Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/97/2018 z 26. 8. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. augusta 2020, sp. zn. 6S/97/2018, ECLI:SK:KSKE:2020:7018200748.2 Krajský súd Košice | 6S/97/2018 | ECLI:SK:KSKE:2020:7018200748.2 | 2020-08-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a9fac1e-cb59-45ed-9218-fc429cc3d5eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7018200748.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200748
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200748.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu
JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu STEEL MAXX, s.r.o. so sídlom
Štós 209, 044 26 Štós, IČO: 44 643 322, zastúpeného Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR,
s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, za ktorú koná Mgr. Marcel Biznár, konateľ a advokát,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101443749/2018 zo dňa 26.07.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.08.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom
Ústredného portálu verejnej správy dňa 15.08.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky 101443749/2018 zo dňa 26.07.2018, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého
stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva
v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku
o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100708404/2018 zo
dňa 10.04.2018 tak, že ho potvrdil. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho
rozhodnutia.

2. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi podľa § 68 ods.5, 6 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane v sume 105.562,30 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2012 (daň vyrubená podaným daňovým priznaním 386,50 eur, daň zistená správcom dane 105.175,80
eur a rozdiel dane 105.562,30 eur), zistený vykonanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január
- marec, máj - jún a august - december 2012.

3. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností rozhodol na základe skutkového stavu
zisteného správcom dane a jeho právnej argumentácie tak, že jeho rozhodnutie potvrdil. Vychádzal z
toho, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január - marec, máj -
jún, august - december 2012 a jej výsledky uviedol v Protokole o daňovej kontrole č. 20620317/2015 zo
dňa 05.08.2015 (zdaňovacie obdobia - október 2012, november 2012 a december 2012) a Protokole o
daňovej kontrole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 (zdaňovacie obdobia január 2012 - marec 2012,



máj 2012, jún 2012, august 2012, september 2012). Protokoly boli daňovému subjektu doručené dňa
24.08.2015 spolu s výzvou č. 20624638/2015 zo dňa 05.08.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. 20620329/2015. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote dňa 11.09.2015 vyjadril k zisteniam
uvedeným v protokole. Správca dane spísal Úradný záznam č. 102958308/2016, ktorého prílohou je
vyjadrenie splnomocneného zástupcu a dňa 20.04.2016 vydal rozhodnutie č. 102976580/2016, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 119.812,57 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2012.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 103619473/2016 zo dňa 28.07.2016 zrušil odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie. Po doplnení dokazovania
dňa 06.04.2017 správca dane predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie
za účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní.
V stanovený deň sa splnomocnený zástupca žalobcu nedostavil na pojednávanie, svoju neprítomnosť
neospravedlnil (Úradný záznam zo dňa 06.04.2017). Na podanie zo dňa 28.03.2017, ktoré nebolo
podané elektronickými prostriedkami správca dane neprihliadal (Oznámenie č. 345269/2017 zo
dňa 07.04.2017) a dňa 10.04.2017 vydal rozhodnutie č. 100598645/2017, ktorým vyrubil rozdiel
dane v sume 119.812,57 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012.
Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu opätovne odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím
č. 101618322/2017 zo dňa 24.07.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a
vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov správca
dane dňa 28.02.2018 predvolal splnomocneného zástupcu daňového subjektu na pojednávanie za
účelom oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní
(č. 100458908). Splnomocnený zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť na ústnom pojednávaní
a žiadne dôkazy nepredložil (Úradný záznam č. 100632899/2018 zo dňa 27.03.2018 a Úradný
záznam č. 100635639/2018 zo dňa 28.03.2018). Dňa 10.04.2018 správca dane vydal rozhodnutie č.
100708404/2018, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 105.562,30 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2012.

5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 43,
§ 49, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca deklaroval v podanom
daňovom priznaní dodanie tovaru - betonárskej ocele - s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov spoločnostiam: Waren Transport s.r.o., Veverkova 730/20,
Praha, ČR, IČ DPH CZ29278619 - faktúra č. 50120018, dátum dodania 08.02.2012 v sume 12.682,81
eur a faktúra č. 50120019, dátum dodania 08.02.2012 v sume 12.724,78 eur a HANlEL GROUP
CZ spol. s r.o., Koněvova 2660/141, Praha, IČ DPH CZ27791904 - faktúry č. 50120015-50120017,
50120020, 50120021, 50120023-50120026, 50120029-50120049 v celkovej sume 413.695,24 eur
(podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane).

6. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácii žiadosťami č. 9801403/51701243/2014 zo
dňa 21.02.2014 (Waren Transport s.r.o.) a č. 9801403/5/723978/2014 zo dňa 14.03.2014 (HANIEL
GROUP CZ spol. s r.o.) požiadal české daňové orgány o preverenie uskutočnenia intrakomunitárnych
dodávok pre uvedených odberateľov. Česká daňová správa v súvislosti so spoločnosťou Waren
Transport s.r.o. v odpovedi č. 381 00/14/Schm uviedla, že spoločnosť na adrese sídla spoločnosti
nemala žiadne označenie obchodného mena spoločnosti a ani sa v týchto priestoroch nikto z tejto
spoločnosti fyzicky nenachádzal. Spoločnosť Waren Transport s.r.o. je dlhodobo nekontaktná a zásielky
správcu dane nepreberá. Spoločnosť podala daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012, v ktorom deklarovala
nadobudnutie tovaru v sume 6.550.223,00 Kč. Spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012, v ktorom deklarovala nadobudnutie tovaru
vo výške 15.170.048,00 Kč. Daňové priznania za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2012 spoločnosť
nepodala ani na výzvu správcu dane. Za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 česká daňová správa
určila daň podľa pomôcok. Správcovi dane sa z týchto dôvodov nepodarilo preveriť, či sú splnené
podmienky § 43 ods.1 zákona č.. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko k uplatneniu
oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom
ako vlastník prejde na nadobúdateľa Waren Transport s.r.o. Nakoľko daňový subjekt Waren Transport
s.r.o. bol v sídle spoločnosti nekontaktný, so správcom dane nekomunikoval a na výzvy správcu dane
nereagoval, nepodarilo sa preveriť, či spoločnosť skutočne nadobudla tovar od spoločnosti STEEL
MAXX, s.r.o. v zdaňovacom období február 2012, či spoločnosť tento tovar ďalej predala, alebo ho
využila na svoju ekonomickú činnosť. Ďalej sa neporadilo správcovi dane preveriť, či spoločnosť



