{"guid": "b4efc14c-08bf-4808-8fb8-48f2f7b7ce87:dce33ca2-7ef8-43f8-8594-0ec2d6222edd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2", "spisova_znacka": "5Co/244/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/244/2019 z 18. 8. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. augusta 2019, sp. zn. 5Co/244/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2", "identifikacne_cislo": "7819200419", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Dubcová", "sudca_id": 87, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-dubcova-87", "datum_vydania": "2019-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dce33ca2-7ef8-43f8-8594-0ec2d6222edd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/244/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200419
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819200419.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., vo veci žalobcov 1) B. P., nar. XX.X.XXXX, L.
O. Z. XXX, 2) D. D. R., nar. XX.X.XXXX, X N. T., S., V. E. XTG, T. V., obaja zast. Mgr. Ivicou Štiglitz,
advokátkou, Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanému U.. L. M., nar. XX.X.XXXX, V., K. XXX, o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva, a vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu 11C/6/2019-32 zo 6.3.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. nariadil,   že až do právoplatného skončenia sporu vo
veci samej, o určení, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva žalobcov, je vlastník nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Rožňava,
katastrálne územie Rožňava ako parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom
1560 o výmere 244 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom č. 1161
na parcele č. 1560, povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou alebo akéhokoľvek
konania týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že predmetom žaloby je určenie, že nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom
Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Rožňava, katastrálne územie Rožňava ako parcely
registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1560 o výmere 244 m2 ako zastavaná
plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom č. 1161 na parcele č. 1560 ku ktorej mal žalobca
ad 1/ podiel o veľkosti 1/2 a žalobca ad 2/ podiel o veľkosti 1/2 patrí do vlastníctva žalobcov, ktorí
nehnuteľnosť kúpili 2.1.2014 na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva, že k stavebným úpravám
a rekonštrukcii nehnuteľnosti poverili plnou mocou z 15.8.2016 E. E., nar. XX.XX.XXXX, K. X, E., ktorý
však predmetnou nehnuteľnosť disponoval a previedol vlastnícke právo bez právneho dôvodu a bez
toho, aby takú vôľu akýmkoľvek spôsobom vlastníci predmetnej nehnuteľnosti prejavili alebo ho na to
splnomocnili. Tento prevod bol zaznamenaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava odbor
katastrálny pod č. V 829/2018 a následne nový vlastník previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na žalovaného U.. L.G. M., ktorý v súčasnej dobe nehnuteľnosť zadržiava a je súčasným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Predmetný prevod bol zapísaný v katastri nehnuteľností
pod č. V1769/18, žalobcovia v konaní namietajú platnosť právnych úkonov a domáhajú sa vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej, o určení, že
nehnuteľnosť patrí do vlastníctva žalobcov, vlastníkovi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedené
Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Rožňava, katastrálne územie
Rožňava ako parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1560 o výmere 244
m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom č. 1161 na parcele č. 1560 uložil
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou alebo akéhokoľvek konania týkajúce sa



predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej súd citoval znenie § 324 ods.1,3, § 328 ods.1,2,3, § 329 ods. 1,2,3 CSP
a pri posudzovaní opodstatnenosti neodkladného opatrenia vychádzal z predložených listín -
zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (čl. 4. - 6), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX z
31.12.2013 (č. l. 9), výpisom z listu vlastníctva č. 4231 z 08.02.2019 (č. l. 10), všeobecného generálneho
plnomocenstva z 15.08.2016 (č. l. 19), žiadosťou ORPZ v Rožňave odbor kriminálnej polície (č. l. 26) a
mal za to, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto mu vyhovel.
