{"guid": "adb302f7-b416-4ac5-91c2-80c88afb2e22:8efbd92b-74d0-4c04-9878-8b44db9faf49", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4", "spisova_znacka": "7S/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/84/2017 z 7. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 7. júla 2020, sp. zn. 7S/84/2017, ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4", "identifikacne_cislo": "7017200748", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8efbd92b-74d0-4c04-9878-8b44db9faf49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200748
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: MMB Built, s. r.
o., so sídlom Košice, Thurzova 6, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Gajdošechom, AK Košice,
Krmanova 14, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Košice, Železničná 1, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.05.2017 č. 100939167/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Košice zo dňa 17. 05. 2017 č. 100939167/2017
a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi  p r i z n á v a  proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2017 č. 100939167/2017 žalovaný podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH) rozhodol o tom, že
žalobcu ako daňový subjekt neregistruje a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydáva.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dňa 24. 01. 2014 podal žalobca ako daňový subjekt
oznámenie č. 9800302/5/304312/2014 o tom, že sa stal platiteľom dane podľa § 4 ods. 4 zákona
o DPH od 14. 01. 2014 na základe rozdelenia spoločnosti, pričom projekt rozdelenia spoločnosti,
preukazujúci uvedenú skutočnosť, predložil žalobca dňa 11. 02. 2014. Na základe výzvy daňový subjekt
zapožičal žalovanému doklady uvedené v potvrdení o zapožičaní dokladov zo dňa 12. 03. 2014, pričom
žalovaný preveril a porovnal skutkový stav s údajmi uvedenými v oznámení a predložených dokladoch
v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH. V zmysle naposledy citovaného zákonného ustanovenia sa
platiteľom stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,
a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Tento platiteľ je povinný daňovému úradu v lehote
do 10 dní od vzniku tejto skutočnosti oznámiť skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom a
v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Ak daňový úrad zistí, že údaje
v oznámení a dokladoch sú pravdivé a správne, platiteľa zaregistruje a vydá mu osvedčenie o
registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia
skutočnosti a dokladov dosvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o
tom rozhodnutie proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak žiadateľ o registráciu nevie uskutočňovanie
zdaniteľných obchodov jednoznačne preukázať, prípadne ak predložené dôkazy tieto skutočnosti
preukazujú nedostatočne, prípadne ak sú aktivity žiadateľa o registráciu vykonávané iba s cieľom získať
daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu, žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty
správca dane nevyhovie. V danom prípade správca dane preveroval, či má daňový subjekt postavenie
zdaniteľnej osoby.



3. Posúdením projektu rozdelenia zlúčením z ekonomického hľadiska bolo zistené, že projekt bol
spísaný 13. 12. 2013 do notárskej zápisnice č. N 1163/2013, Nz 55680/2013, NCRIs 5644/2013
podľa § 69 a nasledujúcich  a § 152b Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že zánik
spoločnosti bez likvidácie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, upravuje obchodný zákonník v § 69. Jeden
z dvoch možných spôsobov rozdelenia spoločností je rozdelenie zlúčením, ktoré bolo aplikované aj v
danom prípade a toto sa riadi odsekom 4 citovaného zákonného ustanovenia. Rozdelenie spoločnosti
zlúčením je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti,
pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti a tieto sa stávajú
právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa žalovaný
zaoberá hodnotením predmetného projektu rozdelenia spoločnosti Economy m.b., s. r o., Košice ako
zanikajúcej spoločnosti, ktorý upravuje rozdelenie tejto spoločnosti na 3 časti a tieto časti sú predmetom
zlúčenia z existujúcimi subjektmi ako nástupníckymi spoločnosťami, konkrétne spoločnosťami PB White,
s. r. o., Košice, MMB Built, s. r. o., Košice a SETUP agency, s. r. o., Košice. Podľa časti I. projektu
- Predmet projektu, predmetom tohto projektu je rozdelenie zanikajúcej spoločnosti zlúčením a  to
na už existujúce nástupnícke spoločnosti, úprava procesu rozdelenia zlúčením, dopad rozdelenia
zlúčením na majetkové a vlastnícke vzťahy zúčastnených spoločností a ďalšie otázky súvisiace s týmto
procesom. V časti II. projektu - Základné údaje o zúčastnených spoločnostiach pred ich zlúčením uvádza
údaje o stave majetku, záväzkov a vlastného imania zúčastnených spoločností k 31. 08. 2012 pred
rozdelením. Konštatoval, že spoločnosti PB White, s. r. o., Košice, a MMB Built, s. r. o., Košice, sú
novovzniknuté spoločnosti, ktoré do zlúčenia s časťami rozdelenej spoločnosti nevykonávali žiadnu
činnosť a neboli platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Zlúčením s rozdeľovanou spoločnosťou mohol
byť sledovaný osobitný účel - nadobudnutie postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Konštatoval,
že v súlade s § 69 ods. 9 Obchodného zákonníka projekt rozdelenia musí obsahovať aj pravidlá
rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov. Ide o sledovanie cieľa,
aby žiaden zo spoločníkov zanikajúcej spoločnosti nebol na svojich právach ukrátený a aby mu bol
v nástupníckej spoločnosti pridelený podiel zodpovedajúci jeho vlastníckym právam vychádzajúcim z
vnesenej hodnoty rozdeľovanej spoločnosti. V danom prípade projekt neobsahuje žiadne pravidlá, na
základe ktorých by boli určené podiely jediného spoločníka Y. F. v nástupníckych spoločnostiach. Uvádza
len konštatovanie, že podiel na základnom imaní a výška peňažného vkladu každého spoločníka v
nástupníckych spoločnostiach zostáva zachovaná podľa stavu ku dňu účinnosti rozdelenia zlúčením.

