 88 ods. 4 ZoPC rozhodol
o predĺžení zaistenia žalobcu zaisteného rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-39-006/2017 zo dňa
30.10.2017 podľa § 88a ods. 1 písm. c) ako žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“)
do 13.04.2018 na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich so žiadosťou o udelenie azylu na území
SR. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil na tom základe, že predošlým rozhodnutím žalovaného zo
dňa 30.10.2017, vydaného podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC bol žalobca zaistený dňom 30.10.2017
do 30.01.2018. Keďže Migračný úrad MV SR oznámil dňa 26.01.2018 žalovanému predĺženie lehoty na
vydanie rozhodnutia v azylovej veci žalobcu do 29.03.2018, žalovaný považoval za nevyhnutné predĺžiť
zaistenie žalobcu. Zároveň bol toho názoru, že jeho prepustením by mohlo dôjsť k jeho úteku a jeho
ďalší pobyt by bol neznámy.



2. Žalovaný teda napadnuté rozhodnutie odôvodnil nevyhnutnosťou ponechania žalobcu v zaistení do
skončenia prvostupňového konania o jeho žiadosti o udelenie azylu, pretože o tej nebolo rozhodnuté
Migračným úradom v dobe pôvodného zaistenia žalobcu, pričom jeho prepustením by mohlo dôjsť k jeho
úteku a jeho ďalší pobyt by bol neznámy. Zdôraznil, že zaistenie cudzinca za ktorýmkoľvek zákonom
predpokladaným účelom musí trvať čo najkratšie, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou
realizované úkony smerujúce k naplneniu účelu zaistenia (napríklad vyhostenie, dublinský transfer,
zaistenie dôvodov žiadosti o azyl a podobne). Mal za to, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm.
c) ZoPC je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto ustanovenia je jeho ponechanie
v zaistení aj v prípade, že podal žiadosť o azyl účelovo, a to z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu jeho
následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť
o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Účelom je
teda ponechanie cudzinca - žiadateľa o azyl v zaistení, aby bolo v budúcnosti v zákonom prípustnej
dobe zrealizovateľné jeho vyhostenie z územia SR. Takisto je nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného
obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 ZoPC presvedčivé zdôvodnenie, že v danej
veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie žalobcu, že žalobcova žiadosť
o azyl bola účelová, že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia SR,
pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Rozhodnutie
žalovaného tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o
azyl nespĺňa a je preto nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné.

3. Rovnako dával do pozornosti tú skutočnosť, že v jeho prípade bolo možné uplatniť menej závažné
prostriedky voči zaisteniu spočívajúce v umiestnení v zariadení pre žiadateľov o azyl s možnosťou
neudelenia priepustky žalobcovi, pričom na túto zákonnú možnosť poukázal aj kasačný súd v obdobnom
rozhodnutí pod spisovou značkou 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015. Danou skutočnosťou sa žalovaný
v prejednávanej veci nezaoberal, respektíve z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia to nevyplýva.
Žalovaný teda nedostatočne zistil skutkový stav veci ohľadom možnosti uplatnenia menej závažného
opatrenia a svoje rozhodnutie aj v tomto smere nedostatočne odôvodnil. Poukazoval na Odporúčanie
Rady ministrov Rec(2003)5 zo 16.04.2003, v zmysle ktorej zaistenie žiadateľov o azyl sa má okrem
iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade.

4. Doplnil, že v predmetnej veci nie je naplnený zákonný predpoklad pre zaistenie žalobcu a to, že jeho
žiadosť o azyl, podaná v zaistení, je účelová. Už samotná skutočnosť, že Migračný úrad predĺžil lehotu v
jeho azylovej veci potvrdzuje, že jeho žiadosť o azyl nie je zjavne neopodstatnená, nakoľko o zamietnutí
žiadosti ako zjavne neopodstatnenej smie Migračný úrad rozhodnúť iba do 60 dní od začatia azylového
konania v zmysle § 12 ods. 3 zákona o azyle a že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o azyl skutočnosťami
v zmysle § 8 zákona o azyle, t. j. relevantnými pre posúdenie jeho žiadosti o azyl v riadnom, t. j. nie v
skrátenom azylovom konaní. Rovnako aj v prípade negatívneho rozhodnutia Migračného úradu o jeho
žiadosti podanie správnej žaloby voči takémuto rozhodnutiu má zo zákona odkladný účinok vo vzťahu
k realizácii administratívneho vyhostenia žalobcu (§ 21 ods. 1 zákona o azyle a § 213 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku), čo taktiež potvrdzuje neúčelnosť držania žalobcu v zaistení a rozpor napadnutého
rozhodnutia s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

