{"guid": "2edc6410-e37c-4fdf-9a78-95c5c877d9b7:8af05bbf-df2d-4d6e-87a3-03fdaf0b8ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3", "spisova_znacka": "6To/127/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/127/2025 z 16. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 16. decembra 2025, sp. zn. 6To/127/2025, ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3", "identifikacne_cislo": "7222010565", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Martin Baločko, PhD.", "sudca_id": 1241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-balocko-phd-1241", "datum_vydania": "2025-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8af05bbf-df2d-4d6e-87a3-03fdaf0b8ffc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n6To/127/2025\n7222010565\n16. 12. 2025\nJUDr. Martin Baločko, PhD.\nECLI:SK:KSKE:2025:7222010565.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov\nJUDr. Jána Slovinského a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra\n2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.\n2 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16.9.2025\nsp.zn. K2-4T/32/2022 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví\npodľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2025 s poukázaním na ustanovenie § 139\nods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2025, na tom skutkovom základe, že:\nv C. na ul. Trieda SNP č. 61 dňa 14.12.2020 v čase okolo 16.00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol\nmal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. F. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre,\nčím mu spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a\nmierne zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní.\nZa to obžalovanému A. B. mestský súd uložil podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. účinného od 01.08.2025, § 38\nods. 2 Tr.zák. účinného od 01.08.2025 trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2025 výkon uloženého trestu podmienečne odložil.\nPodľa 50 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2025 určil skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.\nPodľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava mestská časť Petržalka,\nIČO: 35 937 874 škodu vo výške 585,23 eur.\nPodľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenému D. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. X, C. škodu vo výške 1.201,20 eur.\nProti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom\npojednávaní. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napádaným\nrozsudkom bol uznaný za vinného z toho dôvodu, že podľa súdu jeho vina ako obžalovaného bola\npreukázaná výpoveďami poškodeného, jeho brata a listinnými dôkazmi.\nSúd v závere svojho odôvodnenia uviedol, že priznal rozhodujúcu dôkaznú váhu výpovediam\npoškodeného, jeho brata a objektívnym dôkazom, zatiaľ čo obhajobnú verziu vyhodnotil ako účelovú,\nrozpornú a nespôsobilú vykonať akékoľvek rozumné pochybnosti. Prvostupňový súd v podstate\nabsolútne znegoval odôvodnenie svojho oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 07.02.2025. Zmena\nv hodnotení dôkazov prvostupňového súdu je celkom zjavne vyvolaná závermi v odôvodnení\nzrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice sp.zn. 6To 25/2025.\n\nObžalovaný má za to, že prvostupňový súd – hoc viazaný zrušujúcim uznesením krajského súdu\n– nesprávne odôvodnil výrok o vine, keď úplne odmietol verziu skutkového deja podľa svedeckých\nvýpovedí priamych svedkov F., G. H. C..\nObhajca obžalovaného v záverečnom zhodnotení dokazovania výslovne poukázal na to, že pokiaľ\nv označenom zrušujúcom uznesení krajského súdu sa poukazuje na výpovede svedkov G. a F. zo\ndňa 01.07.2021, resp. C. zo dňa 03.08.2021, tak zjavne ušlo pozornosti krajského súdu, že tieto\nsvedecké výpovede boli vykonané potom, čo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 11.05.2021 bolo na\nobžalovaného sťažnosť zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 18.06.2021, a teda\ntieto výpovede boli realizované pred vznesením obvinenia a bez prítomnosti obhajcu, čo samo osebe\nvylučuje ich použitie v ďalšom konaní!!!\nNásledne obžalovanému bolo opakovane vznesené obvinenie uznesením zo dňa 10.08.2021, proti\nktorému bola podaná sťažnosť zo dňa 17.08.2021, v ktorej poukázali okrem iného na to, že poverený\npríslušník PZ síce vypočul dňa 01.07.2021 ako svedkov F., G., resp. 03.08.2021 C., avšak z opisu\nvšetkých troch svedeckých výpovedí v porovnaní s ich výpoveďami zo dňa 28.12.2020 v súvisiacej\nveci sp.zn. ČVS: ORP-2969/ZA-KE-2020 je zrejmé, že v podstatných okolnostiach vypovedajú odlišne.