{"guid": "9a83e1c1-724e-4f1f-bf05-b2308ea30150:475fddd2-b6ab-4637-83d7-d31c86da6169", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1", "spisova_znacka": "8CoP/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/178/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. júla 2018, sp. zn. 8CoP/178/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1", "identifikacne_cislo": "7518200029", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/475fddd2-b6ab-4637-83d7-d31c86da6169", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/178/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200029
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7518200029.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti F. Q. nar. XX.X.XXXX a F. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov D. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. č. XXX
vo Q. a Q. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na O. ul. č. XXX/X v H.Y.I. zastúpeného JUDr. Petrom
Sklenárom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Rázuszovej ul. č. 21 v Košiciach v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 1.2.2018
č.k. 19P/1/2018-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením dočasne  zveril maloleté deti F. do osobnej starostlivosti
otca a upravil dočasne styk matky s maloletým F. tak, že je oprávnená stretávať sa s ním každý týždeň
od piatku od 15.00 hod., kedy si ho vyzdvihne v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje do pondelka
do 8.00 hod., kedy ho matka odvedie do materskej školy, ktorú navštevuje.  Rozhodol, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že zverí mal. deti do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že konajúci súd
nesprávne rozhodol o podanom návrhu, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Vytkla súdu prvej inštancie, že neúplne zistil
skutočný stav, pretože pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení otca bez toho, aby mala ona možnosť
vyjadriť sa k podanému návrhu. Tvrdenia o tom, že maloletá s ňou nechce komunikovať označila za
nepravdivé a v tejto súvislosti uviedla, že aj po nariadení neodkladného opatrenia sa s ňou maloletá
stretla a normálne spolu komunikovali. Poukázala na to, že s maloletým F. strávila čas od piatku,
konkrétne od 16.2.2018 do pondelka do 19.2.2018, pričom maloletý vôbec neprejavil vôľu vrátiť sa k
otcovi. Vyjadrila názor, že o maloletého sa dokáže lepšie postarať ako otec so zreteľom na to, že keď
ho 15.2.2018 vyzdvihla v škôlke, mal na sebe špinavé oblečenie a podľa nej mal niekoľko dní neumyté
zuby. Zdôraznila, že podá návrh na rozvod manželstva a uviedla skutočnosti, ktoré viedli k jeho rozvratu.
Na psychiatrii sa dlhodobo nelieči, aj keď v minulosti navštevovala psychiatrickú ambulanciu, nie však
z vlastnej vôle, ale z manželovej iniciatívy, ktorý sa ju počas ich spolužitia snažil dostať na psychiatriu a
presvedčiť celé okolie vrátane detí o tom, že tam ona patrí. Dodala, že otec mal. detí je dlhé roky závislý
na automatoch, má násilnícku povahu a všetky problémy riešil túlaním sa s kamarátmi po krčmách. Po
návrate domov ju fyzicky napádal, čo jej spôsobilo úzkosť. Zdôraznila, že nikdy nepila alkohol a nebrala
drogy a uviedla, že otec mal. detí nebol nikdy doma, chodil na služobné cesty, počas nich si s kolegami
vodili na byt ženy, navštevovali krčmy, bary a bordely, preto aj keď niekedy žiarlila, mala na to dôvod.
Tiež uviedla, že otec trávil čas doma iba pri počítači, rodine a deťom sa nevenoval. Do ich spolužitia



pravidelne zasahovala celá jeho rodina, v dôsledku  čoho nemohli žiť vlastný život podľa svojich predstáv.
Skonštatovala, že bola dobrou mamou, o mal. deti sa vždy starala a zabezpečovala všetky ich potreby,
deti chodili do školy čisté, boli slušne vychované a nič im nechýbalo. Otec o deti na druhej strane nikdy
nejavil skutočný záujem, netrávil s nimi voľný čas, neučil sa s nimi a ani sa o ich výsledky v škole
nezaujímal, rovnako ako o zdravotný stav a nikdy nebol doma, keď boli choré a tiež všetky lekárske
vyšetrenia absolvovala s deťmi výlučne ona. Konanie otca označila za účelové s cieľom odlúčiť ju od
detí, pretože vie, že bez nich nedokáže žiť. V závere odvolania uviedla, že otec ju pravidelne bil a fyzicky
napádal a to aj v tom čase, keď bola tehotná s maloletým F., za čo bol uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Dodala, že 24.1.2018 podala na otca detí trestné oznámenie, o ktorom
nebolo ešte rozhodnuté. Uviedla, že o mal. deti sa vie riadne postarať, má prenajatý  byt na Sídl. KVP
v Košiciach, čo vzhľadom na to, že mal. Q. navštevuje Gymnázium E. v O., je v jej záujme, aby bola
zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože by nemusela cestovať a maloletý by mohol navštevoval
materskú škôlku v Košiciach.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vykonal šetrenie rodinných, bytových a
sociálnych pomerov v domácnostiach obidvoch rodičov, ako aj osobný pohovor s rodičmi a mal. deťmi
a konštatoval, že medzi rodičmi je výrazný konflikt a evidentný boj o zverenie mal. detí do osobnej
starostlivosti. Pri vyšetrení maloletej boli zistené depresívne reakcie a bolo konštatované, že dostáva od
matky málo pozitívneho oceňovania a nadmerne veľa hostility. Maloletá uviedla, že matka je výchovne
nedôsledná, otec ju primerane oceňuje, je dôslednejší vo výchove a dáva jej primeranú autonómiu.