5. Žalovaný teda vec aj nesprávne právne posúdil, nakoľko nie je predpoklad, že uplatnený zákonný
dôvod, respektíve účel zaistenia, sa podarí zrealizovať v maximálnej 6-mesačnej dobe prípustnej pre
zaistenie žiadateľa o azyl. V záujme presvedčivosti rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobcu nemala v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentovať zmienka o týchto dôležitých skutočnostiach, ktoré
preukazujú, že nedošlo k naplneniu citovaného zákonného účelu zaistenia žalobcu a splneniu zákonných
predpokladov pre uplatnenie predĺženia zaistenia za týmto účelom. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva,
že vo vzťahu k týmto skutočnostiam a ich časovému horizontu sa v jeho rozhodnutí nenachádzajú
žiadne dôvody, ani právny názor žalovaného, preto z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného čo do
preukázania splnenia podmienok vyplývajúcich z § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukazoval pritom na konštantnú judikatúru
všeobecných súdov SR, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve
stanovená dĺžka zaistenia a v jej rámci je povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel
vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému
zásahu do práv účastníka konania chránených právnymi predpismi, pričom dĺžka zaistenia musí
byť náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto
čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca, pričom takéto pochybenie je podstatnou vadou



ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu
zaistenia.

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018 podľa
§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil zaistenie žalobcovi zaisteného rozhodnutím č. PPZ-
HCP-SO19-ZAV-39-006/2017 podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľovi o
udelenie azylu na území Slovenskej republiky a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil
zaistenie, kde lehota zaistenia začína plynúť odo dňa 31.01.2018 do 13.04.2018 (dva mesiace a 14 dní)
na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich so žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky. Dôvodom predĺženia zaistenia je, že s účastníkom konania naďalej prebiehajú úkony súvisiace
s jeho žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Procedurálny odbor Migračného
úradu MV SR oznámil dňa 26.01.2018 (č. PPZ-HCP-SO19-14-014/2018-ZAV), že predlžuje lehotu na
vydanie rozhodnutia žiadateľa, účastníka konania do 29.03.2018. To znamená, že v čase pôvodnej
lehoty zaistenia účastníka konania nebolo možné rozhodnúť o jeho žiadosti o udelenie azylu na území
SR. Zároveň podľa § 88 ods. 5 ZoPC umiestnil účastníka konania do zariadenia Ú. U. S. U. K. P. (ďalej
„Ú. P.“).

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastník konania bol rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-
ZAV-39-006/2017 dňa 30.10.2017 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC ako žiadateľ o udelenie
azylu na území SR, pričom podľa § 88a ZoPC žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1 a celkový čas jeho zaistenia nesmie
presiahnuť 6 mesiacov pri zaistení podľa odseku 1 § 88a písm. a), b), c) alebo písmeno e). Rovnako
poukazoval na to, že presnú dobu zaistenia účastníka nie je možné predbežne presne určiť a je ju
možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov,
medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi SR a ostatnými štátmi, ktorých
sa návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na
riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.
Rovnako správny orgán konštatoval, že vzhľadom k začatiu konania na účel zabezpečenia prípravy
alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, rizika úteku účastníka konania a neoprávneného
vstupu na územie iného štátu Únie je zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“). Doplnil, že zaistenie cudzinca
je prípustné len za presne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov,
ale predovšetkým ústavným poriadkom a musí sledovať vymedzený účel, teda zabrániť neoprávnenému
vstupu cudzinca na územie SR alebo realizovať jeho vyhostenie alebo vydanie, pričom všetky tieto
základné pramene zotrvávajú na myšlienke, že akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu
dobu a iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu
(vráteniu). Na základe šetrenia, ako aj listinných dôkazov, správny orgán dospel k záveru, že zaistením
nie sú porušené práva účastníka konania s ohľadom na platnú legislatívu, no prepustenie by znamenalo
ohrozenie rešpektovania zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastník nachádza. Mal za to,
že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníka
konania a je preukázaná zákonnosť predĺženia jeho zaistenia. Správny orgán rozhodol o predĺžení
zaistenia účastníka konania z dôvodu, že ak by nebolo realizované zaistenie, mohlo by dôjsť k jeho
úteku a jeho pobyt by bol neznámy.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.02.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť.
Zdôraznil, že pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,
že ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona
o pobyte cudzincov a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal
žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Doplnil,
že do úvahy zobral vyjadrenie žalobcu pred správnym orgánom v ÚPZC Sečovce dňa 16.10.2017, kde
tento uvažoval o azyle, ale zatiaľ nebol rozhodnutý, z toho dôvodu vychádzal žalovaný, že žalobca mal
za cieľ oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko uviedol, že cieľom jeho krajiny
bolo Nemecko, kde má priateľov. Ďalej poukazoval na dôvody, v zmysle ktorých krajský súd rozsudkom
č. sp. zn. 9Sa/26/2017 vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov
správnu žalobu zamietol, pričom poukázal na to, že zo správania žalobcu, s poukazom na jeho prvotné
vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že smeroval do Nemecka, pričom do tejto krajiny smeroval preto, lebo
tam má priateľov, ktorí mu mali zabezpečiť prácu a v tejto cieľovej krajine chcel začať nový život. Takisto
tento v skupinke, v rámci ktorej bol zadržaný, sa títo najprv rozutekali, uvedomujúc si, že na území



