{"guid": "8a1284d7-9aa5-4b1f-a2c1-e7c815fa6a3f:a2c652a2-6fd6-48e8-9069-c149663e1837", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2", "spisova_znacka": "4Cob/147/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/147/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. novembra 2024, sp. zn. 4Cob/147/2023, ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2", "identifikacne_cislo": "7517202320", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Marek Kotora", "sudca_id": 105, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-kotora-105", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9a", "nazov": "§ 9a zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9b", "nazov": "§ 9b zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-9b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-9b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/138#paragraf-7", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-9", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-9a", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-9b", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2c652a2-6fd6-48e8-9069-c149663e1837", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n4Cob/147/2023\n7517202320\n27. 11. 2024\nJUDr. Marek Kotora\nECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.\nJúliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX\nXX D., zastúpený JUDr. Dušan Antol, advokát, Krivá 23, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:\n31 962 238, proti žalovanému v 1. rade: Obec Sokoľany, Sokoľany 193, 044 57 Haniska, IČO: 00 690\n741, zastúpený JUDr. Monika Meňhertová, advokátka, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 34 413 952\na žalovanému v 2. rade: E. F. D., G. XX, XXX XX H., IČO: 31 794 807, zastúpený PALŠA A PARTNERI\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o určenie\nneplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie č. k.\n8Cb/14/2017-377 z 24. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice okolie č. k. 8Cb/14/2017-377\n24. mája 2023.\n\nz\n\nII. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie Okresný súd Košice - okolie (súčasné označenie Mestský súd Košice (ďalej aj\n„súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.).\n2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd určil, že:\nI.) Zmluva o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004\nZ.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa 16.02.2015;\nII.) Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii\na vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa\n01.12.2015;\nIII.) Dodatok č. 2 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii\na vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa\n06.06.2016 uzatvorené medzi žalovanými sú neplatné.\n3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade bol účastníkom konania medzi mestom\nKošice ako navrhovateľom a Okresným úradom Košice - okolie, Katastrálnym odborom ako odporcom,\nktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho odboru Okresného úradu\nKošice - okolie č. OU-KS-KO1-H.2/97/d-Bj zo dňa 25.10.2013. Spor sa týkal určenia priebehu hraníc\nmedzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca a priebehu hranice medzi katastrálnymi\núzemiami podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop s.r.o.; úradne\n\novereného Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. 317/07. Vzhľadom na skutočnosť, že sa\njednalo o skutkovo a právne zložité otázky, obec Sokoľany využila postupne právne služby viacerých\nadvokátskych kancelárií, pričom dňa 16.02.2015 uzavrela Zmluvu o poskytovaní právnych služieb\nso žalovaným v 2. rade s tým, že za poskytovanie právnych služieb bola dohodnutá odmena v\npaušálnej výške 160,- eur/mesiac a to za právne poradenstvo a zastupovanie žalovaného v 1. rade v\nneobmedzenom rozsahu podľa požiadaviek. Dňa 01.12.2015 bol k predmetnej zmluve uzavretý Dodatok\nč. 1, ktorý menil splatnosť odmeny v zmysle zmluvy zo dňa 16.02.2015. Dodatkom č. 2 zo dňa 06.06.2016\nbola zmenená aj výška odmeny. Dňa 08.06.2016 NS SR zmenil rozsudok KS v Košiciach a rozhodol v\nprospech obce Sokoľany a tak do rozpočtu obce má pribudnúť z dane z nehnuteľnosti cca. 700.000,- eur\nročne. Žalobca mal za to, že právoplatným rozhodnutím NS SR došlo k ukončeniu súdneho konania, čím\nvznikol nárok na zmluvnú odmenu žalovanému v 2. rade a na základe dodatku č. 2 by bola táto odmena\npribližne 140.000,- eur x 4 roky. Žalovaný v 1.rade vyhlásil verejné obstarávanie vo veci zákazky „právne\nporadenstvo a zastupovanie pre obec Sokoľany“ pričom predpokladaná hodnota zákazky, ktorá sa mala\nobstarať bola suma 19.900,- eur bez DPH. Schválením dodatku č. 2 v zmluve došlo k porušeniu § 10\nods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, čo vedie k neplatnosti uzatvoreného dodatku.\n4. Domnieval sa, že právny úkon ktorý napáda sa prieči aj dobrým mravom a v tejto súvislosti poukázal na\ngenézu stretnutia žalovaného v 2.rade so žalobcom ako bývalým starostom obce Sokoľany v roku 2013.\nVyčítal žalovanému v 2.rade aj spôsob vedenia sporu v správnom konaní, keď ako právny zástupca\nobce Sokoľany nepoužil pri rozhodovaní novú argumentáciu, keď sa odvolával na písomné a ústne\npodania, ktoré vykonali predchádzajúci právni zástupcovia. Žalovanému v 1.rade vyčítal aj skutočnosť,\nže uzatvoril v roku 2016 ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s I. D., predmetom ktorej boli\nprávne služby a dohodnutá paušálna odmena 190,- eur mesačne.\nV ďalších podaniach obhajoval svoju aktívnu legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem, poukazujúc\nna čl. 30 ods. 1 a čl. 32 ods. 2 Ústavy SR ako aj na § 1 ods. 1 a 2 Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení. Zároveň vo svojom podaní poukázal na rozhodnutia českých súdov v súvislosti s preukázaním\nnaliehavého právneho záujmu občana obce v súvislosti so žalobou, ktorá smeruje voči obci, keď občania\nobce majú oprávnenie vykonávať verejnú kontrolu nad nakladaním s majetkom obce a tak transparentne\nchrániť záujmy občanov obce. Žalobca ako obyvateľ obce a daňový poplatník miestnych daní má záujem\nna riadnom hospodárení obce. Keď súd žalobe vyhovie finančné prostriedky nebudú vyplácané ako\nodmena podľa napadnutej zmluvy a budú použité pre obec a preto je priamo dotknutý touto zmluvou,\npretože vynakladanie nadmerných finančných prostriedkov nehospodárnym konaním má vplyv na obec\nako takú a jej obyvateľov. Na základe zmluvy medzi obcou Sokoľany, ktorá je podpísaná 16.02.2015 a\njej dodatkov bolo z obecnej kasy doteraz vysatých cca. 250.000,- eur. Aktívnu legitimáciu odvodzoval od\n§ 9 ods. 1 a 2 zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí. Žalobca súdu na pojednávaní 24.04.2023 predložil\ndoklad o tom, že na základe zmluvy, ktorú v tomto konaní napáda bolo plnené žalovanému v 2. rade E. D.\nza právnu pomoc, na základe ním vystavenej faktúry 4542021 suma 124.032,58 eura, faktúry 3802019\nsuma 62.050,16 eura, a na základe faktúry 2122020 suma 62.050,16 eura.