4. Ide o neštandardný postup. Podľa výkladu k Obchodnému zákonníku právna úprava neustanovuje,
ako sa majú určiť podiely spoločníkov zrušenej spoločnosti v nástupníckych spoločnostiach. Výslovne
nestanovuje ani to, že všetci spoločníci musia nadobudnúť podiely vo všetkých nástupníckych
spoločnostiach. Rozhodujúcim je, aby výmenný pomer podielov zodpovedal zásade rovnakého
zaobchádzania a aby nedošlo k zneužitiu práva na úkor niektorých spoločníkov zrušenej spoločnosti.
Stanoviť výmenný pomer pre prevzatie podielov na predĺženej zanikajúcej spoločnosti je matematicky
nemožné. Žalovaný po vyhodnotení predmetného projektu konštatoval, že tento projekt je za
podmienok v ňom špecifikovaných projektom nerealizovateľným, zostaveným v rozpore so základnými
ekonomickými princípmi a zásadami obchodného práva. Jeho realizovaním boli dosiahnuté tieto
výsledky:
- pán Y. F. nie je spoločníkom v spoločnosti v predĺžení, táto zanikla bez likvidácie,
- záväzky a nevymožiteľné pohľadávky tvoriace negatívnu časť obchodného imania zaniknutej
spoločnosti boli presunuté do spoločnosti SETUP agency, s. r. o., Košice, v ktorej už pán Y. F. nie je
spoločníkom,
- z predĺženej spoločností bolí vyňaté motorové vozidlá. v prípade lízingu aj súvisiace záväzky ako aj iný
majetok a tieto boli presunuté do spoločností PB White, s. r. o., Košice a MMB Built, s. r. o., Košice, to
všetko na ťarchu zvýšenia predĺženia presunutého do spoločnosti SETUP agency, s. r. o., Košice,
- spoločnosť SETUP agency, s. r. o., Košice bola účasťou na projekte dovedená do stavu predĺženia.

5. Tieto úkony boli realizované s cieľom, aby právni nástupcovia nadobudli postavenie platiteľa dane
z pridanej hodnoty. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť, ktorá sa dostane do predĺženia,  speje k
likvidácii alebo je na jej majetok vyhlásený konkurz, príp. je povolená reštrukturalizácia, podľa osobitných
predpisov. Takáto spoločnosť, ktorej záväzky vysoko presahujú hodnotu obchodného majetku, je v
úpadku, nie je schopná pokračovať v podnikaní, rovnako ako v danej situácii ani jej právni nástupcovia.
V prípade, ak je na majetok úpadcu vyhlásený na návrh niektorého z veriteľov konkurz, je možné
speňažením tohto majetku aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávky veriteľov. V projekte rozdelenia
spoločnosti Economy m.b., s. r o., Košice, podľa ktorého len jeden z troch právnych nástupcov preberá



záväzky spoločnosti v predĺžení, nie je splnená zásada rovnakého zaobchádzania, pričom akt rozdelenia
spoločnosti, pri ktorom došlo k znevýhodneniu jednej z nástupníckych spoločností, je výsledkom
špekulatívneho a účelového konania spoločníka spoločnosti v predĺžení. Rozdelenie spoločnosti, ktorá
bola v predĺžení, zlúčením, bolo špekulatívne a účelové, s cieľom: vyhnúť sa speňažovaniu majetku
úpadcu likvidáciou, resp. vyhlásením konkurzu, zbaviť sa u dvoch z troch právnych nástupcov, na
úkor tretieho právneho nástupcu. záväzkov, ktoré evidovala spoločnosť, ktorá rozdelením zanikla a
získať postavenie platiteľa dane v nadväznosti na uplatnenie § 4 ods. 4 zákona o DPH  a to napriek
tomu, že ani spoločnosť, ktorá bola v predĺžení a už de facto nebola schopná podnikať, a ani obaja
právni nástupcovia (MMB Built, s. r. o., Košice a PB White, s. r. o., Košice), ktorí sa v dôsledku
uvedeného špekulatívneho rozdelenia spoločnosti zlúčením stali právnymi nástupcami bez prevzatia
záväzkov, nevykonávali pred zlúčením ekonomickú činnosť ani nepreukázali akýmikoľvek dôkazmi
zámer ekonomickú činnosť vykonávať, čím nepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby. Vyhodnotiac
uvedené skutočnosti, žalovaný žiadosti o registráciu žalobcu nevyhovel.