SR sa nachádzajú bez potrebných povolení a ďalším postupom sa chcú dostať do Nemecka. Svoj
úmysel požiadať o udelenie azylu neprejavil ani vo svojej výpovedi toho istého dňa, ani po umiestnení
do Ú. P. dňa 16.10.2017, ale až dňa 23.10.2017 počas prípravy jeho administratívneho vyhostenia.
Možno teda uzavrieť, že o udelenie azylu na území SR požiadal rýdzo z dôvodu oddialenia svojho
administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie
o jeho administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi reálne hrozí.

9. Mal za to, že pokiaľ žalobca namietal, že neboli využité alternatívy, akými sú špecializované
ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, poukazoval na to, že zaoberal sa alternatívami
zaistenia v zmysle ustanovenia § 89 zákona o pobyte cudzincov, pričom aj samotné ustanovenie §
88a, v zmysle ktorého bol žalobca zaistený vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné prostriedky,
pričom v napadnutom rozhodnutí sa danými skutočnosťami zaoberal a v konaní bolo preukázané, že
žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na jeho záruku a rovnako nevie preukázať
zabezpečenie ubytovania. Poukazoval pritom na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 147/2013-50.
Takisto mal za to, že na žalobcu sa nevzťahuje článok 31 Dohovoru o právnom postavení utečencov
z roku 1951, keďže žalovaný usúdil, že jeho cieľom je vyhýbať sa alebo brániť procesu prípravy jeho
administratívneho vyhostenia a že existuje dôvodné podozrenie, že prejavil žiadosť o udelenie azylu s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Svojou žiadosťou o azyl sleduje jednak
oddialenie svojho vydania do krajiny pôvodu a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, kde má
voľný režim pohybu žiadateľov o azyl a tento voľný režim by vzápätí využil na útek v snahe dostať sa do
svojej skutočnej cieľovej krajiny Nemecka aj napriek tomu, že v súčasnosti zmenil svoju cieľovú krajinu
za Slovenskú republiku. Doplnil, že vedomý si skutočností podľa § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC vychádzal
vo svojom rozhodnutí z informácie Migračného úradu o predĺžení lehoty vydania rozhodnutia žiadateľa
o azyl do 29.03.2018.

10. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a
ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu
výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

11. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

12. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

13. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov.

14. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

15. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

16. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako



použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

19. Zaisteniu žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 29.01.2018 predchádzalo
rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-21-006/2017 zo dňa 14.10.2017, ktorým bol žalobca
administratívne vyhostený z územia SR podľa § 77 ods. 1 s poukazom na § 82 ods. 1 písm. a) ZoPC,
nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu s uloženým zákazom vstupu na územie SR na dobu
1 roka. Správny orgán v zmysle § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania
proti tomuto rozhodnutiu, čím predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Následne žalovaný
rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-33-006/2017 zo dňa 14.10.2017 zaistil žalobcu podľa § 88 ods.
1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 23.10.2017 žalobca požiadal o
udelenie azylu. Z daného dôvodu bolo konanie o jeho administratívnom vyhostení prerušené. Žalobca
bol následne ako žiadateľ o udelenie azylu zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC rozhodnutím
žalovaného č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-39-006/2017 zo dňa 30.10.2017, ktoré bolo predmetom súdneho
prieskumu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9Sa/26/2017, ktorý rozsudkom zo dňa 23.11.2017
správnu žalobu zamietol. V rozhodnutí zo dňa 30.10.2017 správny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia
do 30.01.2018.

20. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018, ktorým žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov predĺžil zaistenie žalobcovi zaisteného rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-39-006/2017
podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľovi o udelenie azylu na území SR a
podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil zaistenie, kde lehota zaistenia začína plynúť odo
dňa 31.01.2018 do 13.04.2018 (dva mesiace a 14 dní) na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich
so žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky

21. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov umožňuje žalovanému zaistiť žiadateľa
o udelenie azylu, ktorý je už zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písm. b) (čo bol prípad žalobcu) ak
na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a ktorý podal žiadosť o
udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo
zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia
zákona je, že sa žalobca v čase podania žiadosti o azyl nachádzal v zaistení podľa ustanovenia § 88
ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Podmienka existencie predchádzajúceho
rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) ZoPC bola splnená.