Prejavila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti otca a tiež vôľu nestretávať sa s matkou. Maloletý
F. spontánne kontaktoval obidvoch rodičov, z čoho možno usúdiť, že chce byť s obidvoma rodičmi.
Kolízny opatrovník vyjadril vo vyjadrení názor, že vzhľadom na konfliktný priebeh stretávania sa matky
s maloletým, ako aj celkovú konfliktnú situáciu medzi rodičmi spôsobenú neschopnosťou dohodnúť sa,
ktorý z nich bude mať deti v osobnej starostlivosti, je nevyhnutné upraviť výkon rodičovských práv do
rozhodnutia vo veci samej, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že konajúci súd nie je v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia povinný vykonávať dôkazy a riadne zisťovať skutočný stav veci. Vyslovil presvedčenie, že
dokazovanie ohľadom dôvodov, pre ktoré chce matka podať návrh na rozvod manželstva a ktoré uviedla
v podanom odvolaní je nad rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Poukázal na závery
znaleckého dokazovania, z ktorých nepochybne vyplýva, že maloletá chce byť zverená do jeho osobnej
starostlivosti a tiež na závery vykonaného prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, ktorý navrhol
maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti a upraviť styk matky s ním. Vyjadril názor, že matkou
predložené lekárske správy jednoznačne preukazujú jej alkoholizmus a z priložených fotografií, ktoré
majú preukazovať jeho agresívne správanie nie je zrejmé, žeby matku fyzicky napadol nota bene matka
bola viackrát účastná fyzických konfliktov medzi ostatnými zákazníkmi v miestnom pohostinstve. S
podaným vyjadrením predložil aj lekársku správu z vyšetrenia mal. Q., podľa ktorej maloletá a jej otec
uviedli, že matka doma psychicky a fyzicky týra maloleté deti a po príchode z krčmy 18.12. fyzicky
napadla najprv otca detí a potom aj mal. deti, ktoré udrela, pričom maloletú Q. aj škrtila, v dôsledku čoho
bola odvezená na psychiatriu. Na základe týchto skutočností navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Vo vyjadrení  z 28.3.2018 uviedol, že maloletý F. bol vyšetrený psychiatrom, ktorý
doporučil urgentne zveriť dieťa do starostlivosti otca a umožniť mu kontakt s matkou iba za prítomnosti
otca v presne určenom čase na verejnom priestranstve.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní a jeho tvrdenia
označila za nepravdivé. Poukázala na to, že napriek tomu, že navrhol, aby bol jej styk s maloletým
obmedzený jeho prítomnosťou, umožnil maloletému, aby u nej strávil celé víkendy. Odmietla tvrdenia
otca, že s maloletým navštevuje krčmy, ako aj skutočnosť, že maloletý je doma svedkom násilia a v
tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od decembra
2017. Vyjadrila nesúhlas so závermi psychiatrického vyšetrenia maloletého a navrhla, aby konajúci súd
vyžiadal lekársku správu od MUDr. H.. Opäť uviedla, že o mal. deti sa vzorne starala a prispôsobovala
sa ich potrebám. Svoju stratu kontroly pri konflikte s dcérou odôvodnila stresovou situáciou vyvolanou
dlhoročným psychickým a fyzickým nátlakom otca a dlhoročnými finančnými problémami spôsobenými
otcovým gamblerstvom. Vyslovila presvedčenie, že mal. deti potrebujú v prvom rade matku. Predložila
lekársku správu, z ktorej vyplýva, že nie je psychiatrickým pacientom a netrpí žiadnou psychickou ani
duševnou poruchou. Odmietla tvrdenia o svojom alkoholizme a tiež žeby sa jej deti báli a zdôraznila,
že konflikt, po ktorom ju otec odviezol na psychiatriu vyprovokoval on z dôvodu, že sa zdržala na



nákupoch, ktoré jej on zakázal a po jej príchode domov na ňu kričal, udieral ju, ťahal ju za vlasy a
vyhrážal sa jej smrťou. Maloletá zo strachu pred otcom jej vyčítala, že otca nahnevala, v dôsledku čoho
sa pohádali. Následne ju otec hodil do auta a odniesol na psychiatriu, z ktorej ju ráno prepustili, pretože
jej hospitalizácia ani ďalšia liečba nebola potrebná.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na  skonštatovanie správnosti dôvodov  napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na  súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len
dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je neodkladným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je iba dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem
dieťaťa.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v
rozsahu danom § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci
boli splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci súd dočasne