6. Žalobou zo dňa 28. 07. 2017, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. 07. 2017,
sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie majúc za to, že žalovaný na danú vec aplikoval nesprávny výklad podmienok, ktoré
musia byť splnené pre vznik postavenia platiteľa DPH zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH,
neprimerane použil úvahu a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, porušil zásady daňového konania,
ktoré v danom prípade absentovalo. Poukázal na to, že v predmetnej veci už bolo vydané rozhodnutie
dňa 21. 03. 2014, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že žalobcu neregistruje a osvedčenie o dani z pridanej
hodnoty nevydáva a ktoré bolo na základe žalobcom podanej žaloby Krajským súdom v Košiciach v
konaní, vedenom pod sp. zn. 7S/62/2014, rozsudkom zo dňa 27. 04. 2016, zrušené a vec bola vrátená
žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že z obsahu
administratívneho spisu žalovaného nevyplývajú skutočnosti obsahujúce vážne nepriame dôkazy
umožňujúce objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre DPH, ktoré
by bolo pridelené žalobcovi ako zdaniteľnej osobe, bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Následne
vydal žalovaný preskúmavané rozhodnutie, ktoré žalobca považuje za nezákonné z už uvedených
dôvodov. V súvislosti s nesprávnym výkladom podmienok, ktoré musia byť splnené pre vznik postavenia
platiteľa DPH v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH, žalobca uviedol, že smer posudzovania podmienok
pre vydanie osvedčenia pre DPH, zvolený žalovaným, ktorý sa zaoberal hodnotením obsahu projektu
rozdelenia spoločnosti Economy m.b., s. r. o., Košice, prekračuje medze stanovené pre ďalšie konanie
po tom, čo bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného rozsudkom Krajského súdu zrušené. V danom
prípade podľa názoru žalobcu žalovaný opomenul aplikovať judikatúru Najvyššieho súdu a Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá bola citovaná v rozsudku Krajského súdu a touto sa vôbec nezaoberal. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2015 sp. zn.
4 Sžf/76/2014, v ktorom sa Najvyšší súd zaoberal otázkou právneho nástupníctva v prípade rozdelenia
spoločností a dopadom tejto právnej skutočnosti na registráciu a vydanie osvedčenia pre DPH, kde
poskytol relevantný výklad citovaného zákonného ustanovenia v spojení s ďalšími ustanoveniami
zákona o DPH, ako aj zákona o správe daní. Z citovaného rozsudku vyplynulo, že zákon o DPH vo
svojom ustanovení § 4 ods. 6 od 01. 10. 2012 upravuje prípady, kedy sa zdaniteľná osoba stáva
platiteľom dane zo zákona, pričom zo zákona sa platiteľom dane stáva aj zdaniteľná osoba, ak je
právnym nástupcom platiteľa dane, ktorý zanikol bez likvidácie dňom, keď sa stala právnym nástupcom.
Podľa názoru Najvyššieho súdu na prechod práva stať sa platiteľom DPH postačuje v tomto prípade
len splnenie zákonnej podmienky, aby právny predchodca dotknutého subjektu zanikol bez likvidácie.
V prípade osvojenia si výkladu žalovaného by z procesu prechodu uvedeného práva boli ako právni
nástupcovia vopred vylúčené všetky novovzniknuté subjekty. Ak žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil
preverovaním, čí má daňový subjekt postavenie zdaniteľnej osoby inak, ako preverením a porovnaním
skutkového stavu s údajmi uvedenými v oznámení a dokladoch predložených spolu s týmto oznámením,
tak žalovaný evidentne vybočil z medzí upravených citovaným ustanovením.