preverované faktúry uhradila v takej výške ako bolo deklarované na faktúrach. Nekontaktnosť českého
daňového subjektu a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie. Česká daňová
správa v súvislosti so spoločnosťou HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. v odpovedi č. 23184/14/Ska
uviedla, že spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla podľa obchodného registra
sa nenachádza a ani nevykonáva žiadnu činnosť. Na adrese sa nachádza spoločnosť, ktorá poskytuje
služby súvisiace s poskytovaním sídla, tzv. "Office house" - obchodná korporácia Smart Office, s.r.o.,
ktorej zamestnankyňa informovala správcu dane, že uzatvorená zmluva so spoločnosťou bola zo strany
obchodnej korporácie Smart Office, s.r.o. jednostranne vypovedaná v roku 2013. Ďalej z odpovede
vyplýva, že u spoločnosti prebiehajú postupy na odstránenie pochybnosti na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl a máj 2012, v ktorých v nebola zaplatená priznaná daňová povinnosť
vo výške 324.877,00 Kč. Na účte daňového subjektu správca dane eviduje nedoplatok v státisícoch
Kč. Správcovi dane bol nahlásený bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Na dokladoch predložených
správcovi dane na odstránenie pochybnosti na dani z pridanej hodnoty v období apríl a máj 2012 bolo
uvedené bankové spojenie: Raiffeisenbank a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Správcovi dane neboli
predložené doklady, z dôvodu, že kancelárie, kde sa nachádzali, boli údajne vykradnuté a zničené.
Spoločnosť HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z príjmov
za rok 2010 a posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012. V podanom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 spoločnosť vykázala nadobudnutie tovaru z
iného členského štátu v nulovej hodnote, t.z. že nadobudnutie od daňového subjektu STEEL MAXX,
s.r.o. nebolo priznané. Správca dane vyzýval český preverovaný subjekt k preukázaniu skutočností a k
doloženiu dokladov, preukazujúcich obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom STEEL MAXX, s.r.o.
Na výzvu spoločnosť nereagovala, na jednanie sa nedostavila a ani doklady nepredložila. Spoločnosti
bola dňa 04.12.2012 zrušená registrácia dane z pridanej hodnoty. Nekontaktnosť daňového subjektu a
neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie.

7. Správca dane skonštatoval, že odpovede českej daňovej správy nepotvrdili uskutočnenie
deklarovaných intrakomunitárnych dodávok. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z
predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez
reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov v zdaňovacom období február 2012 sa ukázali len ako
formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Z nasledovných zistení správca dane má za to, že dodávky
neboli uskutočnené tak, ako to deklaroval daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o., nakoľko podľa zistení
správcu dane právo nakladať ako vlastník neprešlo na zahraničných českých odberateľov HANlEL
GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. Daňový subjekt preukazoval dodanie tovaru faktúrami č.
50120015-50120021, 50120023-50120026, 50120029-50120049 a medzinárodnými nákladnými listami
(CMR), uvedenými na str. 8 rozhodnutia. CMR doklad nebol predložený k faktúre č. 50120020. Podľa
predložených dokladov bol prepravcom v prípade dodávok pre HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. M. O. -
PecharTrans. Správca dane preveroval vykonanie prepravy betonárskej ocele zo Slovenskej republiky
do Českej republiky uvedeným prepravcom v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a
Výzvou č. 9801403/5/5294428/2013 zo dňa 27.11.2013 požiadal o zaslanie detailného výpisu mýtnych
transakcií aj za mesiac február 2012 s vymedzenými úsekmi ciest, s označeným začiatkom a koncom
úseku a názvom, ktorý mu prislúcha pre prepravcu M. O. - PecharTrans, Térlicko 413, 735 42, ČR,
IČ DPH CZ811 0265130, ktorý bol deklarovaný na predložených CMR dokladoch, ktoré tvorili prílohu
faktúr vystavených pre odberateľov Waren Transport s.r.o. a HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a ktorý
prislúcha motorovým vozidlám s EČV (ťahač/náves), uvedeným v CMR dokladoch: XTX XXXX /. XTX
XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /.
XTX XXXX, XTXXXXX /. XTXXXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX, XTX XXXX /.
XTX XXXX, XTX XXXX /. XTX XXXX. Súčasťou odpovede č. 4412/20101/2013 zo dňa 14.01.2014
od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. je príloha "Výpis mýtnych transakcií vozidla" za požadované
obdobie február 2012 a požadované vozidlá, ktoré mali vo februári 2012 údajne uskutočniť prepravu
tovaru, pričom miesto nakládky malo byť v Čadci alebo Kysuckom Novom Meste byť následne dodaný
do ČR a vyložený v Ostrave alebo Jablonkove. Výpis mýtnych transakcií vozidiel poskytla spoločnosť
SkyToll, a.s., Bratislava na CD nosiči s označením všetkých úsekov ciest vrátane dátumu a času, kedy
preverované vozidlá jazdili vo februári 2012.

8. Správca dane porovnal údaje z prílohy od SkyToll, a.s. a údaje o jazdách podľa predložených
prepravných dokladov daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. Porovnaním bolo zistené, že nie všetky
cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených CMR. Bolo zistené,
že napr. dňa 22.02.2012 vozidlo s EČV XTXXXXX, deklarované na CMR ako realizujúce dopravu ocele



dokonca až dvakrát, tento ťahač podľa výpisu mýtnych transakcií bol v čase 15:27 hod. na slovensko-
českej hranici a v čase 15:30 hod. túto hranicu opäť opustil a iný záznam o pohybe tohto vozidla v daný
deň neexistuje. Z predložených medzinárodných nákladných listov malo dôjsť k intrakomunitárnemu
dodaniu tovaru do Českej republiky, miesto nakládky je deklarované v Čadci a miesto vykládky je
deklarované v Ostrave. Preverovaný kamión EČV XTXXXXX sa dňa 22.02.2012 síce nachádzal na
česko-slovenskej hranici, ale na území Slovenskej republiky sa už nepohyboval podľa údajov z prílohy
t.z, že žiadny tovar nemohol nakladať v mieste nakládky Čadca a už vôbec nemohol v daný deň túto trasu
absolvovať dvakrát, tak ako to bolo deklarované v predložených dokladoch. V ostatných preverovaných
prípadoch správca dane zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Čadcu a pokračovali
v jazde smerom na Žilinu, Lipovec, Strečno, Stráňany, ale opäť sa vrátili na hranicu cez Žilinu. Ako
vyplýva z výpisu mýtnych transakcií niektoré preverované vozidlá miestom náklady Čadca, iba prešli. Na
území SR, v mieste nakládky, kamión nezastal a žiadny tovar nenaložil, nakoľko nebol časový priestor na
nakládku tovaru, podľa predloženého výpisu mýtnych transakcii vozidla. Niektoré preverované vozidlá
v deklarovaný deň na dokladoch vôbec nedošli do Čadce (miesto nakládky) alebo v daný deň vôbec
nejazdili. Vozidlá, ktoré sa nachádzali na slovensko-českej hranici sa spravidla v ten istý deň vracali do
Českej republiky, za účelom intrakomunitárneho dodania.

