Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/2/2019 z 27. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. marca 2019, sp. zn. 3Co/2/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7217201232.2 Krajský súd Košice | 3Co/2/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7217201232.2 | 2019-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64d21215-e55a-4ac8-a3cf-355bfae7da37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7217201232.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217201232
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217201232.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcov: 1. D.. F. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom v A., A. XXXX/XX, 2. D.. E. U., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., A. XXXX/XX, oboch
zastúpených JUDr. Agátou Ševčovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Masarykova 3 proti
žalovaným: 1. P. I.Ý., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., E. XX, 2. D.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., E.
XX, zastúpenému JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, 3. D..
A. I., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., E. XX, 4. D.. A. J., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A.D., E.
XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 27C/4/2017-175 zo dňa 6. júna 2018

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu žalovaných v 2. a 3. rade na
prerušenie konania (druhý výrok).

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o vyprataní nehnuteľnosti v spojení s výrokom o trovách
konania (prvý a tretí výrok).

III. P r i z n á v a žalobcom proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A. B., obec A.
B., okr. Košice - okolie, evidované na LV č. XXX a to stavbu dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku
parc. reg. „C“ č. XXX, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2
a pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X- ostatné plochy o výmere 1.663 m2 a vydať ich žalobcom v 1. a 2.
rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Zamieta návrh žalovaných v 2. a 3. rade na prerušenie konania.
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania je vypratanie predmetnej nehnuteľnosti na základe
podanej žaloby žalobcov v 1. a v 2. rade, doručenej súdu prvej inštancie dňa 23.1.2017 z dôvodu, že
v rámci dobrovoľnej (opakovanej) dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 12.3.2013 na návrh ČSOB a.s. bol
udelený príklep žalobcovi v 1. rade a vydražiteľmi predmetnej nehnuteľnosti sa stali žalobcovia v 1.
a 2. rade v podiele 1/1 v celosti s tým, že predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný v
1. rade, ktorý podal na Okresný súd Košice-okolie žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,



ktorá bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C/166/2013 zo dňa 24.9.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 19.10.2016 sp.zn. 1Co/401/2015, pričom predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV
č. XXX, okres Košice-okolie, obec A. B., kat. úz. A. B. a vlastníkmi sú žalobcovi v 1. a 2. rade v podiele 1/1.
Aj keď z notárskej zápisnice vyplýva, že predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby
na základe predloženia odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok
uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov, napriek tomu žalovaný v 1. rade predmet
žaloby doposiaľ neodovzdal a žalovaní v 2. až 4. rade užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho
titulu a bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný v 2. rade je otec žalovaného v 1. rade, žalovaná v 3. rade je
matka žalovaného v 1. rade a žalovaná v 4. rade sestra žalovaného v 1. rade, pričom žalobcovia v 1. a
2. rade sú obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva.

3. Na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle
ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s odkazom na ust. § 151 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 153 ods. 1, 2, § 230 CSP.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, keďže vlastníctvo nadobudli v dobrovoľnej dražbe a vlastníctvo
k predmetu dražby na nich prešlo dňom 25.3.2013.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia splnili podmienky uvedené v Notárskej zápisnici
spísanej dňa 12.3.2013, napriek tomu im žalovaný v 1. rade ako bývalý vlastník nehnuteľnosti predmet
dražby neodovzdal, čím aj žalovaní v 2., 3. a 4. rade užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu, bez
akejkoľvek náhrady a tak neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva vlastníkov - žalobcov. V zmysle
ust. § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do svojho vlastníckeho práva
a môže sa domáhať vydania vecí od toho, kto mu vec neoprávnene zadržuje, pričom predpokladom
týchto oprávnení vlastníka je to, že na neho platne prešlo vlastnícke právo a môže teda platne disponovať
s nehnuteľnosťou a žiadať, aby ju žalovaní vypratal.

6. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. A.Š. B., obec A. B. mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti /stavba dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. C č. XXX, pozemok parc.
reg. C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 a pozemok parc. reg. C č. XXX/X- ostatné
plochy o výmere 1.663 m2, sú v spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/1, ktoré nadobudli dobrovoľnou
dražbou dňa 21.3.2013. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola právoplatným rozsudkom
súdu zamietnutá (viď bod 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

7. Keďže žalovaní v 1., 3. a 4. rade sa pojednávania nezúčastnili, vo veci samej sa nevyjadrili a žalobca
v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nevyužíva právo vypovedať s tým, že žalovaní súdu nepredložili
žiaden dôkaz a ani včas nenavrhli vykonanie dôkazov, ktorými by vyvrátili preukázaný vlastnícky vzťah
žalobcov k nehnuteľnostiam, ich popretie súd prvej inštancie považoval za neúčinné a vychádzal z
nesporných skutkových tvrdení uvedených žalobcom v žalobe. Aj keď žalovaní namietali, že v žalobe nie
je uvedená bytová náhrada, súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle § 712 ods. 3 OZ neprichádza
do úvahy v tomto prípade, keďže nejde o vypratanie bytu s tým, že aj keď žalovaní ďalej namietali
skutočnosti, ktoré už boli predmetom právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, súd v zmysle zásady „res iudicata“ uvedenú námietku už nepreskúmaval.

8. Podanie žalovanej v 3. rade zo dňa 21.7.2017 a žalovaného v 2. rade zo dňa 5.6.2018, keďže súd
nezistil podanie návrhu na Ústavný súd SR ,ohľadom konania o neplatnosť dražby, návrh na prerušenie
tohto konania do skončenia konania na ÚS SR zamietol a rovnako aj súd prvej inštancie zamietol
návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
23C/38/2018 o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a to aj z dôvodu sudcovskej
koncentrácie, keďže uvedený návrh bol podaný žalovaným v 2. rade po lehote a nebolo preukázané
žalovaným, aby skôr nemohol uvedený návrh predložiť, čo by si aj vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania v zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP s tým, že o neplatnosť o dobrovoľnej dražbe už bolo
rozhodnuté právoplatným rozsudkom, a v tomto konaní mal možnosť žalovaný v 2. rade uplatniť uvedenú
námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a následnej neplatnosti dobrovoľnej
dražby, čo ale neučinil.



9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalobcom
v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade priznal náhradu spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

10. Proti všetkým výrokom rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Uplatnil
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP.

11. Ako prvé napádal, že neboli splnené procesné podmienky, keďže vo veci rozhodol miestne
nepríslušný súd, nakoľko v spore je daná výlučná miestna príslušnosť podľa ust. § 20 písm. a/ CSP, čím
mal vo veci konať a rozhodnúť Okresný súd Košice-okolie.

12. Ďalej súd prvej inštancie pochybil, keď písomnosti, najmä predvolanie na pojednávanie vytýčené
na deň 6.6.2018 doručoval žalovanej v 4. rade adresované ako D.. A. I., pričom žalovaná v 4. rade
dňa 24.1.2018 uzatvorila manželstvo a za svoje priezvisko prijala J., čím súd znemožnil jej účasť na
pojednávaní a týmto svojim postupom porušil jej právo na spravodlivý proces.

13. Poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Košice-okolie o určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré podal žalovaný v 1. rade z dôvodu neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k
platnému vykonaniu dobrovoľnej dražby, čím sa žalobcovia nemohli stať ani vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktoré ale do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Dôvodom podania novej žaloby o
určenie vlastníckeho práva podľa žalovaného v 1. rade je skutočnosť, že nemal možnosť iným spôsobom
docieliť svoj zápis ako vlastníka predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a iba žalovaný bol
aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby (nakoľko žalovaný v 1. rade bol do vykonania dražby
vlastníkom predmetných nehnuteľností) a neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva by viedla aj k
zamietnutiu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Preto bol toho názoru, že na základe takéhoto rozsudku
by kataster nehnuteľností mohol vykonať zápis vlastníckeho práva. Keďže rozhodnutie o vyprataní
závisí od otázky, ktorú súd bol v tomto konaní oprávnený vyriešiť a o ktorej otázke bude rozhodovať
súd v inom sporovom konaní, navrhol prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia sporového
konania vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn. 23C/38/2018. Súd prvej inštancie ale takýto
návrh na prerušenie konania zamietol aj z dôvodu sudcovskej koncentrácie, pričom návrh na prerušenie
konania nie je prostriedkom procesnej obrany s tým, že v súčasnosti ani platný CSP nepripúšťa podanie
odvolania proti zamietavému výroku uznesenia o návrhu na prerušenie konania, čo je ale v rozpore s
Ústavou SR. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedli, že v danom prípade nie je namieste
námietka výlučnej miestnej príslušnosti, keďže výlučná príslušnosť sa aplikuje a obmedzuje iba na spory
o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik a to iba na spory o existencii práv nehnuteľností
z vlastníckeho práva (spoluvlastníctvo, práva držby, záložného práva, vecné bremená, zádržného práva
a vecného predkupného práva).

15. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu uviedli, že odvolateľom je žalovaný v 2. rade zastúpený advokátom,
ktorý ako odvolací dôvod uviedol, že žalovaná v 4. rade nebola riadne predvolaná na pojednávanie
vytýčené na deň 6.6.2018. Keďže žalovaná v 4. rade nepodala odvolanie a napadnutý rozsudok jej bol
doručený už na priezvisko J., táto odvolacia námietka žalovaného v 2. rade tak nie je dôvodná.

16. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že žalovaný v 1. rade dňa 4.6.2018 podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu Košice II o vypratanie nehnuteľností odvolanie nepodal (nepodal ani návrh
na prerušenie konania z tohto dôvodu, tento podal žalovaný v 2. rade). Aj keď žalovaný v 2. rade
uvádza, že žalovaný v 1. rade svoju žalobu odôvodnil neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam, a že nemohlo dôjsť k platnému vykonaniu dobrovoľnej dražby a
žalobcovia sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností, ktorú podal žalovaný v 1. rade dňa 4.6.2018, pričom
žalovaný v 1. rade tvrdí, že neplatná má byť zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18.10.2005,
v dôsledku ktorej nemohlo dôjsť ani k platnému vykonaniu dražby s tým, že práve žalovaný v 1. rade
ako žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o ktorej súd právoplatne rozhodol
dňa 19.12.2016, s poukazom na tieto skutočnosti tak žalovaný v 1. rade podal žalobu po 13 rokoch od
uzavretia zmluvy, ktorej neplatnosť namieta a to deň pred pojednávaním o vypratanie nehnuteľnosti a



to aj v znení podaného návrhu na prerušenie tohto konania. Apelovali na to, že žalovaný v 1. rade ako
predchádzajúci vlastník do dnešného dňa napriek právoplatnému rozsudku neodovzdal predmet dražby
a predmetnú nehnuteľnosť, on a jeho rodina, naďalej užívajú. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov opätovne poukazoval na to, že vo veci
rozhodol nepríslušný súd, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva, v dôsledku čoho by vykonanie dobrovoľnej dražby bolo absolútne neplatným právnym
úkonom s tým, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že takúto žalobu mohol podať skôr a po 13
rokoch mu to už neprináleží. V ostatnej časti zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní.