\n5. K problematike aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na analógiu veci z problematiky životného\nprostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definovanú v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru, ktorý\nvymedzuje zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená\nrozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom záujem. Dohovor\no prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor je zásadným a\nprelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno zo základných\nľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s princípmi trvalo\nudržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných ľudských práv a\nslobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91 Zb. žalobca\nvyvodzoval oprávnenie poukázať na oblasť týkajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by malo platiť,\nže ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny a čl. 6\nDohovoru, čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie. Právo\nna dobrú samosprávu vyjadruje právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude fungovať\nzákonne. K Aarhuskému dohovoru poukázal aj na rozsudky NS SR: 2 SŽP 18/2011 z 30.5.2012, 5\nSŽP 40/2009 z 12.4.2011, 5 SŽP 20/2012 z 27.6.2011, 3 SŽP 10/2009 z 11.6.2009 a napokon 5 SŽP\n49/2009 12.4.2011 pričom ich súvis s danou vecou neobjasnil.\n6. Žalovaný v 1. rade spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu a naliehavý právny záujem žalobcu\nv tomto spore. Vyjadril sa k ustanoveniu § 9b ods. 1 a ods. 2 Zákona č.138/1991 Zb. o majetku obci.\n\nV čase predmetného vyjadrenia k prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy nedošlo a pre\ndanú vec by bola rozhodujúca aj tá skutočnosť, že aj keby k prevodu majetku obce došlo muselo\nby sa jednať o prevod, ktorý nebol realizovaný na základe verejnej obchodnej súťaže. Avšak nie\nje splnená ani jedna z uvedených podmienok, keď o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo\nobecné zastupiteľstvo obce na svojom zasadnutí dňa 15.12.2014. V danom prípade k prevodu majetku\nzatiaľ nedošlo, ale samotný prevod je podmienený a to právoplatným úspechom v súdnom spore,\nobec teda žalovaný v 1. rade bude mať výnos na daniach ak odmena zo strany žalovaného v 2.\nrade bude riadne vyčíslená a žalovaný v 2. rade si uplatní nárok na odmenu pričom tieto podmienky\nmusia byť naplnené kumulatívne. Nárok na odmenu nie je presne vyčíslený z dôvodu, že jeho výška\nzávisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade čo znamená, že majetok, ktorý by mohol prejsť na\nžalovaného v 2. rade môže byť v konečnom dôsledku zanedbateľnej hodnoty a v prípade, že žalovaný\nv 1. rade nevyberie na daniach z nehnuteľnosti dostatok finančných prostriedkov, teda výnos pre obec\nby bol nízky, nízka by bola aj samotná odmena. Žalovaný v 1. rade nemá naliehavý právny záujem\npodľa osobitného zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a teda je na ňom, aby preukázal v konaní\nsvoj naliehavý právny záujem. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva ako bude dotknuté jeho právne\npostavenie v dôsledku uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Žalovaný v 1. rade sa ďalej vyjadril k otázke\nneplatnosti zmluvy a k tvrdeniam žalobcu, kedy poukázal na predložené listinné dôkazy, a to uznesenie\nz riadneho zasadnutia zastupiteľstva obce z 15.12.2014 ako aj Výzvu na predloženie ponuky. Výška\na spôsob určenia výšky zmluvnej odmeny pre právneho zástupcu, ktorý žalovaného v 1. rade bude\nv spore zastupovať bola prerokovaná aj bývalým obecným zastupiteľstvom ešte v roku 2013, teda za\nčias pôsobenia žalobcu a až následne zvolenými poslancami obecného zastupiteľstva došlo po dlhej a\nrozsiahlej diskusii k jednohlasnému odsúhlaseniu výšky zmluvnej odmeny pre žalovaného v 2. rade za\nsplnenia vopred stanovených podmienok. Zmluva pre obec nie je nevýhodná tak ako tvrdí žalobca. V\nprípade úspechu žalovaného v 1. rade v spore s mestom Košice pribudne do rozpočtu obce na dani z\nnehnuteľnosti cca. 700.000,- eur ročne, pričom zmluvná odmena žalovaného v 2. rade by predstavovala\ncca. 120.000,- eur ročne počas len nasledujúcich 4 rokov. Žalovaný v 1. rade tu nevidí nepomer medzi\nposkytnutými plneniami žalovanými navzájom. Zdôraznil, že v prípade neúspešného skončenia sporu,\nby obec nezaplatila žalovanému v 2. rade za jeho služby žiadnu odmenu a nebol by na neho prevedený\nžiaden majetok obce. Ďalej sa žalovaný v 1. rade vyjadril k zmluve o poskytovaní právnych služieb s\nI. D.. Zmluva, ktorú žalobca napáda považoval za platnú, nebola prijatá v rozpore so zákonom, zákon\nneobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Zmluva ako aj oba Dodatky k nej boli riadne prerokované\nna obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia,\nkde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.\nDodal, že v roku 2018 nebola vyplatená právnemu zástupcovi obce Sokoľany E. D. žiadna odmena,\nprávne služby poskytuje obci až do právoplatného rozhodnutia bezplatne. Na základe uvedeného mal\nžalovaný v 1. rade za to, že žaloba bola podaná predčasne. Nespochybňoval, že platby pre žalovaného\nv 2. rade boli realizované a to na základe zmluvy a jej dodatkov č. 1, č. 2 a tieto plnenia boli poskytované\nv súlade s podmienkami uzatvorenej zmluvy, t.j. na základe príjmov z daní následne bola dohodnutá\nčiastka vyplácaná žalovanému v 2. rade. To, či došlo k plneniu na základe predmetných zmlúv nemá\npodľa ich názoru vplyv na výsledok tohto konania, nakoľko argumentácia žalovaného v 1. a 2. rade sa\nopiera o nedostatky a neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý podľa nich dostatočne\nnepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore ani naliehavý právny záujem.\nK poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor uviedol, že tento upravuje otázky práva zainteresovanej\nverejnosti na priaznivé životné prostredie teda sa zaoberá úplne inou tematikou ako je tematika práva,\nktorá je predmetom sporu. Rozsudky, ktoré žalobca uvádzal súvisia s právom na priaznivejšie životné\nprostredie nie s problematikou zmluvy o poskytovaní právnych služieb.\n7. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca obsahom žaloby nepreukázal, že má na\npožadovanom určení naliehavý právny záujem. Na strane žalobcu zjavne absentuje nielen naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení, ale aj aktívna vecná legitimácia byť účastníkom konania. Z\nargumentácie a obsahu viacerých častí žaloby nevyplýva, že by prípadný vyhovujúci určovací rozsudok\na teda cieľ žaloby mal mať pre osobu žalobcu skutočný právny význam, ale naopak, podľa formulácie\nargumentácie žaloby sa javí, že žalobca prostredníctvom súdneho konania sleduje niečo iné ako právny\ncieľ. V danej veci nie je daný naliehavý právny záujem ani podľa osobitného zákona a to Zákona č.\n138/1991 Zb. o majetku obci. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, ako bude dotknuté subjektívne\nprávne postavenie žalobcu v dôsledku uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Podľa rozhodovacej súdnej praxe\nrozhodujúci je naliehavý právny záujem na strane žalobcu a nie na strane žalovaného, to znamená, že\ndôkazná povinnosť tvrdenia a preukázania naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobcu.\n\nAko prekvapivú zhodnotil žalobcovu argumentáciu v súvislosti s Aarhuským dohovorom. Žalobca\nnesprávne dáva do rovnosti občiansky aktivizmus a aktívnu legitimáciu v súdnom spore. Občiansky\naktivizmus v rámci správnych konaní pri posudzovaní či už starých alebo iných zásahov ľudskej činnosti\ndo životného prostredia kde legislatíva prostredníctvom normotvorcov vytvára prístup občanov k tomu,\naby tam občania boli vypočutí. Tento spor je potrebné vnímať a posudzovať podľa CSP. Dohoda uzavretá\nmedzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola koncipovaná tak, že odmena bola naviazaná\nna úspech v spore. Táto zmluva sa nijako nevymyká z rámca zmlúv podobného charakteru. Dodatok\nč. 2 obsahoval len mechanizmus určenia odmeny. Skutočnosť, že odmena mala byť vyplatená až po\nukončení sporu podľa žalovaného v 2. rade svedčí aj o tom, že išiel pri uzavretí zmluvy do rizika. Na\npojednávaní v roku 2023 potvrdil, že žalovanému v 2. rade bola podľa dohody a jej dodatkov vyplatená\nodmena tak ako to na poslednom pojednávaní uviedol žalobca. Pokiaľ by súd o veci konal, priznal by\nžalobcovi právo, ktoré mu iste nepatrí a navyše by založil akýsi iste neudržateľný „precedens“, a to že\nktokoľvek (ktorýkoľvek daňový poplatník ako „aktívne legitimovaný“ subjekt s „odôvodnením“, že „má\nzáujem na spravovaní majetku obce, či štátu, ktorého správa sa ho dotýka“) bez právneho dôvodu by\nsa mohol domáhať v súdnom konaní vedenom podľa CSP rozhodnutia týkajúcich sa práv iných.\n8. Žalobca podaním zo dňa 17.4.2018 navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR medzi obcou Sokoľany a mestom\nKošice, kedy bude právoplatne rozhodnuté, či sa môže naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych\nslužieb medzi žalovaným. Uviedol, že Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 196/2017 zo dňa 12.9.2017\nbol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 4Sžr 32/2016 a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie, pričom ide o rozsudok, ktorým bol spor s mestom Košice právoplatne\nrozhodnutý v prospech obce Sokoľany, čím sa mohol naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych\nslužieb medzi žalovanými, ktorý v konaní napáda. Okresný súd Košice okolie konanie prerušil do\nprávoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/65/2018.\nKrajský súd v Košiciach rozhodol 31.1.2022 o podanom odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu\no prerušení konania tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.\n9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca aktívnu legitimáciu\nako aj naliehavý právny záujem odvodzoval od § 9b Zákona o majetku obcí, nakoľko je fyzická osoba,\nktorá má v obci trvalý pobyt. Žalobca dôvodil, že má zo zákona oprávnenie byť stranou sporu o\nurčenie neplatnosti právneho úkonu a nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem a trvalý\npobyt v obci je potrebné pokladať za dôvod, ktorý naliehavý právny záujem preukazuje. Na žalobcovi\nspočíva dôkazné bremeno, ktoré nebolo možné preniesť na žalovaného v 1. a 2. rade. Tí neboli povinní\npreukazovať, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.\nV prípade, že ide o určovaciu žalobu, súdy sa vo svojich rozhodnutiach musia zaoberať splnením\npredpokladov určovacej žaloby uvedených v § 137 písm. c/ alebo písm. d/ CSP. Povinnosťou súdu prvej\ninštancie je podľa § 137 písm. c/ CSP posúdiť, či v danom prípade existuje naliehavý právny záujem (ak\nnevyplýva priamo z osobitného právneho predpisu, musí ho žalobca preukázať) na určení ne/existencie\npráva alebo pri žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP (určenie neplatnosti\nzmluvy), či to vyplýva z osobitného právneho predpisu.\nV prípade, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa § 137\npísm. d/ CSP, nie je možné žiadať určenie neplatnosti právneho úkonu, ak to nevyplýva z osobitného\npredpisu. V danom prípade sa súd zaoberal overením, či právny záujem na požadovanom určení vyplýva\nz dôkazov a zodpovedá realite, resp. tým, či žaloba na určenie vyplýva z osobitného právneho predpisu.\n10. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade splnenie podmienok prípustnosti určovacej žaloby\nbolo žalobcom v žalobe tvrdené a odvodené od ust. § 9b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd\nsa zaoberal otázkou, či žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného\npredpisu a to žalobcom tvrdeného § 9b ods.1 a 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V čase podania\nžaloby mal žalobca trvalý pobyt v obci (uvedené nebolo namietané) a mohol by sa domáhať neplatnosti\nprávneho úkonu k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu za podmienky, ak prevod nebol\nrealizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu\nstanovenú podľa osobitného predpisu. Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu\nvlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.\n11. K prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy v čase podania žaloby ani do novembra 2019\nnedošlo, avšak zároveň by muselo ísť o prevod realizovaný bez verejnej obchodnej súťaže. O spôsobe\n\nobstarania právnych služieb však rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014.\nNa základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60,56-57 spisu) zverejnená výzva na predloženie ponuky\npodľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalovaný v 2. rade bol úspešný a\nžalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 16.02.2015. Na obecnom\nzastupiteľstve 25.2.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá na vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby\npredmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného obstarávania bola nimi aj schválená. Poslanci\nnemali pripomienky ani návrhy k tomuto bodu programu. V rozhodovacej praxi je všeobecnými súdmi\nzastávaný právny názor, že každý vyslovený súhlas obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti\nprávneho úkonu možno považovať za predchádzajúci (rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/686/2015).