3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý v prvom rade si dovolil namietať po
stránke formálnej, že sa mu síce doručilo napadnuté uznesenie, nie však aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako ani žaloba vo veci samej. Nazdáva sa, že takýmto postupom sa mu odníma
možnosť konať pred súdom, pretože mu nie je známa vecná ani právna argumentácia žalobcov, k tejto
argumentácii nemá možnosť sa vyjadriť či už súhlasne alebo odmietavo, ba čo viac nie je mu známe ani
len to, či takýto návrh vôbec podaný bol (a či napr. súd nerozhodol o nariadení neodkladného opatrenia
čo aj bez návrhu v tomto smere). Platí to i napriek tomu, že súd vo všeobecnej rovine naráža na jeho
existenciu (nie však konkrétne ho uvádza, či ho cituje) v bode 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Z uvedených dôvodov môže reagovať výlučne len na napadnuté uznesenie a jeho odôvodnenie, ale to
len izolovane od právneho a skutkového prostredia, v ktorom sa súd dopracoval k dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Táto námietka vystupuje do popredia o to viac, že v danom prípade ide o
konanie o nariadení neodkladného opatrenia, čiže súd v podstate rozhoduje o tak závažnom zásahu do
jeho vlastníckeho práva bez vykonania relevantného dokazovania, výlučne na základe tvrdení žalobcov
bez toho, aby on, ako žalovaná strana, mal možnosť sa vyjadriť k veci samej, ako aj k (prípadnému)
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za tohto stavu sa mu žiada zvýrazniť, že sa mu výrazným
spôsobom zasahuje nielen do jeho vlastníckych práv (viď aj vyššie), ale dokonca aj do jeho procesných
práv priznaných mi príslušným procesným predpisom. Pokiaľ ide o vec samú uviedol, že na základe
skutočností uvedených v napadnutom uznesení je možné ustáliť, že v danom prípade žalobcovia
nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku. Naopak, javí sa, že nepodali správny typ žaloby (určovacia
žaloba), keďže im prislúcha možnosť domáhať sa náhrady škody voči svojmu príkazníkovi, pokiaľ
tento prekročil svoje oprávnenie konať v mene žalobcov. K tomu je potrebné dodať, že zrejme medzi
žalobcami a nimi splnomocnenou osobou (E. E.) došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy v zmysle § 724 OZ,
v rámci ktorého právneho vzťahu menovaný vystupoval na základe jemu udeleného splnomocnenia ako
príkazník a žalobcovia boli v pozícii príkazcu. Je zrejmé aj to, že príkazcovia príkazníkovi 15.8.2016
udelili tzv. všeobecnú plnú moc, čiže názor súdu o tom, že táto sa mala vzťahovať len na stavebné
úpravy a rekonštrukčné práce tak, ako to súd uvádza v bode 2. odôvodnenia svojho rozhodnutia,
podľa môjho názoru neobstojí. Pokiaľ vie, už aj samotná plná moc bola pomenovaná práve týmto
výrazom „Všeobecné - generálne plnomocenstvo\", v ktorom sú síce obsiahnuté aj niektoré (konkrétne)
činnosti, ktoré majú byť obsahom predmetného príkazu (stavebné konanie, kolaudačné konanie, búracie
povolenie), ich výpočet však zďaleka nie je úplný, veď z formulácie napr. konať „vo všetkých právnych
veciach\"; „...k vykonávaniu všetkých úkonov týkajúcich sa nehnuteľností...\"; či „...na všetky ostatné
úkony, na podpisovanie všetkých listín týkajúcich sa hore uvedených nehnuteľností\", rozhodne nie je
možné dospieť k záveru o tom, že príkazník mal príkaz vykonať v mene príkazcov len stavebné úpravy
a rekonštrukčné práce tak, ako sa k tomu dopracoval súd. Správnosti jeho záveru svedčí aj fakt, že na
vykonanie stavebných úprav či rekonštrukčných prác, ako tieto ustálil súd, ani nie je potrebné uzatvárať
príkaznú zmluvu, ani udeľovať splnomocnenie, veď na ich realizáciu úplne postačuje čo aj verbálne
uzavretie napr. zmluvy o dielo. Je teda zrejmé, že vôľa zmluvných strán nepochybne smerovala podstate
ďalej, než len k realizácii stavebných a rekonštrukčných prác, predsa na ich výkon nie je potrebné
poveriť zhotoviteľa diela (viď § 631 a nasl. OZ) konať za objednávateľa vo všetkých jeho právnych
veciach, či vykonávať všetky úkony týkajúce sa nehnuteľností, nebodaj realizovať všetky ostatné úkony
a podpisovať všetky listiny týkajúce sa hore uvedených nehnuteľností (viď predmetná všeobecná plná
moc). Navyše o tom, že účastníci mienili predmetným všeobecným splnomocnením dohodnúť aj niečo
iné, než ako to uvádza súd, jasne svedčí aj fakt, že žalobcovia si nechali na uvedenom plnomocenstve
overiť svoje podpisy. Je pri tom zrejmé, že overenie podpisu na zmluvách (darovacej, kúpnej, zámennej)
sa vyžaduje len vtedy, keď sa prevádza vlastnícke právo, čo primerane platí aj o splnomocnení - podpisy
sa overujú zvyčajne len vtedy, ak na základe takéhoto splnomocnenia má previesť vlastnícke právo.