7. V súvislosti s neprimeraným použitím voľnej úvahy žalovaného a nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia žalobca poukázal na to, že v danom prípade boli všetky predložené doklady pravdivé a
správne a ak bol správca dane iného názoru, mal tento svoj postoj riadne v rozhodnutí odôvodniť.
Podľa jeho názoru ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o DPH nedáva správcovi dane priestor pre voľnú
úvahu o tom, či daňový subjekt spĺňajúci podmienky uvedené v § 4 ods. 4 zákona o DPH zaregistruje
alebo nie. Poukázal na to, že rešpektuje právo správcu dane vykonať dokazovanie v záujme preverenia
toho, či identifikačné číslo pre DPH nebude použité s cieľom dopustiť sa podvodu, pritom však ale



platí, že na to, aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu individuálnym číslom mohlo považovať
za primerané cieľu spočívajúcemu prechádzaniu podvodom, musí spočívať na vážnych nepriamych
dôkazoch, umožňujúcich objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre
DPH pridelené tejto zdaniteľnej osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Takéto rozhodnutie
sa musí zakladať na celkovom posúdení všetkých okolností danej veci a dôkazoch, ktoré boli získané v
rámci overovania informácii poskytnutých dotknutým podnikom. V danom prípade však žiadne dôkazy,
ktoré by nasvedčovali nekalým úmyslom žalobcu v súvislosti so zneužitím registrácie pre DPH neboli a
ani v odôvodnení svojho rozhodnutia ich žalovaný neuvádza. Odôvodnenie rozhodnutia o neregistrácii
u žalobcu nie je možné považovať za dostatočné.

8. Žalobca tiež poukázal na to, že odôvodnenie žalovaného vychádza z posúdenia niektorých ustanovení
projektu rozdelenia a premisy, že žalobca sa z pohľadu prechodu jednotlivých zložiek majetku a
záväzkov zaniknutej spoločností dostal do predĺženia. Na tejto premise stavia celý zvyšok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Závery, ktoré prijíma však nemajú žiadne opodstatnenie a je evidentné,
že pojmy s ktorými žalovaný pracuje ani nevyhodnocuje podľa relevantnej právnej normy. Vyššie
citované premisy zadefinované žalovaným nemajú právne ani skutkové opodstatnenie. V danom prípade
žalovaný dostatočne nepreukázal existenciu dôvodov, na základe ktorých by bolo možné urobiť záver o
tom, že existuje dôvodné riziko zneužitia identifikačného čísla pre DPH žalobcom. Skutočnosti uvedené
žalovaným nemajú povahu dôvodov spôsobilých preukázať riziko zneužitia identifikačného čísla pre
DPH. V závere žaloby poukázal na to, že žalovaný po zrušení prvého preskúmavaného rozhodnutia
nevykonal žiadne konanie a ku skutočnostiam, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia nedal žalobcovi
žiadnu možnosť zaujať relevantné stanovisko.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 12. 2017 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť
zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Zhodne ako v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia popísal zistený skutkový stav veci a rovnako realizoval rozbor projektu
rozdelenia spoločnosti Economy m.b., s. r. o., Košice. Zdôraznil, že za platiteľa dane možno registrovať
len zdaniteľnú osobu bez ohľadu na to, z akého dôvodu by mal byť daňový subjekt zaregistrovaný ako
platiteľ dane v zmysle ustanovenia § 4 zákona o DPH. Zdôraznil, že zdaniteľnou osobou je v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú
činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Pojmami zdaniteľná osoba a
ekonomická činnosť sa v nadväznosti na vymedzenie uvedené v smernici Rady 77/388/EHS (nahradená
smernicou Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006), pravidlá ktorej boli transponované do zákona o DPH,
zaoberal vo viacerých konaniach a pri posudzovaní rôznych druhov činnosti Súdny dvor Európskej
únie, z judikatúry ktorého vyplýva záver, že za vykonávanie ekonomickej činnosti sa okrem iného
považujú aj prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov, avšak toto
vopred nevylučuje, aby daňové úrady nemohli vyžadovať vyhlásenie o zámere podporené relevantnými
dôkazmi. Zdaniteľnú osobu, ktorá podala žiadosť o registráciu platiteľa DPH alebo ktorá oznámila,
že sa stala platiteľom DPH zo zákona daňový úrad zaregistruje. Ak sa nepreukáže postavenie
osoby, ako zdaniteľnej osoby, daňový úrad takúto osobu nezaregistruje. Žalovaný vychádzajúc z
predloženej analýzy projektu rozdelenia spoločnosti Economy m.b., s. r. o., Košice konštatoval, že ak
právny nástupca tejto spoločnosti, platiteľa dane, v čase keď došlo k rozdeleniu spoločnosti zlúčením,
nebol zdaniteľnou osobou z dôvodu, že nevedel preukázať vykonávanie podnikania ani prípravu na
podnikanie v konkrétnej zamýšľanej oblasti a súčasne ani spoločnosť, ktorá bola v predĺžení a ktorej
právnym nástupcom sa v zmysle uvedeného projektu stal, rovnako nevykonával a ani nebola schopná
vykonávať ekonomickú činnosť, nesplnil predpoklad na priznanie postavenia platiteľa dane. V súvislosti
s argumentáciou žalobcu, opierajúcou sa o rozsudok NS SR 4 Sžf 76/2015, poukázal na to, že zákon
o DPH ani judikatúra Súdneho dvora EÚ neustanovujú konkrétne dôkazy na preukázanie postavenia
právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako zdaniteľnej osoby. Predložené dôkazy majú čo najúplnejšie
a najpresvedčivejšie preukazovať postavenie zdaniteľnej osoby v nadväznosti na konkrétny charakter
podnikania. Analýzou predmetného projektu rozdelenia, v nadväznosti na ktorý právny nástupcovia
zapísaní v obchodnom registri podali oznámenie v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH, správca dane
objasnil a preukázal účelovosť a špekulatívnosť daného projektu rozdelenia, ktorý popieral akékoľvek
ekonomické princípy a bol vytvorený v rozpore so zásadami obchodného práva, ako ich upravuje
Obchodný zákonník a na tomto závere žalovaný zotrváva. Závery, ktoré vyslovil Súdny dvor EÚ vo veci
C-527/11 Ablessio SIA, nie je možné stotožňovať s okolnosťami vo veci predmetnej žaloby.  Žalovaný
zároveň uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7S/62/2014 - 37 bol zaviazaný vykonať
analýzu projektu rozdelenia, ktorú vykonal a na základe je výsledkov posudzoval, či daný projekt



