{"guid": "b9bc4712-b547-4d9f-8193-97b335683e21:5406b27b-05ef-4b86-ab42-2bdb52cc02d3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2", "spisova_znacka": "7S/106/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/106/2018 z 22. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. júna 2021, sp. zn. 7S/106/2018, ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2", "identifikacne_cislo": "7018200802", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/952", "nazov": "predpis č. 952/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/952", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/952-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5406b27b-05ef-4b86-ab42-2bdb52cc02d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200802
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200802.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ondreja Hvišča,
PhD. a členiek senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu:
PIAZZA CASTELLO, s.r.o., so sídlom Pražská 4, Košice, IČO: 47 537 931, zastúpeného JUDr. Timea
Schwarcová - advokát, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1700401/43342/2018 zo dňa 21.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd správnu žalobu  z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 21.08.2018, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach
dňa 03.09.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/43342/2018
zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Colného úradu Košice
č. 1461406/2017 zo dňa 23.11.2017, ktorý rozhodol vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a
vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 88.057,20 EUR, ktorá pozostáva z cla na
priemyselné výrobky v sume 30.734,38 EUR a dane z pridanej hodnoty v sume 57.322,82 EUR.  Žalobca
navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Colnému úradu Košice na ďalšie konanie.

2. Colný úrad Košice vyššie uvedeným rozhodnutím dodatočne vymeral žalobcovi a spoločnosti DHL
Express (Slovakia), spol. s r.o., Letisko M.R.Štefánika, 820 01 Bratislava, IČO: 31 342 876 (ďalej len
„DHL Express (Slovakia)“) spoločne a nerozdielne sumu dovozného cla, ktorá vznikla podľa článku 77
ods. 1 písm. a) a ods. 2 a článku 85 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
„Colný kódex Únie“) a vyrubil daň z pridanej hodnoty v súlade § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 222/2004 Z.z.“),
z dovezeného tovaru podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) colného sadzobníka uvedenej v
stĺpci 3 Prílohy rozhodnutia, ktorý podlieha dovozným platbám (ktoré tvoria clo na priemyselné výrobky
a daň z pridanej hodnoty) prepustením do voľného obehu a ktoré vznikli prijatím colných vyhlásení
evidenčných čísel uvedených v stĺpci 1 Prílohy rozhodnutia - dátum prijatia colných vyhlásení uvedený
v stĺpci 2 Prílohy rozhodnutia (okamih vzniku colného dlhu).

I. Administratívne konanie

3. Colný úrad Košice vykonal u právnickej osoby - žalobcu (v čase výkonu kontroly a vydania
prvostupňového rozhodnutia so sídlom Štúrova 2, 040 01 Košice, od 29.03.2018 so sídlom Pražská



4, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 47 537 931) kontrolu po prepustení podľa § 12
zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“) a podľa článku 48 Colného kódexu Únie. Colný úrad
pri kontrole vychádzal z údajov uvedených v rozhodnutiach v colnom konaní ev.č. 0564110605717,
ev.č. 0564110606248, ev.č. 0564110606670, ev.č. 0564110607768, ev.č. 0564110608149, ev.č.
0564110702377, ev.č. 0564110702446 a ev.č. 0564110702586 a z účtovných dokladov predložených
žalobcom. Colný úrad kontroloval obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným operáciám s
tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v písomných colných vyhláseniach, ktoré
sú rozhodujúcou skutočnosťou na správne určenie základu na vymeranie dovozných platieb, uplatnenie
obchodnopolitických opatrení a určenie colného statusu tovaru. Kontrola po prepustení bola vykonaná
formou komplexného auditu, pričom jej predmetom boli dovozné prípady z roku 2014, 2015,2016 a 2017
(do 31.08.2017). Kontrolná skupina porovnala údaje na jednotlivých písomných colných vyhláseniach
- rozhodnutiach v colnom konaní, ktorými bol dovezený tovar prepustený do colného režimu voľný
obeh - so skutočnosťou, porovnala s údajmi na účtovných dokladoch - cenou skutočne zaplatenou za
dovezený tovar, za vykonanú dopravu tohto tovaru, preverila zatriedenie tovaru - uplatnenú podpoložku
kombinovanej nomenklatúry (PpKN) colného sadzobníka vzhľadom k skutočne dovezenému tovaru.