Je proti logike, aby sa na výkon stavebných, či rekonštrukčných prác sa udeľovalo splnomocnenie, a
už vôbec odporuje základným pravidlám logiky, aby sa naviac na takto udelenom splnomocnení podpis
príkazcov sa dokonca ešte aj overil. Aj keď je pravda, že ja nebol účastníkom uvedeného právneho
vzťahu a tento vznikol medzi príkazcami a príkazníkom, ale uvedené skutočnosti sú veľmi jednoducho
zistiteľné oboznámením sa s obsahom uvedenej plnej moci. Súčasne sa mu žiada zvýrazniť, že na
základe takto udelenej plnej moci sa vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam previedlo nie na neho,



ale na jeho právneho predchodcu C.. T. T., od ktorého ich riadne kúpil a uhradil za ne i dohodnutú
kúpnu cenu, a to v dobrej viere. Pripomenul, že menovaný pán bol pre neho absolútne dôveryhodným
predávajúcim vzhľadom na jeho vzdelanie, ako aj povolanie, ktoré v tom čase vykonával a v živote nikdy
by ma nebolo napadlo, že by kedykoľvek, ktokoľvek mohol spochybniť platnosť uzavretej kúpnej zmluvy
a jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. V ďalšom poukázal na fakt, že pokiaľ príkazník
nekonal v súlade s príkazom príkazcov tak, ako to oni namietajú, podľa jeho názoru majú si svoj problém
vyriešiť práve s príkazníkom a nie s nim, predsa z § 725 OZ zjavne vyplýva, že príkazník je povinný konať
pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí, pričom od príkazcových pokynov sa príkazník
môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas;
inak zodpovedá za škodu. Navyše príkazník bol povinný podať príkazcom na ich žiadosť všetky správy
o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu a po vykonaní
príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie (viď § 727 OZ). Pokiaľ sa príkazcovia nezaujímali o svoju
vec, je potrebné konštatovať, že konali v rozpore so zásadou, ktorá platila už aj v starovekom Ríme,
podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt\". Taktiež nekonali s opatrnosťou (povinnou starostlivosťou)
riadneho hospodára a už ani z tohto dôvodu za svoje nezodpovedné konanie nemôžu preniesť na
iných, konajúcich v dobrej viere. Okrem toho je potrebné prihliadať aj na stav právnej istoty. On v ničom
nepochybil, dobromyseľne kúpil nehnuteľnosti, za ktoré zaplatil a do ktorých od času, čo žalobcových
vlastnícke právo k nim bolo prevedené na C.. T., došlo k výrazným investíciám do nich a tak by
vyhovením žalobe žalobcov došlo aj k ich bezdôvodnému obohateniu. Z hľadiska konečného posúdenia
veci nie je bez právneho významu ani § 33/1 OZ, ktorého znenie citoval. Jeho právny zástupca pred
realizáciou tohto úkonu požiadal o vysvetlenie C.. T., či žalobcovia mu ako splnomocnitelia kedykoľvek,
akoukoľvek formou oznámili ako osobe, s ktorou E. E. v postavení splnomocnenca konal, svoj nesúhlas
s uzavretím kúpnej zmluvy, pričom C.. T. uviedol, že nikdy, nijakou formou (teda ani len ústne) až do
dnešného dňa žalobcovia ako pôvodní vlastníci sporných nehnuteľností neoznámili žiaden ich nesúhlas
(ani žalobcovia netvrdia opak). Len pre úplnosť uviedol, že sa tak nestalo ani napriek tomu, že E..
E. previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na C.. T.. T. podľa jeho odhadu približne pred
rokom (stalo sa tak na základe rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu V 829/18, čo vyplýva z
napadnutého uznesenia, nie však aj deň, kedy sa tak stalo). Nemôže byť ani len tých najmenších
pochýb o tom, že žalobcovia sa o prevode vlastníckeho práva preukázateľne dozvedeli minimálne
vtedy, keď podpísali splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi na ich právne zastúpenie v tejto veci,
inak by zrejme nemali dôvod vôbec osloviť advokáta so žiadosťou o právnu pomoc. Je evidentné, že
minimálne v čase, keď vec začali žalobcovia riešiť, mali možnosť oznámiť svoje nesúhlasné stanovisko s
uzavretím kúpnej zmluvy. Keďže sa tak nestalo, platí právna domnienka uvedená v už citovanom § 33/1
OZ, a síce že žalobcovia (nimi tvrdené, zatiaľ však nepreukázané) prekročenie medzí splnomocnenia
udeleného E.. E. schválili a tým aj konvalidovali prípadný nedostatok uzavretého právneho úkonu, iným
slovami povedané došlo tým k premene pôvodne neplatného právneho úkonu (ak sa vôbec jednalo o
neplatný právny úkon) na platný. Keďže súd tieto súvislosti vôbec nijako neskúmal, len si nekriticky
osvojil tvrdenia žalobcov, nielen pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ale mu zároveň odňal i
právo na spravodlivý súdny proces, ktorý mu zabezpečuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd. Zvýraznil, nespochybňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ani to, že sa
tak môže stať i mimo pojednávania, a to dokonca aj bez toho, aby sa k tomu ako strana sporu mala
možnosť vyjadriť, ale namietol to, že súd podľa jeho názoru má za povinnosť veľmi citlivo zvážiť, či
sú k tomu naozaj splnené všetky predpoklady a či takémuto jeho rozhodnutiu nebráni nepreukázanie
danosti práva. Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, je presvedčený o tom, že v súdenej veci danosť
práva žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali. Žalobcovia so zreteľom na vyššie uvedené doposiaľ
neosvedčili danosť svojho práva, ktorého sa domáhajú na ňom vo veci samej. Je zrejmé, že otázka
opodstatnenosti podanej žaloby medzi sporovými stranami sporná. Žalobcovia sa vo veci samej sa
domáhajú určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do ich vlastníctva, a to pre neplatnosť právneho
úkonu, ktorým sa vlastnícke právo k nim previedlo na neho. Skutočnosť, či príkazník žalobcov ako
príkazcov, sa naozaj dopustil závažného konania v rozpore s jemu udeleným mandátom, sa javí byť
vo svetle udeleného mu splnomocnenia viac, než sporná, ale ak by sa aj preukázala táto skutočnosť,
