Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/338/2019 z 27. 2. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. februára 2020, sp. zn. 11Co/338/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7718201523.2 Krajský súd Košice | 11Co/338/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7718201523.2 | 2020-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 161 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b914e43-0d9e-4a46-a6a1-24e2f656d113 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7718201523.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/338/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7718201523.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu U. M., nar. XX.XX.XXXX, zast. na
základe splnomocnenia R. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y., Y. XX, proti žalovanému HOME CREDIT
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147 IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, adresa na doručovanie Piešťany,
Teplická 7434/147, o určenie, že zmluva č. 3809010637 zo dňa 5.9.2008 je neplatná, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 14Csp/40/2018 z 5.11.2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok 14Csp/40/2018-61 z 5.11.2018 a konanie z a s t a v u j e.

Priznáva žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému
náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že spotrebiteľská zmluva č.
3809010637, ktorú dňa 5.9.2008 uzavrel so žalovaným, je neplatná a že na tomto určení má naliehavý
právny záujem. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným, že
podmienky v tejto zmluve nemôžu obstáť v slušnej spoločnosti, že sú v nej neprijateľné podmienky, že z
vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR - odboru ochrany spotrebiteľa vyplýva, že zmluva neobsahuje
ani len povinné náležitosti, že nevie koľko v skutočnosti zaplatil, že žalovaného žiadal o vydanie a
zaslanie jeho úhrad a zmluvy, že v tiesni si od žalovaného požičal 1.659,70 €, že exekútor JUDr.
Hermanovský mu zablokoval byt a vymáha od neho sumu 5.516,23 €, čo je absurdné, že nevie, koľko
si požičal, koľko mal vrátiť a koľko uhradil. Tvrdil, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo uzavrel, že medzi žalobcom a
žalovaným bola dňa 5.9.2008 uzatvorená úverová zmluva č. 3809010637, na základe ktorej žalovaný
ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1.659,70 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
60-timi mesačnými splátkami vo výške po 61,41 €. Celkové náklady spotrebiteľa boli 1.883,42 €, ročná
úroková sadzba 36,69 %, priemerná hodnota RPMN 61,36 % a RPMN 44,4 %. V zmluve žalobca za
svojho zamestnávateľa označil spoločnosť Kwarto, s.r.o., svoj čistý mesačný príjem uviedol vo výške
41.000,- Sk a čistý mesačný príjem partnerky 10.500,- Sk. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi
z 25.11.2009 súd zistil, že pre riadne nesplácanie úveru dlžníkom (v tomto konaní žalobcom) bol dlh
zosplatnený a dlžník bol vyzvaný k uhradeniu celej dlžnej čiastky 2.983,78 €. Dlžník veriteľovi neplnil,
preto veriteľ (v tomto konaní žalovaný) podal na Okresný súd Michalovce návrh, ktorý bol vedený pod
sp. zn. 7Ro/360/2012. V tomto konaní bol vydaný platobný rozkaz, právoplatný a vykonateľný dňa



12.1.2013, ktorým bol dlžník zaviazaný na uvedené plnenie veriteľovi. Proti platobnému rozkazu dlžník
(v tomto konaní žalobca) nepodal odpor. Z predložených upovedomení o začatí exekúcie súd ďalej zistil,
že voči žalobcovi je vedené exekučné konanie na vymoženie sumy 2.369,68 € s prísl. exekútorským
úradom JUDr. Martina Hermanovského pod č. Ex 3356/2013, na základe exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 7Ro/360/2012 z 26.11.2012, vykonateľný dňa
12.01.2013.