zveril mal. deti do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletým F.. Otec  podaným  návrhom
osvedčil naliehavosť predbežne upraviť pomery účastníkov, ako aj  nebezpečenstvo bezprostredne
hroziace záujmu maloletých, ktoré odôvodňuje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd správne vyhodnotil nebezpečenstvo bezprostredne hroziace
maloletým deťom, dôsledne sa vysporiadal s namietanými skutočnosťami matkou a svoje rozhodnutie
perfektne, riadne a zákonne odôvodnil, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd úplne stotožňuje. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o  nariadení neodkladného opatrenia, za tým účelom
vykonal rozsiahle šetrenie pomerov obidvoch rodičov a prostredníctvom kolízneho opatrovníka zistil aj
vôľu maloletých detí. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú natoľko
konfliktné, že sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
navzájom sa osočujú, nerešpektujú sa, netolerujú sa navzájom. Odvolací súd poukazuje na konfliktný
vzťah rodičov čo vylučuje efektívnu komunikáciu medzi nimi ohľadom výkonu rodičovských práv a
povinností, preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že miera a hĺbka konfliktu
medzi rodičmi prekročila takú úroveň, ktorá bez zásahu súdu formou neodkladného opatrenia priamo
ohrozuje najlepší záujem maloletých detí. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
mal. Q. sa odmieta stretávať s matkou a jednoznačne chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca.



12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca, odvolací súd dodáva, že konajúci súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých musí vždy prihliadnuť na vôľu dieťaťa, ak toto dokáže chápať účel konania a zaujať
k nemu stanovisko a vyhodnotí ju z hľadiska jeho veku, citovej a rozumovej vyspelosti. Konštatuje,
že dieťa vo veku 14 rokov je natoľko rozumovo vyspelé, že s týmto vekom Trestný zákon spája vznik
trestnoprávnej zodpovednosti, preto možno dôvodne predpokladať, že miera jeho vyspelosti odôvodňuje
v konaní v plnej miere prihliadnuť na prejavenú vôľu dieťaťa a rozhodnúť v súlade s ňou za predpokladu,
že rodič, do ktorého starostlivosti si dieťa želá byť zverené je objektívne a v súlade so zákonnými
požiadavkami spôsobilý riadne sa o dieťa postarať. V tejto súvislosti poukazuje na to, že mal. Q. už túto
vekovú hranicu prekročila, preto správne a zákonne súd prvej inštancie na jej vôľu pri rozhodovaní o
jej zverení prihliadol. V prípade mal. F. bolo nepochybne preukázané, že má pozitívny vzťah k obidvom
rodičom a so zreteľom na to, že obidvaja rodičia majú pri výchove mal. detí rovnaké postavenie a tiež na
skutočnosť, že pokiaľ je to možné v najlepšom záujme maloletých súrodencov, aby vyrastali spolu, t.j.
v jednom výchovnom prostredí, aby nestratili súrodenecké väzby a ich vzájomné vzťahy neochladli, je
nepochybne v ich záujme, aby bol aj mal. F. zverený do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie
správne a zákonne rozhodol, ak neupravil styk mal. Q. s matkou, pretože táto výslovne uviedla, že sa
v súčasnosti s matkou stretávať nechce. K ostatným odvolacím námietkam matky a k tvrdeniam otca
uvedeným vo vyjadrení ź 28.3.2018 odvolací súd dodáva, že so zreteľom na možnosť súdu rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania za situácie, že o neodkladnom opatrení musí
konajúci súd rozhodnúť v súlade so zákonom v 7 alebo 30 dňovej lehote, nie je možné vykonať náležité
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti niektorého z
rodičov. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Odvolací súd je toho
názoru, že dočasná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom urobená súdom prvej
inštancie je v najlepšom záujme mal. detí, pretože v období do rozhodnutia vo veci samej zabezpečuje
zachovanie vzťahu detí k obidvom rodičom, rešpektuje ich vôľu a zároveň zamedzuje negatívnemu
vplyvu konfliktov rodičov na výkon ich práv obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa,
čím zamedzuje ich odcudzeniu s obidvoma rodičmi a zároveň zodpovedá zistenému skutkovému stavu v
rámci konania o bezodkladnom opatrení. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne podľa§ 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/1/2018", "guid": "ef5c1a55-7c29-490b-bc1c-f71b88dcb94b:6c70441e-b13d-43d9-ac95-462691b07ae6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}