bolo by potrebné prihliadnuť k právnej domnienke ohľadne schválenia právneho úkonu. Okrem toho
žalobcovia nijako nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne im hroziacej ujmy, nepreukázali ani
potrebu bezodkladne upraviť pomery ani obavu, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Pripomenul, že
ide o skutočnosti, ktoré sú predpokladom pozitívneho rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (§ 325 CSP). Pokiaľ žalobcovia sa domáhajú uloženia mu povinnosti zdržať sa akéhokoľvek
nakladania alebo akéhokoľvek konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v napadnutom
uznesení, on takýto úmysel nikdy nemal a už nikdy takýto úmysel žalobcovia nepreukázali. Naopak,



nekúpil tieto nehnuteľnosti preto, aby ich predával ďalej! Až by takýto úmysel mal, ani teraz by sa o ne
nemienil súdiť, veď aj v prípade, že by žalobcovia boli v tomto konaní úspešní, on by mal nárok na mojom
predávajúcom C.. T. dožadovať sa vydania bezdôvodného obohatenia vzniklého plnením z neplatného
právneho úkonu (§ 452 „CSP“), pričom v jeho osobe sa jedná o riaditeľa jedného z najväčších podnikov
v okrese Rožňava, takže nepochybuje o tom, že by som aj v prípadnom exekučnom konaní obstál. Na
tomto mieste podčiarkol, že je povinnosťou toho, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie so zákazom
nakladať s majetkom, preukázať také konanie, ktorým napríklad zmenšuje majetkové hodnoty alebo také
kroky, ktoré vedú k úmyslu scudziť práve predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia takéto okolnosti nielen
nepreukazujú, ale ani len netvrdia. Z § 326/1 CSP vyplýva, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 je potrebné uviesť aj opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Aj keď mu bol takýto
návrh žalobcov doručený tak, ako na to vyššie poukazuje, je si istý tým, že ich návrh žiadne takéto
informácie nemôže obsahovať, pretože takéto skutočnosti zjavne nie sú dané. Zároveň pre prípad, že
je tomu tak poukázal na § 327 CSP, v zmysle ktorého ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd ho odmietne, ak ide o
také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Zo všetkých horeuvedených dôvodov má za to, že žalobcovia v žiadnom prípade neosvedčili danosť
svojho práva, nepreukázali naliehavosť potreby dočasnej úpravy a bezprostredne hroziacu ujmu na ich
strane, nepreukázali ohrozenie výkonu prípadného budúceho súdneho rozhodnutia, čo už samo o sebe
z dôvodov formálnych má viesť k inému rozhodnutiu, než aké vydal súd prvej inštancie - má to mať za
následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade však nariadeniu
neodkladného opatrenia bránia aj hmotnoprávne dôvody, na ktoré vyššie podrobne poukázal. Nazdáva
sa, že v danom prípade je namieste ustáliť, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu ako
strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (vyjadril sa k tomu už aj vyššie), súd navyše dospel na základe vykonaných dôkazov
(viď obsah Všeobecného - generálneho splnomocnenia) k nesprávnym skutkovým zisteniam, okrem
toho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolací dôvod
podľa § 365/1 b, f, h CSP a preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť postupom podľa § 388 CSP tak,
že sa návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a jemu sa prizná
právo na náhradu trov konania neodkladného opatrenia; alternatívne navrhol napadnutý „rozsudok“ v
zmysle § 389/1 b, d CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391/1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
súdu prvej inštancie.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli I. Právny stav - majú odôvodnenú obavu,
že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môže opätovne dôjsť a vzhľadom na
začatý súdny spor o určenie vlastníckeho práva by zmena v osobe pasívne vecne legitimovanej (ako
procesnej prekážky v konaní) by zabránila uplatneniu si nároku bez možnosti prejednať vec pred
súdom. Vzhľadom na zásah do základného ľudského práva vlastniť majetok žalobcov, títo rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia považujú za vecne a právne správne na čas do právoplatného
skončenia vo veci samej a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že uvedené neodkladné opatrenie žiadnym
spôsobom nebráni výkonu vlastníckeho práva terajšiemu vlastníkovi (žalovanému), ktorý predmet sporu
poskytol do prenájmu. Sú zároveň schopní preukázať, že o vlastníctvo k predmetu sporu neprišli z
dôvodu, že boli nedbalí vlastníci, ale na základe nezákonného konania inej osoby a že k zmene vlastníka
k predmetu sporu došlo v rozpätí 4 mesiacov už dva krát. Z uvedených dôvodov považujú nariadenie
neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie za jediné spravodlivé a správne riešenie ako umožniť
žalobcom domáhať ochrany už porušeného práva vlastniť majetok, ku ktorému došlo konaním iných
osôb a nariadením neodkladného opatrenia docieliť bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu do času
rozhodnutia vo veci samej (§ 325 ods.1 CSP). Žalovaný v odvolaní z 19.3.2019 uvádza, že nariadením
neodkladného opatrenia došlo k výraznému zásahu do jeho vlastníckych práv. Je však potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že sú to práve oni, ktorí o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú nadobudli
v roku 2014 prišli a k zásahu do vlastníckych práv došlo v prvom rade na ich strane. K zvolenému
typu žaloby (na určenie vlastníckeho práva) žalobcovia uvádzajú, že tento typ žaloby je dôvodný. Práve
naopak, žalobcovia nemajú dôvod žiadať náhradu škody voči príkazníkovi (splnomocnencovi), vzhľadom
na to, že nikdy nemali záujem nehnuteľnosť predať a teda nemôžu sa zmieriť s finančnou náhradou.