4. Žalobca dovezený tovar v roku 2016 a 2017 kúpil od zahraničného partnera DINTAI CO.LTD., 16A,
NO 17, HUANKEZHONG RD., MAJUQIAQ, TONGZHOU DISTRICT, BEIJING 101102 CHINA (ďalej aj
„DINTAI“). Cena tovaru bola stanovená za dodacej podmienky podľa INCOTERMS 2010 FOB BEIJING
(CHINA), čo znamená free on board - vyplatené na palubu v prístave Beijing, China, a dopravu tovaru z
prístavu Beijing zabezpečil žalobca ako odberateľ. Leteckú dopravu tovaru zabezpečila spoločnosť R-
CARGO, s. r. o., Nábrežná 6, 080 01 Prešov, IČO: 36452114.

5. Vykonanou následnou kontrolou bolo zistené, že v účtovníctve žalobcu sú za služby súvisiace s
dovozom predmetného tovaru zaúčtované faktúry (5 ks) - celkom v sume 2.822.000,00 EUR:
1. Faktúra za služby kontroly kvality sezóny jeseň/zima 2016 od zahraničného partnera DINTAI číslo
15DS-BT27-0421 pod interným číslom dokladu 16DF049 v sume 72.000,00 EUR,
2. Faktúra za servisné služby sezóny jeseň/zima 2016 od zahraničného partnera INNER MONGOLIA
GERLETU CASHMERE FASHION CO., LTD, 2, Wunier East Street, Huhhot, Inner Mongolia číslo 16DF-
BT01 pod interným číslom dokladu 16DF068 v sume 650.000,00 EUR,
3. Faktúra za servisné služby sezóny jeseň/zima 2016 od zahraničného partnera Qingdao Longsee
Textile CO., LTD., A.701 NO.2 Fuzhou Road, Shinan District, Qingdao, Shandong číslo 16DS-BT27 pod
interným číslom dokladu 16DF106 v sume 700.000,00 EUR,
4. Faktúra za servisné služby sezóny 2017 od zahraničného partnera INNER MONGOLIA GERLETU
CASHMERE FASHION CO., LTD, 2, Wunier East Street, Huhhot, Inner Mongolia číslo 17DF-BT01pod
interným číslom dokladu 16DF175 v sume 700.000,00 EUR,
5. Faktúra za servisné služby sezóny jeseň/zima 2017 od zahraničného partnera Qingdao Longsee
Textile CO., LTD., A.701 NO.2 Fuzhou Road, Shinan District, Qingdao, Shandong číslo 17DS-BT90 pod
interným číslom dokladu 17DF131 v sume 700.000,00 EUR.

6.  Colný úrad na základe uvedených zistení dospel k názoru, že platba za uvedené služby mala byť
súčasťou colnej hodnoty tovaru v zmysle čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie, takže vykonanou kontrolou
po prepustení bolo preukázané, že v rozhodnutiach vydaných v colnom konaní ev.č. 0564110605717,
ev.č. 0564110606248, ev.č. 0564110606670, ev.č. 0564110607768, ev.č. 0564110608149, ev.č.
0564110702377, ev.č. 0564110702446 a ev.č. 0564110702586 sú uvedené nesprávne údaje o colnej
hodnote dovezeného tovaru. V danom prípade bola deklarantom právnická osoba DHL Express
(Slovakia), spol. s r.o., konajúca v mene žalobcu ako príjemcu tovaru v nepriamom zastúpení. Colná
hodnota tovaru určená ako prevodná hodnota, teda cena skutočne zaplatená za dovezený tovar, t.z.
celková platba bola iná na základe faktúr z účtovníctva, keďže v účtovníctve žalobcu sú zaúčtované
faktúry za služby súvisiace s dovozom predmetného tovaru, a tieto služby neboli zahnuté do colnej
hodnoty tovaru pri colnom konaní. Keďže v dôsledku nezahrnutia predmetných platieb do colnej hodnoty
dovážaného tovaru sa v colnom konaní určila a zapísala do účtovnej evidencie dovozná platba v sume
nižšej ako je suma, ktorá sa v skutočnosti mala podľa platných právnych predpisov zaplatiť, je daný
zákonný dôvod podľa správneho orgánu na dodatočné vymeranie colného dlhu (zápis sumy dovoznej
platby, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybranie) v zmysle čl. 104 ods. 1, čl. 105 ods. 4 v spojení
s čl. 105 ods. 3 Colného kódexu Únie.