9. Správca dane doplnil dokazovanie a preveril reálne uskutočnenie prepráv betonárskej ocele
zo Slovenska do Českej republiky a požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. (výzvy č.
101829254/2017 zo dňa 24.08.2017 a č. 101829002/2017 zo dňa 24.08.2017) o zaslanie detailného
výpisu mýtnych transakcií aj za mesiac február 2012 aj u motorových vozidiel, ktoré počas daňovej
kontroly nepreveril (M., V., XTXXXXX, XTXXXXX). Z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
(10220/86573/20101/2017 zo dňa 20.09.2017 a č. 10220/87866/20101/2017 zo dňa 25.09.2017) - z
prílohy "Výpis mýtnych transakcií vozidla" za požadované obdobie a požadované vozidlá, (ktoré mali
podľa predložených dokladov uskutočniť prepravu tovaru, pričom miesto nakládky malo byť v Čadci
alebo v Kysuckom Novom Meste a tovar mal byť následne dodaný do Českej republiky a vyložený v
Ostrave alebo Jablonkove) správca dane zistil, že nie všetky prepravy boli vykonané a uskutočnené
tak, ako to bolo deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Správca dane
zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Kysucké Nové Mesto a pokračovali na
trase po prekročení hranice Svrčinovec, Oščadnica, Krásno nad Kysucou, no v niektorých prípadoch
do Kysuckého Nového Mesta vôbec nedošli, alebo z časového hľadiska miestom nakládky tovaru
(betonárska oceľ) len plynulo prešli. Správca dane z predloženého výpisu mýtnych transakcií zistil, že
na území Slovenskej republiky, v mieste nakládky kamión nezastal a žiadny tovar nenaložil, pretože
nebol časový priestor na nakládku tovaru. Niektoré preverované vozidlá v deň deklarovaný na dokladoch
vôbec nedošli do Kysuckého Nového Mesta (miesto nakládky) alebo v daný deň vôbec nejazdili.
Správca dane tieto zistenia doplnil do tabuľky uvedenej na str. 11, 12 rozhodnutia, v ktorej uviedol
skutočnosti, ktoré zistil porovnaním údajov z prílohy od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a údajov o
jazdách podľa predložených prepravných dokladov. Z tabuľky vyplynulo, že z deklarovaných 32 prepráv
- preverovaných 31 prepráv (1 CMR nepredložená), v 18 prípadoch vozidlo vôbec neprešlo miestom
nakládky Čadca a v 2 prípadoch miestom Kysucké Nové Mesto, v 11 prípadoch pre preverované
vozidlá v daný deň neexistuje záznam v elektronickom mýtnom systéme na území SR. Daňový subjekt
k deklarovanému dodaniu pre odberateľa HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. nepredložil všetky doklady
k faktúre č. 50120020 v zmysle § 43 ods.5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Správcovi dane bola predložená len faktúra spolu s dodacím listom. Daňový subjekt porušil ustanovenie
§ 43 ods.5 písm.b) tohto zákona a nepreukázal správcovi dane splnenie podmienok oslobodenia od
dane podľa odsekov l až 4 tým, že nepredložil doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečoval
dodávateľ alebo odberateľ, alebo kópiu dokladu o preprave, v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie
tovaru v inom členskom štáte. Podmienky oslobodenia od dane sa správcovi dane nepodarilo preveriť
ani medzinárodnou výmenou informácii pre neexistenciu sídiel českých spoločností a ne spoluprácu so
správcom dane.

10. Správca dane skonštatoval, že predložené doklady, ktorými daňový subjekt deklaroval dodanie
tovaru do iného členského štátu v zdaňovacom období február 2012 nie sú dôkazmi, ktoré by
jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru do Českej republiky a uskutočneniu deklarovanej
prepravy aj v skutočnosti došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej
transakcie u daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. a deklarovaných odberateľov v Českej republike
- HANlEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. Správcovi dane sa v procese dokazovania
nepotvrdilo splnenie podmienok podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona Č. 222/2004 Z.z. v znení



neskorších predpisov, nakoľko sa preverovaním nepotvrdilo, že tovar (betonárska oceľ) bol skutočne
fyzicky prepravený z tuzemska, t.j. z Čadce alebo Kysuckého Nového Mesta (uvedené miesto náklady
na predloženom CMR) do iného členského štátu, t.j. do Českej republiky v Ostrave, resp. Jablonkove
(uvedené miesto vykládky na predloženom CMR) pre odberateľa HANIEL GROUP CZ spol. s r.o.
alebo Waren Transport s.r.o., z dôvodu, že v mieste naloženia cca 24 ton betonárskej ocele buď nebol
časový priestor na naloženie deklarovaného tovaru a následného dodania pre odberateľa v Českej
republike, alebo deklarované motorové vozidlo v medzinárodnom prepravnom liste v daný deň vôbec
nejazdilo na tejto trase (podľa detailného výpisu), alebo v daný deklarovaný deň vôbec nedošlo na
miesto nakládky uvedené v predloženom medzinárodnom liste. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú správca
dane prihliadal bolo zistenie, že u preverovaných českých spoločnosti HANIEL GROUP CZ spol. s
r.o. a Waren Transport s.r.o. sa tiež nepodarilo preveriť skutočnosti potrebné pre správne určenie
dane z dôvodu, že spoločnosti sú v sídlach nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, na výzvy
správcu dane nereagujú a majú zlú daňovú disciplínu. Aj napriek odpovedi, že spoločnosť' Waren
Transport s.r.o. podala daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012, v ktorom deklarovala nadobudnutie tovaru
v sume 6.550.223,00 Kč sa správcovi dane nepodarilo preveriť, či sa skutočne jednalo o nadobudnutie
tovaru (betonárska oceľ) od daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o., nakoľko je spoločnosť dlhodobo
nekontaktná a zásielky správcu dane nepreberá. Ďalším dôkazom, na ktorý správca dane prihliadal bola
skutočnosť, že spoločnosť HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie február 2012 vykázala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v nulovej hodnote, t.z.
že spoločnosť vo februári 2012 nenadobudla žiadny tovar z iného členského štátu Európskej únie.
Nekontaktnosť českých spoločností a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť deklarovaného
dodania tovaru v zmysle § 43 ods.l zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

11. Správca dane faktúry vystavené českým odberateľom, ktoré predložil daňový subjekt k daňovej
kontrole, skúmal nielen z formálnej, ale aj z vecnej stránky a skúmal, akým spôsobom boli tieto faktúry
uhradené. Z predloženého výpisu z účtu daňového subjektu správca dane zistil, že daňový subjekt
v zdaňovacom období február 2012 prijal od spoločnosti HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. platby vo
výške 333.277,70 eur a od spoločnosti Waren Transport s.r.o. vo výške 25.407,59 eur. Uvedené platby
nemôžu potvrdiť reálnu existenciu dodaného tovaru, ako to bolo deklarované v predložených dokladoch,
a správca dane na ne neprihliadal ako na dôkaz, že skutočne došlo k uskutočneniu dodávky do Českej
republiky oslobodenej od dane z dôvodu pochybností, ktoré vznikli pri preverovaní odberateľov (české
spoločnosti so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné a preverenie prepravy sa nepotvrdilo v
takom rozsahu, ako je to deklarované na CMR dokladoch). Uvedené zistenia nemôžu byť podkladom pre
poskytovanie úľav - oslobodenia daňovému subjektu STEEL MAXX, s.r.o. spočívajúcich v obmedzení
povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre preukázanie oslobodenia dodávky dane. Správca dane
zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-73/06, podľa ktorého, ak
vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená
v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa
oprávnená požadovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky.

12. Správca dane konštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených
faktúr spoločnostiam uvedeným na faktúrach nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako
nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa v zdaňovacom
období február 2012 ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Predložené doklady,
ktorými daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu nie sú dôkazmi, ktoré by
jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru do Českej republiky a k uskutočneniu deklarovanej
prepravy aj v skutočnosti došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej
transakcie u daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. a deklarovaných odberateľov HANIEL GROUP CZ
spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o.

13. Správca dane poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-409/04, podľa ktorého
k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci
spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na
nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže, že tento tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy tovar fyzicky
opustil územie členského štátu dodania. V danom prípade dodanie tovaru zo Slovenskej republiky
a nadobudnutie tovaru v Českej republike spoločnosťami HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren
Transport s.r.o., nebolo reálne preukázané.



14. Správca dane poukázal aj na vyjadrenie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého predloženie
daňového vyhlásenia týkajúceho sa nadobudnutia tovaru vnútri Spoločenstva kupujúcim môže byt'
indíciou toho, že skutočne došlo k preprave tovaru mimo členského štátu, ale takéto vyhlásenie napriek
tomu nemá určujúci význam na účely preukázania, či ide o dodávku vnútri Spoločenstva, ktorá je
oslobodená od dane. Takéto vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar
opustil územie členského štátu dodania, ale nemožno ho považovať za určujúci dôkaz. Takisto uvedenie
dodávky predávajúcim do súhrnného výkazu ešte neznamená, že došlo k preprave tovaru zo Slovenska
do Českej republiky.