Z uvedeného dôvodu v žiadnom prípade nemôžu súhlasiť s náhradou škody. Je úplne logické, že
keby vlastníci chceli nehnuteľnosť predať, urobia tak sami kedykoľvek keď boli na Slovensku, prípadne
využijú služby realitnej agentúry ako pri iných predajoch nehnuteľností, ktoré realizovali doposiaľ. Okrem



uvedeného skutkového argumentu, v zmysle § 137 písm. c/ CSP je jedným z možných typov žalôb aj
žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je a žalobcovia takýto zákonom prípustný typ žaloby využili,
aby dosiahli nápravu porušeného práva. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žiadali súd, aby
upravil pomery do ukončenia konania vo veci samej vzhľadom na to, že nehnuteľnosť zmenila vlastníka
v priebehu 4 mesiacov dva krát a z uvedeného dôvodu majú odôvodnenú obavu, že by mohlo dôjsť k
predaju nehnuteľnosti opätovne a tým by sa zmenila osoba vlastníka ako strany sporu (žalovaného).
II. Opis skutkového stavu - pôvodnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli oni v podielovom
spoluvlastníctve 1/ B. P. E.. P., nar. XX.X.XXXX, L. O. Z. Č.. XXX, D.. E., štátny občan SR a 2/ D. D. R., E..
D., O.. XX.X.XXXX, Z.. V. X N. T., S., V. E. XTG, T. V., (v tomto čase už manželia a obaja žijúci dlhodobo
v Spojenom Kráľovstve), ktorí prostredníctvom právnej zástupkyne podali žalobu o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 2.1.2014 a za kúpnu cenu vo výške
11400 eur. Vzhľadom na to, že chceli nadobudnutú nehnuteľnosť zrekonštruovať a žijú v zahraničí, k
stavebným a rekonštrukčným prácam poverili na základe plnej moci 15.8.2016 E. E. nar. XX.X X.XXXX,
tr. bytom K. Č.. X, E. (ďalej len „R.R\"), ktorý rozsah oprávnenia v plnej moci mu daný prekročil a
nehnuteľnosť v ich mene (ako vlastníkov) predal. Plná moc mu nebola udelená žalobcami na predaj
nehnuteľnosti, ale len na stavebné a rekonštrukčné práce na ich nehnuteľnosti, ktoré im vykonával a za
ktoré mu riadne a preukázateľné platili. Dôkazy o pravidelných platbách za stavebné a rekonštrukčné
práce E.. E. a skutočnosti nimi uvádzané sa nachádzajú v spise vedenom na OR PZ Rožňava
pod ČVS: ORP-60/1-VYS-RV-2019, ktoré začalo na ich podnet podaním trestného oznámenia a na
základe ktorého 15.3.2019 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2
Trestného zákona. Žalobcovia, z ktorých jeden je maďarskej národnosti a druhý anglickej národnosti
svoje podpisy overili u notára JUDr. J. Nagyová, Rožňava v deň podpisu plnej moci a to 15.8.2016 z
dôvodu, aby v ich neprítomnosti v ich mene mohol R.R. vykonávať úkony potrebné k rekonštrukčným
a stavebným prácam. R. R. na základe plnej moci z 15.8.2016 previedol vlastnícke právo žalobcov
kúpnou zmluvou zo 16.4.2018 bez právneho dôvodu a bez toho, aby takú vôľu akýmkoľvek spôsobom
vlastníci predmetnej nehnuteľnosti prejavili alebo ho na to splnomocnili. Prevod bol zapísaný v katastri
nehnuteľností pod č. V829/2018. Za vlastníkov v konaní o vklade vlastníckeho práva pre OÚ Rožňava,
odbor katastrálny sa preukázal R.R. plnou mocou z 15.08.2016 avšak svoj vlastný podpis si dal osvedčiť
notárom až 19.4.2018 to znamená, až po uzavretí zmluvy s kupujúcim, s ktorým kúpnu zmluvu podpísal
za vlastníkov ako predávajúcich 16.4.2018. Následne nový vlastník č. 1 v pomerne krátkom čase
(4 mesiace po nadobudnutí nehnuteľnosti) 15.8.2018 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
ďalšieho vlastnícka Mgr. Júliusa Kankulu (žalovaný) kúpnou zmluvou uzavretou 15.08.2018, ktorý v
súčasnej dobe nehnuteľnosť zadržiava a je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu (prevod
zapísaný v katastri nehnuteľností pod č. V1769/18). Žalovaný nehnuteľnosť v súčasnosti prenajíma E.