\nRešpektujúc skutočnosť, že zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov\na obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú\npríslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o\nmajetku obcí, zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani z príslušnej judikatúry súdov nevyplýva,\nže by vo vzťahu k prejavom vôle obecných zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení\nmajetkových úkonov obcí, bolo vylúčené aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať\nobsah vôle vyjadrený takýmto uznesením za použitia príslušných výkladových pravidiel. Vôľa obecného\nzastupiteľstva vyjadrená v uznesení z 25.02.2015 nepochybne zahŕňa súhlas s majetkovými právami\nzachytenými v konkrétnej označenej zmluve o právnej pomoci, v ktorej bola dohodnutá výška odmeny\npre žalovaného v 2. rade. Obecné zastupiteľstvo tak schválilo zmluvu o právnej pomoci a odmenu,\nktorá sa tak stala nezameniteľnou, s ktorou obecné zastupiteľstvo bolo oboznámené. Dodatkom č. 1 k\nZmluve o poskytovaní právnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako\nmandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom zmenený jej čl. VI. tak, že sa doplnil odsek 3.,\nkedy bolo dohodnuté, že odmena bude advokátom účtovaná a klientom vyplácaná až po právoplatnom\nv prospech obce skončenom súdnom konaní vo veci určenia hranice katastra obce Sokoľany. Do tohto\ntermínu bude právna pomoc poskytovaná bezodplatne. V Dodatku č. 1 je spomínaná aj príloha dodatku\nč. 1 v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 23, ktorým bola zmluva po prerokovaní vzatá na\nvedomie. (viď čl. 20 spisu). Táto príloha však súdu predložená nebola a nebolo možné sa oboznámiť s\njej obsahom (vypočutí svedkovia sa k tomu nevedeli vyjadriť). Dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní\nprávnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako klientom a žalovaným\nv 2. rade ako advokátom zmenený jej čl. III. („odmena za poskytovanie právnej pomoci“) spôsobom,\nže táto vzniká advokátovi iba v prípade úspechu klienta (žalovaného v 1. rade) v predmetnom súdnom\nkonaní vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice katastrálneho územia obce Sokoľany.\nZmluvnú odmenu mal žalovaný v 2. rade (v prípade vzniku nároku na ňu) dohodnutú vo výške 20 %\nz finančného prínosu pre klienta za jednotlivý kalendárny rok, z výnosu na daniach z nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území, ktoré bude v prípade úspešného právoplatného ukončenia\npredmetného súdneho sporu určené do katastrálneho územia obce Sokoľany, a to po dobu 4 rokov\npočnúc rokom, v ktorom dôjde k pripísaniu finančných prostriedkov na účet klienta. Výška odmeny tak\nzávisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade. V prípade neúspešného skončenia súdneho sporu,\nv ktorom obec zastupoval žalovaný v 2. rade v správnom konaní by mu obec nezaplatila za jeho právnu\npomoc žiadnu odmenu a nebol by prevedený žiaden majetok obce. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.\n4Sžr/32/2016 zmenil rozhodnutie KS v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 z 01.12.2015, tak že potvrdil\nrozhodnutie OÚ Košice katastrálny odbor z 25.10.2013 č.-k.OU-KS-KO-H-2/97/d-BJ. Právoplatnosť\nrozhodnutie nadobudlo 10.08.2016. Ústavný súd SR 12.09.2017 svojim nálezom III. ÚS 196/2017 zrušil\nrozsudok NS SR z 08.06.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 10.04.2018 NS SR zrušil rozsudok\nKS v Košiciach z 01.12.2015 a vrátil vec KS v Košiciach na nové rozhodnutie. KS v Košiciach 09.04.2019\nv konaní 6S 65/2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie Katastrálny odbor a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie. V súvislosti s podaným odvolaním NS SR 04.11.2020 č.k. 4Sžr3/2019 zmenil\nrozsudok KS v Košiciach tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie katastrálny odbor.\nNálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 342/2021 ÚS SR zrušil rozhodnutie NS SR zo 04.11.2020 a vrátil\nmu vec na nové rozhodnutie. Vo veci naposledy rozhodoval Najvyšší správny súd v Bratislave kedy\n14.12.2022 rozsudkom sp.zn. 3Svk/20/2021 potvrdil rozsudok KS v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo\ndňa 09.04.2019. Voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok už nie je prípustný.\n12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom\nobce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je\nobec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech\nrozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie\nsú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane\n\nfinančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej\njej obyvateľov.\n13. V zásadách hospodárenia si obec môže upraviť hodnotu majetku, ktorý podlieha schváleniu\nobecného zastupiteľstva. Ak obec nemá schválené zásady hospodárenia alebo tieto neobsahujú\ntakýto regulačný mechanizmus, podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, schváleniu\nobecného zastupiteľstva podliehajú iba najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Obec Sokoľany\nmala prijaté zásady hospodárenia, ktoré nadobudli účinnosť 01.01.2010 pričom podľa čl. 4 bod 3\nprevody hnuteľného majetku nad 350,- eur obstarávacej hodnoty schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Podľa\nznenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí v čase uskutočnenia právneho úkonu, schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podliehali zmluvné prevody vlastníctva, resp. nakladanie s majetkovými právami.\nZákon teda v rozhodnom čase nevyžadoval predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na prevod\nvlastníctva alebo nakladanie s majetkovými právami, ale schválenie takéhoto prevodu alebo nakladania\ns majetkovými právami ako zákonnú podmienku, ktorej predchádzajúce splnenie je nevyhnuté pre\nnadobudnutie účinkov tohto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami.\n14. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo\nprávo je či nie je, nemá len ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní\nide. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je\núčastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.\nSúd nespochybňuje, že je právom občana obce kontrolovať činnosť zodpovedných orgánov obce pri\nnakladaní s majetkom obce a prípadne sa za splnenia podmienok domáhať súdnej ochrany. Žalobca\ntvrdil, že už príslušnosť k obci je potrebné považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavý právny\nzáujem ako obyvateľa obce a tak je daná aj jeho aktívna vecná legitimácia a pokiaľ sa jedná o nápravu\ntakého úkonu, ktorým došlo alebo objektívne môže dôjsť k zníženiu majetkovej podstaty obce, je na\nmieste uvažovať, že je to k prospechu každého občana. Takáto situácia má priaznivý dopad na občana\nobce ako aj na majiteľov nehnuteľností v obci. Ak obec koná v rozpore so záujmami občanov a majetkom\nobce, koná v rozpore so záujmami konkrétneho občana a ten má právo napadnúť právny úkon obce.\nŽalobca vykonáva verejnú kontrolu nad nákladmi s majetkom obce. Má za to, že napáda protiprávne\nalebo neštandardné a nehospodárne kroky volených zástupcov a tak vplyv na právne postavenie\nžalobcu v dôsledku uzavretia zmluvy a jej dodatkov vyplýva zo samotnej skutočnosti, že je občanom\nobce.\nK danému súd prvej inštancie uviedol, že v čase podania žaloby k prevodu majetku obce na základe\nnapádanej zmluvy a jej neskorších dodatkov nedošlo pričom zároveň by sa muselo jednať o prevod\nna subjekt, ktorý nebol vybraný na základe verejnej obchodnej súťaže. Uzatvoreniu predmetnej zmluvy\npredchádzala obchodná verejná súťaž a v súvislosti s napádanou zmluvou v čase podania žaloby ani\ndo novembra 2019 k prevodu majetku na tretiu osobu nedošlo. Podmienky uvedené v citovanom § 9b\nzák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v čase podania žaloby pre podanie určovacej žaloby splnené neboli.