7. Colný úrad Košice vydal dňa 23.11.2017 rozhodnutie zn. 1461406/2017 vo veci dodatočného
vymerania colného dlhu a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorým podľa článku 104 ods.
1, článku 105 ods. 3 a 4 Colného kódexu Únie po zápise do účtovnej evidencie oznámil žalobcovi a
právnickej osobe DHL Express (Slovakia) s.r.o. ako povinným dlžníkom colný dlh (sumu, ktorá zostáva
na vybratie) v celkovej výške 88.057,20 EUR, ktorá pozostáva z cla na priemyselné výrobky v sume
30.734,38 EUR a dane z pridanej hodnoty v sume 57.322,82 EUR. Colný dlh vznikol podľa článku 77
ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý podlieha
dovoznému clu, do voľného obehu, a to v okamihu prijatia colného vyhlásenia v zmysle článku 77 ods.
2 Colného kódexu Únie. Osoby dlžníkov boli určené v súlade s článkom 77 ods. 3 Colného kódexu
Únie, podľa ktorého dlžníkom je deklarant - právnická osoba DHL Express (Slovakia) s.r.o. a v prípade
nepriameho zastúpenia taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá - žalobca.

8. Proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. 1461406/2017 zo dňa 23.11.2017 podal žalobca v
zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Colný úrad Košice listom zn. 1529356/2017 zo dňa 29.12.2017
upovedomil v zmysle § 56 správneho poriadku právnickú osobu DHL Express (Slovakia) s.r.o. o
podanom odvolaní a vyzval ju na vyjadrenie v určenej lehote. Právnická osoba DHL Express (Slovakia)
s.r.o. sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán vydalo
rozhodnutie zn. 1700401/43342/2018 zo dňa 21.06.2018, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie žalobcu zamietlo a odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Košice zn.
1461406/2017 zo dňa 23.11.2017 potvrdilo

II. Správna žaloba,  vyjadrenie žalovaného, replika a duplika.

9. Žalobca v správnej žalobe namieta v prvom rade nesprávne právne posúdenie veci a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádza: „V odvolacom konaní bolo potvrdenému
rozhodnutiu CÚ Košice zo strany žalobcu vyčítané, že v ňom dochádzalo k zmätočnej aplikácií čl.
70, čl. 71 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len Colný kódex), a to tým, že nebolo zrejmé, ktoré články
Colného kódexu bral konajúci prvostupňový orgán pri pripočítavaní sporných služieb do colnej hodnoty
tovaru do úvahy. V rozhodnutí FR SR žalovaný tvrdí, že potvrdené rozhodnutie je pri pripočítavaní
sporných služieb založené, iba na aplikácií čl. 70 ods. 2 Colného kódexu a že sporné služby boli k
prevodnej hodnote tovaru pripočítavane na základe toho, že sú „podmienkou predaja predávajúcemu“. V
potvrdenom rozhodnutí je však uvedené, že vychádza z čl. 70 ods. 1 Colného kódexu (str. 3, potvrdeného
rozhodnutia). Čl. 70. ods. 1 Colného kódexu pritom poskytuje právny základ pre úpravy prevodnej
hodnoty podľa čl. 71 a 72 Colného kódexu a teda pre iný právny postup. Práve z týchto dôvodov bolo
potvrdené rozhodnutie nepreskúmateľné a nemá náležitosti podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (Správny poriadok).“