E., ktorý predaj nehnuteľnosti v mene vlastníkov zabezpečil. K uvedenému plnomocenstvu na základe,
ktorého malo dôjsť k prejaveniu vôle k uzavretiu Kúpnej zmluvy č. V 829/2018 medzi žalobcami a R. R.,
uviedli, že žiadny takýto právny úkon smerujúcu k predaju nehnuteľnosti nemienili urobiť a preto je túto
kúpnu zmluvu nutné považovať za neplatnú. Vzhľadom „k tomu“, že splnomocnenec nemal zákonné
podmienky ani právny dôvod na zastupovanie sťažovateľov počas predaja nehnuteľnosti v ich vlastníctve
a títo tak ani nikdy nemienili konať ani takú vôľu nikdy neprejavili, následný prevod pod č. V 1769/2018
je tiež absolútne neplatným právnym úkonom a postup správneho orgánu považujú za nezákonný.
Takým postupom bolo im odňaté základné ľudské právo vlastniť majetok. K porušeniu platných právnych
predpisov v predmetnej veci podľa nich došlo aj pri zápise vlastníckeho práva v prípade prvého prevodu a
postupu správneho orgánu OÚ Rožňava, katastrálny odbor, žalobcovia považujú za nesprávny z dôvodu,
že správny orgán riadne nepreskúmal: či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a či sú
prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné (§ 31 ods.1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon, či je podpis prevodcu v zmysle
§ 43 ods.3 katastrálne zákona, ktorý musí byť osvedčený a ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis
na splnomocnení musí byť tiež osvedčený, plnomocenstvo osvedčené prevodcom 19.4.2018 a to až
po uzavretí kúpnej zmluvy (16.4.2018) v mene vlastníkov, § 31 ods.5 katastrálneho zákona „Rovnopis
rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia\",
správny orgán zároveň nezákonne postupoval pri doručovaní rozhodnutia V 829/2018 z 9.5.2018, keď
rozhodnutie nedoručil pôvodným vlastníkom (resp. predávajúcim), ale rozhodnutie doručil iba E.. E.,
ktorý opätovne na tento právny úkon nebol splnomocnený. Z vyšetrovacieho spisu vedeného na OR
PZ Rožňava však vyplýva, že doručenky podpísal za predávajúcich E.. E. a zároveň aj prevzal za nich
rozhodnutie. Im nebolo predmetné rozhodnutie nikdy doručené a z uvedeného dôvodu sa o prevode
vlastníckeho práva nemohli dozvedieť v čase, keď k prevodu došlo. V súčasnosti v nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu býva E.. E. s rodinou, ktorému súčasný vlastník (žalovaný) nehnuteľnosť



prenajal. Žalovaný v odvolaní o nariadení neodkladného opatrenia argumentoval inštitútom ochrany
dobrej viery nadobúdateľa. V zmysle vyššie uvedených skutočností prvý kupujúci nemohol platne
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol protizákonným konaním
prevodcu (R.R.), resp. na základe neplatného právneho úkonu vzhľadom na stále platnú zásadu „Nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet\", a na účinky absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, ktoré spočívajúc v tom, že na právny úkon sa hľadí akoby ani nebol vykonaný. Následne
nevlastník (prvý kupujúci) nemohol previesť platne vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného,
pretože vlastnícke právo nenadobudol „in bona fide\". V tomto prípade išlo o prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vkladom do katastra nehnuteľností
bol daný len modus t. j. spôsob nadobudnutia, ale jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva
- právny dôvod nadobudnutia. Z toho dôvodu nemôže ani žalovaný uplatniť námietku nadobudnutia
vlastníckeho práva v dobrej viere. Zo zásady Nemo plus iuris existujú v právnom poriadku SR výnimky,
kedy môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu,
že prevodca nebol jej vlastníkom (nemal právo vlastníctvo previesť) a ide o tieto zákonné prípady:
1/nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, 2/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v
rámci konkurzného konania, 3/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci exekučného konania,
4/ nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci v rámci dobrovoľnej dražby, 5/ nadobudnutia
nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa zák. č. 293/1992 Zb. V prejednávanom prípade nejde ani
o jeden z uvedených prípadov, kedy by bol odôvodnený záver súdu o tom, že žalovaný mohol vlastnícke
právo nadobudnúť aj od nevlastníka a že na ochranu jeho dobrej viery môže byť použitá výnimka z
platnej zásady rímskeho práva. Z uvedených skutočností vyplýva, že oni sa dôvodne domáhajú ochrany
ich porušeného práva vlastniť majetok a to v prejednávanom prípade bezodkladnou úpravou pomerov
a rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 1 C/6/2019 zo 6.3.2019 o nariadení neodkladného opatrenia
považujú za vecne a právne správne. Navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal právo na náhradu trov konania v ich prospech.