\nV predmetnom konaní boli vykonané niektoré navrhované dôkazy po tom ako súd vyslovil predbežné\nprávne posúdenie. Na pojednávaní nariadenom potom ako boli splnené podmienky na pokračovanie v\nprerušenom konaní súd žalobcu upozornil, že sa musí vysporiadať prioritne s otázkou aktívnej vecnej\nlegitimácie a naliehavého právneho záujmu. Pri úspešnom ukončení dlhoročného súdneho sporu by\nobec získala nemalé finančné prostriedky, ktoré sú pre obec výhodné a budú slúžiť pre prospech a rozvoj\nobce. Výška odmeny žalovaného v 2. rade je naviazaná na úspech v spore ak obec teda žalovaný v\n1.rade bude mať výnos na daniach. Odmena zo strany žalovaného v 2.rade musí byť riadne vyčíslená.\nNárok na odmenu nebol vyčíslený pevnou sumou ale % keď, jeho výška závisí od výšky výnosov pre\nžalovaného v 1. rade. Ak obec nebude mať výnos z daní nebude mať žalovaný v 2. rade nárok na\nodmenu. Na margo veci súd udáva, že sporné územie s veľkosťou zhruba 700 hektárov po rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu z decembra 2023 patrí pod mesto Košice, v minulosti tri roky patrilo aj pod\nobec Sokoľany a to na základe právoplatného rozhodnutia NS SR, ktorá do obecného rozpočtu tak mala\npríjem z dane z nehnuteľností v nezanedbateľnej výške. Súd konštatoval, že pre podanie žaloby neboli\nsplnené predpoklady v zmysle § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí a žalobca sa nemôže vzhľadom k\nlehote stanovenej v § 9b ods. 2 domáhať neplatnosti právnych úkonov.\n15. Ohľadne žalobcom uvádzaného Aarhuského dohovoru, na ktorý sa odvolával žalobca v súvislosti\ns aktívnou vecnou legitimáciou a naliehavým právnym záujmom, súd prvej inštancie uviedol, že na\nstránke Ministerstva životného prostredia SR sú informácie k Aarhuskému dohovoru, keď ide o dohovor\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v\n\nzáležitostiach životného prostredia. Bol podpísaný 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej\nhospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse. V medzinárodnom\nkontexte je tento dohovor považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov svojej doby je charakterizovaný ako kvalitatívny predel v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi, ako\nnástroj k prehlbovaniu demokracie a k presadzovaniu ľudských práv a slobôd. Aarhuský dohovor\npozostáva z troch základných pilierov. Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na\nprístup k informáciám o životnom prostredí. Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese. Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v\nzáležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli\nporušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Odvolávanie\nsa žalobcu na tento dohovor nepreukazuje ani aktívnu legitimáciu žalobcu, ani jeho naliehavý právny\nzáujem na určení neplatnosti právnej skutočnosti.\n16. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení dodal, že o vecnej opodstatnenosti žaloby nerozhodoval, keď\npo ustálení si splnenia resp. nesplnenia podmienok procesnej prípustnosti žaloby žalobu zamietol. V\ntejto súvislosti uviedol, že nosným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bol v danom prípade nedostatok\naktívnej legitimácie žalobcu v čase podania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu.\nSkúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní a súd ju skúma\naj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé\nrozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná.\nTaktiež ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný\na prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba\nnie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo\nprípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 241/2008). V danej veci nie je daný naliehavý právny\nzáujem podľa osobitného zákona a to zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci.\n17. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na vypočutie svedka A. J. J.. Dokazovanie je zákonom\nupravený spôsob postupu súdu, ako aj strán sporu na získanie pre rozhodnutie podstatných skutkových\npoznatkov o veci, ktorá je predmetom konania. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcu, na výsluch tohto\nsvedka už aj s ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby. Súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy a\npreto nepripustil ani dôkaz - ďalší výsluch svedka, ktorý tak ako ostatní poslanci obecného zastupiteľstva\nobce hlasoval za zmluvu ako aj jej následné dodatky č. 1 a 2.\n18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že v konaní boli žalovaní úspešní, keďže žaloba\nbola voči nim zamietnutá, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov\nkonania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n19. Proti napadnutému rozsudku, proti jeho obidvom výrokom podal odvolanie žalobca. Mal zato, že\npodaná žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti vrátane aktívnej legitimácie. V konaní poukázal aj\nna analógiu veci z problematiky životného prostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definované v čl. 2\nods. 5 Aarhuského dohovoru vymedzujúceho zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by\nmohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom\nzáujem. Dohovor o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor,\nje zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno\nzo základných ľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s\nprincípmi trvalo udržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných\nľudských práv a slobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91\nZb. žalobca vyvodzuje oprávnene poukázať na oblasť tykajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by\nmalo platiť, že ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo, legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny\na čl. 6 Dohovoru čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie.\nPrávo na dobru samosprávu vyjadruje tak právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude\nfungovať zákonne.\n20. Žalobca dodal, že v predmetnej veci je nepochybné, že dňa 16.02.2015 bola uzavretá Zmluva o\nposkytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k tejto zmluve bol uzavretý\naj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli riadne prerokované na\nobecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia, kde\n\nza nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Žalobca sa v konaní domáha určenia\nneplatnosti zmluvy podľa § 137 CSP, pričom podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.