Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/434/2017 z 25. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2018, sp. zn. 5Co/434/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7616214232.2 Krajský súd Košice | 5Co/434/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7616214232.2 | 2018-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/231b26da-90dd-48b3-a8d3-24706d417ceb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7616214232.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/434/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616214232.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne: Y. X., A. XX.X.XXXX, S.
W. Č. X, O., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia
11/6, Poprad proti žalovanému: PRODUCTION ERES, s.r.o., so sídlom Prešovská 40, Bratislava, IČO:
47249846, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou
17, Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9C/260/2016-84 z 27. júna 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a že
žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2016 domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. a to v podiele 15/72
zapísaných na liste vlastníctva č. XX, č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, v podiele 1/4 zapísaných
na liste vlastníctva č. XX, Č.. XX, Č.. XXX, v podiele 1/12 zapísaných na liste vlastníctva č. XX,
špecifikovaných v podanej žalobe. V žalobe uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 10.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2016, bolo určená neplatnosť kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi ňou a G.. Q. D., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území W.
zapísané na listoch vlastníctva č. XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX Y. XXX. Právnym následkom
toho je že menovaný nenadobudol platne vlastnícke práva k predmetných nehnuteľnostiam, ale ich
vlastníčkou je stále žalobkyňa. Menovaný G.. Q. D. tak nemohol toto vlastnícke právo previesť na
ďalší subjekt, ktorým bola spoločnosť PUBLIC ERES, s.r.o., Košice, ktorá následne zanikla zlúčením
s právnickou osobou žalovaného. Zároveň týmto prevodom bolo porušené predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov tak, ako to bolo urobené G.. Q. D. pri prevode na jeho osobu. Úkony, ktorými žalovaná
nadobudla vlastnícke práva k spoluvlastníckym podielom svojím obsahom a účelom sa priečia dobrým
mravom, odporujú zákonu a obchádzajú zákon. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo
porušené predkupné právo spoluvlastníka sa možno oznámením tohto dovolania doručeným všetkým
účastníkom právneho úkonu mimo súdneho konania alebo priamo podaním návrhu na súd. Rovnako sa
možno dovolať aj absolútnej neplatnosti tohto úkonu. Žalovaná sa nestala vlastníkom podielom pôvodne
patriacich G.. Q. D., nakoľko tieto podiely od neho nenadobudla platne a jednak z dôvodu porušenia
predkupného práva pri ich nadobudnutí a tiež z dôvodu, že G.. Q. D. nebol ich vlastníkom v zmysle
zásady súkromného práva, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Táto zásada chráni právo
skutočného vlastníka a jej dôsledkom je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnosti od



nevlastníka. Do úvahy neprichádza ani dobromyseľnosť nadobudnutia zo strany právneho predchodcu
žalovanej, nakoľko v predmetnej spoločnosti pracovala blízka osoba G.. Q. D. - jeho sestra. Žalobkyni
svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, nakoľko jej vlastnícke právo nebolo uvedenými právnymi
úkonmi dotknuté. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemá iný
právny prostriedok na to, aby sa právne pomery k prevedeným podielom vrátili do pôvodného stavu.

3. Rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor č. V 268/16 zo dňa 13.4.2014 bol povolený
vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe návrhu doručeného dňa
24.3.2016, v prospech žalovanej. Z rozhodnutia je zrejme, že bolo doručované G.. U. D., W. XX a
žalovanej spoločnosti PUBLIC ERES, s.r.o., Košice. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp, zn.
5Co/794/2015-209 zo dňa 24.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2016 bol potvrdený
uvedený rozsudok tunajšieho súdu v I. a III. výroku. Vo výroku o trovách konania bol uvedený rozsudok
zmenený. Pokiaľ sa týka výroku II., ktorým tunajší súd zamietol žalobu na vyslovenie neplatnosti zmluvy
v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
W., táto nebola odvolaním napadnutá.