5.K vyjadreniu žalobcov žalovaný uviedol (č. l. 84), že sa podrobne oboznámil s vyjadrením žalobcov
a je presvedčený o tom, že toto neobsahuje žiadne také tvrdenie, dôkaz (či dôkazný návrh) , pre ktoré
by bolo možné považovať ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a zároveň nim
podané odvolanie, ku ktorému sa vyjadrujú za neopodstatnené. Žiada sa mu zvýrazniť, že ani nariadenie
neodkladného opatrenia nemá žiaden pozitívny vplyv na právne a faktické postavenie žalobcov, ktorí
nielen že nebývajú v sporných nehnuteľnostiach, ale sa dlhodobo, roky -rokúce zdržiavajú a trvalé
bývajú mimo územia SR. Samozrejme to ešte neznamená, že by z uvedeného dôvodu nemohli vlastniť
majetok na území SR. Má to však dopad na záver o tom, že predmetné nehnuteľnosti, o ktoré prišli
vlastnou naivitou a následnou pasivitou (nezaujímali sa o svoj majetok a činnosť svojho splnomocnenca)
z dôvodov mimo jeho osoby. Myslím si, že by aj posúdenie veci malo byť iné, ak by sa jednalo o dom,
v ktorom by bývali a pod. Lenže nie je tomu tak. Navyše k veci patrí, že medzičasom (krátko po podaní
jeho odvolania) zomrel jediný súrodenec pani žalobkyne ad 1. brat W. P., ktorý žil v obci Jablonov nad
Turňou sám v ich spoločnom rodičovskom dome a ktorého jediným dedičom podľa jeho informácii je
práve žalobkyňa ad 1. podľa jeho názoru aj táto skutočnosť indikuje úvahu o tom, či by žalobcovia
predsa len nemali zvážiť podanie žaloby voči svojmu splnomocnencovi. Aj z predmetného vyjadrenia
žalobcov vyplýva, že oni mu nič nevytýkajú, netvrdia, že by im bol akokoľvek „ublížil\" a sami uvádzajú,
že pochybil ich splnomocnenec a nie on Za tejto situácie si ale myslí, že svoj problém si majú riešiť
s ním, a nie so žalovaným. Síce akceptuje postavenie žalobcov ako dominulitis a tým aj to, že je ich
vecou, aký typ žaloby na súde podajú a voči komu túto mienia smerovať, trvá však na tom, že prehliadli
jeho obranu prezentovanú v podanom odvolaní (napr. ohľadne domnienky schválenia právneho úkonu)
a preto podľa jeho očakávania s takto podanou žalobou nemôžu byť v konaní úspešní. Pochopiteľne
je to vec právneho posúdenia zo strany konajúceho súdu, ale považuje za korektné poukázať na túto
skutočnosť. Tu by k tomu ešte rád dodal, že je síce vecou žalobcov rozhodnúť o tom, aký typ žaloby
podajú, mali by ale pritom zohľadniť okolnosti prípadu a neriskovať, že sa im medzičasom premlčí
prípadný nárok na náhradu škody voči tomu, kto podľa názoru žalobcov, celú túto situáciu, všetky tieto
komplikácie spôsobil. Jedno je isté: minimálne svoj podiel majú na tom aj samotní žalobcovia aj pre
prípad, že by malo byť pravdivé ich tvrdenie, že sa plná noc udelená E.. E. nevzťahovala na prevod
vlastníckeho práva a zároveň je isté oj to, že on -na rozdiel od žalobcov- za danú situáciu ani len
trochu nemôže... Napriek tomu podanú žalobu smerujú voči nemu a každý, kto pochybil, (vrátane ich
samých, ako aj ich splnomocnenca), má byť „mimo hry\"... Pokiaľ sa žalobcovia vyjadrujú k času, kedy
si nechal ich splnomocnenec overiť svoj podpis na kúpnej zmluve, je bez právneho významu, zvlášť vo
vzťahu k jeho osobe, či vo vzťahu k nejakej jeho zodpovednosti. Pokiaľ žalobcovia narážajú na tvrdené
pochybenie zo strany správneho orgánu, ktorý vo veci konal a rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho



práva je potrebné zvýrazniť, že ide o skutočnosť, ktorá ďalej podporuje správnosť jeho názoru o tom,
že žalobcovia nepodali správny typ žaloby. V taktom prípade sa totiž mali proti rozhodnutiu katastra
odvolať, resp. vec riešiť v rámci správneho súdnictva, eventuálne v medziach z. č. 514/2003 Z. z. Ďalšie
pochybnosti o správnosti podanej žaloby vyvoláva tvrdenie žalobcov, že bolo porušené ich ústavné právo
vlastniť majetok, pretože on ich toto právo neporušil a keď ho niekto porušil, to mohol byť len na to
oprávnený štátny orgán, pričom ochrany tohto svojho práva sa žalobcovia môžu domáhať nie na nemu,
ako fyzickej osobe, ale ústavnou sťažnosťou voči tomu, kto ich to právo porušil. Aj z týchto podstatných
dôvodov považuje nim podané odvolanie za plne dôvodné a preto navrhol, aby od volací súd o ňom
rozhodol v zmysle jeho petitu.
