Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/86/2018 z 24. 10. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. októbra 2018, sp. zn. 6CoE/86/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7116226167.1
Krajský súd Košice | 6CoE/86/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7116226167.1 | 2018-10-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c67bf9a-4a8e-4891-80e4-080e8642025e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116226167.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/86/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226167
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116226167.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, proti povinnej: U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., P. 3,
vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska
32, pod sp. zn. EX 165/2016, o vymoženie 117,40 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2017, č. k. 20Er/6609/2016-8

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu
a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 48,55 € do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.11.2016 súdnu exekútorku poveril vykonaním exekúcie proti
povinnej. Dňa 31.10.2017 súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.3.2017 (Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súd prvej inštancie vychádzal z
ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku  a uviedol, že z exekútorského spisu mal preukázané,
že u povinnej boli vykonané lustrácie na príslušné úrady, pričom bolo zistené, že povinná nevlastní
žiaden majetok, ani účty v bankách, na základe čoho súd dospel k záveru, že majetok povinnej nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.  Pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná, pretože povinná nevlastní
žiaden exekvovateľný majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu exekúciu zastavil
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a súdnej exekútorke priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie spolu vo výške 48,55 €, na úhradu
ktorých zaviazal oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že skutočnosti zistené súdnou exekútorkou
nie sú postačujúce pre ustálenie nemajetnosti povinnej. Uviedol, že Exekučný poriadok  nelimituje
trvanie exekúcie a v zásade existuje možnosť, že povinná v budúcnosti nadobudne určitý majetok bez
ohľadu na spôsob jeho nadobudnutia. Namietal, že súdna exekútorka preverila osobné a majetkové
pomery povinnej, ktoré sú aktuálne v súčasnom období. Povinná však čoskoro dovŕši vek na priznanie
starobného dôchodku, a preto zastavenie exekúcie je predčasné.



4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Uznesenie je vo výroku  vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná
súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania
(exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny
exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od
zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci ohľadom  majetkových pomerov povinného.  Ak teda súdny exekútor
v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie.

9. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinnej
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná. Úvahy o budúcom potencionálnom zlepšení
majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami,
sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok
povinnej v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre
právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinného.

10. V posudzovanom prípade bolo teda nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a to tak v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, pretože po dôkladnom prešetrení osobných
a majetkových pomerov povinnej zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jej majetok nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo
nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

11. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku zastavil.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený



nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).