4. Súd citoval §§ 39, 40a Obchodného zákonníka, ďalej §§ 116, 140 OZ a dôvodil, že pri posudzovaní
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníctva súd vychádzal zo skutočnosti, že
žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník podielov predmetných
nehnuteľnosti, hoci podľa žalobkyne podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľnosti je ona. Žalobkyňa
teda má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu je podkladom pre
uskutočnenie zmeny resp. zápisu v katastri nehnuteľností. Predmetom konania je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a preto súd posudzoval, či žalobkyňa má konkrétny titul pre nadobudnutie
vlastníckeho práva. Žalobkyňa svoj nárok na určenie vlastníckeho práva zdôvodňovala tým, že žalovaná
resp. jej právna predchodkyňa nenadobudla spoluvlastnícke podiely platne a to z dôvodu porušenia
predkupného práva pri ich nadobudnutí a taktiež z dôvodu, že ich nadobudli od G.. Q. D., ktorý nebol
ich vlastníkom a teda v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Vykonaným
dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca kúpnou zmluvou zo dňa
23.11.2011 uzatvorenou s G.. Q. D. ako kupujúcim previedla spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach
zapísaných na listoch vlastníctva č. XX, XX, XX, XX Y. XXX v katastrálnom území W. na kupujúceho.
Uvedená zmluva bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/277/2014-136 zo dňa 10.9.2015 a ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2016, určená za neplatnú. Neplatnosť uvedenej zmluvy, ako je zrejme
z odôvodnenia uvedeného rozsudku bola určená z dôvodu porušenia predkupného práva vo vzťahu
k ostatným podielovým spoluvlastníkom zo strany žalovanej v 1. rade, ktorou bola žalobkyňa v tomto
konaní.

5. Okrem toho v preskúmavanej veci nebolo preukázané, či došlo a ak áno kedy došlo zo strany
žalobkyne ako dotknutej osoby k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým G.. Q.
D. previedol spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach na G.. U. D.. Je zrejme, že k tomuto úkonu
mohlo dôjsť až v priebehu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11C/277/2014. Vyplýva
to z toho, že ešte pred rozhodnutím odvolacím súdom v uvedenom konaní, ktorý rozhodol vo veci
dňa 24.5.2016, bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti na základe ďalšieho právneho úkonu,
ktorým sa uskutočnil prevod nehnuteľnosti z G.. U. D. na spoločnosť PUBLIC ERES, s.r.o., Košice
a to rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor zo dňa 13.4.2016. Žalobkyňa v konaní
netvrdila a teda ani nepreukázala dovolania sa relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Keďže
nebola účastníčkou tohto úkonu, dovolanie sa jeho relatívnej neplatnosti by muselo smerovať voči obom
účastníkom tohto právneho úkonu t.j. voči G.. Q. D. Y. G.. U. D. a to v zmysle už vyššie uvedených
skutočnosti. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je totiž potrebné voči všetkým účastníkom právneho
úkonu, nie len voči jednému z nich. Každá zo strana sporu má pritom v konaní povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. Súd v sporovom konaní môže vychádzať len zo skutočností tvrdených sporovými
stranami a vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí
uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu
musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí.
Žalobkyňa svoje tvrdenie o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pri ktorom došlo k prevodu z G..
Q. D. A. G.. U. D., žiadnym spôsobom nepreukázala, v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie.
V predmetnej veci sa pritom nejedná o vec, v ktorej by došlo k preneseniu dôkazného bremena na
žalovaného. V konaní tak nebol preukázaný dôvod relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu.
Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a G.. Q. D.Ý. zo dňa



23.11.2011, súd má za to, že k dovolaniu sa tejto relatívnej neplatnosti nedošlo až rozhodnutím v spore
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11C/277/2014, ale už doručením podanej žaloby žalovaným v
uvedenom konaní, ktorými bola žalobkyňa aj G.. Q. D.. G.. Q. D. tak už nebol oprávnený disponovať
s predmetnými spoluvlastníckymi podielmi a previesť ich na ďalší subjekt. V tejto súvislosti žalobkyňa
ako ďalší dôvod neplatnosti právnych úkonov, ktoré nasledovali po uzatvorení zmluvy medzi ňou a
G.. Q. D.P. J. S., Ž. G.. Q. D. nebol nikdy spoluvlastníkom predmetných nehnuteľnosti poukazujúc na
zásadu , že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. V zmysle tejto zásady nemožno nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka. Namietala teda v konaní aj absolútnu neplatnosť
ďalších nasledujúcich právnych úkonov.

6. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti od nevlastníka súd poukázal najmä na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, ktorým Ústavný súd SR pripustil takéto nadobudnutie nehnuteľnosti
v prípade, ak je nadobúdateľ dobromyseľný. Ústavný súd SR uviedol, že z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí byť na rovnakú úroveň postavenú vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej
viery. Tým sa dostáva do kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. vyššie riziko má pritom niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ
v dobrej viere, pretože ten nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru
a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom katastrálnom konaní. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá širšia ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom.

7. Čo sa týka namietanej dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam zo strany právnej predchodkyne žalovanej t.j. spoločnosti PUBLIC ERES, s.r.o.,
Košice, súd poukazuje na to, že samotné tvrdenie o tom, že v tejto spoločnosti pracovala blízka
osoba G.. Q. D. nepostačuje na konštatovanie, že táto spoločnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva
nekonala v dobrej viere. Skutočnosť, že by nadobúdateľ nebol býval pri nadobudnutí vlastníckeho
práva dobromyseľný, musí byť v konaní bezpečne preukázaná. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie
žalobkyne, toto tvrdenie samo o sebe nesvedčí o nedobromyseľnosti a to aj vzhľadom k tomu, že
sa má jednať len o zamestnankyňu spoločnosti, nie jej štatutárneho zástupcu. Okrem už uvedeného
súd má za to, že prepojenosť ďalších nadobúdateľov vlastníckeho práva na osoby blízke G.. Q. D.
v tom smere, aby bola jednoznačne spochybnená ich dobromyseľnosť, nebola v konaní zo strany
žalobkyne preukázaná a teda v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa síce
na pojednávaní konanom dňa 27.6.2017 predložila súdu ako dôkaz na preukázanie tejto prepojenosti
ďalších nadobúdateľov výpisy z Obchodného registra, avšak súd poukazujúc na ustanovenie § 153
ods. 2 Civilného sporového poriadku na tieto predložené listinné dôkazy neprihliadal pri rozhodovaní
vo veci a to aj s poukazom na to, že k týmto listinám by sa nevyhnutne mala mať možnosť vyjadriť
žalovaná strana, čo by viedlo k nariadeniu ďalšieho pojednávania resp. k vykonaniu ďalších úkonov.
Výpisy z Obchodného registra mala pritom žalobkyňa možnosť predložiť súdu na preukázanie svojich
tvrdení už so samotnou žalobou resp. v lehote určenej súdom na podanie repliky k vyjadreniu žalovanej
k podanej žalobe. Nejde totiž o listiny, ktorých zadováženie by bolo spojené s nejakými ťažkosťami,
naopak sú bežne dostupné prostredníctvom internetu. Nemožno však súhlasiť s názorom žalobkyne, že
skutočnosti uvedené v Obchodnom registri sú súdu všeobecne známe. Skutočnosti všeobecne známe
sú skutočnosťami, ktoré sú známe širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno
u bežného človeka predpokladať. Spravidla ide o skutočnosti týkajúce sa bežného života. Za takéto
skutočnosti teda nemožno považovať údaje týkajúce sa obchodným spoločností, ktoré sú zapísané v
Obchodnom registri, aj keď sú verejne prístupné. Tieto skutočnosti sa totiž netýkajú bežného života,
nejde o bežné údaje, ktoré by mali byť známe širšiemu okruhu ľudí. Je ďalej potrebné uviesť, že tvrdenie
žalobkyne o personálnej prepojenosti ďalších nadobúdateľov nemožno považovať ani za nesporné v
zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe v podstate
poprela všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou v písomnej žalobe týkajúce sa neplatnosti prevodov
vlastníckeho práva k predmetných spoluvlastníckych podielom. Je teda zrejme, že poprela všetky jej
tvrdenia a uviedla rozhodujúce skutočnosti a tvrdenia na svoju obranu. Súd má za to, že ustanovenie
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku nemožno vykladať tak, že protistrana výslovne poprie
každé jednotlivé tvrdenie uvedené v podaní druhej strany sporu, ale že na odvrátenie fikcie nespornosti
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich tzv. generálne popretie t.j. ak strana uvedie vlastné tvrdenia
o skutkových okolnostiach. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala aj na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. V žalobe avšak neuviedla žiadane ďalšie tvrdenia, okrem už uvedeného nadobudnutia