10. Ďalej v správnej žalobe k vyššie uvedenému uvádza: „Výroky potvrdeného rozhodnutia nie sú presné
a ani úplné. Rozhodnutím FR SR žalovaný de facto uviedol novú právnu normu potrebnú pre vydanie
pôvodného rozhodnutia a tým dal za pravdu žalobcovi, že potvrdené prvostupňové rozhodnutie má
vadu nesprávneho právneho posúdenia veci (aplikácia nepríslušných ustanovení). Naviac, žalovaný sa
svojím rozhodnutím snaží konvalidovať tvrdenie CÚ Košice, podľa ktorého pri posudzovaní sporných
služieb - citujem : „... je irelevantné, či o nich hovoríme ako o podmienke predaja“. Ide o neprípustnú
zmenu a žalovaný, vedomý si takého nesprávneho a podstatného tvrdenia CÚ Košice, mal v tomto
prípade potvrdené rozhodnutie zrušiť (str. 9, rozhodnutia FR SR - vyjadrenie k 4. bodu odvolania
žalobcu). Žalovaný sa ďalej odvoláva na svoj výklad, pravdepodobne ustanovenia čl. 70 ods. 2 Colného
kódexu, ktorý považuje, za akési všeobecné ustanovenie pre zistenie skutočnej ceny tovaru (generálna
klauzula).Pri aplikácií tohto ustanovenia však využitím analógie využíva metodiku plynúcu z čl. 71
Colného kódexu. Využitie takejto analógie pre generálnu klauzulu nepovažujeme v tomto prípade za
prípustné, a to z dôvodu, že je to metóda, ktorá plynie z osobitného čl. 71 Colného kódexu, ktorý
taxatívne uvádza určité položky. V tomto prípade nejde o „právnu medzeru“ Colného kódexu, ktorú
je potrebné doplniť analógiou. Konajúce colné orgány pre taxatívny výpočet nemohli sporné služby
pripočítať cez osobitné ustanovenie čl. 71 Colného kódexu (napr. čl. 71 ods. 1, písm. b, bod. IV.).
Osobitné ustanovenie nemôže byť obchádzané využitím analógie cez čl. 70 ods. 2 Colného kódexu,
najmä ak je z názorov CÚ Košice a FR SR poznateľné, že sporné služby považujú za služby súvisiace s
dovezeným tovarom, z dôvodu, že išlo o služby nevyhnutne spojené s výrobným procesom dovezeného



tovaru, resp. s kontrolou jeho kvality. Napadnuté rozhodnutia neobstoja ani pri skúške správnosti.
Použitá metodika rozpočítavania služieb založená na úmernom rozdelení nákladov kupujúceho vedie
k absurdným záverom v rámci kontrolných zistení CÚ. CÚ touto neobjektívnou metodikou dospel
k nepochopiteľnému záveru, že na základe rozhodnutia v colnom konaní č. 0564110702586, PpKN
61101210 bol dovezený 1 ks pánskeho svetra zo 100 % kašmíru (faktúra DINTAI číslo 16DS-BT10-5 pod
interným číslom dokladu 17DF033 v sume 4,00 EUR, ktorého colná hodnota (základ na výmer cla) má
byť v sume 29 791,23 EUR. Tento absurdný príklad potvrdzuje to, že tieto služby nemožno rozpočítavať
medzi dovezené tovary.“

11. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi. K tomuto žalobnému
bodu uvádza: „Hlavná argumentácia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu spočíva na zistení
skutočnosti, že sporné služby zabezpečil dodávateľ tovaru DINTAI (str. 6, rozhodnutia FR SR). Túto
skutočnosť mal žalovaný zistiť z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.06.2017, a to vysvetlením X.. E.
T., ekonómky žalobcu. Zo strany colných orgánov ide o zavádzanie a nemá oporu v predloženom
vyjadrení prostredníctvom e-mailu. Domnienku, že ide o dodávateľa a výrobcu DINTAI si CÚ Košice
domyslel, čo sa viditeľne prejavuje aj tým že dodávateľ DINTAI je uvádzaný v zátvorkách ako (DINTAI).
Táto domnienka nemá oporu v administratívnom spise, žalovaný si ju však osvojil. Pokiaľ má byť
táto domnienka iba jedným z dôkazov, žiada sa uviesť, že iné dôkazy, ktoré by ju mali potvrdzovať
neboli uvedené ani vo výzve CÚ Košice a kontrolných zisteniach zo dňa 13.09.2017, ani v potvrdenom
rozhodnutí CÚ. Výrobca tovaru DINTAI bol dodávateľom sporných služieb iba v jednom prípade. Išlo
o faktúru v hodnote 72.000,00 €. Tieto doplnkové služby boli v tomto jedinom prípade vykonané
postupmi, ktoré zvolil dodávateľ tovaru DINTAI, pre preukázanie požadovanej kvality pre zákazníka
žalobcu. Ostatné služby od externých dodávateľov Qingdao Longsee Textile CO., LTD. a INNER
MONGOLIA GERLETU FASHION CO. LTD boli svojou povahou odlišné. Objasnením odlišnosti služieb
a ich dodávateľov sa však žalovaný vôbec nezaoberal.“