18. Žalobcovia sa už k tomuto vyjadreniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, okrem odvolania žalovaného v 2. rade proti výroku rozsudku o
zamietnutí návrhu žalovaných v 2. a 3. rade na prerušenie konania, ktoré odvolací súd odmietol v zmysle
§ 386 písm. c/ CSP, nakoľko proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania s odkazom na ust.
§ 357 písm. n/ CSP odvolanie nie je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska žalovaným v 2. rade
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP, t.j. že neboli splnené
procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nezistil dôvodnosť uplatnených odvolacích
dôvodov.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2019 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, s uverejnením dňa 13.3.2019 na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP sa týka nesplnenia procesných podmienok
potrebných pre konanie a následné rozhodnutie súdu.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
(s účinnosťou od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi (stranami
sporu) prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov
účastníkov (strán sporu). Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.



25. K uplatnenej odvolacej námietke žalovaným v 2. rade, čo sa týka ust. § 365 ods. 1 písm. a/
CSP týkajúceho sa nesplnenia procesných podmienok potrebných pre konanie a následné rozhodnutie
súdu, odvolací súd uvádza, že skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou
súdu počas celého priebehu konania s tým, že určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky
všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len
na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktoré mu patrí (§ 41 CSP). Zistenie nedostatku
procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v
priebehu konania) je procesnou úlohou súdu s tým, že nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní
a rozhodnutí vo veci a jediný správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných
podmienok sú zase odstrániteľné a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento
nedostatok odstrániť (vlastným postupom) alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je tak nedostatok žaloby, právomoc súdu a príslušnosť
súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej
veci.

26. V podanom odvolaní žalovaný v 2. rade konkrétne namietal, že rozhodol miestne nepríslušný súd
vo veci, nakoľko v danom prípade bola daná výlučná miestna príslušnosť súdu podľa § 20 písm. a/ CSP,
kedy mal vo veci konať a rozhodnúť Okresný súd Košice-okolie.

27. K tejto konkrétnej odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že o vadu konania na súde prvej
inštancie v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde v prípade, keď v konaní neboli dodržané
ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti alebo kauzálnej príslušnosti .
O intenzite nedostatku osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti ako vady konania však možno zrejme
pochybovať, keďže splnenie tejto procesnej podmienky súd neskúma počas celého konania, keďže
výlučnú miestnu príslušnosť súd skúma aj bez námietky na začiatku konania, a preto námietka je účinná
iba v prípade, ak bola žalovaným vznesená pri jeho prvom úkone vo veci s tým, že na neskôr vznesené
námietky súd nemôžu už prihliadať a preto, ak bola podaná žaloba na takto miestne nepríslušnom súde
a tento súd už začal konať vo veci samej, alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania (okrem
vydania platobného rozkazu), tak už nemôže vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy, a
ak strana sporu neuplatnila námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patrí,
čo sa stalo aj v tomto spore, t.j. žalovaný v 2. rade ju uplatnil až ako odvolaciu námietku, uplatnil námietku
nedostatku výlučnej miestnej príslušnosti oneskorene a preto už nemá k dispozícii procesný postup na
zmenenie stavu, na začatie konania na miestne nepríslušnom súde. Miestnu nepríslušnosť preto už
potom za žiadnych okolností súd skúmať nemôže a nedostatok miestnej príslušnosti procesného súdu
je tak v dôsledku koncentrácie konania zhojený (viď str. 182 a 1237 a nasl. Veľkého Komentára Civilného
sporového poriadku).

28. Keďže žalovaný v 2. rade námietku výlučnej miestnej príslušnosti nevzniesol pri prvom procesnom
úkone, ktorý mu patrí a vzhľadom na zhojenie tejto procesnej vady v dôsledku koncentrácie konania,
tak vo veci konal výlučne miestne príslušný súd podľa ust. § 20 písm. a/ CSP, čím nedošlo k naplneniu
odvolacej námietky v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP.