\nTvrdil, že súd prvej inštancie mal skúmať všetky podmienky v čase podania žaloby, a nie v čase\nsvojho rozhodovania /čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu/. Na základe nedostatočného\nzhodnotenia obsahu tvrdení a námietok žalobcu súd prisvedčil žalovanej strane, pričom nosným\ndôvodom zamietnutia žaloby bol v danom prípade nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v čase\npodania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu. S rozsudkom súdu prvej inštancie\nsa žalobca nestotožnil, keďže je zrejme, že súd vo veci nepostupoval zákonným spôsobom. Je zrejme,\nže súd prehliadol podstatné skutočnosti, medzi ktorými predovšetkým vyčnieva to, že v tomto konaní\nžalobca neháji osobný záujem, ale výlučne záujem širší, verejný. Žalobca vlastné postavenie v tomto\nkonaní prirovnával s vecou podľa súdom riešeného prípadu uzavretého Nálezom Ústavného súdu\nČeskej republiky, sp. zn.: 1. ÚS 1990/08 zo dňa 23.03.2010, z ktorého v podanom odvolaní cituje. V tomto\nprípade dostal zamestnanec výpoved1 (okamžité skončenie) z dôvodu, že poukazoval na plytvanie\nverejnými finančnými prostriedkami u zamestnávateľa Zdravotná poisťovňa Ministerstva vnútra Českej\nrepubliky, okrem iného aj s námietkami, že došlo k zásahu do slobody prejavu.\nPreto mal žalobca za to, že ak v analógii veci uplatnil aj závery Aarhuského dohovoru, súd bol\npovinný sa vecou podrobne zaoberať aj s toho pohľadu, že žalobca neháji osobný záujem, ale výlučne\ncelospoločenský, resp. užšej komunity (obce) pri ne/hospodárnom nakladaní finančnými prostriedkami.\nUznával, že Aarhuský dohovor deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí,\nale aj to, že Aarhuský dohovor je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, rovnako aj to, že\nAarhuský dohovor sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára\ngarancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého\nposúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Rovnako platí, že v slovenskom vnútroštátnom práve\nprístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bližšie upravujú v zásade rovnaké právne\npredpisy ako dopadajú na žalovanú vec. Keďže pri preskúmaniach v záležitostiach životného prostredia\nexistujú „mimovládne organizácie“ ako strážcovia životného prostredia vystupujúce na jeho ochranu,\nkeďže životné prostredie sa nedokáže chrániť samo vzhľadom na to, že „nemá vlastný hlas“, potom aj\nv inej oblasti podrobne právne neupravenej musí existovať oprávnenie poukázať na potrebu preveriť\nhospodárnosť, účelnosť a primeranosť vynakladaných finančných prostriedkov. Poukazoval na prípad\nkde aj vo verejne publikovanom prípade to bola práve verejnosť, ktorá poukázala na nehospodárnosť a\nneprimeranosť advokátskej odmeny článok: „Advokát K. H. nakoniec dostane len zlomok z 64 miliónov\neur, ktoré mal pôvodne dostať ako odmenu za víťazstvo v spore s talianskym investorom Enel.“ /link:\nAdvokátovi štát nezaplatí 64 miliónov, dostane oveľa menej Aktuality.sk/.\nV porovnaní potreby ochrany rastlín, živočíchov, zvierat či rastlín, celospoločenská potreba ochrany ne/\nhospodárneho nakladania verejnými finančnými prostriedkami musí prevýšiť napríklad uhynuté ryby na\nSlatinke, či vtáctvo na Liptovskej Mare pod. Táto celospoločenská potreba ochrany ne/hospodárneho\nnakladania verejnými finančnými prostriedkami sa musí prejaviť aj vtedy, ak sa to týka iba jednej obce.\nZáväzný výklad jednotlivých právnych noriem a ich ustanovení prislúcha iba súdom, v posudzovanej\nveci bolo nutné zo strany súdu prihliadnuť aj na záujem tzv. zainteresovanej verejnosti, ktorá sa\nzaujíma o neprimerané navýšenie odmeny advokátovi. Súd mal takto zohľadniť všetky žalobcom tvrdené\nskutočnosti, pretože žalobca bol tou jednou z mala/jedinou osobou znalej predmetu sporu, ale aj\nmožných finančných dopadov na obec samotnú. Na základe uvedených skutočnosti ako „zainteresovaná\nverejnosť“ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zákon o\nmajetku obcí upravuje pravidlá na nakladanie s majetkom obcí s cieľom zvýšiť transparentné a\nhospodárne nakladanie s týmto majetkom. Súčasne upravuje aktívnu legitimáciu vybraného okruhu\nfyzických osôb domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníckeho práva obce\nk majetku, ktorý nebol obcou prevedený na tretiu osobu v súlade so Zákonom o majetku obcí. Napríklad\npodľa Usmernenia pre obce, pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obcí podľa zákona SNR č. 138/1991\nZb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (link: Metodika k výkladu zákona SNR č (mfsr.sk)), pri\nzávažnom porušení zákona alebo nehospodárnom nakladaní s majetkom obce je možné už príslušnosť\nk obci považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavosť právneho záujmu obyvateľa obce.\nAktívna legitimácia sa tak podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahuje napríklad na prevody\nmajetku obce, ktorým nepredchádzala verejná obchodná súťaž alebo dražba, alebo na priame predaje\nmajetku obce v prípadoch, ktoré Zákon o majetku obcí vylučuje, prípadne na priame predaje pod hodnotu\nstanovenú znaleckým posudkom, aj keď nešlo o prípad, ktorý predpokladá § 9a ods. 8 tohto zákona.\nNavrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň si uplatnil\ntrovy konania v rozsahu 100 %.\n\n21. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne\na právne správne, keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym právnym\nzáverom, a teda I. výrokom žalobu zamietol.\nStotožnil sa s názorom súdu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Žalobca svoju aktívnu vecnú\nlegitimáciu odvodzuje od Aarhuského dovoru, avšak tento Aarhuský dohovor je absolútne nerelevantný\npre toto súdne konanie, nakoľko sa týka prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.\nŽalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj naliehavý právny záujem\nčo je obligatórnou náležitosťou určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem žalobcovi nevyplýva ani\nz osobitného predpisu, t.j. z ust. § 9b zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, nakoľko podmienky\nstanovené v danom ustanovení predmetného zákona neboli naplnené. Nie len, že prevod nebol\nrealizovaný žiadnym z uvedených spôsobov v danom ustanovení, ale prevod majetku nebol realizovaný\nzo strany žalovaného v 1. rade vôbec.\nNavrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovanému v 1. rade\npriznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n22. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje\nza vecne správny a zákonný, plne odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia. Právne odôvodnenie\nrozsudku je presvedčivé a zrozumiteľné i pre laickú verejnosť.\nK argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní uviedol, že žalobca v podstate len zopakoval svoje názory\nním uvedené už v priebehu sporu, vrátane záverečného prednesu a aj preto k tomu žalovaný v 2.\nrade uviedol všeobecne známy súdmi dlhodobo aplikovaný záver, že nie je bez ďalšieho nesprávnym\na nezákonným rozhodnutie súdu, v ktorom sa súd nestotožnil s právnymi názormi žalujúcej sporovej\nstrany, s navrhovaním a hodnotením dôkazov žalujúcej sporovej strany a ani to, aby bola žalujúca\nsporová strana pred súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej žalobou a jej požiadavkami.\nNavrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n23. Vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa\n24.07.2023, žalobca repliku svojho odvolania vo veci nepodal.