{"guid": "b5a6d831-4ab6-4347-8089-d09d9333f22c:107f8706-ed1d-497b-bd77-8e57b9a139f0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2", "spisova_znacka": "6S/129/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/129/2017 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júna 2019, sp. zn. 6S/129/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2", "identifikacne_cislo": "7017201151", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/107f8706-ed1d-497b-bd77-8e57b9a139f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/129/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: SPEEDCOM
s.r.o., so sídlom Kláštorná 23, 076 05 Brehov, IČO: 36728489, zastúpený advokátkou: JUDr. Zuzana
Komorovská, Advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102070483/2017 zo dňa 29. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č.102070483/2017 z 29.09.2017, ktorým podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101332056/2017 zo
14.06.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2010 žalobcovi rozdiel v sume 18.022,82 Eur, t. j. nepriznal nadmerný
odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 10.101,92 Eur
a vyrubil daň v sume 7.920,90 Eur, potvrdil.

2.  Včas podanou žalobou žalobca žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm.
c) až g) SSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žiadal vo
veci nariadiť pojednávanie.

3. V prvom rade poukázal na to, že výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s výrokom
prvostupňového rozhodnutia, teda nie je identický s potvrdeným prvostupňovým výrokom, kde
rozdielnemu výroku neboli v rámci odvolacieho konania vykonané žiadne úkony, dokazovanie, či iný
postup odvolacieho orgánu v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k zmene výrokovej časti. De facto potom
by ani nemohol byť výrok prvostupňového orgánu potvrdený, ale musel by byť odvolacím orgánom
zmenený. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 63 ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z.. Nie je v rozhodnutí dostatočne a správne označený žalobca, pretože podľa výpisu
z obchodného registra je zrejmé, že žalobca má zapísané sídlo spoločnosti: Kláštorná 23, Brehov 076
05, pričom vo výroku rozhodnutia absentuje identické označenie sídla, teda nie je v súlade s Daňovým
poriadkom. Výrok rozhodnutia nie je ani v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Daňového poriadku, pretože
žalobcovi bola daň vyrubená podaním daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie november
2010. Podľa tohto daňového priznania žalobca vyčíslil daň na DPH za november 2010, ktorú je povinný
odviesť vo výške 11.917,68 Eur. Podľa dane vyrubenej podaním žalobcu bola teda vyrubená daň v



uvedenej výške, z ktorej (pravdepodobne) je už vyrubená daň aj v časti 7.920,90 Eur, ktorú mu správca
dane opakovane vyrubuje. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia nie
je možné zistiť, na základe akých daňových operácii vznikla vyrubená daň vo výške 7.920,90 Eur.

4.  V časti neuznania práva na odpočet DPH žalovaný rozhodnutie oprel o svoj názor, že faktúry
č. 022/11/10, 023/11/10, 027/11/10, 028/11/10 vystavené spoločnosťou DIGITALIS s.r.o., si žalobca
neuplatnil v súlade s §§ 49 až 54  zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že nepreukázal, že k
dodaniu fakturovaných výkonov došlo uvedenou spoločnosťou. Nespornou ostala existencia výkonov
podľa predmetných faktúr. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel o skutkový stav popísaný prvostupňovým
orgánom, kde len mechanicky prevzal popis skutkového stavu a dôkazov vykonaných správcom dane
tak, ako ich správca dane označil vo svojom rozhodnutí, pričom tento skutkový stav je v rozpore s
administratívnym spisom. Vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, zistený skutkový stav na základe úkonov správneho orgánu bol z dôvodu
vadného postupu nedostačujúci pre riadne posúdenie veci, čím došlo aj k porušeniu ustanovení
Daňového poriadku o konaní pred orgánom verejnej správy.

5. Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutie oprel o zistenia orgánov činných v trestnom konaní -
NAKA a o dôkazy vykonané prvostupňovým orgánom. Voči nemu nebolo a ani nie je vedené žiadne
trestné konania, nepozná obsah spisu NAKA. Žalovaný ani nie je nadaný kompetenciou hodnotenia
dôkazov zhromaždených OČTK a suplovaním právomoci súdu na vyhodnotenie dôkazov týmto orgánom
zhromaždených. Nie je možné ani opomenúť skutočnosť, že výpovede obžalovaných v trestnom
konaní nie sú založené na povinnosti uvádzať pravdu, kde za účelom svojej obhajoby sú oprávnení
aj klamať. Žalovaný sám uvádza, že z uvedeného dôvodu sa riadil pri svojom rozhodovaní dôkazmi
zhromaždenými správcom dane v rámci daňového konania. Všetci odberatelia stavebných prác potvrdili
ich existenciu, sú materiálne, preukázateľné aj k dnešnému dňu. Ani jeden z odberateľov nevedel
uviesť, či tieto práce boli konkrétne prevedené žalobcom, alebo v rámci subdodávky pre žalobcu ich
vykonala tretia osoba. Nesporná je skutočnosť, že práce vykonané boli. Takto k daňovej kontrole boli
predložený hmatateľný výsledok prác vyúčtované v predmetných faktúrach a faktúry, ktoré podľa neho sú
vystavené v súlade s § 71 zákona o DPH. Žalovaný, ani správca dane nešpecifikovali, ktorá z náležitostí
uvedených v citovanom ustanovení nebola splnená a teda prečo označené faktúry nespĺňajú podmienku
ich akceptovania a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
3Sžf/1/2011 z 15.03.2011.

„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa.

Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho odberateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“

6. V danom prípade skutočnosť, že právny nástupca spoločnosti DIGITALIS s.r.o. nekomunikoval so
správcom dane po štyroch rokoch od účtovného prípadu, kde je zrejmé, že už došlo aj ku zmene konateľa
a spoločníka, nie je vecným dôkazom, (ne) preukazujúcim plnenie v minulosti. Má za to, že splnením
zákonom požadovaných náležitostí pre vlastné dôkazné bremeno toto bolo ním vyčerpané preukázaním
existencie fakturovaných výkonov a predložením ním zodpovedajúcich faktúr.

Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ o. i. aj pre výklad Smernice 2006/112/ES upravujúcej o. i. právo
na odpočet dane, právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané,
že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na
odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo takýto postup pre správcu
dane je aj v rozpore s rozhodnutím súdu EÚ č. 62011CJ0142 z 21.06.2012, podľa ktorého musí byť s
ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu.

7. Žalobca v danom prípade nemal a nemá vedomosť, či spoločnosť DIGITALIS s.r.o. je/bola účastná
nejakej trestnej činnosti. Taktiež z dôvodu vykonania fakturovaných výkonov nemal ani pochybnosti a
teda nevykonal žiadne iné úkony k overeniu tejto spoločnosti. Ak správca dane poukazuje na skutočnosť,



že  L.. X. bol zapojený do podvodov v prípade spoločností KIMBO s.r.o., DIGITALIS s.r.o., či iné,
je zrejmé, že aj správca dane ho riadne evidoval v daňovom informačnom systéme ako zástupcu
spoločnosti, kde nenamietal jeho osobu. Je zrejmé, že svoje úvahy a následné hodnotenia dôkazov
žalovaný, ako aj správca dane opierajú výlučne o výsledky šetrenia NAKA, výpovede obvinených v
trestnom konaní. Zovšeobecňujúc všetky zistenia vo vyšetrovacom spise tieto vyústili až do negácie
materiálne existujúcich dôkazov, kde v prípade spoločnosti KIMBO s.r.o. žalobcovi nebola uznaná ani
bankou realizovaná úhrada na účet tejto spoločnosti, dokonca s tvrdením, že k takejto nebol predložený
žiadny dôkaz. Ako vyplýva z listiny vyhotovenej správcom dane, tento po skončení kontroly mu vrátil
teda aj výpis z účtu zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, na ktorom je evidovaná úhrada ním
realizovaná. Následne napriek odvolaniu a poukázaniu na túto skutočnosť správca dane, ani žalovaný
nepripustili svoj omyl a modifikovali svoje tvrdenie, že tento dôkaz bol predložený až vo vyrubovacom
konaní, i keď sa jedná o listinu vyhotovenú správcom dane pri vrátení dokladov predložených k daňovej
kontrole. Ak žalovaný, ako aj správca dane spochybňujú vlastné listiny je zrejmé, že ich úvaha nie je v
súlade s pravidlami logického myslenia, ktorý aspekt posudzuje súd pri skúmaní správneho rozhodnutia.