nesie znaky ekonomickej logiky podľa Obchodného zákonník ako aj zákona o účtovníctve alebo je
vypracovaný tak, že je možné zo spôsobu jeho vypracovania vyvodzovať aj iný účel ako zámer podnikať
v zmysle definovanom v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že právnou normou v
danom prípade je § 36 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikatelia zapísaní v Obchodnom
registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov
čistého obchodného imania. Preto prisudzovanie pojmom definovaným v § 6 Obchodného zákonníka
rovnaký obsah, ako pojmom používaným v účtovníctve nemôže byť nezmyslom; samotný Obchodný
zákonník ustanovuje povinnosť účtovať o obchodnom majetku, záväzkoch i čistom obchodnom imaní -
ktoré je ich rozdielom. Navyše žalovaný v analýze projektu rozdelenia pojem vlastné imanie nestotožňuje
s pojmom obchodné imanie a na strane 3 rozhodnutia jasne uvádza, že pod pojmom obchodné imanie
alebo imanie sa v súlade s Obchodným zákonníkom rozumie súbor obchodného majetku a záväzkov.
Zdôraznil, že zákon o účtovníctve v § 27 ods. 1 písm. c) vyslovene prikazuje oceniť majetok a záväzky v
obchodných spoločnostiach, zanikajúcich bez likvidácie, reálnou hodnotou. Hodnota majetku a záväzkov
sa v účtovnej závierke zanikajúcej spoločnosti oceňuje reálnymi, nie účtovnými hodnotami a projekt
rozdelenia používa hodnoty majetku a záväzkov v reálnom ocenení, preto majetok aj keď plne odpísaný
má mat' v účtovnej závierke zostavenej na účely zániku bez rozdelenia priradenú reálnu hodnotu.
Ak je postup pri zániku bez likvidácie vykonaný v súlade s Obchodným zákonníkom a zákonom o
účtovníctve, potom hodnota čistého obchodného imania zanikajúcej spoločnosti a hodnota vlastného
imania zanikajúcej spoločnosti je zhodná. Pri analýze projektu žalovaný hodnotil a používal pojmy tak,
ako ich uvádza samotný projekt a preto námietku žalobcu v tejto súvislosti bez poukázania na konkrétne
nesprávne tvrdenie považuje za neakceptovateľnú. Rovnako zotrval na svojom tvrdení, že rozdeľovaná
spoločnosť bola v predĺžení s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, z obsahu ktorého vyplýva, že predĺžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo
podľa osobitného predpisu,  má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu
jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo
z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na
očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo
v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti (§ 408a Obchodného zákonníka) ani suma záväzkov, ktoré by sa
v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, zhodne ako v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia špecifikoval výsledky analýzy vyplývajúce z realizácie predmetného projektu a zopakoval
aj závery na základe ktorých konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku postavenia zdaniteľnej osoby.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že
toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

11. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 24.1.2014 bolo žalovanému
doručené podanie žalobcu zo dňa 16. 01. 2014, označené ako Oznámenie v zmysle § 4 ods. 4 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ev.č.9800303/5/304312/2014), z ktorého vyplýva, že žalobca
sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože je právnym nástupcom platiteľa dane spoločnosti
Economy m.b., s.r.o., IČO: 36 577 731, IČ DPH: SK2021806017 so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice,
ktorý zanikol bez likvidácie. Právnym nástupcom platiteľa sa stal v dôsledku rozdelenia zlúčením dňa
14.1.2014. Prílohou oznámenia boli kópie výpisov z obchodného registra Okresného súdu Košice I
spoločnosti MMB Built, s.r.o. (oddiel: Sro, vložka číslo: 33064/V ) a Economy m.b., s.r.o. (oddiel: Sro,
vložka číslo:14720/V).