\n24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané\nvčas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nopravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a\ncontrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne\nvyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.\n26. Žalobca priamo odvolacie dôvody v podanom odvolaní neuviedol. Z obsahu odvolania žalobcu\nvyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadá z dôvodov ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f)\na h) CSP.\n27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný\nprocesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,\na to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom\npostupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne\nneprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne\nskutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom\nna závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.\n\n29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym\nposúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa\npríslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný\nprávny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho\nvyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie\nsprávneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému\nskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o\ntom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.\n30. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že žalobca je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci\nSokoľany. Túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybňovala. V čase podania žaloby nebola vyplatená\nžalovanému v 2. rade zo strany žalovaného v 1. rade žiadna peňažná suma v zmysle predmetnej zmluvy\na jej dodatkov. Zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzavretá na základe\nverejnej obchodnej súťaže. Táto skutočnosť rovnako nebola spochybňovaná žiadnou stranou sporu.\n31. Úvodom odvolací súd uvádza, že v časti posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu sa nestotožňuje\ns právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom súdu\nprvej inštancie, že neboli splnené predpoklady pre určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b\nods. 1 Zákona o majetku obcí, ako ich obsiahlo odôvodnil súd prvej inštancie.\n32. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n33. Odvolací súd uvádza, že v prípade posudzovania sporu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP\nmusí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore.\nSúd skúma vecnú legitimáciu, či už aktívnu – podať žalobu, resp. pasívnu – byť v konaní žalovaným aj\nbez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby. Vecná legitimácia\nvyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je\nnositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,\no ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko žalobcu, ale vždy je podstatné\nobjektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu.\n34. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 ani jej\ndodatkov, pričom v zmysle obsahu žaloby a jej petitu, nejde ani o určenie, či tu právo je alebo nie je.\nOdvolací súd je preto toho názoru, že oprávnenie podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobcovi\nnepatrí.\n35. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik\nprávneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od\nzmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo\nvylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov\na iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto\nžaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.\n36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov a to (Zmluvy o\nposkytovaní právnych služieb zo dňa 16.02.2015 vrátane jej Dodatku č. 1 z 01.12.2015 a Dodatku č.\n2 z 06.06.2016).\n37. Z obsahu samotnej podanej žaloby ako aj jej petitu vyplýva, že ide o žalobu v zmysle § 137 písm.\nd) CSP, keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť predmetnej\nzmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov. V danom prípade nie je podstatné preukázanie\nnaliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.\n\n38. Určenia platnosti resp. neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade,\nak by vyplývala expresis verbis z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade táto podmienka\nsplnená bola, keďže týmto predpisom je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne § 9b tohto\nzákona. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný na podanie predmetnej\nžaloby, keďže je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci Sokoľany, čo nebolo spochybňované.\nÚspech resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval na tom, či boli splnené predpoklady na určenie\nneplatnosti právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal v zmysle daného ustanovenia.\n39. Znenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do 31.10.2023 a v čase\nrozhodovania súdu prvej inštancie:\n§9b\n(1)\nFyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia\nvlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol\nrealizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže,22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej\nza cenu stanovenú podľa osobitného predpisu,22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu\npripúšťa.\n(2)\nŽalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva\nz majetku obce na nadobúdateľa.\nZnenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí od 01.11.2023:\n§9b\n(1)\nFyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má\nna veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce\nk majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade\ns § 9a a 9ab.\n(2)\nŽalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva\nz majetku obce na nadobúdateľa.\n40. Podľa § 9a ods. 1 Zákona o majetku obcí, Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva\nmajetku obce sa musia vykonať\na) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b)\nb) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len \"dražba\") alebo\nc) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa\nosobitného predpisu. 22d).\n41. Podľa § 9a ods. 2 Zákona o majetku obcí, obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na\nsvojej úradnej tabuli, na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ak\nide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí zverejnenie podľa prvej vety obsahovať aspoň miesto,\nkde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.\n42. Uvedené ustanovenie § 9b ods. 1 sa však vzťahuje len na právny úkon prevodu majetku obce na\ntretiu osobu ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou\nalebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, s výnimkou prípadov,\nkeď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia\nneplatnosti tohto prevodu v zmysle uvedeného ustanovenia a žaloba by musela byť zamietnutá pre\nnesplnenie podmienok.