8. Nezákonnosť rozhodnutia vidí aj v tom, že vybočuje z medzí zákonom povoleného konania a
správania sa subjektov práva, kde odmieta zákonom povolené správanie sa a aj tam, kde zákon
nevyžaduje písomnú formu, jej absenciu hodnotí ako priťažujúcu okolnosť. Bez existencie písomného
splnomocnenia pre L.. X. žalovaný a správca dane odmietajú pripustiť možnosť, že mohol konať aj pre
spoločnosť DIGITALIS, s.r.o.. Dôležité je, že správca dane vo svojom rozhodnutí vyslovuje v odôvodnení,
že nechápe vyjadrenie daňového subjektu, t. j. jeho na strane 11. Ak správca dane mal za nevyriešenú
niektorú otázku z jeho vyjadrení v rámci dokazovania, mal ju s ním najprv vyjasniť a až následne vo veci
rozhodnúť. Nebola akceptovaná ani jeho žiadosť v rámci dokazovania, aby správca dane špecifikoval
svoje svoje strohé tvrdenie, že subdodávky neboli realizované bez bližšej konkretizácie, o ktoré plnenia
sa jedná, bola v rozhodnutí správcu dane uzavretá: „správca dane nemal čo špecifikovať...“.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol:

K námietke žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s výrokom prvostupňového
rozhodnutia, žalovaný uvádza, že správca dane vo výroku rozhodnutia č. 101332056/2017 zo dňa
14.06.2017 uviedol, že podľa ustanovení § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 určil rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume 18.022,82 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 10.101,92 Eur a vyrubil daň v sume 7.920,90 Eur.
Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 102070483/2017 zo dňa 29.09.2017 potvrdil rozhodnutie
správcu dane vo veci, a to vyrubený rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, preto i výrok
rozhodnutia žalovaného je totožný s výrokom správcu dane.

Rozdiel, na ktorý žalobca poukázal, podľa žalovaného spočíva zrejme v tom, že v rozhodnutí žalovaného
nie sú údaje o zaplatení vyrubeného rozdielu dane. Správca dane vo výroku rozhodnutia okrem
rozhodnutia vo veci uviedol aj skutočnosti ohľadom zaplatenia vyrubeného rozdielu dane. Žalobca za
zdaňovacie obdobie november 2010 podal daňové priznanie, v ktorom na riadku 19 vykázal daň v sume
11.917,68 Eur, na riadku 21 vykázal odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 22.019,602 Eur a na riadku 30
vykázal nadmerný odpočet vo výške 10.101,92 Eur. Tento nadmerný odpočet mu bol správcom dane v
plnej výške vrátený. Avšak podľa výsledkov daňovej kontroly mal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období daňovú povinnosť v sume 7.920,90 Eur, preto správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výroku napadnutého rozhodnutia
uložil daňovému subjektu povinnosť určený rozdiel v sume 18.022,82 Eur uhradiť do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Určený rozdiel pozostával zo sumy 10.101,92 Eur, t.
j. vráteného nadmerného odpočtu, a sumy 7.920,90 Eur, t. j. daňovej povinnosti zistenej na základe
daňovej kontroly. Námietky žalobcu, že z napadnutého ani z prvostupňového rozhodnutia nie je možné
zistiť, na základe akých daňových operácií vznikla vyrubená daň vo výške 7.920,90 Eur, žalovaný
považuje za neopodstatnené.

