Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/78/2020 z 8. 9. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. septembra 2020, sp. zn. 6CoE/78/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7807201624.2 Krajský súd Košice | 6CoE/78/2020 | ECLI:SK:KSKE:2020:7807201624.2 | 2020-09-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98922100-3cb2-4b04-8cc3-1b16cd7a94a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7807201624.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/78/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807201624
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7807201624.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, proti povinnej: M. J., G..:
XX. XX. XXXX, K. C. XXXX/XX, P., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, Exekútorsky
úrad so sídlom Letná 47, Košice, pre vymoženie istiny vo výške 916,15 eur s príslušenstvom, pod spis.
zn. EX 188/2007, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.:
9Er/114/2007-114- zo dňa 25. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a z tohto dôvodu ju aj
zastavil. Zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia
exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 27 600,00 Sk s príslušenstvom,
a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., v Bratislave, č. k.: SR 6468/06 zo dňa 12. 12. 2006.

3. Okresný súd Rožňava vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 010221 zo dňa 03. 04. 2007
pre súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa, Exekútorský úrad so sídlom Letná 47, Košice.

4. Následne súd vydal uznesenie č. k.: 9Er/114/2007-28- dňa 20. 06. 2014, čím vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, túto z dôvodu neprípustnosti zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celosti v zákonnej lehote odvolanie.

5. Následne Krajský súd v Košiciach po jeho preskúmaní vydal uznesenie č. k.: 16CoE/227/2015-75-
zo dňa 14. 10. 2015, ktorým zrušil spomínané uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie svoje závery o neprípustnosti
a zastavení exekúcie oprel o neexistujúcu rozhodcovskú doložku, resp. tú si ani pre posúdenie danej
veci nevyžiadal, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Na základe uvedeného odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie opätovne preskúmať príslušnú zmluvu o úvere a k nej prislúchajúce Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), potom čo mal oprávneného vyznať na ich predloženie.

6. Dňa 31. 05. 2012 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava.



7. Súd zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 26. 05. 2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7271603, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 14 000,00 Sk, pričom poskytnutý úver sa
povinná zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 2 280,00 Sk (spolu 27 360,00 Sk). Vo VPPÚ
v bode 17 bola dohodnutá rozhodcovská doložka.

8. Citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi
konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva napĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané
v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa táto zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané, že povinná má v danom
vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii
Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného
zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patri aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

10. Uzavrel, že táto zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako
právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov,
prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré
sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto neprijateľnej podmienky však nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

11. Ďalej súd uviedol že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je
formulovaná v bode 17. VPPÚ je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej
doložky sleduje svojimi dôsledkami ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že bod 17. VPPÚ Zmluvy
o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 OZ absolútne
neplatná, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd dospel
k záveru, že predmetná exekúcia je neprípustná a preto ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), §
57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v celom rozsahu
exekúciu zastavil, návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa už ďalej nezaoberal.

12. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vzhľadom na to, že súdny exekútor
vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 02. 04. 2013, výslovne uviedol že si trovy exekúcie neuplatňuje.

13. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

14. Proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonnej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

15. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

16. Poukázal na to, že súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode
strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v
prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R
ČR 16/2005). Je teda nepochybné, že zmluva sa má riadiť bez ohľadu na dohodu zmluvných strán
Obchodným zákonníkom. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie OZ,



je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či
ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny záväzkový vzťah alebo fakultatívny vzťah. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora č. k.: C - 42/15 zo dňa 09. 11. 2016.

17. Pokiaľ ide rozhodcovskú doložku, k tejto uviedol, že podľa jeho názoru ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, nakoľko táto umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu táto
rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Uviedol že takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení č. k.:
14NcC/10/2011 zo dňa 30. 05. 2011. Poukázal aj na skutočnosť, že prípustnosť rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj zo smernice č. 2005/48/ES, ako aj odporúčania
Komisie č. 98/257/ES.

18. V závere odvolania oprávnený poukázal na to, že ak občania, resp. spotrebitelia nebudú povinní
a ani zaviazaní splácať svoje peňažné dlhy, vrátane istiny, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazali, nastala
by situácia, kedy by platilo pravidlo, že dlhy sa nemusia plniť. V tejto súvislosti oprávnený poukázal
na zásadu „pacta sunt servanda“ ako aj na zásadu „neminem laeder“. Uviedol, že povinná uhradila k
dnešnému dňu z predmetnej zmluvy len sumu 92,96 eur, čo nepredstavuje ani istinu z poskytnutého
úveru. Má preto za to, že takýto prístup súdu je v rozpore s princípmi právneho štátu, kde sa poskytuje
ochrana dlžníkom, ktorí si ani nemusia plniť svoje povinnosti. Na podporu svojho tvrdenia oprávnený
poukázal na stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Tkáčika v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k.: III. ÚS 572/2017 zo dňa 20. 09. 2017, ako aj na stanovisko sudcu JUDr. Milana Ľalíka k nálezu
Ústavného súdu č. k.: I. ÚS 547/2012.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

20. Súdny exekútor a ani povinná sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

22. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

24. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné

25. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná dňa 26. 05. 2006 uzavreli Zmluvu
o úvere č. 7271603, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 14 000 Sk, pričom
povinná sa zaviazala oprávnenému splácať v 12 mesačných splátkach po 2 280 Sk (spolu 27 360 Sk).

26. Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Trnavská cesta 70, Bratislava, č. k.: SR
6468/06 zo dňa 12. 12. 2006, vydaný rozhodcom M.. M. C., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01.
2007 a vykonateľnosť dňa 11. 01. 2007. Na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku je žalovaný



(povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (povinnému) sumu vo výške 27 600 Sk spolu s 0,25% úrokom z
omeškania denne zo sumy 27 360 Sk od 17. 07. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
6 784 Sk.

27. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

28. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

29. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

30. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d).

31. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

32. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov,
existujú z nej výnimky.

33. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

34. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v
rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL“, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

35. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

36. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok



vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

37. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, č. k.: 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

38. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, č. k.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

39. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, č. k.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

40. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

41. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva.

42. Zároveň mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), kde bolo ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/Ba k žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p.).

43. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

44. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

45. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



46. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

47. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01. 2008,
zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r).

48. Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

49. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

50. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

51. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve
drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
oprávneného.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

53. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

54. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.



Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).