vlastníckeho práva od nevlastníka a personálnej prepojenosti nadobúdateľov, týkajúce sa absolútnej
neplatnosti právnych úkonov. K uvedeným dôvodom žalobkyne súd poukazuje na už vyššie uvedené
skutočnosti. Pokiaľ žalobkyňa poukazujúc na personálnu prepojenosť nadobúdateľov chcela naznačiť
stav, že ďalšími právnymi úkonmi bol obchádzaný zákon a ich účelom bolo v konečnom dôsledku
zmariť možnosť žalobkyne ako pôvodnej spoluvlastníčky nehnuteľnosti uplatniť si svoje spoluvlastnícke
práva, súd opätovne uvádza, že ani v tomto smere žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla žiaden
relevantný dôkaz. V konaní teda nebolo preukázané, aby ďalší nadobúdatelia konali vedome v zhode s
už naznačeným účelom. V tejto súvislosti súd poukazuje na kontradiktórny charakter sporového konania,
kde strany sporu majú povinnosť tvrdenia a unesenia dôkazného bremena. Žalobkyňa si tieto povinnosti
v naznačenom smere nesplnila.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaná bola v konaní úspešná a teda
vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by náhrada trov konania žalovanej nemala byť priznaná. Preto súd priznal žalovanej vo vzťahu k
žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. V podanom odvolaní žalobkyňa so zreteľom na predchádzajúce konanie žiadala zmeniť napadnutý
rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, priznať náhradu trov konania. V odvolaní namietala,
že Pochybnosť o nestrannosti konania súdu prvej inštancie spočíva predovšetkým v tom, že jeho
právne názory a závery ktoré vyslovil počas konania, t.j. pri vyhlásení rozhodnutia na pojednávaní dňa
27.6.2017 sú diametrálne odlišné oproti záverom a hodnoteniu dôkazov vo vydanom rozhodnutí. Dôkaz :
navrhujeme zadovážiť a vypočuť zvukovú nahrávku z pojednávania zo dňa 27.6.2017 a túto porovnať
s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsudku. Pri ústnom odôvodnení rozhodnutia totiž súd
prvej inštancie vyslovil právny názor, že žalobu zamietol z dôvodu, že účinky neplatnosti kúpnej zmluvy
medzi Y. X. Y. Q. D. nastali až právoplatnosťou potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu sp. zn. 5Co
794/2015 a preto pred touto právoplatnosťou mohlo dôjsť k platnému prevodu na inú osobu. Naproti
tomu v napadnutom rozhodnutí, súd právny názor vyslovený v ústnom odôvodnení rozhodnutia zmenil, a
celé zamietnutie postavil na iných dôkazoch a iných skutočnostiach, ktoré netvrdil ani jeden z účastníkov
konania. Prvou takouto prekvapivou skutočnosťou je osoba G.. U. D. a prevod vlastníckeho práva N.
G.. Q. D. na túto osobu spomínaný v bode 20. odôvodnenia rozhodnutia. Vypočutím si celej nahrávky
zo dňa 27.6.2017 je nepochybné že o osobe G.. U. D. nebolo v konaní ani zmienky. Žalovaný sa k tejto
osobe nevyjadril vo svojom písomnom vyjadrení dňa 9. marca 2017 ani na ústnom pojednávaní. Ani
súd prvej inštancie na tento „ďalší „ nezákonný prevod vlastníckeho práva nepoukázal ako na spornú
skutočnosť a to ani pri postupe podľa § 181 ods.2 CSP ani počas priebehu hlavného pojednávania.Z
uvedeného dôvodu je táto skutočnosť pre žalobkyňu nová a dozvedá sa o nej až z vydaného rozhodnutia,
hoci z obsahu rozsudku je zrejmé, že ide o rozhodujúci argument na ktorom súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie postavil.

10. Nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania (naplnenie odvolacieho
dôvodu § 365 ods. l písmeno f) súdom prvej inštancie začína v bode 18 jeho odôvodnenia a končí až
bodom 30 odôvodnenia rozhodnutia. V uvedených bodoch súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
zistený skutkový stav a navyše na tieto zistenia aplikoval nesprávne právne normy. V prvom rade
sa súd nesprávne vysporiadal s už vyššie uvedeným dôkazom - právoplatným rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co 794/2015, ktorým právne nastal stav, že toto rozhodnutie nadobudnutím
právoplatnosti deklaratórne, t.j. so spätnými účinkami vyslovilo, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Y.
X. Y. G.. Q. D. dňa 23.11.2011, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva
č. XX, XX, XX, XX Y. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území W., ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Levoča dňa 29.12.2011 pod číslom V 1833/1 je neplatná. Deklaratórne účinky tohto
rozhodnutia sú dané tým, že táto kúpna zmluva sa nestáva absolútne neplatnou až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu, ale momentom dovolania sa relatívnej neplatnosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe a
judikatúry má takéto dovolanie povahu adresného jednostranného právneho úkonu. Ako hmotnoprávny
úkon (námietka neplatnosti právneho úkonu) nadobúda právne účinky v momente, keď dôjde druhému
účastníkovi. Môže k nemu dôjsť mimosúdne alebo doručením žaloby prostredníctvom súdu. (pozri
Komentár k Občianskemu zákonníku, 2014, FEKETE, str. 400).

11. Z podstaty skutkových a právnych záverov právoplatného rozhodnutia Krajského súdu predloženého
žalobkyňou totiž nepochybne vyplýva, že pokiaľ by sa v uvedenom konaní žalobcovia platne nedovolali
relatívnej neplatnosti, resp. by súd nemal túto skutočnosť riadne preukázanú, nemohol by vo



veci rozhodnúť kladným výrokom. Druhou podstatnou skutočnosťou, ktorá z takéhoto uplatnenia a
právoplatného rozhodnutia vyplýva je, že skorší vlastník G.. Q. D. sa deklaratórnym rozhodnutím súdu
nestal platne majiteľom sporných pozemkov a preto rovnako ako v prípade žalovanej spoločnosti
či jej právneho predchodcu, nemohol platne previesť tieto spoluvlastnícke podiely na sporných
nehnuteľnostiach a to ani na osobu blízku.

12. Odňatie možnosti konať nastalo aj nevysporiadaním sa súdu prvej inštancie s podstatnými
argumentmi žalobkyne. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998), (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010). Podstatnými argumentmi
žalobkyne totiž boli : rímska zásadou Nemo plus iuris. na ktorú žalobkyňa v konaní poukázala. Argument,
že právny predchodca spoločnosti PUBLIC ERES s.r.o. nebol právnickou osobou a preto nemohol platne
previesť tieto nehnuteľnosti na túto spoločnosť Zmluvou o predaji podniku V 268/16-197/16. Argument,
že zlúčením spoločnosti ktorá nie je dobromyseľným nadobúdateľom majetku nemôže nastať stav, že
nový nadobúdateľ sa stane dobromyseľným, pretože platí teória otráveného stromu kedy zlučujúca a
zlučovaná spoločnosť tvoria jeden subjekt ktorý nemôže byť zlúčením dobromyseľný.

