Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/35/2020 z 9. 11. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. novembra 2020, sp. zn. 9CoCsp/35/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7119207331.1
Krajský súd Košice | 9CoCsp/35/2020 | ECLI:SK:KSKE:2020:7119207331.1 | 2020-11-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12c4c534-6781-4f4f-9dc3-4bf64d720f28
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7119207331.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/35/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207331
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119207331.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: G.. Y.. H. L., A.. X.X.XXXX, bytom v O., O. XXX/., o
zaplatenie 1.095,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 30.1.2020, č.k. 34Csp/120/2019-115 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu  v r a
c i a   vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 626,28 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 14,38%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia
1.095,16 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o pôžičke.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12 uzatvoril so
žalovaným dňa 12.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere pôžičke, na základe ktorej mu poskytol
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.200,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných
splátkach po 40,98  eur so splatnosťou 20-teho dňa v mesiaci, celkovou sumou pôžičky 1.200,00 eur,
celkovými nákladmi spotrebiteľa 767,04 eur, ročnou úrokovou sadzbou 30,32%, priemernou hodnotou
RPMN 36,30%, RPMN (X) 30,31%, s prvou splátkou splatnou dňa 20.2.2015 a termínom konečnej
splatnosti uvedenou v zmluve ako 1/2019.

4. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.9.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

5. Uznesením zo dňa 18.11.2019, č.k. 34Csp/120/2019-68 súd prvej inštancie pripustil zmenu strany
na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. (právny
nástupca pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s.) a na jeho miesto do konania vstúpil
žalobca (Intrum Slovakia, s.r.o.). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2019.

6. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 6, § 657, § 658
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 3 písm. i/, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, § 24
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená, čo do zaplatenia 626,28 eur s



5% úrokom z omeškania od 1.10.2016 do zaplatenia, preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol.

7. Pri svojich úvahách vychádzal z toho, že zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským, preto preskúmal, či obsah zmluvy bol uzavretý v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. a
obsahuje všetky zákonné náležitosti.

8. V prvom rade skúmal platnosť zmluvy a jej obsah z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych
náležitostí, vyplývajúcich zo zák. č. 129/2010 Z.z..

9. Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy nedodržal ust. § 9 ods. 2 písm. f/
tohto zákona, teda v zmluve neuviedol dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu zmluvy
síce vyplýva, že zmluva trvá do splnenia všetkých záväzkov klienta a termín konečnej splatnosti je
uvedený ako 1/2019. Takéto určenie konečnej splatnosti nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie
považovať za súladné s dotknutým zákonom, podľa ktorého sa vyžaduje presná časová, dátumová
špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.
Pokiaľ teda zmluva neobsahuje tento údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať za to, že tento
nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej
splatnosti matematickými operáciami zo zmluvy dostupných údajov. Tento údaj musí byť uvedený
konkrétnym časovým okamihom, zreteľne tak, aby spotrebiteľ  mohol uskutočniť najvhodnejšiu voľbu
medzi viacerými úverovými produktmi.

10. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že z dôvodu absencie tejto náležitosti daný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 1.200,00 eur a žalovaný z tejto sumy uhradil 573,72 eur, zostáva mu ešte uhradiť
626,28 eur. Preto žalobe v tejto časti vyhovel. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť aj zákonné
úroky z omeškania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu
a žalovaného, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 14,38%.

12. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania  v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu. V dôvodoch odvolania poukázal
na to, že termín konečnej splatnosti úveru uvedených v zmluve označením „1/2019“ je dostatočne určitý
a zrozumiteľný, v súlade s ostatnými podmienkami zmluvy. Odvolateľ odkázal na vyhl. č. 620/2007
Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne prílohu v časti vysvetliviek 2C. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch,
týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný. Termín
konečnej splatnosti úveru uvedený ako 1/2019 podľa názoru odvolateľa bez akýchkoľvek pochybností aj
právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude
musieť splácať do januára 2019.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.



16. Súd prvej inštancie úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považoval za
bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve absentovalo uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase  uzavretia zmluvy) zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zákon nevymedzuje, akým spôsobom
má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená. Niet pochybností o tom, že
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve uvedený v zrozumiteľnej forme
umožňujúcej dlžníkovi (spotrebiteľovi) tento údaj bez výkladových problémov identifikovať. Na druhej
strane je nutné akceptovať zmluvnú úpravu, ktorá bez pochybností umožňuje priemerne vyspelému a
vzdelanému spotrebiteľovi príslušný dátum z textu  odvodiť. Ak totiž nemožno pochybovať o spôsobilosti
spotrebiteľa vstúpiť do zmluvného vzťahu a čerpať pôžičku, rešpektujúc slobodu jeho vôle zaťažiť sa
úverom, nemožno až príliš paternalisticky a inak okresávať jeho spôsobilosť a schopnosti pochopiť
jednotlivé ustanovenia zmluvy, inak výkladovo celkom jednoznačné zvlášť v situácii, keď spotrebiteľ na
takéto nedostatky zmluvy neupozorňuje.

19. V danej veci podľa textu zmluvy o poskytnutí pôžičky bol termín konečnej splatnosti úveru uvedený
v tvare 1/2019. Keďže v zmluve je špecifikovaný termín prvej splátky na deň 20.2.2015, pričom v zmluve
je uvedený aj údaj, že ďalšie splátky budú splatné vždy 20-teho dňa v mesiaci, možno údaj o termíne
konečnej splatnosti (1/2019) pokladať za jednoznačne identifikovateľný, a to aj pre priemerne rozumovo
vybaveného jedinca.

20. Keďže v zmluve je obsiahnutý aj údaj o dobe trvania zmluvy „do splnenia všetkých záväzkov
klienta“, ktorý samotný spotrebiteľ výkladovo pochybným neučinil, podľa názoru odvolacieho súdu nie
je daný dôvod pre to, aby úver bolo potrebné považovať z dôvodu absencie týchto náležitostí za
bezúročný a bez poplatkov. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere nie je dostatočne
vyargumentované a neobstojí.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 2 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok
v napadnutom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť.

23. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).