\n43. V konaní bolo preukázané a strany sporu túto skutočnosť ani nerozporovali, že predmetná\nzmluva bola uzavretá na základe verejnej obchodnej súťaže. Súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí v bode 18. odôvodenia uviedol, že o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo obecné\nzastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014. Na základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60, 56-57 spisu)\nzverejnená výzva na predloženie ponuky podľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.\n\nŽalovaný v 2. rade bol úspešný a žalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb dňa 16.02.2015. Na obecnom zastupiteľstve dňa 25.02.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá\nna vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby predmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného\nobstarávania bola nimi aj schválená.\n44. Preto odvolací súd je toho názoru, že predmetná zmluva bola uzavretá na základe verejnej obchodnej\nsúťaže, čím nie je splnená podmienka domáhať sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b ods. 1\nZákona o majetku obcí.\n45. Ďalej odvolací súd uvádza, že zo znenia predmetného ustanovenia § 9b ods. 1, či už zo znenia\nplatného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj súčasnosti platného znenia vyplýva, že\nmožno sa domáhať neplatnosti právneho úkonu iba v prípade ak prevod majetku obce nebol realizovaný\nobchodnou verejnou súťažou, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa\nosobitného predpisu, resp. podľa súčasnej právnej úpravy ak prevod majetku obce nebol realizovaný v\nsúlade s § 9a a 9ab Zákona o majetku obcí.\n46. Z citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 vyplýva, že prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať\nna základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu\nvo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, pričom z ustanovenia §\n9a ods. 2 vyplýva, že obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob (...).\n47. Znenie ustanovenia § 9ab sa týka nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na\nprávnických osobách, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, kde musí obec postupovať podľa § 9a\nods. 1 až 14, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis.\n48. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na terminológiu použitú zákonodarcom a to na: ak prevod\nmajetku (...). Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku\nobce a to aj v zmysle ustanovenia § 9b v znení platnom do 31.10.2023. Tomuto záveru odvolacieho\nsúdu nasvedčuje aj zmena citovaného ustanovenia od 01.11.2023, ktoré odkazuje priamo na znenie §\n9a citovaného zákona.\n49. V posudzovanom prípade však nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie\nzmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane dodatkov, ktorá sa týkala poskytovania služby (v danom prípade\nprávnej služby) a odmeny za tieto služby. Pod citované ustanovenie § 9b ods. 1 nemožno subsumovať\nvyplatenie odmeny za tieto právne služby, keďže nejde o prevod majetku obce.\n50. K poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor a z neho odvodzujúcu aktívnu legitimáciu v konaní,\nodvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na bod 24 napadnutého rozhodnutia a zdôrazňuje, že daný\ndohovor, okrem iného, dáva právo verejnosti aktívne sa zapájať do otázok týkajúcich sa životného\nprostredia, ako aj účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia. Pokiaľ by si odvolací súd osvojil túto obranu žalobcu znamenalo by to, že každý\nby mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci,\nbez ohľadu nato, či tu existuje nejaké zákonné usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca\nv ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci (následne\nnovou právnou úpravou aj fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci ako aj osobe, ktorá má na veci\nprávny záujem) domáhať sa neplatnosti právneho úkonu (novou právnou úpravou aj určenia vlastníctva\nobce k majetku) avšak iba za splnenia podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Preto\nnámietka žalobcu odvodzujúca aktívnu legitimáciu v tomto konaní s poukazom na Aarhuský dohovor\nje nedôvodná.\n51. Žalobca poukazoval aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 1990/08 zo dňa\n23.03.2010, z ktorého v podanom odvolaní citoval a z jeho záverov vyplýva, že je žiadúca zvýšená\nkontrola verejnosti pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. Odvolací súd však uvádza, že\nani z tohto nálezu nevyplýva právo fyzickej osoby domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu,\no ktorom si hocikto myslí, že dochádza k plytvaniu verejných finančných prostriedkov.\n52. Navyše odvolací súd uvádza, že aj samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že dňa 16.02.2015\nbola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k\n\ntejto zmluve bol uzavretý aj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli\nriadne prerokované na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom\nboli prijaté uznesenia, kde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.\n53. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok\nodôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany\nsporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2\nCSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil\nskutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok\ntak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti.\n54. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu\nza nedôvodnú.\n55. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade\ns požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo\ndožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\n56. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].\n57. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vrátane závislého výroku\no náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj keď sa\nnestotožnil so všetkými závermi súdu prvej inštancie, ktoré pochybenie však nemá vplyv na vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\n58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).\n59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení\n§ 419 CSP.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na\nsúde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto\nrozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,\ntvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo\njeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd\ndovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.\nV dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cb/14/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:419d48d0-5e18-4ac5-9963-cbf46272b95f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.342.2021.1"}, {"guid": "ussr:26d50743-1b60-4fd6-8eaa-fcf1860f70cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "b5ee061a-b14a-4309-b62b-d3f4e4eb5b1a:215b9958-8096-4208-bf4f-e0043554cb41", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/14/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 8Cb/14/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5ee061a-b14a-4309-b62b-d3f4e4eb5b1a:215b9958-8096-4208-bf4f-e0043554cb41"}], "citovane_v": []}