12. V správnej žalobe žalobca namietal aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
V tejto súvislosti v správnej žalobe uviedol: „Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že v
potvrdenom rozhodnutí sa CÚ Košice pri svojej právnej úvahe odvolával predovšetkým na stanovisko
špecializovaného útvaru Finančného riaditeľstva (ďalej len „stanovisko FR SR“). Tento útvar vyslovil bez
hlbšieho odôvodnenia názor, že sporné služby sú súčasťou colnej hodnoty tovaru, ku ktorej sa tieto
výdavky za poskytnuté služby viažu. Žalobcovi bolo písomné stanovisko FR SR sprístupnené až dňa
27.10.2017. Až vtedy bolo žalobcovi objasnené, že toto stanovisko sa týka čl. 70 Colného kódexu. Máme
za to, že 30 dňovú lehotu na oboznámenie sa podľa čl. 8 ods. 1 Delegovaného nariadenia komisie
(EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015 Colného kódexu (ďalej len „Delegované nariadenie“), bolo potrebné
počítať od okamihu, kedy boli žalobcovi skutočne ozrejmené dôvody, ktoré CÚ Košice viedli k vydaniu
rozhodnutia v neprospech spoločnosti. Za tento okamih žalobca považuje až sprístupnenie stanoviska
FR SR právnemu zástupcovi spoločnosti dňa 27.10.2017, a nie výzvu CÚ, ktorá neobsahovala podstatné
odôvodnenie, ale sa bez uvedenia konkrétneho článku Colného kódexu odvolávala na stanovisko FR
SR. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto vydané v rozpore s čl. 22 ods. 6. Colného kódexu a čl. 8 ods. 1
Delegovaného nariadenia a ide o akt vydaný v rozpore s právnymi predpismi a túto vadu má aj napádané
rozhodnutie. Napokon ani samotné stanovisko FR SR neuvádza potrebné ustanovenia Colných kódexov
a ani nevysvetľuje, ktoré ustanovenia sú nevyhnutné pre uskutočnenie záverov plynúcich z výzvy CÚ
Košice, ako aj z následne vydaného prvostupňového rozhodnutia. Vykonanú kontrolu po prepustení
je z dôvodu tejto vady potrebné zopakovať a skutkový stav opätovne náležite zistiť. Pôvodný postup
žalovaného bol pre žalobcu zmätočný a v rozpore so základnými pravidlami správneho konania, a to tým,
že opakovaným menením resp. neuvádzaním aplikovaných článkov Colného kódexu bola účastníkovi
konania fakticky znemožnená účinná obrana.“

13. V závere správnej žaloby žalobca argumentoval, že ide v posudzovanom prípade o nedostatočné
zistenie skutkového stavu a odmietanie obrany žalobcu ako účelovej. K tomuto uvádza: „V doterajšom
správnom konaní sme poukazovali na to, že sporné služby neboli realizované vo výrobnom procese a
tiež nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru. Ani žalovaný sporné služby nerozpočítava na všetky
vykonané dovozné prípady. Ak by tieto služby boli súčasťou výrobného procesu a tiež podmienkou
predaja dovezeného tovaru, mal by ich logicky žalovaný prepočítavať na každý aj dovezený tovar
do konca roka 2017. Žalovaný však prekvapujúco uviedol: „tým, že bola fakturovaná celková suma