6.Žalovaný po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom ako odvolací súd vrátil
vec súdu prvej inštancie na odstránenie procesnej vady, sa písomne vyjadril  (č. l. 96) a má za
to, že odvolanie voči uzneseniu označeného súdu hore uvedenej sp. zn. zo 6.3.2019 tak, ako ho
vzniesol podaním z 19.3.2019 len na základe skutočností, ktoré vyplývali z citovaného uznesenia, je
zjavne dôvodné. Ani zo žaloby (vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nevyplývajú
žiadne ďalšie také skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného odvolania. Po oboznámení sa
s uvedeným materiálom by nad rámec podaného odvolania, či podania z 23.5.2019 snáď dodal toľko,
že až žalobcovia argumentujú (aj) § 42b ods.2 OZ, táto právna norma nemá vôbec žiaden dopad na
prejednávanú vec. Rád by tu poukázal na skutočnosť, že uvedený paragraf rieši otázku odporovateľnosti
právnych úkonov, v danom prípade ale nejde o vec, ktorú by bolo možné riešiť v rámci odporovateľnosti
práv neho úkonu. Ako to vyplýva z § 42a ods.1 OZ, do kategórie odporovateľných právnych úkonov
spadajú právne vzťahy vzniklé medzi veriteľom a dlžníkom, pričom veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči
nemu právne neúčinné. Je evidentné, že medzi nim a žalobcami nevznikol nikdy žiaden takýto právny
vzťahy (dlžník - veriteľ). Aj z týchto podstatných dôvodov navrhol, aby odvolací súd o podanom odvolaní
rozhodol v zmysle jeho petitu.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Tento dôvod odvolací súd posudzoval vo vzťahu k jeho I. výroku.
9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky  možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
10.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
12.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu



rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
13.Procesná vada, ktorá spočívala v nedoručení návrhu na nariadenie neodkladného  opatrenia
nezakladala odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, lebo táto nastala až po vydaní napadnutého
uznesenia a teda nemala vplyv na jeho rozhodnutie. Je pravdou, že bola nedoručením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia došlo k porušeniu procesných práv žalovaného, čo ale bolo
odstránené súdom prvej inštancie. V čase rozhodovania odvolacieho súdu takáto vada už neexistovala.
Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že
došlo k porušeniu jeho  práva na spravodlivý proces.
14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
15.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
16.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
18.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods.2) možno doplniť
nasledovné:
19.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.



20.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21.Podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22.Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23.Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
24.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
25.Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. Pomery, ktoré majú byť
neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov a súčasne je nevyhnutné
zdôrazniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne.
26.Je potrebné zdôrazniť, že síce právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri
zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak § 326 ods.1 dáva zreteľne
najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že
subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý
odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení.
27.Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri
ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
(konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili.
Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto
zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení
navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver
o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky
v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134-135).
28.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).
29.K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia nijako nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne im
hroziacej ujmy a nepreukázali ani potrebu bezodkladne upraviť pomery ani obavu, že prípadná exekúcia
by bola ohrozená a neosvedčili danosť svojho práva odvolací súd poukazuje skutkový stav, ktorý
existoval v čase vydania rozhodnutia a síce, že nehnuteľnosť zmenila vlastníka v priebehu 4 mesiacov
dva krát, pričom žalovaný nehnuteľnosť v súčasnosti prenajíma E. E., ktorý predaj nehnuteľnosti v mene
vlastníkov zabezpečil. Z tohto stavu je zrejmé, že dochádza k disponovaniu s nehnuteľnosťou ako jej
prevádzaním, tak aj ďalším zaťažovaním, preto existuje naliehavý dôvod na dočasnú úpravu pomerov
a to práve spôsobom, ktorý bol nariadený neodkladným opatrením (zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s nehnuteľnosťou alebo akéhokoľvek konania týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti).
30.Ostatné námietky žalovaného týkajúce sa skutkových okolností a ich právneho posúdenia v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu byť posudzované, lebo tie budú predmetom dokazovania a
rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že nejde o konečné
a pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia.



31.Žalobcovia splnili všetky náležitosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, preukázali
svoj pomer k veci, potrebu bezodkladne upraviť pomery, pričom nariadeným neodkladným opatrením
žalobcovi nevznikne žiadna nenapraviteľná ani neprimeraná ujma.
32.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33.O trovách tohto konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým bude konanie končiť.
34.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/6/2019", "guid": "68b64510-98ed-454d-aab2-8e6849f897f7:eb4090b8-949c-4164-bd5b-1b84d90981cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}