13. Na tento prípad totiž nemožno aplikovať rozhodnutie ústavného súdu I. US 549/2015 . pretože
uvedené rozhodnutie zakladá svoje racio na tom. že „vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere“avšak zo skutkového stavu bolo v danom spore zistené, že žalobkyňa
nedbalá nebola, pretože sa straty svojho vlastníckeho práva domáhala súdnou cestou v sporovom
konaní, v ktorom bola úspešná. Nejde tak o nedbalú vlastnícku ktorá by ponechala svoje vlastníctvo
napospas niekoľko rokov a následne sa domáhala jeho určenia. Práve naopak daný prípad konaním G..
D. by mohol zakladať aj deliktuálne následky. Posudzujúc tieto pochybenia jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti kedy sa súd prvej inštancie: formalistický odmietol dôkazy preukazujúce personálne prepojenie
právnych predchodcov žalovaného, nesprávne posudzoval povinnosti vyplývajúce z dôkazného
bremena žalobkyne a žalovanej, v písomnom vyhotovení rozsudku sa zjavne odklonil od skutočností
a záverov prednesených na ústnom vyhlásení rozhodnutia, odmietol žalobkyni poskytnúť súdnu
ochranu zvoleným zákonným spôsobom vydaním neodkladného opatrenia, vidí odvolateľka negatívne
dôsledky novej procesnej právnej úpravy v tom, že je zo strany konajúceho súdu vykladaná viac
formalistický, než aby dbala na samotnú materiálnu stránku spravodlivosti a rešpektovala tak článok
3 základných princípov CSP v zmysle ktorého je ustanovenie tohto zákona potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať trovy
konania v odvolacom konaní. Podstata odôvodnia rozsudku je tá skutočnosť, že žalobca mal tvrdiť a
preukazovať v čom spočíva rozpor napadnutých právnych úkonov s dobrými mravmi. Žalobca nie len že
nepreukázal tento rozpor, ale ani ho nepodporil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami. V tomto smere sa
žalovaný s argumentáciou súdu stotožňuje. Podané odvolanie absentuje logickú argumentačnú líniu a je
zmesou rôznych všeobecných námietok. Poukazovanie na moment dovolania sa neplatnosti právneho
úkonu a účinky právoplatnosti rozsudku rovnako ako žalobca posudzoval i súd vo svojom rozsudku.
Žalovaný teda nevie čo tým žalobca sleduje. Dôvody pre zamietnutie žaloby boli iné. So súdom prvého
stupňa je možné sa stotožniť v tom, že žalobcovi nič nebránilo podrobne opísať skutkový stav (čo bolo
i jeho povinnosťou), na základe ktorého sa domnieva, že napadnuté právne úkony odporujú dobrým
mravom. Tieto skutočnosti začal tvrdiť na poslednom pojednávaní a predkladal ku nim dôkazy. Proces
dokazovania a koncentračné zásady sú jasne stanovené v ustanoveniach § 149 - 154 CSP, pričom
žalobca bol zastúpený advokátom.

15. Žalobca si zamieňa pojmy verejný zoznam údajov (OR SR) so skutočnosťami všeobecne známymi.
Údaje z obchodného registra určite nie sú údaje všeobecne známe, nakoľko by ich muselo poznať
štatistiky významný počet obyvateľov, čo je zjavná absurdnosť. Všeobecne známou skutočnosťou je



napr. kto je prezident Slovenskej republiky, určite nie kto je v akej spoločnosti spoločníkom alebo
konateľom. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.
Z rozsudku sú známe podstatné dôvody zamietnutia žaloby a spĺňa všetky náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nedodržanie povinnosti tvrdenia a preukazovania tvrdení a
nie formalistický prístup súdu. Záverom ešte žalovaný uvádza, že odvolanie obsahuje nové skutkové
tvrdenia neuplatnené počas konania na prvom stupni a prikladá taktiež fotokópiu článkov z novín.
Žalovaný s odkazom na zákaz novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP navrhuje, aby na nich
odvolací súd neprihliadal.

16. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a ako vecne
správny tento rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom aj súhlasí s dôvodmi uvedenými v
rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

17. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

20. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané, skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú
záver, aby konanie na súde bolo inou vadou postihnuté.

21. Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že žalovaná
nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v dobrej viere ako súčasť prevádzaného
poľnohospodárskeho podniku prevádzajúceho na základe zmluvy o predaji podniku, keď ešte právna
predchodkyňa žalovanej nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach tiež v dobrej viere,
a to v zmysle 476 a nasl. Obch. zák. a o vklade vlastníckeho práva rozhodol Okresný úrad Levoča,
Katastrálny odbor, teda úrad na to povolaný. Námietky v odvolaní o dovolaní sa neplatnosti právneho
úkonu už v žalobe sú nepresné a nevyplývajú zo skutočností tvrdených žalobkyňou. Dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu nebolo preukázané, lebo žalobkyňa sa odvoláva na žalobný návrh vo
veci 11C/277/2014, kedy išlo o prvotný úkon medzi žalobkyňou a G.. D. a ten posudzovaný v konaní
vôbec nebol, o ňom už právoplatne rozhodli súdy v dvojinštančnom konaní (pozri aj Nález ÚS ČR
IV.ÚS/1241/12).