\nPo nepochopiteľnom zamietnutí sťažnosti bol vzhľadom na hore uvedené rozpory dňa 08.09.2021\npredložený poverenému príslušníkovi návrh na zopakovanie výsluchov svedkov F., G. H. C., ktoré sa\npotom vykonali za prítomnosti obhajcu dňa 30.11., resp. 27.12.2021 a len tieto svedecké výpovede s ich\nvýpoveďami na hlavnom pojednávaní môžu byť vzaté do celkového hodnotenia dôkazov.\nObžalovaný nebude komentovať vyšetrovacie postupy povereného príslušníka I. J., keď dochádza\nk rozdielnosti výpovedí svedkov, ak sú vypočúvaní bez alebo za prítomnosti obhajcu. Uvedené je\nvysvetlenie aj pre záver krajského súdu na 10. s. v 1. odseku jeho zrušujúceho uznesenia, kde\nkonštatuje, že výpovede týchto troch svedkov sú popretkávané veľkou radou rozporov – čo ale\nnezodpovedá skutočnosti, ak sa berú do úvahy ich výpovede vykonané za prítomnosti obhajcu.\nVzhľadom na práve uvedené je nesprávny záver krajského súdu o nepoužiteľnosti svedeckých výpovedí\nsvedkov F., G. H. C. a pokiaľ prvostupňový súd upozornili, že nemá prihliadať na svedecké výpovede\nvykonané bez prítomnosti obhajcu, tak nemal brať do úvahy závery krajského súdu o rozpornosti vo\nvýpovediach týchto svedkov.\nZo zápisnice o HP konanom dňa 18.01.2024 je zrejmé, že svedkovi F. F. bola prečítaná obhajcom jeho\nvýpoveď z prípravného konania na č.l. 113, pretože nevypovedal o všetkých detailoch ako v prípravnom\nkonaní a ten potvrdil, že udalosť sa stala tak ako ju opísal do zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom\nkonaní dňa 30.11.2021. Svedok F. F. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa\n30.11.2021 výslovne uviedol: „...D. vyšiel z dverí ako prvý za ním išiel A. B. a za A. B. išiel K. B.. K.\nsi myslel, že A. ide napadnúť D., tak ho začal ťahať späť do šatne od zadu a to takým spôsobom, že\nho chytil za pás a ťahal ho. A. odskočil a K. ho pustil. Zrýchleným krokom sa vrátil do šatne D. a týmto\nkrokom išiel k A. rukami hore vo výške tváre a mal ich v päsť. Následne A. D. udrel...“ Z výpovede svedka\nF. F. jednoznačne vyplýva, že D. B. sa do šatne vracal, obžalovaný mu nebránil vstúpiť do šatne, lebo\nho ťahal jeho brata odzadu za pás od dverí a poškodený išiel proti nemu s rukami pripravenými na útok\nvoči jeho osobe, pričom súd nevedno prečo všetky tieto rozhodujúce skutočnosti nebral vôbec do úvahy.\nZo zápisnice z HP konanom dňa 18.01.2024 je zrejmé, že svedok L. G. potvrdil svoju svedeckú výpoveď\nz prípravného konania zo dňa 27.12.2021, keď vypovedal, že poškodený kráčal proti obžalovanému\ns rukami hore a jeho brat obžalovaného držal. Na záver na otázku samosudkyne potvrdil svoju svedeckú\nvýpoveď z prípravného konania, kde výslovne uviedol: „...V čase keď sa D. B. rozbehol na Mateja ten\nustupoval, lebo K. ho ťahal zo zadu. D. mal ruky v päsť mierne pokrčené v predu vo výške ramien ...“\nTak ako v prípade svedka Viktora Váňu, tak ani u tohto svedka súd nebral do úvahy rozhodujúce\nskutočnosti o priebehu celej udalosti. Z výpovede svedka L. G. je zrejmé, že poškodený útočil na osobu\nobžalovaného a obžalovaný sa jeho útoku bránil jedným úderom rukou.\nZo zápisnice z HP konanom dňa 23.05.2024 jednoznačne vyplýva, že svedok J. C., vždy po prečítaní\nzápisnice z prípravného konania zo dňa 30.11.2021 opakovane odkázal na túto svoju svedeckú výpoveď\nz prípravného konania a z tej je zrejmé, že aj tento treté svedok potvrdzuje to, že poškodený na\n\nobžalovaného útočil v čase, kedy ho jeho brat držal a v tom momente obžalovaný útočníka udrel jeden\nkrát. Rozdiel oproti svedkom – F. H. G. – je akurát v tom, že svedok C. si nepamätá v akej polohe mal\npoškodený ruky v čase, keď pristupoval k obžalovanému.\nPriamymi svedkami boli ešte poškodený D. B. a jeho brat K. B., ktorých svedecké výpovede sú v rozpore\ns výpoveďou obžalovaného ako obvineného, ako aj so svedeckými výpoveďami svedkov F., G. H. C..\nSvedkovia D. a K. B. prezentujú inú verziu udalosti, avšak títo dvaja súrodenci neboli schopní vypovedať\nohľadne rozhodujúcich skutočností zhodne, keď rozdielne vypovedali v prípravnom konaní ako aj na\nHP o tom, kto vybral kľúče zo šatňových dverí, kto z nich a kde sa nachádzal v čase úderu, pričom\nvysvetlenia týchto rozdielnych výpovedí nemožno považovať za racionálne odôvodnené.\nParadoxne výpovede poškodeného a jeho brata sa napokon stali v napádanom rozsudku korunou\ndôkazov, čo je neudržateľné.