K námietke žalobcu o porušení § 63 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov žalovaným z dôvodu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia v adrese sídla žalobcu nie
uvedené poštové smerové číslo, žalovaný uvádza, že sídlo daňového subjektu, ako obligatórna



náležitosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, je vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené,
avšak bez poštového smerovacieho čísla. Tento nedostatok podľa názoru žalovaného nemôže mať za
následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože podľa ostatných identifikačných údajov žalobcu
z výroku rozhodnutia je nepochybne zrejmé, o právach a povinnostiach ktorého daňového subjektu sa
rozhodovalo.

V danom prípade daňové orgány zhodne konštatovali, že žalobca nedostatočným spôsobom preukázal,
že predmet zdaniteľného obchodu podľa faktúr č. 022/11/10 zo dňa 12.11.2010, č. 023/11/10 zo dňa
15.11.2010, č. 027/11/10 zo dňa 01.11.2010, č. 028/11/10 zo dňa 02.11.2010 od daňového subjektu
DIGITALIS s.r.o., Klincová 34/B, Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.), na základe
ktorých si uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 17.709,13 Eur, mu dodal platiteľ dane z pridanej
hodnoty, preto z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov mu odpočítanie dane nebolo uznané.

Zároveň podľa daňových orgánov žalobca v rozpore s ustanovením § 71 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov uplatnil odpočítanie dane vo výške 313,69 Eur z dokladu č. 0015 zo
dňa 23.11.2010 vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou č. DKP 7402020507346001 od
dodávateľa Mega Trade, s. r. o., M. R. Štefánika 68/9, Trebišov, čo spolu predstavovalo sumu 18.022,82
Eur neoprávnene uplatneného odpočítania dane.

Podľa žalobcu žalovaný oprel svoje rozhodnutie o zistenia orgánov činných v trestnom konaní a o
dôkazy vykonané správcom dane, pričom voči žalobcovi nebolo vedené žiadne trestné konanie, preto
nepozná obsah spisu Národnej kriminálnej agentúry, a že všetci odberatelia stavebných prác potvrdili ich
existenciu, čo preukázali predmetnými faktúrami, no žalovaný ani správca dane nešpecifikovali, ktorá
z náležitostí § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nebola splnená, resp., prečo
ich neakceptovali.

Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly a pri dokazovaní v rámci vyrubovacieho konania s
poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je
povinný dostatočne zistiť skutkový stav. Za tým účelom je v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov oprávnený použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Obmedzený je iba tým, aby dôkazný prostriedok
nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pred prijatím záveru hodnotil
správca dane všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pritom žalobca mal možnosť sa
k uvádzaným dôkazným prostriedkom a výsledkom daňovej kontroly vyjadriť, preto námietku žalobcu,
že nevedel o obsahu vyšetrovacieho spisu Národnej kriminálnej agentúry, žalovaný považuje za
neopodstatnenú.

Správca dane i žalovaný pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty nevychádzali len z faktúr predložených platiteľom dane, ale preverovali, či predložené
faktúry odrážajú skutočnosti uvedené na faktúre. Predložené faktúry boli odmietnuté ako dôkaz, pretože
samotná faktúra ako taká nie je dôkazom o tom, že skutočnosti uvedené na predmetnej faktúre sú
pravdivé, a že k dodaniu došlo tak, ako je na nej uvedené. Pokiaľ nie je preukázané, že hmotnoprávne
podmienky boli splnené, pre vznik nároku na odpočítanie dane samotná faktúra nepostačuje. Tvrdenie
nie je dôkaz a daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že deklarovaný zdaniteľný
obchod realizoval daňový subjekt uvedený na faktúre.

Žalobca poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ pre výklad Smernice 2006/112/ES upravujúcej
okrem iného i právo na odpočítanie dane a namieta, že odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy,
ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené
plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa
alebo jeho predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na vyjadrenie konateľa daňového subjektu SPEEDCOM s.r.o.
Ing. M., že L. X. vystupoval za všetky tri daňové subjekty (KIMBO, s. r. o., VESET s.r.o. a DIGITALIS
s.r.o.) a sám prehlásil, že s nikým iným nerokoval a nikoho iného z uvedených spoločností nepozná,
pritom L. X. nebol štatutárom ani ich zamestnancom a nebolo preukázané ani splnomocnenie na ich
zastupovanie. Vyjadrenie konateľa spoločnosti bolo jedným z faktorov, ktoré malo za následok, že



správca dane spochybnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených uvedenými spoločnosťami, a zároveň
predpokladalo vedomosť štatutárneho orgánu odberateľa, že uvedené plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa.

Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i v našom
rozhodnutí považujeme všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto
navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Zároveň v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žiadame
správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom administratívnych spisov
žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žalo ba nie je dôvodná.

11. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane podľa § 46 ods. 1 zákona
č. 560/2009 Z. z. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2010 na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 9813401/5/556491/2014
z 11.02.2014. Vykonanou kontrolou zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 022/11/10
z 12.11.2010, základ dane 26. 534,23 Eur, DPH 5.041,50 Eur za stavebné práce, č. 023/11/10 z
15.11.2010, základ dane 50.672,76 Eur, DPH 9.627,82 Eur za pomocné stavebné práce, č. 027/11/10 z
01.11.2010, základ dane 4.999,00 Eur, DPH 949,81 Eur za stavebné práce, č. 028/11/10 z 02.11.2010,
základ dane 11.000,00 Eur, DPH 2.090,00 Eur za pomocné stavebné práce od spoločnosti DIGITALIS
s.r.o., Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.). Za účelom preverenie reálneho
dodania fakturovaných služieb správca dane zaslal spoločnosti FORTUNA export - import, s.r.o., žiadosť
o zapožičanie dokladov. Zásielka sa vrátila z dôvodu „adresát neznámy\", preto zaslal túto výzvu
jedinému konateľovi spoločnosti F. K.-M., ktorá má sídlo v Maďarsku, zásielka bola adresátom prevzatá
22.09.2014, ale ústneho pojednávania sa nezúčastnil. Z toho dôvodu správca dane predvolal na výsluch
svedka konateľa spoločnosti DIGITALIS s.r.o. v kontrolovanom období Š. X., ktorý predvolanie neprevzal
a výsluchu sa nezúčastnil. O výsluchu tohto svedka žalobca bol upovedomený.

Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správca
dane nevychádzal len z faktúr predložených platiteľom dane, ale preveroval, či predložené faktúry
odrážajú skutočnosti v nich uvedené. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol
č. 9813401/5/202544/2015/Zam z 27.01.2015, ktorý bol žalobcovi doručený. Na základe zisteného
skutkového stavu správca dane vydal rozhodnutie č. 9813401/5/427028/2015 z 26.02.2015, ktorým
žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie november 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
18.022,82 Eur. Toto rozhodnutie správcu dane žalovaný zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie správcovi dane.

Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a vyzval žalobcu výzvou č. 103388258/2016 z
22.06.2016, aby predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr. Žalobca
na uvedenú výzvu reagoval písomne a pripojil aj zmluvu o dielo medzi žalobcom a Obecným úradom
W., faktúra č. 0046 z 18.10.2010, faktúra č. 0045 z 13.10.2010. Žalobca relevantné dôkazy o odstránení
pochybnosti správcu dane nepredložil.

Výzvou č. 103726377/2016 z 15.08.2016 správca dane preveroval dodanie stavebných prác pre
spoločnosť ZEPO, spol. s r.o., Michalovce na základe faktúr č. 044 z 12.10.2010, základ dane 13. 377,00
Eur, DPH 2.541,63 Eur a č. 0056 z 03.11.2010, základ dane 21.003,50 Eur, DPH 3.990,67 Eur, ktoré
žalobca predložil v priebehu vyrubovacieho konania. Uvedená spoločnosť potvrdila vykonanie prác na
oprave miestnych komunikácií v Obci K. a N..

