Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/62/2018 z 5. 3. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. marca 2018, sp. zn. 11Co/62/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7518200288.1
Krajský súd Košice | 11Co/62/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7518200288.1 | 2018-03-05 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35e2a44b-071b-4a0a-a44e-512392576669
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7518200288.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200288
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7518200288.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobkyne: U.. U. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. 2, Košice, proti žalovaným 1/ P. Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX a 2/ L. Z. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom Mokrance 267, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 29. januára 2018, č. k. 16C/10/2018-12

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa scudzenia, opravy a iných zásahov do nehnuteľností,
evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX  pre kat. úz. U. ako stavba rodinného domu č. súpis.
XXX  na parc. č. XXX/X a pozemky registra „C“ parc. č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a parc. č. XXX/X - Orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“), do času
právoplatného skončenia ešte nezačatého konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Žalobkyňa tento návrh odôvodnila potrebou úpravy pomerov strán z ich právneho vzťahu, vyplývajúceho
z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi nimi dňa 2.2.2017, ktorou žalobkyňa previedla na žalovaných
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 55.800,- Eur. Podľa tvrdenia žalobkyne kúpna cena
mala byť podľa v kúpnej zmluve zachytenej dohody strán zaplatená v troch splátkach, z toho prvá splátka
v sume 7.000,- Eur ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalovaní však v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nemali vlastné disponibilné peňažné prostriedky a preto na základe ich požiadavky žalobkyňa založila
nehnuteľnosti v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. a súhlasila tiež so zaplatením prvej splátky kúpnej
ceny až po reálnom poskytnutí úveru od banky a teda nie už pred podpisom kúpnej zmluvy, ako to v
nej bolo výslovne dohodnuté. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní prvú splátku kúpnej ceny v sume 7.000,-
Eur nezaplatili, pričom  v okolnostiach prípadu nadobudla presvedčenie, že s vedomím, že nemajú
dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, a že nespĺňajú podmienky na poskytnutie
hypotekárneho úveru, žalovaní úmyselne u žalobkyne vyvolali predstavu, že cenu nehnuteľností môžu
zaplatiť až po poskytnutí úveru. Týmto konaním žalovaných sa žalobkyňa cítila byť uvedená do omylu
a z tohto dôvodu považovala Kúpnu zmluvu zo dňa 2.2.2017 za neplatnú. Neodkladnosť požadovanej
úpravy pomerov strán žalobkyňa odôvodnila tvrdením, že v súčasnosti žalovaní vykonávajú opravu
domu, realizáciou ktorej hrozí ujma v podobe neželanej zmeny architektonického vzhľadu a vnútorného
vybavenia tejto stavby. V prípade trvalej zmeny nehnuteľností zároveň podľa žalobkyne hrozí sťaženie
výkonu rozhodnutia vo veci samej v dôsledku nemožnosti ich uvedenia do pôvodného stavu.



2. Prvoinštančný súd nevyhovel tomuto návrhu žalobkyne na podklade záveru o nesplnení zákonných
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. Vo svojich
úvahách, vedúcich k tomuto záveru pritom súd prvej inštancie vyšiel z toho, že žalobkyňa neosvedčila
nebezpečenstvo jej hroziacej ujmy, keďže neuviedla konkrétne skutočnosti dôvodne zakladajúce
jej obavy a svoje tvrdenia v tomto smere naviac nepodložila dôkazmi. Žalobkyňa podľa úvahy
prvoinštančného súdu na odôvodnenie svojho návrhu len tvrdila, že žalovaní vykonávajú opravu stavby
domu, a že opravou dosiahnutá neželaná zmena architektonického vzhľadu domu a jeho vnútorného
vybavenia oproti pôvodnému stavu predstavuje ujmu, ktorá na jej právach a oprávnených záujmoch
hrozí. Konkrétnu ujmu však žalobkyňa podľa odôvodnenia prvoinštančného súdu bližšie neozrejmila a
jej hrozbu ničím nepreukázala. Prvoinštančný súd akcentoval, že len skutočnosť vykonávania bližšie
nekonkretizovaných opráv domu bez ďalšieho nepredstavuje v okolnostiach prípadu,  so zreteľom
na účel a charakter neodkladného opatrenia, dostatočný a primeraný dôvod pre jeho nariadenie.
Nekonkrétnymi a neosvedčenými boli podľa súdu prvej inštancie tiež tvrdenia žalobkyne, ktorými
odôvodnila potrebu bezodkladne obmedziť žalovaných v práve scudziť nehnuteľnosti.

3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania o nariadení neodkladného
opatrenia a s odôvodnením, že neúspešnej žalobkyni náhrada trov konania nepatrí a žalovaným v tomto
konaní žiadne trovy nevznikli s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vyslovil, že žiadna zo strán sporu  právo
na náhradu trov konania nemá.

4. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalovaným uloží povinnosť zdržať sa scudzenia nehnuteľností do času právoplatného
skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nim. V odvolaní žalobkyňa vytkla napadnutému
rozhodnutiu nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia otázky splnenia zákonných predpokladov
pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie
o neosvedčení nebezpečenstva hroziacej ujmy a ohrozenia exekúcie, zakladajúcich potrebnosť
bezodkladnej úpravy pomerov strán a zdôraznila, že žalovaní nezaplatili skutočnú kúpnu cenu za prevod
nehnuteľností, splneniu tejto povinnosti sa vyhýbajú a úmyselne ju zavádzajú ohľadne ich dočasnej
insolventnosti. Z tohto stavu podľa presvedčenia odvolateľky vyplýva nebezpečenstvo, že žalovaní
pred skončením konania vo veci samej nehnuteľnosti scudzia, aby tým zabránili výkonu „budúceho
rozhodnutia súdu vo veci samej“. Na podporu odlišného názoru v otázke ne/splnenia zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa vo svojej argumentácii vo všeobecnosti
poukázala na závery právnej teórie a súdnej praxe, z ktorých vyplýva len obmedzený rozsah
„dokazovania“ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - osvedčovanie, ktoré je determinované
uprednostnením potreby rýchlosti ochrany ohrozeného práva pred požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Osvedčovanie podľa žalobkyne na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia byť pravdepodobné. Žalobkyňa obsahom
odvolacích námietok uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.),  bez nariadenia pojednávania v zmysle  ust. § 385 ods. 1 a
contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379  C.s.p., z hľadísk odvolaní uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v odvolaním napadnutom zamietavom výroku i v závislom výroku o trovách konania, vecne
správne. Preto ho v súlade  s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

6. Žalobkyňa vymedzením odvolacieho dôvodu proti zamietavému výroku napadnutého uznesenia
učinila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej
inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zamedzením
žalovaným nehnuteľnosti scudziť a vykonávať ich opravu do času právoplatného skončenia konania
vo veci samej, v ktorom sa mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k nim. Odvolací súd sa v
zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny
považuje aj jeho záver,  že žalobkyňa opisom rozhodujúcich skutočností dostatočne nezdôvodnila a



pripojenými listinami neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán ako jedného zo základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V podrobnostiach odvolací súd na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia poukazuje a na zvýraznenie správnosti právneho posúdenia tejto otázky
súdom prvej inštancie v kontexte odvolacích námietok žalobkyne dodáva:

7. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)  C.s.p., a teda k právnym vadám
rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu
vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i
tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne
interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

8. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324
ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je
nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)
osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť
nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540,
str. 1108).

10. Podľa úvahy odvolacieho súdu, popri inak správnom a náležite odôvodnenom závere súdu prvej
inštancie o neosvedčení skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy strán, nebolo možné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť tiež i preto, že opisom rozhodujúcich skutočností
v ňom žalobkyňa hodnoverne neosvedčila ani samotnú dôvodnosť nároku, okamžitej ochrany ktorého sa
domáhala. Z opisu skutkového deja v návrhu je v tejto súvislosti zrejmé, že strany uzavreli kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaných oproti ich povinnosti
zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu v sume 55.800,- Eur. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva, že podstata sporu z tohto právneho vzťahu strán spočíva v nezaplatení prvej dohodnutej splátky
kúpnej ceny v sume 7.000,- Eur, pričom aj keď z vyjadrení žalobkyne to nie je úplne zrejmé, javí sa
byť pravdepodobné, že ostatnú časť kúpnej ceny už žalovaní žalobkyni zaplatili. Túto podstatu sporu
strán vyjadrila sama žalobkyňa v odvolaní, v ktorom konštatuje (str. 2 ods. 4), že žalovaní nezaplatili



skutočnú kúpnu cenu, vyhýbajú sa jej zaplateniu a zavádzajú žalobkyňu o ich dočasnej insolventnosti. I
z toho je podľa názoru odvolacieho súdu evidentné, že v okolnostiach prípadu predstavuje dovolanie sa
neplatnosti kúpnej zmluvy a vlastnícka žaloba len prostriedok ochrany či realizácie iného ohrozeného
práva žalobkyne - pohľadávky na zaplatenie časti kúpnej ceny. Treba v tejto súvislosti poznamenať, že
nezaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti kupujúcim samo o sebe nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy a
na platnosť tohto právneho úkonu je bez vplyvu tiež i iné ich opomenutie alebo konanie, ku ktorým došlo
po uzavretí kúpnej zmluvy. Preto, i keď je možné teoreticky prisvedčiť žalobkyni v tom, že pokiaľ by
žalovaní skutočne uviedli žalobkyňu pri uzavretí zmluvy do omylu a tento by bol podstatný, právny úkon
kúpnej zmluvy môže byť posúdený  ako neplatný v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka, rozhodne
sa nejaví byť z pohľadu odvolacieho súdu  nateraz v okolnostiach prípadu tento scenár právneho
posúdenia žalobkyňou prezentovaného prípadu  pravdepodobnejší ako už spomenutý záver o existencii
pohľadávky žalobkyne na zaplatenie časti kúpnej ceny. Podľa záveru odvolacieho súdu preto žalobkyňa
opisom rozhodujúcich skutočností neosvedčila a už vôbec nie hodnoverne existenciu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, okamžitej ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala.

11. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o určení vlastníckeho práva sa vo
vzťahu medzi sporovými stranami premieta bez toho, aby ho bolo potrebné vykonať. Povaha takéhoto
rozhodnutia jeho vykonanie nevyhnutne nepredpokladá a i exekúcia na podklade rozsudku o určení
vlastníckeho práva niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov výkonu exekúcie je technicky
vylúčená. Pokiaľ snáď ohrozenie „výkonu rozhodnutia“ videla žalobkyňa v prípadnej nemožnosti zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností následkom v katastri nehnuteľnosti zapísanej právnej zmeny,
upriamuje odvolací súd pozornosť na ust. § 228 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k
nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

12. Odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj v závislom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a)
C.s.p.), pretože toto je vecne správne. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov konania nepatrí a žalovaným
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, preto v zmysle ust. § 255 ods. 1
C.s.p.  žiadna zo strán sporu právo na náhradu trov konania nemá.

13. Rovnako v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepatrí a nakoľko
ani v odvolacom konaní žalovaným žiadne trovy nevznikli, s použitím ust. § 255 ods. 1 v nadväznosti
na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.