29. Rovnako odvolací súd konštatuje, že nakoľko podané odvolanie v konaní o vypratanie nehnuteľností
podal len žalovaný v 2. rade a nie žalovaná v 4. rade, ktorá nebola riadne predvolaná na pojednávanie
konané dňa 6.6.2018, keďže predvolanie na pojednávanie bolo doručované žalovanej v 4. rade ako D..
A. I., pričom žalovaná v 4. rade dňa 24.1.2018 uzatvorila manželstvo a prijala za svoje priezvisko J.,
čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, nakoľko žalovanej v 4. rade bol rozsudok
doručený na toho času aktuálne priezvisko J., pričom žalovaná v 4. rade odvolanie proti napadnutému
rozsudku nepodala a podal ho len žalovaný v 2. rade, ktorý hore uvedenú skutočnosť namietal, nedošlo
u žalovanému v 2. rade k naplneniu odvolacej námietky v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, so
zreteľom na porušenie práva na spravodlivý proces.

30. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu so zreteľom na
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zmysle toho času účinných ustanovení CSP,
ktorých vykonanie v zmysle návrhov strán sporu aj správne odôvodnil a vyhodnotil v zmysle § 220
ods. 2 CSP s odkazom na § 190 a nasl. CSP, pričom z vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia
dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby



o vypratanie nehnuteľností zo strany žalobcov proti žalovaným, keďže v konaní bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností o vypratanie, ktorých ide, svoje
vlastníctvo zákonne nadobudli v dobrovoľnej dražbe, napriek tomu žalovaný v 1. rade ako bývalý vlastník
nehnuteľností predmetné nehnuteľnosti neodovzdal a naďalej ich užíva spolu so žalovanými v 2. až
4. rade bez právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady, pričom svojim konaním žalovaní neoprávnene
zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov s odkazom na ust. § 126 OZ (viď v tomto smere aj právoplatný
rozsudok v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vydaný Okresným súdom Košice-okolie
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a jeho právoplatnosťou zo dňa 19.12.2016 č.k.
16C/166/2013 zo dňa 24.9.2014, pričom Najvyšší súd SR odmietol odvolanie proti tomuto rozsudku),
čo nemôže spochybniť ani podanie žaloby žalovaným v 1. rade na Okresný súd Košice-okolie o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

31. Aj keď návrhy na prerušenie konania žalovaní v 2.a 3. rade odôvodňovali prípravou ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd SR, súd prvej inštancie a rovnako ani odvolací súd nezistil, aby bolo takéto
podanie adresované Ústavnému súdu SR, či už v konaní na súde prvej inštancie, prípadne v odvolacom
konaní a aj keď žalovaný v 2. rade žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 23C/38/2013, nakoľko žalovaný v 1. rade podal
žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, odôvodnenú
neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, toho času vedenú
na Okresnom súde Košice-okolie, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu doposiaľ nebolo právoplatne
súdom prvej inštancie skončené, v tomto smere odvolací súd poukazuje na zamietnutie týchto návrhov
na prerušenie konania (výrok č. II. napadnutého rozsudku) a odmietnutie odvolania žalovaného v 2. rade
proti takémuto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 386 písm. c/ CSP a § 357 písm. n/
CSP, keďže proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je odvolanie prípustné s tým, že odvolací
súd nie je oprávnený v tomto štádiu konania posudzovať, či takáto úprava CSP zvýhodňuje len jednu
sporovú stranu a či je v súlade s Ústavou SR.

32. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia po vecnej, ako aj právnej
stránke veci a so zreteľom na doplnenie odvolacím súdom v zmysle § 387 ods. 2 CSP uvádza, že
poskytnutie bytovej náhrady v zmysle § 712 ods. 3 OZ prichádza do úvahy len v prípade vypratanie bytu,
pričom predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľností na základe nadobudnutia vlastníckeho
práva titulom dražby, t.j. platnej dražby s poukazom na doteraz právoplatné vykonateľné rozhodnutia
súdov.

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods.
2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní plne
úspešní, a preto odvolací súd im priznal proti neúspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže ostatní žalovaní odvolanie proti napadnutému rozsudku
nepodali a v tomto konaní ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP (§ 367 ods. 2 veta prvá CSP).

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).