Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/256/2017 z 7. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. augusta 2018, sp. zn. 1Co/256/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7115214536.2 Krajský súd Košice | 1Co/256/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7115214536.2 | 2018-08-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c4954e1-da12-4723-9f7b-a1aab804a869 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115214536.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/256/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214536
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115214536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne S.. Z. G., G. I. H., X. Č.. X,
zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kmeťova č. 26, proti žalovanému CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt., so sídlom v Budapešti, Flórián tér 1.,
Maďarsko, zastúpeného advokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina
č. 6, o zaplatenie 2.400 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 12. 10. 2016 č.k. 38C/253/2015-71 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.400 eur
s 5,05 % úrokom z omeškania od 18. 12. 2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 26. 11. 2013 žalobkyňa ako poistený
č. 1 a poistník spolu so zástupcom sprostredkovateľa podpísala návrh poistnej zmluvy na eurové
investičné životné poistenie podľa Všeobecných podmienok CIG Pannónia a Obchodných podmienok
Eurového investičného poistenia Pannónia Pro. na dobu trvania „po celý život“, na dobu platenia
poistného 15 rokov s tým, že počiatočné ročné poistné bolo určené sumou 2.400 eur. Ďalej vychádzal
zo zistenia, že v deň podpisu návrhu zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že ako zmluvná strana navrhla
žalovanému uzavretie zmluvy o životnom poistení, a to s obsahom, ktorý zodpovedá podmienkam v
návrhu poistenia. Dňa 27. 11. 2013 žalobkyňa vkladom hotovosti zaplatila na účet žalovaného sumu
2.401 eur. Listom zo dňa 17. 12. 2014 žalobkyňa podala sťažnosť adresovanú sprostredkovateľovi
žalovaného vo veci nezaslania poistnej zmluvy, aj napriek tomu, že návrh uzavrela v decembri 2013.
Správne v novembri 2013. Žalovaný v tzv. Kópii Poistnej zmluvy zo dňa 05. 01. 2015 potvrdil údaje
uvedené v návrhu poistnej zmluve a to pokiaľ ide o zmluvné strany, začiatok a koniec poistenia, výšku
poistného, oprávnené osoby v prípade úmrtia poistenca, avšak, v rozpore s návrhom žalobkyne zmenil
počiatočnú poistnú sumu poistenia z 2.400 eur na sumu 2.520 eur.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne
je dôvodný. Podľa názoru súdu nesporným je zistenie, že žalovaný dňa 05. 01. 2015, t.j. viac ako po roku