2.822.000,00 € premietnutá do dovozných prípadov do 31.08.2017, na nadchádzajúce dovozy po
01.09.2017 môžu mať uplatnenú sumu na základe faktúry za tovar, a nie je potrebné pripočítavať
aj tieto poplatky za súvisiace služby“. Teda, ak žalobca dovezie tovar po 01.09.2017 na územie SR,
tovar už tieto sporné služby nemusí mať zahrnuté do svojej colnej hodnoty, lebo tieto služby už boli
zahrnuté do colnej hodnoty predchádzajúceho dovezeného tovaru. Žalovaný tak vo svojej podstate
uvalil napadnutými rozhodnutiami clo a dph „súvisiace“ aj s ešte nedovezeným a nevyrobeným tovarom.
Zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného spočívalo iba v dezinterpretácií vyjadrení žalobcu. V
tomto svetle poukazujeme na to, že žalovaný v podstate požadoval preukázať nesúvislosť sporných
služieb s dovezeným tovarom. Žalobca zdôrazňuje, že preukázanie takejto skutočnosti je z povahy
preukazovania neexistujúcej skutočnosti možné len nepriamo (tzv. negatívna dôkazná teória). Takýto
dôkaz je možný tým, že žalobca preukáže, že obdobné tovary odoberal aj bez týchto služieb. O tom,
že žalobca tovary odoberal aj bez sporných služieb, svedčia účtovné doklady, ktoré mal žalovaný k
dispozícií. Tieto poskytnuté doklady neboli v rámci prieskumu účtovníctva vôbec zohľadnené. Žalobca
trvá na svojich vyjadreniach a vysvetleniach ohľadom sporných služieb. Išlo o objednaný dohľad nad
už vyrobeným tovarom, ktorý sa nevykonával priamo u výrobcu a nejde o súčasť výrobného procesu.
Žalobca získaval nezávisle od výrobcu informácie o výrobnom procese a tovare, čo je podstatný rozdiel
v definovaní týchto služieb zo strany žalovaného.“

14. V závere správnej žaloby navrhol súdu, aby ten položil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru
Európskej únie ohľadom výkladu čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie.

15. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný správny orgán listom zo dňa 22.10.2018, ktorý zaujal
konkrétne stanovisko ku každému žalobnému bodu a nakoľko jeho argumentácia je totožná s
argumentáciou v napádanom rozhodnutí, zotrval na svojom právnom názore.

16. Na vyjadrenie žalovaného reagoval listom zo dňa 16.11.2018 žalobca, v ktorom zotrval na všetkých
žalobných bodoch, tak ako ich uviedol v správnej žalobe, pričom ich rozviedol o zistenia, ktoré mu vzišli
z vyjadrenia žalovaného.

17. Listom - duplikou (vyjadrením žalovaného na repliku žalobcu) zo dňa 27.11.2018 sa vyjadril žalovaný,
ktorý po oboznámení sa s obsahom predmetného stanoviska konštatoval, že žalobca v zásade opakuje
námietky, ktoré vzniesol už v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice alebo v správnej žalobe
a zotrval na doterajšej argumentácii.

III. Právny názor správneho súdu

18. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nariadil pojednávanie
v zmysle  ust. § 107 ods. 1 písm. a), pričom postupom v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP zistil
skutkový stav a  dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

19. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný rozhodol vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a
vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 88.057,20 EUR, ktorá pozostáva z cla na
priemyselné výrobky v sume 30.734,38 EUR a dane z pridanej hodnoty v sume 57.322,82 EUR.
20. Žalobca v správnej žalobe požadoval nariadiť pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní dňa
21.10.2020 senát správneho súdu vypočul účastníkov konania a odročil pojednávanie na neurčito.
Zároveň vyzval žalovaného na predloženie vyjadrenia súdu a žalobcovi k otázke, koľko kusov tovaru na
základe jednotlivých faktúr bolo prepustených do voľného obehu. Žalovaný listom zo dňa 30.10.2020
predložil požadovanú informáciu, ktorú doručil aj žalobcovi. Na pojednávaní dňa 23.06.2021 senát
správneho súdu opäť vypočul účastníkov konania a rozhodol vo veci samej.

21. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia
správny súd konštatuje (bod 9. rozsudku), že táto nemôže byť vzhľadom na danú právnu úpravu
relevantná. Žalobca polemizuje s aplikáciou čl. 70 a čl. 71 Colného kódexu Únie a aberantným spôsobom
vykladá aplikáciu uvedených článkov. Žalobca má za to, že výrok napádaného rozhodnutia nie je



kompatibilný s výrokom správneho orgánu prvého stupňa, ktorým ho potvrdzuje, čo do uvedenia
aplikujúcej právnej normy.
Podľa čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota,
t.j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie
Únie a ktorá je podľa potreby upravená.
Podľa čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar
zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej
strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo
majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.
V ďalšom odseku článku 70 Colného kódexu Únie sú upravené podmienky, kedy sa „prevodná hodnota“
uplatňuje.
Podľa čl. 71 Colného kódexu Únie pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 70 sa k cene, ktorá bola
skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená, pripočítajú. (...)

22. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca upozornil aj na nesprávne aplikovanú normu zo
strany žalovaného správneho orgánu, keď uviedol, že na str. 9 napadnutého rozhodnutia, ods. 2
sa uvádza: „Odôvodnenie Finančného riaditeľstva SR uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto
rozhodnutia, ktorým odvolací orgán odôvodňuje posúdenie predmetných poplatkov ako podmienku
predaja predmetného tovaru v zmysle čl. 29 ods. 3 písm. a) Colného kódexu Spoločenstva, konvaliduje
sporné tvrdenie prvostupňového orgánu uvedené v napadnutom rozhodnutí („... je irelevantné, či o nich
hovoríme ako o podmienke predaja ...“).“ Z vyjadrenia žalovaného z 22.10.218 vyplýva, že išlo o zrejmú
nesprávnosť a namiesto citovaného  čl. 29 ods. 3 písm. a) Colného kódexu Spoločenstva mal byť
uvedený článok 70 ods. 2 Colného kódexu Únie. Správny súd konštatuje, že z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia a administratívneho spisu je zrejmé, že táto chyba nie je chybou logickou a právnou, resp.
je chybou v písaní. Znenie týchto článkov kódexov však nie je pre túto vec rozhodujúca.

23. Z článku 70 Colného kódexu Únie je zrejmé (ako aj z jeho nadpisu „Metóda určovania colnej hodnoty
založená na prevodnej hodnote“), že tento článok kodifikuje prioritné určenie colnej hodnoty tovaru. Ako
prioritnú metódu určenia hodnoty tovaru, ktorý sa má precliť, považuje táto norma tzv. prevodnú hodnotu
tovaru, ktorú potom ďalej definuje prostredníctvom právnych pojmov „skutočne zaplatená cena“ alebo
„cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby
upravená“.  V čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie sa potom bližšie rozvádza, čo sa myslí pod pojmom
skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný správny orgán žiadnym spôsobom nezmenil ani právnu
argumentáciu a ani skutkové posúdenie prípadu vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, tak ako to
popisuje žalobca (že sa malo jednať o aplikáciu čl. 71 Colného kódexu Únie a teda o pripočítavanie
položiek zmysle čl. 71). Žalovaný správny orgán vyslovil, že predmetné poplatky (sporné služby) majú
byť zahrnuté do ceny skutočne platenej za tovar v súlade s článkom 70 ods. 2 Colného kódexu Únie. V
tomto kontexte nie je potom tvrdenie žalovaného „... je irelevantné, či o nich hovoríme ako o podmienke
predaja“ určujúce pre právnu kvalifikáciu aplikácie čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie, nakoľko sa jedná o
ambivalentnú normu, ktorá ponúka dve skutkové možnosti - platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť
ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

25. Ďalšou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi. Z tejto námietky
vyplýva len tá skutočnosť, že dodávateľa a výrobcu DINTAI si správny orgán prvého stupňa domyslel,
čo sa podľa žalobcu viditeľne prejavilo aj tým, že dodávateľ DINTAI je uvádzaný v zátvorkách ako
(DINTAI). Táto domnienka podľa názoru žalobcu nemá oporu v administratívnom spise, žalovaný si ju
však osvojil. K tomuto správny súd uvádza, že táto námietka nemá relevanciu a je pre posudzovaný
prípad nepoužiteľná. Ako vyplýva z napádaného rozhodnutia a administratívneho spisu, je evidentné,
že dodávateľmi služieb bol zahraničný subjekt DINTAI CO.LTD.

26. K žalobnej námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza,
že túto taktiež nepovažuje za dôvodnú. Žalobca spája účinok doručenia písomného stanoviska FR
SR sprístupneného dňa 27.10.2017 s lehotou podľa čl. 8 ods. 1 Delegovaného nariadenia komisie
(EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015 Colného kódexu. Správny súd sa v tomto stotožňuje s právnym