15. Žalobca - daňový subjekt nesplnil podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 43 ods.1 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože preverovaním nebolo potvrdené, že
nadobúdateľom tovaru (betonárskej ocele) v inom členskom štáte boli spoločnosti HANIEL GROUP
CZ spol. s.r.o. a Waren Transport s.r.o. a že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na tohto
nadobúdateľa tovaru. Napriek tejto skutočnosti, daňový subjekt v zdaňovacom období august 2012
vystavil uvedené faktúry. Preverovaním dokladov, ktoré správcovi dane predložil daňový subjekt, neboli
potvrdené zákonné podmienky podľa § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
pretože nebolo potvrdené odoslanie tovaru v zdaňovacom období február 2012 zo Slovenskej republiky
a taktiež nebol potvrdený príjemca tovaru Invest reality trade s.r.o. v Českej republike. Deklarované
tovary na predložených faktúrach neboli podľa zistení správcu dane prepravené z tuzemska do iného
členského štátu, do Českej republiky.

16. Vzhľadom na to, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru s oslobodením od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 citovaného zákona, vznikla mu povinnosť
zaplatiť daň. Správca dane v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu a v súlade s ustanovením
§ 22 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravil základ dane pri dodaní tovaru v
zdaňovacom období február 2012 a vyčíslil výšku daňovej povinnosti 105.175,80 eur, ktorú daňový
subjekt nepriznal a nezaplatil.

17. Správca dane skonštatoval, že platiteľ dane je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov
tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného
preverovania. Dospel k záveru, že v kontexte zistení a dôkazov vyššie uvedených daňový subjekt si
uplatnil oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky zdaňovacom období august 2012 v rozpore s
vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nestačí len
formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra
bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne službu pri
ktorých vznikla daňová povinnosť. Uviedol, že v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov správca
dane bral do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, pritom dodržiaval ustanovenie §
3 ods.3 zákona č. 563/2009 Zb. v znení neskorších predpisov a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Uviedol, že zároveň dodržiaval ustanovenie § 3 ods.l zákona č.
563/2009 Zb. v znení neskorších predpisov a v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne
záväznými pravidlami, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov.

18. Žalovaný k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane v preskúmavanom rozhodnutí
uviedol, že predmetom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 2 ods.1 písm.a) zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Dodanie tovaru z tuzemska do iného
členského štátu je predmetom dane vtedy, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku. Za určitých zákonom
stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane. Od dane je podľa ustanovenia § 43 ods.1
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo
na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Zákonom
stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú: dodávateľ tovaru je osoba registrovaná
pre daň v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre
daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre daň prideleným v



inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o
odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra,
na ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Daň z pridanej hodnoty zo
zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane platí nadobúdateľ tovaru a uplatňuje sadzbu dane platnú
v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Platiteľ dane je povinný podľa ustanovenia § 43 ods.5 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri
tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy.
Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou; ak prepravu tovaru
vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil
do iného členského štátu; inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom,
dokladom o prijatí platby za tovar.

19. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre
vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)
rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Podľa ustanovenia § 24 ods.1
Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ustanovenia § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a
nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia § 24 ods.4
Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

20. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (okrem iných
skutočností) poukázal na porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku vo vzťahu k protokolu o
daňovej kontrole a dĺžky daňovej kontroly. Tvrdil, že protokol o daňovej kontrole a rozhodnutie správcu
dane, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola
v rozpore s ustanovením § 46 ods.10 Daňového poriadku trvala viac ako jeden rok. Z toho dôvodu
aj protokol z daňovej kontroly nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý
v daňovom konaní nemožno použiť. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku
trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen kogentné zákonné ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania
daňovej kontroly, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Namietal, že žiadosť
správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku a preto
z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie
dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených
v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (Smernica Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011
o administratívnej spolupráci v oblasti daní). Podľa čl. 7 tejto Smernice a § 6 ods.5 zák. č. 442/2012
Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť povinnú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr
do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Poukázal na ustanovenie § 61 ods.4 Daňového poriadku,
ktorý podľa žalobcu potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedenej Smernice, t.j. pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre
poskytnutie požadovaných informácií.

21. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z predloženého spisového materiálu zistil, že: „správca
dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej
stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s
ustanovením § 3 ods.6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú nesprávneho
posúdenia skutkového stavu správcom dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a
predloženého spisového materiálu zistilo, že cieľom daňovej kontroly u daňového subjektu STEEL
MAXX, s.r.o., a následného vyrubovacieho konania, bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov
vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom



chránených záujmov daňového subjektu. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane vykonal
dokazovanie, výsledky ktorého je možné použiť pre vyvodenie záverov v danej veci. Z vyššie
uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z protokolu o daňovej
kontrole a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane pri preverovaní dodania
tovaru (betonárskej ocele), ktorý daňový subjekt fakturoval českým spoločnostiam HANIEL GROUP
CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. a pri preverovaní dodania tovaru (cukor) fakturovaného
spoločnosťou Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o. daňovému subjektu, mal pochybnosti o deklarovaných
dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného daňového subjektu, ale aj u jeho
obchodného partnera a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca dane
vychádzal z dôkazov predložených daňovým subjektom, z vlastných šetrení, z odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením
všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré
preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českých odberateľov
a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o.
Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok pre oslobodenie od dane predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a
pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
nebola daňovým subjektom preukázaná.

Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že v danom prípadne dôvod, pre ktorý správca dane neuznal daňovému
subjektu STEEL MAXX, s.r.o. právo na oslobodenie od dane pri deklarovaných dodávkach českým
spoločnostiam HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. bol ten, že daňový subjekt
nepreukázal reálnosť deklarovaných dodávok a splnenie zákonom stanovených podmienok oslobodenia
od dane a že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných dodávok, vecné
plnenie z preverovaných faktúr spoločnosti uvedenej na faktúrach nenastalo, deklarované dodania
tovarov sa ukázali ako formálne a predložené faktúry sa ukázali ako nedôveryhodne, vystavené bez
reálneho podkladu. Z vykonaného dokazovania vyplynuli aj dôvody pre neuznanie nároku na odpočítanie
dane z faktúr od spoločnosti Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o., pretože nebolo preukázané, že uvedenému
dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru tak, ako je to deklarované na preverených
faktúrach. Reálne nadobudnutie tovaru od uvedených dodávateľov nebolo preukázané ani zo strany
daňového subjektu, ani zo strany dodávateľa a nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným
správcom dane.

Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt správcovi dane k výkonu daňovej kontroly vyplynulo, že
daňový subjekt k deklarovaným dodávkam českým spoločnostiam predložil správcovi dane kópie
faktúr s medzinárodnými prepravnými listami (CMR doklad), okrem faktúry č. 50120020, ku ktorej
nebol predložený CMR doklad, podľa ktorých prepravu mal M. O. - Pechar Trans. Deklarované
skutočnosti správca dane preveroval nielen žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, ale aj v
spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií správca dane zistil informácie o spoločnosti HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. (spoločnosť
nespolupracuje so správcom dane, nereaguje na výzvy správcu dane, na adrese sídla sa nenachádza
a nevykonáva žiadnu činnosť, v daňovom priznaní za február 2012 nebolo vykázané nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu, dňa 04.12.2012 bola zrušená registrácia dane z pridanej hodnoty,
neexistencia dokladov) a o spoločnosti Waren Transport s.r.o.(dlhodobo nekontaktná, na adrese sídla
sa nenachádza, písomnosti od správcu dane nepreberá, podané daňové priznanie za 1. štvrťrok
2012 s deklarovaným nadobudnutím tovaru v sume 6.550.223,00 Kč sa preto nepodarilo preveriť). Z
odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii správca dane získal také informácie, ktoré
vzbudili oprávnené pochybnosti o reálnosti deklarovaných dodávok. Preverením trás kamiónov, ktoré
mali prepraviť betonársku oceľ zo Slovenska (Čadca, Kysucké Nové Mesto) do Českej republiky
(Ostrava, Jablonkov), správca dane zistil, že nie všetky prepravy boli vykonané a uskutočnené tak,
ako to bolo deklarované na CMR dokladoch, pretože v 20 z 31 preverovaných prepráv vozidlo vôbec
neprešlo miestom nakládky, v 11 prípadoch pre preverované vozidlá v daný deň neexistuje záznam v
elektronickom mýtnom systéme na území SR. Správca dane preveril aj úhrady z výpisu z účtu daňového
subjektu a zistil, že spoločnosť HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. vo februári 2012 uhradila daňovému
subjektu platby vo výške 38.839,30 eur a spoločnosť Waren Transport, s.r.o. platby vo výške 25.407,59
eur, čo však vzhľadom na zistenia o týchto spoločnostiach, nie je dôkazom reálneho uskutočnenia
dodávok daňového subjektu týmto spoločnostiam.



Z uvedených skutočností je zrejmé, že podmienky pre oslobodenie od dane vyplývajúce z ustanovenia
§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov neboli splnené a daňový subjekt,
napriek tvrdeniu, že deklarované dodávky riadne preukázal, splnenie zákonom stanovených podmienok
nepreukázal. V odvolaní daňový subjekt poukazuje na výpovede svedkov, ktoré mali potvrdiť reálnosť
deklarovaných dodávok, ale Finančné riaditeľstvo SR z predloženej výpovede M. Z. zistilo, že M. Z..
potvrdil, že pozná spoločnosť HANIEL GROUP CZ spol. s r.o., začal s ňou spolupracovať hneď ako
ukončil spoluprácu s firmou BAHRAM HOLDING, po dohode s p. C. si nechal nachystať plnú moc od
p. I., v súčasnosti Š.Q., ktorá bola konateľkou HANIEL GROUP CZ spol. s r.o., kde znova s p. C.G. na
firmu HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. kupovali betonársku oceľ a predávali ju. M. Z. potvrdil, že pozná
spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o. čiastočne, vedel, že za túto spoločnosť vystupoval pán P., že prvotné
stretnutie zaistil pán C. a že obchodný vzťah s touto spoločnosťou trval asi do septembra, októbra 2013
a uviedol, že sa jednalo vždy o normálny obchod, keď bola dodaná betonárska oceľ za cenu, za ktorú
ju kúpila spoločnosť a potom s pánom C. (bez vedomosti p. P.) upravili cenu tak, aby vyhovovala na
trhu v Českej republike. Z uvedenej svedeckej výpovede nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované
preverovanými faktúrami boli reálne, pretože svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym dodávkam a jeho
tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Z uvedenej výpovede svedka, ktorý bol vypočúvaný v
trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období
rokov 2011 až 2013 vyplýva aj to, že všetky pečiatky spoločností, ktoré zastupoval, boli k dispozícii
v spoločnosti Pechar Trans, kde bola osoba splnomocnená na používanie pečiatok k opečiatkovaniu
faktúr, CMR dokladov, dodacích listov, objednávok a pod.

Finančné riaditeľstvo SR z predloženej výpovede svedka L. C., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom
konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov
2011 až 2013 zistilo, že L. C. potvrdil, že spoločnosť HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. bola jedným z
jeho dodávateľov pre spoločnosť EXPO-IMPO TRADE Ostrava, v období november 2011 - apríl 2012 a
zastupoval ju pán Z.. Išlo o obchody s betonárskou oceľou, dodávateľov spoločnosti HANIEL GROUP CZ
spol. s r.o. nepozná. L. C. mal vedomosť o tom, že V. P. je dodávateľom ocele pre pána Z., ale vzhľadom
na skutočnosť, že Z. mal splnomocnenia na konanie za viacero spoločností, ako aj na skutočnosť, že
odpovede svedka sa netýkali konkrétnych preverovaných dodávok daňového subjektu STEEL MAXX,
s.r.o. českej spoločnosti, táto výpoveď nie je dôkazom o reálnosti dodávok daňového subjektu STEEL
MAXX, s.r.o. českej spoločnosti Invest reality trade s.r.o.

K tvrdeniu daňového subjektu, že svedok M. O. potvrdil, že pre daňový subjekt zabezpečoval prepravu,
Finančné riaditeľstvo SR z predloženej výpovede svedka M. O., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom
konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov
2011 až 2013 zistilo, že svedok potvrdil, že pozná spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o., že párkrát jednal
s konateľom spoločnosti p. P., že mu poskytoval dopravné služby - vykonával prepravu. Vzhľadom na
skutočnosť, že svedok neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom prepravy, ktoré by bolo možné
ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie, tovar, miesto nakládky a vykládky a pod., ani táto výpoveď
nemôže byť dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o.
českým spoločnostiam HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o.

Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že ak daňový subjekt v preverovanom zdaňovacom období uplatnil
nárok na oslobodenie od dane pri dodávkach českým spoločnostiam HANIEL GROUP CZ spol. s
r.o. a Waren Transport s.r.o. a uplatnil si aj nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
spoločnosti Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch.
Daňový subjekt preukázal dodávky betonárskej ocele českým spoločnostiam a nadobudnutie cukru od
spoločnosti Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal.
Daňový subjekt predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie,
že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže správca dane mal
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt vyzýval
daňový subjekt k preukázaniu toho, čo daňový subjekt uvádzal v daňovom priznaní. Daňový subjekt
splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane nepreukázal.

Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní
získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o spoločnosti deklarovanej ako odberateľ, ktoré
hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane preto nebol v rozpore s §



3 ods.3 Daňového poriadku, ako to namieta daňový subjekt v odvolaní. Rozhodnutie správcu dane
má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca
dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly,
ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré
hodnotil v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku. Daňový subjekt v odvolaní namieta, že správca
dane nezohľadnil dôkazy predkladané daňovým subjektom, prípadne ich v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, ale neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by nebol správcom dane zohľadnený, resp. neuvedený.
Poukazovanie daňového subjektu na nerealizované návrhy na vypočutie svedkov ešte neznamená,
že postup správcu dane, ktorý nevypočul napr. zástupcu prepravcu alebo osoby pracujúce v sklade,
pretože disponoval dostatkom informácii z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a od
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., bol v rozpore s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku. Za úplnosť
dokazovania zodpovedá správca dane, ktorý dokazovanie vedie a nie je viazaný iba návrhmi daňového
subjektu. Správca dane v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, doplnil dokazovanie v
zmysle rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.07.2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce
rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.04.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a v
odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol nielen dôkazy predložené daňovým subjektom, ktoré správca
dane preveroval, ale aj výsledky dokazovania a ich hodnotenie. Správca dane v tomto prípade všetky
zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska
ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že
k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré
daňový subjekt vystavil českým spoločnostiam (s oslobodením od dane) a na faktúrach, z ktorých si
daňový subjekt odpočítal daň.

22. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že: „správca dane v záujme objektívneho hodnotenia
dôkazov, v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia,
ktoré mal k dispozícii, t.j. postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy
štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Finančné
riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Daňového poriadku, ako aj v súlade s Ústavou SR, posúdenie skutkového stavu veci bolo vecne správne
a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Daňový subjekt v závere odvolania žiada o vyplatenie
nadmerného odpočtu na základe primeranej aplikácie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 24S/6/2009 zo dňa 14.12.2011, ale neuviedol dôvod, pre ktorý by mal byť uvedený rozsudok, ktorý
sa týka právnej veci iného žalobcu, aplikovaný v prípade daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o.“

23. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe tvrdil, že v konaní pred administratívnymi orgánmi došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, (t.j. uplatnil zrušovací dôvod podľa
§ 191 ods.1 písm.g) SSP), rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo
nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm.d) SSP), rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia ( § 191 ods.1 písm.c) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.1 písm.e) SSP). Žiadal preto zrušiť rozhodnutie
tak žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

24. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej uviedol, že:
„Protokol o daňovej kontrole č. 20620317/2015 a č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 a naň obsahovo
nadväzujúce rozhodnutie č. k. 100708404/2018 zo dňa 10.04.2018 a Rozhodnutie žalovaného sú
nezákonné, pretože rozhodnutím žalovaného, prvostupňovým rozhodnutím a daňovému konaniu, ktoré
mu predchádzalo, bolo porušené ustanovenie § 46 ods.10 zákona č. 563/2009 Z.z. a čl. 2 ods.2 Ústavy
SR č. 460/1992 Zb. Daňová kontrola zo strany správcu dane začala dňa 17.06.2013, protokol bol
vydaný dňa 05.08.2015 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 10.04.2018, z čoho vyplýva, že dĺžka
daňovej kontroly trvala viac ako 1 kalendárny rok. Lehota uvedená v ustanovení § 46 ods.10 zák.
č. 563/2009 Z.z. je zákonnou lehotou a záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej
daňovej kontroly. Nejedná sa v žiadnom prípade o poriadkovú lehotu. Daňová kontrola v tomto prípade
nie je vykonaná v súlade so zákonom (t.j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej
kontroly), pričom protokol z daňovej kontroly tým pádom nadobúda povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods.4 zák. č. 563/2009



Z.z.). Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom postup správcu dane a žalovaného bol
poznamenaný množstvom navzájom súvisiacich procesných vád zásadného charakteru. Keď je použitý
nezákonný dôkaz, tak je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a meritórne prvostupňové
rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je tiež nezákonné, na túto vadu musí
správny súd ex offo prihliadnuť.

........... Žalovaný sa nevysporiadal v rozhodnutí s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a
dôvodnosti, resp. nedôvodnosti jej prerušenia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií
nie je konaním v zmysle daňového poriadku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola
prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola
prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných
informácií. V tejto veci je nutné poukázať, že tieto právne predpisy (Smernica Rady 2011/16/EÚ zo dňa
15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení Smernice 77/799/EHS ako aj zák.
č. 442/2012 Z.z.) boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi
členskými štátmi EÚ v oblasti daní. V smernici sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií
na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ a ustanovenia § 6 ods. 5
zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo
najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožadovaný orgán už tieto
informácie má, je potrebné ich zaslať do 2 mesiacov od uvedeného dňa. V zmysle uvedeného dospel
žalobca k právnemu záveru že v právnom poriadku SR nie je zakotvený žiadny relevantný dôvod a ani
relevantné ustanovenia Smernice Rady č. 2011/16/EÚ neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie
nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci kategoricky zakotvila
pre daňovú kontrolu.“

25. Žalobný dôvod o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalobca v
žalobe odôvodnil tým, že:

„Žalovaný sa vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné.
Namietam formalistický prístup správcu dane bez toho, že by mal záujem zisťovať objektívnu pravdu
a brať do úvahy všetky námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor
na spôsob a dĺžku daňovej kontroly a nemožno v prvostupňovom a následne odvolacom konaní
konvalidovať nezákonný postup príslušných daňových orgánov, ktoré vykonávali daňovú kontrolu u
žalobcu. V rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy sa daňové orgány
nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným
obsahom žalobcovho odvolania neboli len konkrétne spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie
zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Tieto nedostatky spôsobujú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.“

26. K tvrdeniu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca
argumentoval tým, že:

„Ako to vyplýva z rozhodnutia, žalovaný úvahu pri hodnotení dôkazov a obsahu odvolania nahradil
oznámením finálnych záverov, ktoré ozrejmil jednostranne a neobjektívne, pretože bral na zreteľ len
časť zistení a možných pohľadov na danú vec. Výlučné sledovanie len jednej línie spôsobuje, že
výsledky dokazovania nie sú čo najúplnejšie a následné hodnotenie dôkazov nemôže byť objektívne.
Takýto postup nemôže byť aplikovaný, je neprípustný a je porušením práva na spravodlivé konanie. Len
objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva
v potencionálnom uplatnení (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek
objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu, okrem iného, garantované zákonnými
spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie (napr. III. ÚS 283/2010, III. ÚS 229/2006).

Daňový poriadok v § 46 ods.9 písm.a) ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa ods.8. Podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie
začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.8 a § 49 ods.1 a končí dňom
doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na
vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods.10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku



čoho protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný protokol nemôže byť tou právnou
skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania
je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t.j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne, okrem
iného musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Daňová kontrola nebola
ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa
jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu
následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného,
nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so
zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov, a
keďže boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného, tak tieto
rozhodnutia sú rovnako nezákonné.“

27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Vo
vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Žalovaný k žalobným dôvodom,
ktoré sa týkajú zákonnosti a dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že v zmysle § 46 Daňového
poriadku daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole,
je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods.8 a lehota na jej vykonanie je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová kontrola začala dňa 17.06.2013 (Oznámenie
č. 9801403/5/2215399/2013 zo dňa 27.05.2013). V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane
českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) č. 9801403/5/701243/2014
zo dňa 21.02.2014, č. 9801403/5/723978/2014 zo dňa 24.02.2014, č. 9801403/5/739215/2014 zo
dňa 25.02.2014. Rozhodnutím č. 9801403/5/763006/2014/Hys zo dňa 26.02.2014 prerušil správca
dane daňovú kontrolu podľa ustanovenia § 61 ods.1 Daňového poriadku od 04.03.2014 z dôvodu, že
bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú
kontrolu do dňa doručenia konečného výsledku preverovania MVI. Dňa 25.05.2015 pominuli dôvody
prerušenia a správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 20406190/2015 zo dňa 22.06.2015, ktorým
mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa
17.06.2013. Tento postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 61 ods.1 písm.b) Daňového
poriadku, podľa ktorého správca dane môže konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli dňa
25.05.2015 doručením poslednej odpovede na žiadosť o MVI. Z ustanovenia § 61 ods.5 Daňového
poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová
kontrola, ktorá začala 17.06.2013, bola prerušená od 04.03.2014 do 25.05.2015. Dňa 26.05.2015
správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 3,5 mesiaca. Podľa § 46 ods.9
písm.a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8.
Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods.1
Daňového poriadku). Protokol o daňovej kontrole č. 20620329/2015 zo dňa 05.08.2015 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 24.08.2015 (3 mesiace
po ukončení prerušenia daňovej kontroly). Keďže predmetná kontrola bola ukončená dňa 24.08.2015,
správca dane v zmysle uvedeného, neporušil procesné lehoty a práva daňového subjektu, postupoval v
zmysle platných právnych predpisov a nie je možné tvrdiť, že predmetný protokol je nezákonne získaným
dôkazom. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom
na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a
nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Žalovaný preto žalobné dôvody týkajúce sa
nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly, nezákonnosti protokolu a naň nadväzujúcich rozhodnutí,
považuje za nedôvodné. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom
stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné (z dôvodu, že
žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie
dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených
v Smernici Rady 2011/16/EÚ) a nemá za následok neplynutie lehôt uvádza, že podľa § 61 ods.1
písm.b) Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Osobitným predpisom je napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady č. 904/2010. Zaslanie žiadostí o MVI je teda konaním
v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca deklaroval dodania
tovaru do iného členského štátu (českým odberateľom) ako dodania oslobodené od dane, bolo potrebné
overiť okolnosti dodania tovaru a reálnosť dodávok aj u deklarovaných odberateľov v inom členskom