4. Súd vec právne posudzoval podľa § 161 ods. 1, 2 , § 159, § 230, § 137 písm. c/ a d/ CSP,
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vyjadril právny názor, že tak prejednávaná vec ako aj
platobný rozkaz 7Ro/360/2012 (proti ktorému sa dlžník nebránil včas podaným odporom) vychádzajú
z rovnakých okolností a z rovnakého skutkového základu, a to z úverovej zmluvy č. 3809010637
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2008. Situácia konfliktu žaloby o plnenie (o ktorej
bolo rozhodnuté právoplatným platobným rozkazom, pozn. odvolacieho súdu) a žaloby o určenie je
daná tou skutočnosťou, že v skôr podanej žalobe na plnenie (o zaplatenie sumy z úverovej zmluvy)
súd ako predbežnú otázku prioritne posudzoval platnosť úverovej zmluvy. Ak by súd o určovacej
žalobe, ktorá došla súdu neskôr, v otázke neplatnosti úverovej zmluvy aj naďalej konal, nastala by
nezákonná situácia, keď by riešil už raz právoplatne vyriešenú otázku druhýkrát. V oboch konaniach
vystupujú aj rovnaké strany, pričom nie je podstatné procesné postavenie týchto osôb. Existencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme
uznesenia (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2009 z 13.10.2009). Konštatoval, že pred
vydaním platobného rozkazu v konaní 7Ro/360/2012 súd musel vyhodnotiť platnosť úverovej zmluvy
v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a pokiaľ by zistil, že obsahuje neprijateľné
podmienky, tak by platobný rozkaz v zmysle ust. § 172 ods. 9 O.s.p. nevydal. Pokiaľ ide o platnosť
úverovej zmluvy, súd argumentoval ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri nesplnení
podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba. Po zistení prekážky právoplatne rozhodnutej veci súd ďalej dôvodil, že žalobca nepreukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, ktorý musí existovať a byť preukázaný
nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu pritom vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite.
V prípade prekážky res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), tak ako v prejednávanom
prípade, nemôže ísť o naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe, ktorý musí byť podľa požiadavky
zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Novela zákona č. 129/2010 Z.z. síce zákonom č. 279/2017 Z.z.
s účinnosťou od 1.1.2018 v § 11 ods. 4 upravila možnosť spotrebiteľa domáhať sa žalobou určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru, ale podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je v danej veci aplikovateľné, pretože
k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z, teda do 11.6.2010 a
nie podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálne účinnom znení, do ktorého až s účinnosťou od 1.1.2018
pribudlo nové ust. § 11 ods. 4. Možnosť aplikácie § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 spätne aj v právnych
vzťahoch alebo právnych skutočnostiach z právnych vzťahov vzniknutých pred 11.6.2010, nemožno
vyvodiť ani z jeho prechodných ustanovení, nakoľko podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ust. §
10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1, 2 a § 18 sa od 11.6.2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže
poskytovať spotrebiteľský úver. Ust. § 25 ods. 2 teda neumožňuje aplikáciu § 11 ods. 4 aj na právne
vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona 129/2010 Z.z., ktoré ust. nadobudlo platnosť a
následne účinnosť až v priebehu tohto konania, teda stav existujúci v čase podania žaloby bez ohľadu
na to, akým režimom (akou zákonnou úpravou) sa má spotrebiteľský úver spravovať, neumožňoval
žalobcovi podať takú určovaciu žalobu, akú v danom prípade podal. Napokon súd uzavrel, že aj keď
existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, kedy má súd konanie zastaviť, vzhľadom na to, že
žaloba je v zmysle ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP neprípustná pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcu na žalobe, súd ju v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal vecou v jej merite.



5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, poukazujúc na stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR, v ktorom ho ľudia znalí veci nabádali podať žalobu. Celková výška pôžičky, ako
uvádza žalovaný, bola 1.659 €, z toho zaplatil 1.228,20 €, čiže má za to, že dlhuje doplatenie istiny
430,80 €, ale od exekútora dostal list o začatí exekúcie vo výške cca 6.000 €. Vyjadril názor, že žalovaný
sa chce na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Jeho dlh voči žalovanému je 430,80 €, preto žiadala zrušiť
akékoľvek nezmyselné úroky zo strany žalovaného a najmä zo strany exekútora.

7. Po predložení spisu Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu, tento vrátil vec súdu prvej
inštancie ako predčasne predloženú na odstránenie vád odvolania. Súd prvej inštancie uznesením
14Csp/40/2018-77 z 3.4.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád odvolania, na čo žalobca
reagoval tak, že uviedol, že v jeho pôvodnom odvolaní bolo uvedené všetko potrebné a náležité,
domáha sa len spravodlivého procesu, lebo proti prvému súdnemu rozhodnutiu nemal možnosť sa
odvolať voči nejakým úrokom a už vôbec nie riešiť nejakého exekútora. Uviedol, že súd prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súdu poskytol aj vyjadrenie z MS SR, ktoré
mu jednoznačne odporúčalo podať žalobu. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho neľahkú životnú situáciu,
zdravotný stav. Navrhol, aby súd prvej inštancie v plnom rozsahu rozhodol tak, že je povinný zaplatiť
žalovanému dlžnú sumu cca 430 €, aby súd zrušil úžernícky úrok, aby zrušil trovy exekútora, ktoré sú
maximálne neprimerané a aby súd zastavil vymáhanie exekútorom.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a zistil,
že vo veci sú vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré, aj keď neboli odvolaním uplatnené,
musí odvolací súd prihliadnuť. Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich
Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za
predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i v prípade strany sporu), ktoré musia byť nevyhnutne
splnené, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady
rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní
ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 CSP). Medzi tieto
procesné podmienky nepochybne patrí aj existencia prekážky rozsúdenej veci (rei iudicatae).