12. Na základe uvedeného oznámenia bolo v súlade s ust. § 4 ods. 4  v nadväznosti na ust. § 3 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH) začaté
registračné konanie v súlade s ustanovením § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok).

13. Z úradného záznamu žalovaného zo dňa 21. 02. 2014 súd zistil, že zamestnanci správcu dane dňa
20.02.2014 vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti žalobcu podľa výpisu z Obchodného
registra a zistili, že táto spoločnosť sídli v Košiciach na Thurzovej ul. č. 6 v dome, kde pri vchode do
domu má svojim obchodným menom označenú schránku a tabuľu s názvom spoločnosti V uvedenom
čase v dome nebol nikto prítomný.



14. Dňa 26. 02. 2014 bola žalobcovi doručená výzva č. 9800302/5/706725/2014 zo dňa 21. 02. 2014
na predloženie dôkazov preukazujúcich rozhodujúce skutočnosti na preverenie opodstatnenosti jeho
registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH) v lehote 8 dní od doručenia výzvy, a to konečnú súvahu
spoločnosti Economy m.b. s.r.o., počiatočnú súvahu, účtovný denník od vzniku spoločnosti, hlavnú knihu
od vzniku spoločnosti, faktúry prijaté a vystavené od vzniku spoločnosti, pokladničné doklady prijaté a
vystavené od vzniku spoločnosti, zmluvy a i., ktoré doklady boli predložené dňa 12. 03. 2014, ako to
vyplýva z potvrdenia o ich zapožičaní.

15. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14. 03. 2014 vyplýva, že v uvedený deň sa na Daňový
úrad Košice dostavil prokurista žalobcu Y. F., ktorý do zápisnice k predmetnej žiadosti uviedol, že daňový
subjekt sa bude zaoberať stavebnou činnosťou, pričom k uvedenému dňu spoločnosť neprekročila obrat
pre povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1zákona o DPH, nemá prijaté ani vystavené faktúry.

16. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Economy m.b., s.r.o., IČO: 36 577 731, so sídlom
Thurzova 6, Košice súd zistil, že táto spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 20. 03. 2004
a z tohto vymazaná dňa 14. 01. 2014. Táto bola rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 13. 12. 2013 zrušená bez likvidácie ku dňu 13. 12. 2013 a zanikla v dôsledku rozdelenia na tri
nástupnícke spoločnosti s ručením obmedzeným:
- MMB Built, s.r.o., Thurzova 6, 040 01 Košice
- PB White, s.r.o., Thurzova 6, 040 01 Košice
- SETUP agency, s.r.o., Žilinská 546/8, 040 11 Košice .

17. Súčasťou  administratívneho spisu je aj notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v
Košiciach dňa 13. 12. 2013 č. N 1163/2013, Nz 55680/2013, NCRls 56443/2013 za účasti konateľov
obchodných spoločností Economy m.b., s.r.o., PB White s.r.o., MMB Built s.r.o. a SETUP agency,
s.r.o., ktorí  žiadali, aby do notárskej zápisnice bol vpísaný projekt rozdelenia obchodnej spoločnosti
Economy m.b., s.r.o., s nástupníckymi organizáciami PB White, s.r.o., MMB Built, s.r.o a SETUP
agency, s.r.o. Predmetom projektu je rozdelenie zanikajúcej spoločnosti zlúčením na už existujúce
nástupnícke subjekty, úprava procesu rozdelenia zlúčením, dopad rozdelenia zlúčením na majetkové
a vlastnícke vzťahy zúčastnených spoločností a ďalšie otázky súvisiace s týmto procesom. Z tejto
zápisnice vyplýva, že zúčastnené spoločnosti mali pred podpisom notárskej zápisnice k dispozícii aj
účtovné závierky zanikajúcej spoločnosti Economy m.b., s.r.o., za posledné tri roky, priebežné účtovné
závierky zúčastnených spoločností k 31. 08. 2013. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, v akom
rozsahu prešli majetkové práva zanikajúcej obchodnej spoločnosti na nástupnícke subjekty, pričom na
žalobcu prešlo (viď. časť V. bod 3 písm. b) a bod 4 písm. b)  motorové vozidlo Audi Q5 v celkovej hodnote
32 729,06 Eur a záväzky - bankový úver v celkovej výške 18 352,25 Eur.

18. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zároveň zistil, že na základe žiadosti žalobcu o
registráciu na DPH podanej podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH, bolo tomuto dňa 09. 05. 2014 vydané
osvedčenie o registrácii pre DPH, na základe ktorého sa stal platiteľom DPH od 09. 05. 2014. Uvedené
vyplýva z úradného záznamu zo dňa 09. 05. 2014.