štáte, a to práve zaslaním žiadostí o MVI, na základe čoho správca dane vydal rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly. Bez informácií získaných z odpovedí českej daňovej správy by skutočnosti týkajúceho
sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie
na vydanie rozhodnutia. Je preto zrejmé, že získanie odpovedí v rámci MVI bolo rozhodujúce pre vydanie
rozhodnutia správcu dane a správca dane postupoval v súlade s § 24 ods.2 Daňového poriadku, pretože
konal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. V súvislosti so
žiadosťami o MVI išlo o konanie iného orgánu, vedené podľa príslušného osobitného predpisu, ktorého
výsledok bol potrebný pre ďalšie konanie správcu dane. Tvrdenia žalobcu o neúčelnosti a neprimeranom
prerušení daňovej kontroly sú preto neopodstatnené.

28. Žalovaný k možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti
MVI, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, z
ktorého vyplýva odôvodnenosť záveru Krajského súdu v Prešove ústavne konformným spôsobom, že v
dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo
konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných
členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07.10.2003 č. 1798/2003 o
administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad
ustanovení zákona o správe daní a poplatkov, týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na
celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od
01.01.2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 s účinnosťou od 01.01.2012,
pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní, sú upravené v čl. 10 až
12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31.12.2011.

29. Žalovaný v súvislosti s právnym názorom krajských súdov, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe (a
na ktoré poukazoval aj v odvolaní) zistil, že žalobca za právny názor súdu považuje aj tvrdenie žalobcu
uvedené v bode 31. rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/106/2015 zo dňa 15.12.2016,
ktorým bolo zrušené oznámenie daňového úradu o zamietnutí odvolania a vec bola žalovanému vrátená
na ďalšie konanie (súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom
konaní). V uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017, ako aj v rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2014 zo dňa 18.05.2015, z ktorých žalobca cituje, je zrejmé,
že v posudzovaných prípadoch správca dane vykonával u žalobcu viacero daňových kontrol za iné
zdaňovacie obdobia, pričom poznatky z nich mohol a mal využiť aj pri získaní poznatkov v daňovej
kontrole týkajúcej sa konkrétneho posudzovaného prípadu a že dĺžka konania daňovej kontroly bola
umelo predlžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly, čoho dôkazom bola skutočnosť, že
správca dane v niektorých ďalších kontrolách ukončil tieto daňové kontroly bez potreby vykonania
dôkazu, ktorý v danom konaní považoval za podstatný. Okrem toho, že uvedené rozhodnutia súdu
sú záväzné pre konkrétnych účastníkov konania v danej veci, skutkový stav posudzovaný súdom je
odlišný od skutkového stavu v prípade daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu STEEL MAXX, s.r.o.
Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu STEEL MAXX, s.r.o. za zdaňovacie obdobia
január 2012, február 2012, marec 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012 - december 2012 nemal
možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch žalobcu s českými spoločnosťami
vlastnými poznatkami, preto musel českej daňovej správe zaslať žiadosti o MVI - ohľadom preverenia
deklarovaných obchodných vzťahov s tromi rôznymi českými spoločnosťami (č. 9801403/5/701243/2014
zo dňa 21.02.2014 - Waren Transport s.r.o., č. 9801403/5/723978/2014 zo dňa 24.02.2014 - HANIEL
GROUP CZ spol. s r.o. a č. 9801403/5/739215/2014 zo dňa 25.02.2014 - Invest reality trade s.r.o.).
Žalobca (tak ako aj v odvolaní, aj v žalobe) nesprávne uvádza, že daňová kontrola bola prerušená odo
dňa 26.02.2014, pričom v rozhodnutí správcu dane o prerušení kontroly č. 9801403/5/763006/2014 zo
dňa 26.02.2014 je jednoznačne uvedené, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 04.03.2014 (do dňa
doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií). Dôvody prerušenia
daňovej kontroly nemohli pominúť 26.08.2014 - uplynutím (nesprávne vypočítanej) šesťmesačnej lehoty
na vybavenie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu
nedisponoval požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu.
Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na
potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol
pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadostí o
MVI, boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov, preto správca
dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných
informácií nemohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly, a daňovú kontrolu z týchto dôvodov prerušil.



Žalovaný v tejto súvislosti opäť poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 116/2013-11,
v ktorom Ústavný súd SR považuje za konformne odôvodnený záver Krajského súdu v Prešove, že
v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na konanie ani v prípade, ak bolo konanie
prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty
určené v predmetnom nariadení.

30. Žalovaný nepovažuje postup správcu dane pri podávaní žiadostí o MVI za účelový, nedošlo ani k
neodôvodnenému kúskovaniu žiadostí, keby by boli od príslušného orgánu cudzieho štátu požadované
informácie po častiach, pretože správca dane vyhotovil tri žiadosti o MVI v krátkom čase - v dňoch
21.02.2014, 24.02.2014 a 25.02.2014 a následne prerušil daňovú kontrolu (od 04.03.2014), čo nie
je možné hodnotiť ako prieťahy v daňovej kontrole, ani ako neúčelné, neodôvodnené a neefektívne
konanie správcu dane. Skutočnosť, či by správca dane zaslal v uvedených dňoch jednu žiadosť, alebo v
priebehu uvedených troch za sebou nasledujúcich pracovných dní zaslal tri samostatné žiadosti, nemôže
mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ako to uvádza žalobca. V danom prípade
nedošlo ani k opakovanému prerušeniu daňovej kontroly, ani k ďalším skutočnostiam, ktoré boli uvedené
v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave (2 x prerušená daňová kontrola, uznesenie súdu, ktorým
bola správcovi dane uložená povinnosť konať a rozhodnúť o vrátení nadmerného odpočtu, sťažnosť,
nečinnosť správcu dane), na ktoré poukázal žalobca. Žalovaný skonštatoval základ, že prerušenie
daňovej kontroly bolo odôvodnené, v súlade s platnými právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty
neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku bola dodržaná,
a preto nedošlo ani k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti.

31. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dokazovania, zisteného skutkového stavu a
vyvodených záverov vo veci, uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby
daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných
hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho
rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2
ods.2 Ústavy SR konajú na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví
zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik
daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v
súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti
splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená
(s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale
má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový
subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň
povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania
procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu
dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia,
uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou
objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam.

32. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj
na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada
nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď
tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, je preukázanie, že formálna
deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre,
boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje,
že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, príp. zrealizovaná dodávateľom uvedeným
na spornej faktúre. Správca dane preveroval, či údaje uvedené na sporných faktúrach odrážajú reálnu
skutočnosť. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy,
keď je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Správca dane skonštatoval, že
samotné predloženie dokladov nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je to
deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Cieľom daňovej kontroly



a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k
správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených
záujmov daňového subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z predloženého spisového
materiálu vyplynulo, že správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane a
v ďalších zdaňovacích obdobiach aj odpočítania dane daňovou kontrolou a následným vyrubovacím
konaním a vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľom i k odberateľom tovaru.

33. Správca dane pri preverovaní dodania betonárskej ocele, ktorú žalobca fakturoval českým
spoločnostiam HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. a pri preverovaní dodania
tovaru (cukor) fakturovaného spoločnosťou Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o. žalobcovi, mal pochybnosti o
deklarovaných dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale ja u
jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca
dane vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o MVI, z
výsledkov šetrení iných správcov dane, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením
všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré
preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českých odberateľov
a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o.
Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie
dane predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nebola žalobcom preukázaná.

34. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že dodávateľské spoločnosti
nepreukázali uskutočnenie dodávok uvedených na faktúrach predložených ku kontrole.

35. Ak žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil nárok na oslobodenie od dane pri
dodávkach českým spoločnostiam HANIEL GROUP CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. a uplatnil
nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o., musí
byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v
daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal dodávky betonárskej ocele českým
spoločnostiam a nadobudnutie cukru od spoločnosti Arzano s.r.o. a OPTAR, s.r.o. iba listinnými dôkazmi,
ale reálne dodanie tovarov nepreukázal. Žalobca predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo
všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu
dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré
predložil žalobca, vyzýval žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Žalobca splnenie
zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane nepreukázal.

36. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti
v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

37. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej
kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§
24 ods.2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného



bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

38. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z
judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva,
že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho
daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti
a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V zmysle vykonaného dokazovania,
ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť,
pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri
uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri
zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť
ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z
faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z
neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane.

39. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade skúmal
uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods.6 Daňového
poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

40. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o
jednotlivých dodávkach a o jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Postup správcu dane bol v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu
dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca
dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale
zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil
v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku. Správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy
vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných
tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré žalobca vystavil českým
spoločnostiam (s oslobodením od dane) a na faktúrach, z ktorých si odpočítal daň.

41. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63
Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74
ods.2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou napadnuté rozhodnutie je
zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované, závery odôvodnené, preto
je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z obsahu rozhodnutí jasne
vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa
pri rozhodovaní riadili.

42. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného,
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR
z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že žalobné dôvody žalobcu
uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú opodstatnené.

43. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1
písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



44. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa
§ 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

45. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

46. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

47. Podľa § 46 ods.9 písm.a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa ods.8.

48. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

49. Podľa § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na
zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č.
904/2010).

50. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

51. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.



54. Podľa § 43 ods.1, 5 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom
o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo
kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou
prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou
inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru
v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi,
najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe
za prepravu tovaru.

55. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu,
Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom
daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu
daňovému subjektu.

56. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu.
Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri
dokazovaní správa dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom
konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr.
v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004
Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so zákonom stanovených podmienok“. Obdobne
judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo
dňa 18.05.2011.

57. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ustanovenie § 49 ods.2
zákona o DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle §
43 zákona o DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania
podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods.2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ
prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať
uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká
platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods.2 písm.a) citovaného
zákona, t.j. že nadobudlo tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky
tovaru alebo služieb ako platiteľ. Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia
dodania tovaru: dodávateľ tovaru je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa
dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod
svojím identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje
z tuzemska do iného členského štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a
odberateľom.

58. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho
nároku na oslobodenie dodania tovaru - betonárska oceľ. Protokoly o výsluchu týchto svedkov sa
nachádzajú ako súčasti administratívneho spisu žalovaného. Z ich výpovedí nevyplýva, že dodávky



tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne dodané, pretože svedkovia sa nevyjadrovali
ku konkrétnym dodávkam, ale sa iba všeobecne vyjadrovali o obchodovaní s betonárskou oceľou.
Reálnosť dodania predmetného tovaru správca dane preveroval nielen u samotného žalobcu a českej
spoločnosti ale rozsiahlym dokazovaním, ktorého priebeh a výsledky sú uvedené v protokole z daňovej
kontroly z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z výsledkov
šetrení iných správcov dane, ako aj z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Z výpisu mýtnych
transakcií poskytnutých spoločnosťou SkyToll, a.s., správca dane zistil, že z deklarovaných 32 prepráv
- preverovaných 31 prepráv (1 CMR nepredložená), v 18 prípadoch vozidlo vôbec neprešlo miestom
nakládky Čadca a v 2 prípadoch miestom Kysucké Nové Mesto, v 11 prípadoch pre preverované vozidlá
v daný deň neexistuje záznam v elektronickom mýtnom systéme na území SR. Už len na základe
tohto dôkazu možno konštatovať, že k dodaniu predmetného tovaru tak, ako ich deklaroval žalobca v
desiatkach faktúr uvedených v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a CMR dokladoch nemohlo
dôjsť.

59. Žalobca v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie dane s pridanej hodnoty
iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti s týmito
obchodmi vzniesol žalobné námietky.

60. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí jeho žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá
zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je
riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je preskúmateľné a v prvom rade zodpovedá
požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením
správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku
správneho súdu.

61. Žalobca namietal aj tú podstatnú skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote jedného
roka od jej začatia v zmysle § 46 ods.10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly je nezákonné z dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení
Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené
maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá
za následok neplynutie lehôt v zmysle § 61 ods.5 Daňového zákona. Podľa žalobcu z toho dôvodu
je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné
použiť v daňovom konaní. Z toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

62. Ustanovenie § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku umožňuje správcovi dane prerušiť daňové
konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto
osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny
spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods.10 Daňového poriadku).
Ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca dane úkony v danej veci
nevykonáva. Počas prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa Daňového poriadku, t.j.
ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods.10 Daňového poriadku. V súvislosti s
možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej
výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 28.02.2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111.

63. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo“ v ustanovení § 61 ods.4 Daňového poriadku (správca dane pokračuje v daňovom konaní
z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods.2). Podľa žalobcu pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre



poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej
kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane nevyhnutne
potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Posledná odpoveď na žiadosť správcu
dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola doručená správcovi dane dňa 25.05.2015. Až
týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Pred obdržaním
odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole, pričom správca dane
objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií. Je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá 17.06.2013
(oznámenie č. 9814003/5/2215399/2013 zo dňa 27.05.2013) a bola prerušená od 04.03.2014, a
26.02.2014 do 25.05.2015. V daňovej kontrole správca dane pokračoval dňa 26.05.2015 a ukončil ju
dňom 24.08.2015. Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej
výkonu zákonnú lehotu jedného roka.

64. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup
správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane.
Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie
daňovej kontroly.

65. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 ods.1, 2 písm.a), § 51 ods.1 písm.a) zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie
dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti
s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému
voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

67. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa § 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods.1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na



dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).