10. V zmysle ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova. Existencia (jej zistenie) prekážky rozsúdenej veci (rei iudicatae) v každom štádiu konania
vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami -
totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak
sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu a o
totožnosť predmetu konania ide vtedy, ak je totožný nárok uplatnený z totožného skutkového stavu (viď
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1927/2009), resp. ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých
istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania
(či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie), pričom nie je významné, či rovnaké osoby
majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní
žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom
konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania (napr. rozhodnutie NS SR sp.
z. 4 Cdo 22/2011).

11. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil
prejudiciálne, pretože prejudiciálna otázka a jej posúdenie nie sú poňaté do výroku súdneho rozhodnutia,
ktorý je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá
sa prejavuje iba v odôvodnení rozhodnutia, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.



Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom
bolo prejudiciálne posúdenie práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti
plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá) tvorí výrok takéhoto
rozhodnutia prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd v konaní o určenie platnosti zmluvy (existencie
právneho vzťahu medzi účastníkmi) nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu než z toho,
ktorý bol zaujatý už v právoplatnom rozhodnutí o žalobe na plnenie z toho istého dôvodu. Právoplatné
rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej
voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je
(resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z
toho istého právneho vzťahu alebo práva (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 42/2006, sp.
zn. 3Cdo 288/2009). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3
Cdo 100/2001, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 110/2003, podľa ktorého
právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci
rozsúdenej pre konanie na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z
rovnakého skutkového základu).

12. Právoplatným platobným rozkazom 7Ro/360/2012 Okresného súdu Michalovce, proti ktorému
žalovaný (v tomto konaní žalobca) nepodal odpor, bol tento zaviazaný na plnenie veriteľovi (v tomto
konaní žalovanému) na základe tej istej zmluvy o úvere, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha v tomto
konaní. Platnosť tejto zmluvy však ako predbežnú otázku posudzoval súd už pri rozhodovaní o návrhu
na vydanie platobného rozkazu a tým, že vydal platobný rozkaz zaväzujúci dlžníka na plnenie, uzavrel,
že predmetná úverová zmluva je platná (v opačnom prípade by platobný rozkaz nevydal). V tomto
konaní preto nemohol súd opätovne skúmať otázku platnosti úverovej zmluvy, lebo táto bola vyriešená v
konaní, ktoré sa skončilo vydaním platobného rozkazu. Právoplatný platobný rozkaz má pre svoje strany
účinky právoplatného rozsudku (viď § 174 ods. 1 O.s.p., účinného v čase vydania platobného rozkazu
a nadobudnutia jeho právoplatnosti) a ako jeden zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej,
zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP a po uplynutí v ňom určenej lehoty
na plnenie je exekučným titulom.

13. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) v ktorej uviedol, že právo na súdnu
ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v
občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania
pred občianskoprávnym súdom, vrátane odvolacieho a dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka
posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd sa preto najskôr zameral na skúmanie podmienok konania (povinnosť ich skúmania
ex officio v ktoromkoľvek štádiu konania), ktoré skúmanie má prednosť pred meritórnym prejednaním
veci a dospel k záveru, že platnosť úverovej zmluvy ako základ právneho vzťahu medzi stranami,
bola ako predbežná otázka vyriešená v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod
sp. zn. 7Ro/360/2012, že žalobca bol riadne poučený o možnosti podať voči vydanému platobnému
rozkazu opravný prostriedok, čo neurobil, preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12.1.2013 a
po uplynutí lehoty na plnenie sa stal exekučným titulom. V konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn.
14Csp/40/2018 ide o tú istú vec tých istých strán sporu, vychádzajúcej z toho istého skutkového deja -
skutkových okolností. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že právoplatný platobný rozkaz Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 7Ro/360/2012 vytvoril prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy č. 3809010637o z 5.9.2008.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za preukázané, že v danom prípade existuje prekážka
rozsúdenej veci (rei iudicatae), ktorá svojou povahou predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, a pretože súd prvej inštancie na túto neprihliadol, a zaťažil konanie vadou podľa §
380 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa § 230 a § 161 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
konanie zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.



16. Keďže rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, rozhodol odvolací
súd aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré v tomto konaní vznikli (§ 262 ods. 1 CSP).

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Vychádzajúc z obsahu spisu, procesne zastavenie konania zavinil žalobca podaním žaloby, ktorej
skutkový základ už bol v skoršom konaní právoplatne vyriešený, čo tvorí neodstrániteľnú vadu konania,
preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Pretože však v odvolacom konaní žalovanému
žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani žalobcovi nevznikla povinnosť hradiť mu trovy odvolacieho
konania. Žalovanému však preukázateľne vznikli trovy v priebehu prvoinštančného konania, a preto mu
tieto odvolací súd priznal v rozsahu 100 % (§ 256 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba



a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).