od podpísania návrhu žalobkyňou vystavil pre žalobkyňu poistnú zmluvu - kópiu, ktorá bola žalobkyni
doručená dňa 12. 01. 2015, a v ktorej žalovaný potvrdil údaje z návrhu poistnej zmluvy, a to pokiaľ
ide o zmluvné strany, začiatku a konca poistenia, výšky poistného, oprávnených osôb v prípade úmrtia
poistenca. Žalovaný však v rozpore s návrhom žalobkyne zo dňa 26. 11. 2013 zmenil počiatočnú poistnú
sumu poistenia zo sumy 2.400 eur na sumu 2.520 eur. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že
vo vzťahu k § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde ust. § 792 Občianskeho zákonníka špeciálnym
ustanovením, ale aj v prípade posudzovania vzniku poistnej zmluvy je treba aplikovať ustanovenie § 43 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Okamih uzavretia poistnej zmluvy je určený podľa všeobecnej koncepcie
Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza z toho, že zmluva vzniká na základe dvoch jednostranných,
navzájom adresovaných právnych úkonov, z čoho vyplýva, že tak návrh na uzavretie zmluvy, ako aj
jeho prijatie sú perfektné až v okamihu, keď dôjdu účastníkovi, ktorému je právny úkon určený. Preto je
zmluva uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu, napr. formou
tzv. „poistky“. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že v konaní sa nepreukázalo, že by žalovaný v
zmysle § 792 ods. 1, 2 a § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prijal návrh žalobkyne na uzavretie
poistnej zmluvy na investičné životné poistenie, ktorý adresovala žalovanému prostredníctvom jeho
sprostredkovateľa, ktorý podpísala dňa 26. 11. 2013 predpísaným spôsobom, t.j. že by doručil žalobkyni
oznámenie o prijatí návrhu v lehote do jedného mesiaca odo dňa, od kedy žalovaný tento návrh dostal,
t.j. od 26.11.2013. V tejto zákonnej lehote nebolo žalobkyni zo strany žalovaného doručené ohľadom
akceptácie jej návrhu na uzavretie zmluvy vôbec nič. Preto súd dospel k záveru, že bez akceptácie
návrhu žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy zo strany žalovaného v zmysle § 792 ods. 1 Občianskeho
zákonníka k uzavretiu poistnej zmluvy medzi stranami sporu nikdy nedošlo. Je nesporné, že žalobkyňa
zaplatila žalovanému na prvé poistné sumu 2.400 eur, avšak ani toto nemôže znamenať uzavretie
poistnej zmluvy, pretože by muselo ísť o návrh zo strany poisťovateľa a nie zo strany budúceho poistníka
a navyše, aj v tomto prípade by tento okamih bol relevantný ako okamih uzavretia zmluvy len vtedy, ak
by predtým došlo k akceptácii návrhu na uzavretie poistnej zmluvy poistníkom. Ohľadom skutočnosti, že
žalobca dňa 05. 01. 2015 vystavil žalobkyni poistnú zmluvu - kópiu, inak nazývanú „poistku“, nemožno
považovať za akceptáciu návrhu poistnej zmluvy, nakoľko tento úkon žalovaného nebol urobený v lehote,
ktorú ustanovuje zákonné ustanovenie § 792 Občianskeho zákonníka. Keďže súd bol toho názoru, že
poistná zmluva medzi stranami sporu nikdy nevznikla, tak plnením žalobkyne v sume 2.400 eur ako
úhrady poistného vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v tejto výške a tým aj povinnosť
vydať ho žalobkyni s ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného k žiadnemu plneniu v prospech
žalobkyne na základe tejto neplatnej poistnej zmluvy nedošlo. Vzhľadom na uvedené preto súd zaviazal
žalovaného v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni prevzaté peňažné plnenie vo výške
2.400 eur s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 0,20 % ročne z dlžnej sumy a za obdobie od 27. 11. 2013 do 17. 12. 2013 súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a žalobu v plnom rozsahu zamietol. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
Podľa jeho názoru Občiansky zákonník neurčuje použitie svojich všeobecných ustanovení o záväzkoch
na tie prípady, ktoré špeciálny predpis nerieši. Pri uzavieraní poistných zmlúv je potrebné aplikovať aj
ust. § 43 ods. 1 a 2 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 1571/2010. Má za to, že závery v uvedenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sú použiteľné aj v predmetnej veci. Podľa názoru ust. §
43c ods. 1, 2, § 45 ods. 1 a § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemajú kogentný charakter. Účinnosť
prijatia návrhu na uzavretie poistných zmlúv môže byť - pretože ide o zmluvu, u ktorej nemusia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine - dohodou strán určená k inému okamžiku, než k okamžiku, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde späť navrhovateľovi. Ďalej poukazuje, že v predmetnej veci
návrh na uzavretie poistnej zmluvy žalovanému dala žalobkyňa. V zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka súčasťou poistnej zmluvy aj Všeobecné poistné podmienky životného poistenia poisťovne.
Teda obsah návrhu žalobkyne na uzavretie tejto zmluvy bol vymedzený okrem iného aj Všeobecnými
poistnými podmienkami životného poistenia poisťovne. Podľa bodu 4 písm. b/ týchto Všeobecných
poistných podmienok, poistenie vznikne vtedy, ak žalovaný nezaujme stanovisko k poistnému návrhu do
15 dní. Všeobecné poistné podmienky životného poistenia poisťovne boli oznámené žalobkyni ešte pred



uzavretím predmetnej poistnej zmluvy. Túto skutočnosť mal preukázanú súd prvej inštancie. Je teda
zrejmé, že žalobkyňa vyjadrila svoju vôľu byť viazaná svojim návrhom na uzavretie predmetnej poistnej
zmluvy v prípade, že žalovaný do 15 dní nezaujme stanovisko k jej návrhu. Žalovaný túto vôľu žalobkyne
rešpektoval a postupoval v súlade s ňou. Týmto došlo medzi účastníkmi dohody o vzniku predmetnej
poistnej zmluvy v inom okamžiku, než v okamžiku, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
späť k žalobkyni. Je preto toho názoru, že prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie predmetnej poistnej
zmluvy ako právny úkon vzhľadom na vyššie uvedené nemuselo byť urobené v písomnej forme. Pretože
nezaujal stanovisko k návrhu žalobkyne v lehote určenej ňou, predmetná poistná zmluva bola uzavretá
16-ným dňom odo dňa 26. 11. 2013. Z dôvodu, že došlo k uzavretiu (vzniku) predmetnej poistnej zmluvy,
žalovaný sa na úkor žalobkyne neobohatil a žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že bez akceptácie návrhu žalobkyne na uzavretie poistnej zmluvy zo
strany žalovaného v zmysle § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k uzavretiu poistnej zmluvy medzi
stranami sporu nikdy nedošlo, ktorý následne aj správne právne posúdil ak zaviazal žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani
právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej
inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza
z názoru, že došlo k uzavretiu (vzniku) predmetnej poistnej zmluvy, na úkor žalobkyne sa neobohatil a
žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

11. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

12. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu.

13. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorým sa v súlade s § 490 zakladá poistenie ako
záväzkový právny vzťah. Riadi sa ustanoveniami § 43 a nasl. i všeobecnou právnou úpravou týkajúcej
sa právnych úkonov podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je špeciálna právna úprava
pre poistné zmluvy. Pre uzatvorenie poistnej zmluvy je teda nevyhnutné, aby jeden z účastníkov predložil
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a účastník, ktorému je tento návrh určený, musí jeho obsah v
nezmenenej podobe a v určenej lehote, pri vzájomnej zhode vôle akceptovať. Návrh poistnej zmluvy
nemusí obsahovať lehotu, do ktorej je potrebné návrh prijať, lebo zákon pre tento prípad určuje lehotu
jedného mesiaca odo dňa, kedy druhý účastník návrh obdržal.

14. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa ako zmluvná strana vyplnila a podpísala návrh
na uzavretie poistnej zmluvy dňa 26. 11. 2013, predmetom ktorej malo byť eurové investičné životné
poistenie za účelom strednodobého zhodnocovania finančných prostriedkov na báze pravidelných
ročných vkladov. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy nebol určený začiatok poistenia, preto žalovaný
ako poisťovateľ mal uvedený návrh na uzavretie poistnej zmluvy v zmysle citovaného ust. § 792 ods.
1 prijať do jedného mesiaca odo dňa doručenia mu návrhu. Žalovaný v uvedenej lehote návrh neprijal
a tento prijal až dňom 12. 01. 2015, kedy doručil žalobkyni poistnú zmluvu - kópiu. Žalovaný však
navyše v rozpore s návrhom žalobkyne zmenil počiatočnú sumu poistenia zo sumy 2.400 eur na sumu
2.520 eur. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného v odvolaní v tom, že účinnosť prijatia návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy môže byť dohodou strán určená k inému okamžiku, než k okamžiku,



keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde späť navrhovateľovi, avšak v prejednávanej veci z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby dohodou strán bola účinnosť prijatá návrhu na uzavretie
poistnej zmluvy určená k inému okamžiku, tak ako vyplýva z ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu preto na rozhodnutie v prejednávanej veci nemožno použiť závery veľkého senátu
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16. 01. 2013 sp. zn. 31Cdo 1571/2001, nakoľko uvedené
rozhodnutie rieši podmienku vzniku zmluvy medzi neprítomnými osobami v prípade, ak medzi stranami
bolo ujednané, že akceptácia návrhu zmluvy nadobudne účinnosť k inému okamžiku.

15. Za dohodu strán ohľadom určenia iného okamžiku, než k okamžiku, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde späť navrhovateľovi, nemožno považovať ani poukaz žalovaného na Všeobecné
poistné podmienky životného poistenia, podľa ktorých poistenie vznikne aj vtedy, ak žalovaný nezaujme
stanovisko k poistnému návrhu do 15 dní (bod 4 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok). Je tomu
tak preto, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka Všeobecné poistné podmienky poistiteľa
sú súčasťou poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej
zmluvy a nie návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy a k uzatvoreniu poistnej zmluvy nedošlo, nemožno
vznik poistnej zmluvy posudzovať podľa Všeobecných poistných podmienok. Za nesprávny preto treba
považovať aj názor žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa vyjadrila svoju vôľu byť viazaná svojím návrhom
na uzavretie poistnej zmluvy v prípade, že žalovaný do 15 dní nezaujme stanovisko k jej návrhu, nakoľko
takýto skutkový záver z vykonaného dokazovania nevyplýva.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný neprijal návrh žalobkyne v lehote
ustanovenej v § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inú lehotu na prijatie návrhu účastníci nedohodli,
preto k správnemu skutkovému záveru dospel súd prvej inštancie, že k uzavretiu poistnej zmluvy medzi
stranami sporu nedošlo.

17. Navyše je potrebné uviesť, že k uzavretiu poistnej zmluvy medzi stranami sporu nemohlo dôjsť ani z
dôvodu, že pre uzatvorenie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné, aby žalovaný, ktorému bol návrh určený,
jeho obsah akceptoval v nezmenenej podobe, pričom žalovaný v rozpore s návrhom žalobkyne v poistnej
zmluve - kópii zo dňa 05. 11. 2015 zmenil počiatočnú poistnú sumu poistenia navrhnutú žalobkyňou zo
sumy 2.400 eur na sumu 2.520 eur. K tomuto sa však odvolateľ v odvolaní nevyjadruje.

18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,
preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkom rozsahu.

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).