22. Napokon sama žalobkyňa spôsobila neplatnosť právneho úkonu, keďže neponúkla pozemky na
predaj oprávneným z predkupného práva, samozrejme ak by tak urobila, musela by utŕženú kúpnu cenu
vrátiť, pričom aj keď sa v inom konaní oprávnený z predkupného práva dovolal neplatnosti právneho
úkonu medzi žalobkyňou a G.. D., uvedená skutočnosť nemá negatívny vplyv na právne postavenie
žalovanej, ktorá odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov, toto nikdy doteraz
nebolo spochybnené. Žalobkyňa ako fyzická osoba aj podľa ustálenej judikatúry NS SR je takou osobou



(ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho útoku) a pri nadobúdaní vlastníctva vždy koná
v dôvere, že údaj zákonom povolaných úradov verejného registra, t. j. katastra je správny a záväzný a
že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Odvolacie konanie s prvoinštančným
súvisí, obe predstavujú spojené nádoby, preto ak súhlasí odvolací súd s právnym posúdením súdu prvej
inštancie možno poukázať len na jeho dôvody.

23. Z procesného hľadiska treba uviesť, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
má účinky ex tunc a právny úkon sa považuje za neplatný od začiatku, právne postavenie tretích
osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo však nie je zneistené, Občiansky zákonník okrem
vydržania neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, avšak žalobu je možné
podať v závislosti na preukázaní neplatnosti právneho úkonu, keďže je to v záujme zásady ochrany
dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva aj pre prípad nadobudnutia vlastníckeho práva od
nehnuteľnosti. Aj pri poskytnutí ústavnoprávnej ochrany treba chrániť aj každú ďalšiu osobu, ktorá
nadobudne vlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam na základe jeho dobrej viery,
nemožno však spochybňovať to a dobromyseľnosť prvého nadobúdateľa zo strany žalobkyne žiadnym
spôsobom nebola v konaní namietaná ani spochybňovaná, povinnosť tvrdenia tu bola na strane
žalobkyne (správne tu bola vyložená právna norma a zákonne aplikovaná).

24. V právoplatnom konaní vedenom pred súdom prvej inštancie o neplatnosti časti zmluvy, v spore sp.
zn. 5Co/794/2015 odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nadobudol právoplatnosť
29.6.2016 a len vo výroku o trovách konania bol tento prvoinštančný rozsudok zmenený, bola zamietnutá
však žaloba právoplatne na vyslovenie neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W. a tento výrok nebol odvolaním napadnutý.

25. Žaloba bola správne a zákonne zamietnutá a žalobkyňa, keďže nebola účastníčkou tvrdeného
právneho úkonu, dovolanie sa relatívnej neplatnosti malo smerovať proti obom účastníkom konania tohto
právneho úkonu a keďže nemožno prenášať dôkazné bremeno zo žalobkyne na žalovaného, žalobkyňa
okrem iného v konaní nikdy netvrdila a ani nepreukázala dovolania sa relatívne neplatnosti právneho
úkonu z G.. D. na spoločnosť PRODUCTION ERES, s. r. o. Košice, (rozhodnutie Okresného úradu
Levoča, Katastrálny odbor z roku 2016) a tým nemohla preukázať dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, o. i. záver súdu prvej inštancie vychádza z ustálenej súdnej praxe a jeho systémový
výklad zákonnej právnej úpravy je presvedčivý.

26. Žalobkyňa si nebola istá žalobou, čo vyplýva aj z toho, že na č. l. 124 žiadala žalobkyňa o zaslanie
fotokópie dokumentu zo spisu a ktorý dokument odovzdali 27.6.2017 zo dňa 14.10.2016, ktorým bola
odpoveď Okresného úradu Levoča a odvolací súd tejto žiadosti vyhovel.

27. Odvolací súd úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže išlo v konaní o použitie
viacerých právnych predpisov, v čom videl odvolací súd aj dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
úspešnej strane nepriznáva v odvolacom konaní trovy konania.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej



otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.