názorom žalovaného vo vyjadrení, že oznámenie dôvodov vydania rozhodnutia nemožno vykladať
takým spôsobom, že ide bezpodmienečne o oznámenie úplného doslovného obsahu jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ale je postačujúce označenie dôkazného prostriedku a jeho záveru, ktorý z neho
vyplýva. V tejto súvislosti správny súd z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.218 cituje : „Stanovisko
zn. 1204986/2000102-2017 je všeobecné a vyjadruje sa v ňom názor na aplikáciu článku 70 Colného
kódexu Únie ako celku. Už v liste colného úradu zn. 1327496/2017 zo dňa 13.09.2017 a v liste colného
úradu zn. 1327503/2017 zo dňa 13.09.2017 bol žalobcovi oznámený záver, ktorý následne vyplynul aj
zo stanoviska Finančného riaditeľstva SR zn. 1204986/2000102-2017, a preto námietka žalobcu, že sa
s ním oboznámil až dňa 27.10.2017 a táto skutočnosť má vplyv na počítanie lehoty podľa čl. 8 ods.
1 nariadenia č. 2015/2446, považuje žalovaný za účelové. Žalobcovi boli dôvody vydania rozhodnutia
podľa článku 22 ods. 6 Colného kódexu Únie oznámené už doručením listov zn. 1327496/2017 zo dňa
13.09.2017 a zn. 1327503/2017 zo dňa 13.09.2017 (doručené dňa 18.09.2017). K ukončeniu kontroly
po prepustení a vydaniu rozhodnutia došlo až po tom, ako sa žalobca oboznámil dňa 27.10.2017 so
stanoviskom Finančného riaditeľstva SR 1204986/2000102-2017, pričom dňa 15.11.2017 bolo colnému
úradu doručené jeho doplnenie k vyjadreniu.“

27. Ohľadom námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu a odmietanie obrany žalobcu ako
účelovej (bod 13. rozsudku) správny súd uvádza, že táto námietka je všeobecná a svojím obsahom sa
dotýka tém, ktoré boli zodpovedané vyššie. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že žalobca v tomto
žalobnom bode namieta, že žalovaný v podstate požadoval preukázať nesúvislosť sporných služieb s
dovezeným tovarom. Práve túto súvislosť sledoval aj na pojednávaniach správny súd a z uvedeného
dôvodu si vyžiadal od žalovaného vyjadrenie k otázke, koľko kusov tovaru na základe jednotlivých faktúr
bolo prepustených do voľného obehu. Žalovaný sa k tejto skutočnosti vyjadril listom zo dňa 30.10.2020,
pričom dané vyjadrenie bolo doručené aj žalobcovi.

28. Žalovaný vo vyjadrení a jeho prílohe zo dňa 30.10.2020 konštatoval, že v posudzovanom prípade (za
celé obdobie rokov 2016 a 2017 bolo dovezených 50 788 kusov tovaru za cenu 3.052.701,17 EUR, ktorá
mala byť skutočne zaplatená a priznaná (t.j. skutočná deklarovaná cena a cena rozpočítaná colným
úradom, ktorá nebola žalobcom priznaná). Z uvedeného vyplýva, že priemerná cena dovezeného tovaru
(sveter, nohavice) bola 60,1067 EUR za kus. Žalobca deklaroval sumu 230.701,17 EUR a  nepriznal
sumu 2.822.000,- EUR.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žalobca tvrdil, že cena tovaru bola v priemere cca 4-5,- EUR
za kus, za ktorú ho nakupoval, pričom ďalšie platby neboli súčasťou ceny, ktoré by sa zaplatili alebo
mali zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru, potom táto konštatácia je vzhľadom na zistený
skutkový stav neudržateľná.  Správny súd konštatuje, že je vysoko nepravdepodobné, aby žalobca
kupoval tovar za jednotkovú cenu v priemere 5,- EUR/ks a na obstaranie (kontrolu výroby podľa
vyjadrení žalobcu) tohto produktu by zaplatil rádovo neprimerane vyššiu sumu v tisícoch EUR za kus.
Z uvedeného dôvodu považuje obranu žalobcu za nedôveryhodnú a odporujúcu zásadám povinnosti
riadneho hospodára pri logickom a ekonomickom spravovaní vlastného majetku.

30. Správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán a orgán prvého stupňa správne aplikovali
čl. 70 Colného kódexu Únie a dostatočne zistili skutočný stav veci a správne formulovali aj právne
závery. Aplikovanej právnej úprave a vykonanému dokazovaniu zo strany správneho orgánu nemožno
nič vytknúť.

31. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a
žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}