Výzvou č. 103758440/2016 z 19.08.2016 správca dane preveroval dodanie stavebných prác žalobcom
pre Obec L. I. T. XXX na základe faktúr č. 0053 z 02.11.2010, základ dane 10.894,40 Eur, DPH
2.069,94 Eur, č. 0054 z 02.11.2010, základ dane 1.810,00 Eur, DPH 343,90 Eur a č. 0058 z 03.11.2010,
základ dane 5.377,29 Eur, DPH 1.021,00 Eur. Vykonanie prác na oprave miestnych komunikácií potvrdil



starosta obce, ale nevedel uviesť, či pracovníci, ktorí práce vykonávali boli zamestnancami žalobcu.
Správca dane na ústne pojednávanie predvolal Š. X., ale ten si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

O všetkých skutočnostiach bol žalobca informovaný pri ústnom pojednávaní dňa 10.01.2017 a tiež boli
s ním v ten deň prerokované aj pripomienky.

Konateľ žalobcu Ing. M. na ústnom pojednávaní 30.09.2014 uviedol, že za spoločnosť DIGITALIS s.r.o.
vystupoval L. X. a rokoval iba s ním, nikoho iného za spoločnosť nepozná. Nebolo preukázané žiadne
prepojenie L. X. na spoločnosť DIGITALIS s.r.o. v preverovanom období. Jediným konateľom spoločnosti
bol občan Maďarskej republiky, ktorý sa na registrovanej adrese nezdržiava a nezúčastnil sa ani ústneho
pojednávania, pričom spoločnosť v priebehu vyrubovacieho konania sa niekoľkokrát zlúčila a poslednou
nástupníckou spoločnosťou od 16.12.2015 je spoločnosť RELCO s. r. o., Okružná 3239, Modrá, ktorá
od 13.07.2016 je v konkurze.

Správca dane z vyšetrovacieho spis č. ČVS: PPZ-186/NKAFP- VY-2012 Národnej kriminálnej agentúry
zistil, že v roku 2010 v Košiciach pôsobila organizovaná skupina pod vedením L. X., ktorej hlavnou
činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty, preto
na základe šetrení Národnej kriminálnej agentúry správca nadobudol oprávnené pochybnosti, že k
žiadnemu reálnemu dodaniu spoločnosťou DIGITALIS s.r.o. nedošlo.

Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane  vydal rozhodnutie č. 100152616/2017 z
24.01.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 žalobcovi určila na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2010 rozdiel v sume 18.022,82 Eur.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 102070483/2017
z 29.09.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. K odvolacím námietkam žalobcu v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedol :

12. „V danom prípade správca dane na základe dôkazov získaných počas daňovej kontroly a v
priebehu vyrubovacieho konania napadnutým rozhodnutím neuznal daňovému subjektu SPEEDCOM
s.r.o. odpočítanie dane v sume 17.709,13 Eur z faktúr č. 022/11/10 zo dňa 12.11.2010, č. 023/11/10
zo dňa 15.11.2010, č. 027/11/10 zo dňa 01.11.2010 a č. 028/11/10 zo dňa 02.11.2010 za dodanie
stavebných a pomocných stavebných prác od spoločnosti DIGITALIS s.r.o. z dôvodu, že zo strany
daňového subjektu SPEEDCOM s.r.o. nebolo dostatočne preukázané, že predmet faktúry dodal daňový
subjekt DIGITALIS s.r.o. a z dokladu č. 0015 zo dňa 23.11.2010 vyhotoveného elektronickou registračnou
pokladnicou č. DKP 7402020507346001 od dodávateľa Mega Trade, s. r. o., M. R. Štefánika 68/9,
Trebišov vo výške 313,69 Eur z dôvodu porušenia § 71 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Správca dane uvedeným rozhodnutím podľa §68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov určil na dani z pridanej hodnoty rozdiel vo výške 18 022,82 eura, t. j.
neuznal daňovému subjektu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
november 2010 v sume 10.101,92 Eur a vyrubil daň vo výške 7 920,90 Eur.

Správca dane vo výroku napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že rozdiel dane v sume 18.022,82 Eur,
ktorý pozostáva z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 10.101,92 Eur,
ktorý bol vrátený podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a z vyrubenej
dane v sume 7 920,90 Eur, je povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
na uvedený účet správcu dane, preto námietky daňového subjektu o tom, že správca dane vo výroku
napadnutého rozhodnutia neuviedol špecifikáciu dane a obdobia, ktorého sa nadmerný odpočet týka,
resp., že výrok rozhodnutia je nevykonateľný, pretože podľa § 68 ods. 5a6 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov správca dane určuje rozdiel, odvolací orgán považuje za neopodstatnené.

Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom
opodstatnenia odpočítania po formálnej stránke (dokladmi) a obsahovej, ktorá musí nesporne
preukazovať deklarovanú skutočnosť. Preukázanie zdaniteľného obchodu len dokladmi nemôže správca
dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane
v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.



Pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
je potrebné splniť vecné (§ 49) i formálne (§ 51) podmienky. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona
daňovému subjektu vznikne právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. To znamená, že vznik daňovej povinnosti je základným
predpokladom pre uplatnenie odpočítania dane, no v danom prípade splnenie tejto podmienky správca
dane nemohol preveriť, pretože v čase vykonávania daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania
jediným štatutárnym zástupcom dodávateľa DIGITALIS s.r.o. bol občan Maďarskej republiky, ktorý so
správcom dane nekomunikoval.

Ďalšia vecná podmienka pre uplatnenie odpočítania dane vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to, že prijatý tovar alebo službu daňový subjekt
použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov ako platiteľ dane. Táto podmienka je podmienená
skutočnosťou, že daňový subjekt môže odpočítať iba tú daň, ktorú voči nemu uplatní daňový subjekt,
ktorý predmetný tovar alebo službu dodal. V danom prípade daňový subjekt okrem faktúry nepredložil
žiaden doklad, ktorý by potvrdil, že skutočným dodávateľom bol daňový subjekt DIGITALIS s.r.o..

Formálnym predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je faktúra od platiteľa so všetkými náležitosťami.
Správca dane sa snažil predvolať jediného konateľa spoločnosti DIGITALIS s.r.o. v čase realizácie
zdaniteľného obchodu Š. X., ktorý počas výkonu daňovej kontroly predvolanie prevzal a v priebehu
vyrubovacieho konania už bol bezdomovcom, a ústneho pojednávania sa nezúčastnil. To znamená, že
ani splnenie tejto podmienky nebolo možné zo strany správcu dane preveriť.

Správca dane prerokoval s daňovým subjektom jeho pripomienky zo dňa 27.01.2015 k protokolu č.
9813401/5/202544/2015/Zam zo dňa 27.01.2015 pri ústnom pojednávaní dňa 10.01.2017 (zápisnica
č. 100040576/2017), preto námietky daňového subjektu v tomto smere považuje odvolací orgán za
neopodstatnené.

Z dôvodu, že podnet na preskúmanie rozhodnutia, ktorý podal správca dane, odvolací orgán
neakceptoval a pre účastníkov konania z neho nevyplynuli žiadne práva ani povinnosti, odvolací orgán
považuje námietku daňového subjektu, že o tejto skutočnosti sa dozvedel z napadnutého rozhodnutia,
za právne irelevantnú.

Námietky daňového subjektu ohľadom spôsobu začatia daňovej kontroly a následnému porušeniu
jeho ústavného práva odvolací orgán považuje za právne irelevantné, pretože správca dane začal
daňovú kontrolu na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 9813401/5/556491/2014 zo dňa
11.02.2014 podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 46 ods. 3 citovaného zákona priznáva právo správcovi dane začať daňovú kontrolu aj
bez oznámenia. Z citovaných ustanovení vyplýva, že je na správcovi dane, akú formu začatia daňovej
kontroly zvolí.