19. Na pojednávaní dňa 10. 06. 2020 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe z dôvodov v
nej uvedených. Zároveň poukázal na to, že vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti, ktorá
zanikla, sú správcom dane realizované daňové kontroly, pričom posledným zdaňovacím obdobím, ktoré
sa preveruje, je obdobie mesiaca január 2014, t. j. obdobie, kedy ešte existovala spoločnosť Economy
m.b., s. r. o., Košice a daňové kontroly sa vedú vo vzťahu k nástupníckemu subjektu SETUP agency,
s. r. o., Košice. Nie je vylúčené, že tieto budú vedené aj voči ďalším nástupníckym subjektom, pričom
teoreticky je možné, že u žalobcu by mohol vyť vyrubený rozdiel na DPH za predmetné zdaňovacie
obdobie, čo odporuje danej situácii, ktorá bola vytvorená umelo. Preto žiadal, aby správny súd rozhodol
v zmysle žalobného petitu.

20. Zástupca žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, sa na uvedené
pojednávanie nedostavil, pričom tento svoju neúčasť na ňom vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 09.
06. 2020, v ktorom nepožiadal o jeho odročenie. Preto správny súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie
vykonal v jeho neprítomnosti.



21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky
tejto činnosti.

22. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“)
sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov
a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú
ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za
podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania
príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho
využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak
sa manželia nedohodnú inak.

23. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo
časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo
dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym
nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom.
Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo
prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat
podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od
dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej
sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady
osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a
dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje
platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich
dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový
úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich
vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou
úpravou.

25. Správny súd sa nestotožňuje so závermi a argumentáciou žalobcu, pokiaľ ide o nesprávny právny
výklad podmienok, ktoré musia byť splnené pre vznik postavenia platiteľa DPH zo zákona v zmysle § 4
ods. 4 druhá veta zákona o DPH a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 18. 06. 2015
sp. zn. 8 Sžf/35/2014, z obsahu ktorého vyplýva, že NS SR sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý
z ustanovenia § 4 ods. 4 a 5 zákona o DPH vyvodil, že pre DPH možno registrovať iba zdaniteľnú osobu.
Pri posudzovaní žiadosti o registráciu DPH v prípade, ak žiadateľ nedosahuje zákonom stanovený obrat,
je nevyhnuté od daňového subjektu žiadať dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti alebo dôkazy
preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť, ktorými môžu byť vynaložené investičné
náklady, využívanie priestorov na podnikanie, zamestnávanie zamestnancov, výška a skladba obratu
a pod. Správca dane je povinný vyhodnotiť všetky predkladané, resp. získané dôkazy jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti so zámerom registrovať iba žiadateľov, ktorí majú záujem o reálne podnikateľské
zámery. Len zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť môžu nadobudnúť postavenie platiteľa
DPH a to na základe ich žiadosti o dobrovoľnú registráciu alebo po dosiahnutí obratu z ekonomickej
činnosti, resp. zo zákona. V tejto súvislosti poukázal na vysvetlenie pojmov ekonomická činnosť a
zdaniteľná osoba Súdnym dvorom EÚ, napríklad v rozsudku C-230/94 Enkler, v zmysle ktorého konanie,
u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého účelom je nadobudnutie postavenia
platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanej dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá.
Overenie skutočnosti, či žiadateľ vykonáva v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH nezávislé
ekonomickú činnosť nie je v rozpore so smernicou Rady 2006/112/ES a ustálenou judikatúrou Súdneho
dvora, z ktorej vyplýva právo členských štátov zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov
na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím
na zásadu proporcionality, so zamedzením neprimeraného zásahu  do práv platiteľov DPH na vrátenie
DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečením ich zdaniteľných plnení na vstupe. Automatická
registrácia všetkých žiadateľov zapísaných do obchodného alebo iného registra bez overenia, či ide



o zdaniteľnú osobu, by nebola v súlade s cieľom sledovaným smernicou. Postup žalovaného v tejto
súvislosti preto nie je možné považovať za rozporný s výkladom podmienok pre registráciu v zmysle §
4 ods. 4 zákona o DPH, uvedené neodporuje ani rozsudku NS SR, na ktorý poukazuje žalobca v bode
6 žaloby (4 Sžf 76/2014). Iba v prípade, že registrovanou má byť zdaniteľná osoba, ak by žalovaný
odmietol ju registrovať, musel by v zmysle už v predchádzajúcom rozhodnutí súdu uvedenej judikatúry
preukázať vážne nepriame dôkazy, ktoré by umožňovali objektívne konštatovať pravdepodobnosť
zneužitia prideleného identifikačného čísla s cieľom dopustiť sa podvodu.

26. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, ktorá sa týka neodôvodnenosti posudzovania
projektu rozdelenia v zmysle bodu 10 žaloby, pretože ako to vyplýva z obsahu predmetného projektu
rozdelenia, pojmy v ňom uvedené korešpondujú s pojmami Obchodného zákonníka i zákona o
účtovníctve a v tejto súvislosti sa súd stotožňuje s argumentáciou obsiahnutou na strane 5 vyjadrenia
žalovaného s tým, že § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve prikazuje oceniť majetok a
záväzky v obchodných spoločnostiach zanikajúcich bez likvidácie reálnou hodnotou a nie hodnotou
účtovnou. V tomto prípade ide v podstate o všeobecnú námietku, ktorú žalobca nekonkretizuje, ktorého
majetku sa týka. Správny súd sa stotožňuje aj s argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa predĺženia
spoločnosti, ktorá bola rozdelená bez likvidácie, resp. ktorá zanikla bez likvidácie, pretože uvedené
vyplýva z predloženého projektu rozdelenia spoločnosti. Podľa názoru správneho súdu v danom
prípade neboli porušené ani zásady daňového konania, pretože zrušením rozhodnutia žalovaného
pre jeho nepreskúmateľnosť pokračoval správny orgán v konaní iba vydaním nového rozhodnutia bez
zadováženia si ďalších podkladov, ku ktorým by mal žalobca mať právo sa vyjadriť.

27. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí detailne zaoberal projektom rozdelenia spoločnosti Economy
m.b., s. r. o., Košice a konštatoval, že rozdelenie uvedenej spoločnosti zlúčením bolo špekulatívne a
účelové, cieľom vyhnúť sa speňažovaniu majetku úpadcu likvidáciou, resp. vyhlásením konkurzu, zbaviť
sa u dvoch z troch právnych nástupcov na úkor tretieho právneho nástupcu záväzkov, ktoré evidovala
spoločnosť, ktorá rozdelením zanikla a získať postavenie platiteľa dane v nadväznosti na uplatnenie
§ 4 ods. 4 zákona o DPH i napriek tomu, že ani spoločnosť, ktorá bola v predĺžení a nebola schopná
podnikať, ani obaja právny nástupcovia MMB Built, s. r. o., Košice a PB White, s. r. o., Košice, ktorí
v dôsledku uvedeného rozdelenia spoločnosti zlúčením sa stali právnymi nástupcami bez prevzatia
záväzkov, nevykonávali pred zlúčením ekonomickú činnosť ani nepreukázali akýmikoľvek dôkazmi
zámer ekonomickú činnosť vykonávať, čím nepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby. Žalovaný,
teda svoj záver o tom že žalobca nie je zdaniteľnou osobou založil predovšetkým na vyhodnotení
predmetného projektu rozdelenia spoločnosti. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné
poukázať na to, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca predložil žalovanému na
jeho výzvu doklady špecifikované v potvrdení o zapožičaní dokladov zo dňa 12. 03. 2014 (okrem
iných aj účtovný denník, hlavná kniha, došlé faktúry, výdavkové a príjmové pokladničné doklady),
pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti z nich
vyplývajúce. Keďže uvedené doklady boli vrátené a v administratívnom spise sa v čase rozhodovania
súdu nenachádzali, správny súd nemal možnosť porovnať ich obsah so závermi žalovaného a aj
na základe uvedených dokladov, vychádzajúc z ich charakteru, verifikovať závery vyplývajúce z
predmetného projektu, ktorý sám o sebe podľa názoru súdu na preukázanie argumentácie žalovaného
nie je postačujúci.  Uvedené závery by bolo možné bez ďalšieho aplikovať vo vzťahu k spoločnosti
SETUP agency, s.r.o., na ktorú prešli záväzky a nevymožiteľné pohľadávky, tvoriace negatívnu časť
obchodného imania zaniknutej spoločnosti, čím sa táto spoločnosť účasťou na projekte dostala do stavu
predĺženia. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na už citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf 35/2014
z obsahu ktorého vyplýva, že za daných okolností pri posudzovaní podmienok pre registráciu na DPH je
potrebné vychádzať aj z dôkazov o vykonávaní ekonomickej činnosti alebo dôkazov preukazujúci zámer
začať vykonávať ekonomickú činnosť, ktoré si správca dane môže od daňového subjektu vyžiadať,
pričom nie je zrejmé, čo uvedené doklady preukazovali, resp. nepreukazovali. Vychádzajúc z uvedeného
považoval správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, čím došlo v
zmysle platnej judikatúry k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie.

28. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) správneho súdneho
poriadku pre jeho nespreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov jednohlasne ( § 139 ods. 4 SSP) zrušil.



29. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom
správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP).

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo  dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "adb302f7-b416-4ac5-91c2-80c88afb2e22:f2dd9efe-bfd5-435e-8ae9-591d541d29dd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4", "spisova_znacka": "7S/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/84/2017 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7017200748.4"}], "citovane_v": []}