Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/91/2019 z 28. 1. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. januára 2020, sp. zn. 16CoE/91/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7708203781.1
Krajský súd Košice | 16CoE/91/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7708203781.1 | 2020-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: EP, predpis č. 160/2017 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01c338b9-4a89-4429-a36b-dd618f3ad9d0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7708203781.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/91/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708203781
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7708203781.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej veci oprávneného Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, IČO: 35 77 60 05, proti povinnému R. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX R., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Sokolom, so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 893/2008, o vymoženie 66,39 Eur
s príslušenstvom, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.
11Er/129/2008-28 zo dňa 26. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I.  O d m i e t a  odvolanie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,26 Eur do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je ani reálny
predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Lustráciou
majetkových pomerov bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným
majetkom, že pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne
postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad,
že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 10 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku
ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na
svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového
vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval
náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej
inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O náhrade
trov exekúcie rozhodol  v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov exekúcie vo výške 51,26 Eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 26.03.2019, č. k. 11Er/129/2008-28 tak, že
zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a k náhrade trov exekúcie zaviaže
povinného.



4. Oprávnený podal odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a uviedol, že exekučným titulom je blok
na pokutu č. AA 1320957 zo dňa 12.06.2006 vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, vykonateľný
dňa 28.06.2006. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie predmetného rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť
exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 28.06.2009. Oprávnený mal za to, že
rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa
vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Bol názoru, že právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v
novelizovanom § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne
vzťahy založené pred 01.09.2008. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov
od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté,
ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie
byť podkladom na vykonanie exekúcie. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k
zmene právnej úpravy § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený
bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala
plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k novele možno vyvodiť záver, že vypustením
prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia
dostala do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za
priestupky bolo iné ako vymáhanie iných pokút. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon č. 298/2008 Z. z.,
ktorým bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený ods. 1, § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala
plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Keďže novšia právna úprava, ktorej
účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej
je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008. V danej veci začala lehota na vykonanie
exekučného titulu podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia
lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z exekučného titulu, ktorý je podkladom na vykonanie
exekúcie vyplýva, že pokutu mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí jeho právoplatnosti, kedy
nadobudlo predmetné rozhodnutie vykonateľnosť. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie
vykonať, potom uplynula ešte v roku 2009. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že sú naplnené
predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 733/2014 zo dňa 25.06.2015.
Poukázal aj na skutočnosť, že ak má byť predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie mal rozhodnúť o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na trovy exekúcie mal zaviazať povinného, nakoľko
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania, keďže oprávnený nemohol ovplyvniť
postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Preto navrhol, aby
odvolací súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 CSP.

8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie, čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov exekúcie.



9. Vo vzťahu k prvému z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom
odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal
zastaviť exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí
exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku). Jeho odvolanie
proti výroku o zastavení exekúcie tak smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Vo vzťahu k druhému z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

13.  Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a
335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem
odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

14. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave
Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia,
voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citovaný § 357 CSP taxatívne vymedzujúci voči ktorým
uzneseniam je odvolanie prípustné pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o
trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.
z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám
exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t. j. odvolanie).

15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Pretože oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a zároveň proti výroku o
trovách exekúcie, pričom podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd
toto odmietol.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľne
trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť v  dovolacom konaní  zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).