Podľa odvolacieho orgánu neopodstatnená je i námietka daňového subjektu, že správca dane všetky
svoje rozhodnutia opiera o výsledky zistené orgánmi činnými v trestnom konaní. Správca dane pri
vykonávaní daňovej kontroly a pri dokazovaní v rámci vyrubovacieho konania s poukázaním na
ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinný dostatočne
zistiť skutkový stav. Za tým účelom je v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane. Obmedzený je iba tým, aby dôkazný prostriedok nebol získaný v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Správca dane v protokole o kontrole i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výsledky zistení orgánov
činných v trestnom konaní vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s vlastnými zisteniami a uviedol, akými
úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Predovšetkým za účelom zvýraznenia celkového obrazu aktivít L.
X. poukázal na vyjadrenie konateľ a spoločnosti Ing. M., že L. X. vystupoval za všetky tri spoločnosti
(KIMBO, s. r. o., VESET s.r.o. a DIGITALIS s.r.o.) a sám prehlásil, že s nikým iným nerokoval a nikoho
iného z uvedených spoločností nepozná, pritom L. X. nebol štatutárom ani ich zamestnancom a nebolo
preukázané ani splnomocnenie na ich zastupovanie. Uvedené spoločnosti boli jedným z faktorov, ktoré
mali za následok pochybnosti správcu dane pri odpočítaní dane z faktúr nimi vyhotovených a zároveň



predpokladali vedomosť štatutárneho orgánu odberateľa, že uvedené plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa.

Z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva,
že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V zmysle tohto ustanovenia daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní. V prípade odpočítania dane podľa ustanovení § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov, ktoré je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok,
pričom ich nesplnenie vylučuje priznanie nároku.

V danom prípade daňový subjekt SPEEDCOM s.r.o. nepreukázal, že predmet deklarovaný vo faktúrach
č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a
č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane vo výške 17.709,13 Eur mu
dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty DIGITALIS s.r.o. a správca dane v odôvodnení rozhodnutia
č. 101332056/2017 zo dňa 14.06.2017 pri tomto odpočítaní podľa odvolacieho orgánu oprávnene
konštatoval porušenie § 49 ods. 1, § 82 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Odvolávanie sa daňového subjektu, že dôkazom o dodaní je samotné dielo,
neobstojí, pretože na jeho realizácii sa podieľalo viacero dodávateľov s takým istým tovarom a službami.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe uvedených skutočnosti posúdilo, že správca
dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, preto rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje
pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

17. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

18. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.



19. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byt'
doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane v rozhodnutí
vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

21. Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane v rozhodnutí
vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných
predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných
predpisov.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, ked' pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, ak cena tovaru
alebo služby vrátane dane nie je viac ako 1 659,70 Eur, za faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený
elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja
podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g).

26. Správny súd zistil, že na Krajskom súde v Košiciach sa prejednávali veci, ktoré riešili tú istú
právnu otázku, v ktorých bol žalobcom žalobca SPEEDCOM s.r.o., Kláštorná 23, Brehov, iba bolo
posudzované iné zdaňovacie obdobie. Vo veci sp. zn. 7S/130/2017 išlo o zdaňovacie obdobie za mesiac
december 2010 a vo veci sp. zn. 8S/71/2017 išlo o zdaňovacie obdobie október 2010. Správca dane
vykonal daňovú kontrolu a z vykonanej daňovej kontroly vyhotovil jeden daňový protokol, v ktorom
sa uvádzajú zistenia za zdaňovacie obdobie október 2010, december 2010, ako aj november 2010,
ktorého zdaňovacieho obdobia sa týka toto preskúmavacie konanie. Vo veci sp. zn. 7S/130/2017 krajský
súd rozhodol rozsudkom z 13.02.2017 tak, že žalobu zamietol a taktiež vo veci sp. zn. 8S/71/2017
súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28.02.2019 tak, že žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že ide o tých
istých účastníkov konania, len o rôzne mesiace zdaňovacieho obdobia, ohľadne čoho bol vyhotovený
správcom dane daňový protokol, námietky žalobcu sú totožné vo všetkých troch veciach, preto súd v
súlade s ustanovením § 139 ods. 2 SSP odkazuje na odôvodnenie a právny záver uvedených rozsudkov
krajského súdu, ktoré sú zároveň aj súčasťou tohto rozsudku.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na náhradu trov konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť



a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "b5a6d831-4ab6-4347-8089-d09d9333f22c:9eb07816-d7e7-4f9b-a385-8fc3c97f32ec", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2", "spisova_znacka": "6S/129/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/129/2017 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017201151.2"}], "citovane_v": []}