22. Pokiaľ teda policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu, podanú
po jeho predchádzajúcom zaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon
rozhodnutia o vyhostení cudzinca, žalovaný správny orgán rozhodne, že dôvody predchádzajúceho
zaistenia podľa § 88 ods.1 písm. a) alebo b) zákona pobyte cudzincov trvajú, napriek tomu, že
cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu, pričom v rozhodnutí, v ktorom preukáže splnenie zákonných
podmienok jeho zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC musí vyložiť, aké konkrétne dôvody
ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu (bližšie pozri
rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/40/2014 zo dňa 4. novembra 2014).

23. Vo svojej rozhodovacej praxi kasačný súd poukazoval na to, že ak zaistený cudzinec požiada o
medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej
smernice 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar
bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie
cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o
medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia
o vyhostení cudzinca, rozhodne o jeho zaistení ako žiadateľa o azyl, pričom v rozhodnutí policajný
útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o
medzinárodnú ochranu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/6/2013 z 24.09.2013).

24. Pod pojmom existencia dôvodného podozrenia účelovosti žiadosti o azyl je potrebné rozumieť
samotné podozrenie z existencie dôvodného podozrenia účelovosti žiadosti o azyl. Pritom posudzovanie



existencie dôvodného podozrenia účelovosti žiadosti o azyl v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC
je nutne vždy úvahou pravdepodobnostnou, založenou v určitej miere na odhade. Preto niekedy pre
záver o existencii takéhoto podozrenia postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom
predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však iba v prípade, že takáto eventualita
je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia
byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.

25. V preskúmavanom rozhodnutí však absentuje právna úvaha žalovaného, že v prípade predĺženia
zaistenia žalobcu naďalej existujú dôvody uvedené v § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC, teda že naďalej existuje
dôvodné podozrenie, že žalobcovu žiadosť o udelenie azylu možno aj naďalej v čase rozhodovania
správneho orgánu považovať za podanú výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne
vyhostenie. Samotné zdôvodnenie predĺženia zaistenia žalobcu žalovaný však odôvodnil účelom ďalej
prebiehajúcich úkonov súvisiacich s jeho žiadosťou o udelenie azylu na území SR, ktorým aj zdôvodnil
stanovenú dĺžku doby zaistenia.

26. Teda aj v prípade predĺženia zaistenia podľa § 88 ods. 4 ZoPC z dôvodu zaistenia podľa § 88a ods.
1 písm. c) ZoPC mal žalovaný v takomto rozhodnutí náležite zdôvodniť, prečo aj naďalej možno žiadosť
žalobcu o udelenie medzinárodnej ochrany považovať za účelovú a že bola podaná iba za účelom
pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o jeho vyhostení. Žalovaný mal náležite zdôvodniť,
že dôvody predchádzajúceho zaistenia podľa § 88 ods.1 písm. a) alebo b) zákona pobyte cudzincov
aj v prípade predĺženia zaistenia naďalej trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú
ochranu. Keďže žalovaný takto v preskúmavanom prípade nepostupoval, jeho rozhodnutie možno
považovať z tohto pohľadu za nepreskúmateľné. Rovnako za nepreskúmateľné ho možno považovať z
dôvodu neodôvodnenia skutočností, na základe ktorých nebolo možné v prípade aj predĺženia zaistenia
žalobcu zvážiť použitie „iných menej závažné prostriedky“, ktorých použitie musí správny orgán zvažovať
nielen v prípade zaistenia, ale aj v prípade predĺženia zaistenia.

27. V posudzovanej veci nie je bez významu ani tá skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 3 zákona o azyle
ministerstvo (Migračný úrad) rozhodne podľa odsekov 1 a 2 daného ustanovenia t.j. o zamietnutí žiadosti
o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, v lehote do 60 dní od začatia konania (v posudzovanej
veci od 23.10.2017), pričom po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá
ako zjavne neopodstatnená, okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) citovaného ustanovenia, a to
v prípade nesplnenia povinnosti žiadateľa spolupracovať s ministerstvom podľa zákona o azyle, najmä
ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti,
čo však z preskúmavaného konania nevyplýva. Skutočnosť, že ministerstvo predĺžilo lehotu v azylovej
veci žalobcu preukazuje tú skutočnosť, že jeho žiadosť o azyl nemôže byť už posúdená ako zjavne
neopodstatnená, keďže o nej nebolo rozhodnuté v lehote stanovenej § 12 ods. 3 zákona o azyle.
Z daného možno vyvodiť, že v prípade žalobcu existujú dôvody odôvodňujúce jeho žiadosť o azyl
skutočnosťami v zmysle § 8, 10, 13a alebo § 13b, zákona o azyle.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v §
191 ods. 1 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-
SO19-14-017/2018-ZAV zo dňa 29.01.2018 zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobca bola bezodkladne
prepustený zo zaistenia.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,



podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.