Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoCsp/17/2020 z 29. 3. 2021
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2021, sp. zn. 1CoCsp/17/2020, ECLI:SK:KSKE:2021:7819200410.1
Krajský súd Košice | 1CoCsp/17/2020 | ECLI:SK:KSKE:2021:7819200410.1 | 2021-03-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cdb5279-e290-4221-89c5-1f197ca117bb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7819200410.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819200410.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.
Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobkyne Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti a.s. v Košiciach, Komenského č. 50, proti žalovaným: X. Q. B.Y.M., A. M. R. Č.. XX, X. F.Z.
B.Y.M., A. M. B., Y. L..Č.. XXX/XX, o zaplatenie 617,44 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.11.2019 č.k. 4Csp 19/2019-57 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia   v
r a c i a   vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni sumu 417,44 eur s príslušenstvom a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Konanie v časti istiny vo výške 200,-eur zastavil.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne za dodávku vody, resp.
odvádzania odpadových vôd.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalovaných a
žalobkyňa uzatvorili dňa X.X.XXXX zmluvu o dodávke vody a odvádzania odpadových vôd, predmetom
ktorej bola dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd na odbernom mieste R. Č.. XX. Ďalej súd
vychádzal z faktúry za vodné a stočné zo dňa 10.11.2016, ktorým žalobkyňa fakturovala právnemu
predchodcovi žalovaných dodávku za vodné a stočné v sume 565,94 eur a ďalej z faktúry zo dňa
12.10.2017 adresovanej rovnako právnemu predchodcovi žalovaných v sume 51,50 eura, ktorou
fakturovali prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žaloba
žalobkyne je dôvodná. Z výpisu listu vlastníctva mal súd za preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorá je totožná s odberným miestom už od roku 1999, teda boli nimi aj v čase
poskytovania služieb, vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a ich právnym predchodcom.
Tým mal súd zároveň za preukázané, že žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní.  Žalobkyňa v konaní
preukázala, že žalovaným dodávala vodu z odberného miesta určeného v zmluve a za to si vyúčtovala
vodné spolu s cenou práce za prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody resp. odvádzania odpadových
vôd v celkovej výške 617,44 eura. Konanie ohľadom istiny v sume 200,-eur súd zastavil a to na základe
dispozitívneho úkonu učineného žalobcom 9.9.2019 s prislúchajúcim príslušenstvom podľa § 145 ods.
2 C.s.p.. Súd preto konštatoval, že žalovaní za služby im poskytnuté žalobcom zvyšnú časť fakturovanej
sumy neuhradili, žalobe vyhovel. Keďže žalovaní sa dostali s úhradou dlhu do omeškania zaviazal ich
súd zaplatiť aj úroky z omeškania zohľadňujúc v tejto súvislosti zároveň aj čiastočnú úhradu istiny v
sume 200,-eur.



5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby bolo súdne konanie o zaplatenie
istiny vo výške 417,44 eura zastavené. V odvolaní uviedla, že dlžoba bola čiastočne zaplatená
žalovaným v 1. rade dňa 4.12.2019 v sume 75,-eur a dňa 6.11.2019 suma 265,-eur, o čom pripojila aj
potvrdenia o zaplatení. Podľa jej názoru ostáva nedoplatok z dlžoby vo výške 77,44 eur, ktorý bude
zaplatená a dodatočne pošle doklad o zaplatení.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, že platby vo výške 265,-eura  zo
dňa 6.11.2019 a platba vo výške 75,-eura zo dňa X.XX.XXXX boli prijaté a zaúčtované na žalovanú
faktúru č. XXXXXXXXXX uviedla, že neuhradený zostatok tejto faktúry je 25,94 eura, ktorý žalovaní
neuhradili. Ďalej uviedla, že žalovaní neuhradili ani faktúru č. XXXXXXXX. Taktiež žalovaní neuhradili
ani príslušenstvo - úrok z omeškania a trovy konania v zmysle výroku rozsudku.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky  pre potvrdenie ani pre
zmenu napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci  toho názoru, že rozhodnutie súdu nemožno považovať za
správne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

10. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len „odberateľ“) je fyzická osoba,
alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu
a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky
konečnému spotrebiteľovi.

11. Podľa § 4 ods. 4 zák.č. 442/2002 Z.z. producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie (ďalej len „producent“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu
o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do
verejnej kanalizácie.

12. Podľa § 28 ods. 3 zák.č. 442/2002 Z.z. za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného
vodovodu.

13. Podľa § 28 ods. 6 zák.č. 442/2002 Z.z. za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou
platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí
vlastníkovi verejnej kanalizácie.

14. Podľa § 28 ods. 11 zák.č. 442/2002 Z.z. vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
prípadne i prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a
stočného.

15. Podľa § 25 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávnený odber vody z
verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto
zmluvou. Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu
prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

16. Podľa § 25 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových
vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v
rozpore s takouto zmluvou. Kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný
nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

17. Z citovaného ust. § 4 ods. 3,4 je zrejmé, že za odberateľa vody, resp. producenta odpadových vôd
sa považuje fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody, resp. zmluvu o odvádzaní
odpadových vôd. Odberateľ má povinnosť zaplatiť za odber vody vodné a producent má povinnosť



zaplatiť za odvádzanie odpadových vôd stočné. V takom prípade platí odberateľ resp. producent vodné,
resp. stočné na základe predloženého výpočtu vodného a stočného. To však neplatí, ak sa jedná o
neoprávnený odber vody, resp. neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd.

18. V prípade neoprávneného odberu vody (bez uzatvorenej zmluvy) resp. neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd (bez uzatvorenej zmluvy) nevzniká takým osobám povinnosť platiť vodné, resp.
stočné, ale vzniká im povinnosť nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu resp.
verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 2 v spojení s § 26 ods. 4 zák.č. 442/2002 Z.z.). V takom prípade vznik
prípadnej stoky treba posúdiť § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaní nie sú odberateľmi, resp. producentmi v zmysle
ust. § 43 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z., nakoľko nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody,
resp. zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žalobcom a teda im nevzniká povinnosť platiť vodné a
stočné. Neoprávneným odberom vody, resp. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej
kanalizácie im však vzniká povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

20. Súd prvej inštancie síce správne odber vody žalovanými považoval za neoprávnený, resp. za
neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak v rozhodnutí citoval ust. § 25
zákona č. 442/2002 Z.z. upravujúci neoprávnený odber vody a neoprávnené vypúšťanie odpadových
vôd, nezaoberal sa však povinnosťou žalovaných nahradiť spôsobenú škodu neoprávneným odberom,
resp. neoprávneným vypúšťaním odpadovej vody, ale nárok žalobcu považoval za dôvodný na základe
vyúčtovania vodného ako služby poskytnutej žalobcom.

21. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je tak rozporuplné a preto aj nesprávne, ak žalovaným
vznikla povinnosť nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom, resp. neoprávneným vypúšťaním
odpadových vôd, avšak súd rozhodol o nároku žalobcu na základe vyúčtovania vodného, nezaoberajúc
sa podmienkami vzniku nároku žalobcu na náhradu škody.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie
je správne, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

23. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť žalobcom uplatnený nárok
vychádzajúc pritom z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení a
zároveň prihliadne aj na podanie žalobcu zo dňa 10.2.2020.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).