\nBez ohľadu na doteraz uvedené, tak v súčasnosti platný Trestný poriadok po svojom prijatí v roku 2005\npriniesol odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho konania, s čím je spojené dôkladné uplatnenie\nzásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie viny obžalovaného, teda zásady dôkazného bremena\n– viď uznesenie NS SR sp.zn. 2 Tost 4/2014. Súd nemá čo suplovať prokurátora a v zmysle § 2\nods. 10 Tr.por. v prípade jeho dôkaznej núdze má rozhodnúť podľa zásady dôkazného bremena,\nt.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená v neprospech obžaloby. V tejto\nsúvislosti obžalovaný poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4To 134/2012,\nkde v odôvodnení krajský súd výslovne uviedol, že uznanie viny obžalovaného zo spáchania skutku\nmusí vychádzať zo skutkového stavu zisteného a preukázaného v takom rozsahu, ktorý nevzbudzuje\ndôvodné pochybnosti a nepripúšťa alternatívny záver o jeho nevine. To isté platí v zmysle Smernice\nEU č. 2016/343 o prezumpcii neviny – najmä bodu 22 Preambuly a v zmysle čl. 6: Dôkazné bremeno\npri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočíva na prokuratúre a v prípade akýchkoľvek\npochybností by sa malo rozhodnúť v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby.\nAk krajský súd na 9. s. v poslednom odseku zrušujúceho uznesenia výslovne konštatuje, že tieto\nvýpovede majú niekoľko verzií ako sa incident mal stať, tak s poukazom na zásadu dôkazného\nbremena je vylúčené moje odsúdenie, pretože súd musí rozhodnúť podľa verzie najpriaznivejšej\npre obžalovaného. Aj z rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 07.02.2025 vyplýva, že verzia podľa\nobžalovaného výpovede a výpovede svedkov F., G. a C. bola a aj je zreteľne „čitateľná“ a rozpor\nv ich výpovediach nemôže založiť porovnanie s výpoveďami, ktoré sú nepoužiteľné pre dokazovanie\nv trestnom konaní.\nAk v rámci hodnotenia dôkazov súdy budú hodnotiť svedecké výpovede svedkov F., G. H. C. vykonané za\nprítomnosti obhajcu z 30.11., resp. 27.12.2021 a na hlavnom pojednávaní (eventuálne s ich výpoveďami\nv súvisiacej veci sp.zn. ČVS: ORP-2969/ZA-KE-2020), tak je možný jediný záver, že obžalovaný konal\nv nutnej obrane.\nV prípade, že prvostupňový súd nemal za to, že obžalovaný jednoznačne konal v nutnej obrane, tak\nbeztak bol povinný cez zásadu in dubio pro reo prijať verziu, ktorú si osvojil v zrušenom oslobodzujúcom\nrozsudku a mal obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.\nS poukazom na hore uvedené skutočnosti závery súdov o vekovom rozdiely sú irelevantné, a to o to\nskôr, keď poškodený so svojim bratom absolvovali rovnaký výcvik a patrili do rovnakej váhovej kategórie\nako obžalovaný. Tvrdenia týchto dvoch bratov o údajnej šikane zo strany obžalovaného, obžalovaný\nodmieta ako ich výmysel a nikto nijakým spôsobom tieto ich tvrdenia nepotvrdil.\nS poukazom na odvolacie dôvody obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu\nuvedenom v § 317 ods. 1 Tr.por. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. napadnutý rozsudok vo\nvýroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a na základe § 322\nods. 3 Tr.por. nech rozhodne vo veci tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby\noslobodzuje.\nKrajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj\n\nsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané\nprihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že\nodvolanie obžalovaného nie je dôvodné.\nV konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd v súlade\ns ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce\nvýznam pre rozhodnutie o odsúdení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2\nods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd\njasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové\nzistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal\na zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.\nKrajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu\nku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na\nsprávne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.\nKrajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej\nrozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto\nprávneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor\na právny záver prvostupňového súdu.\nKrajský súd už v uvedenej veci konal a rozhodoval a to uznesením sp. zn.: 6To/52/2025 zo dňa\n27.5.2025, kde vyslovil svoj právny názor ohľadom nutnej obrany obžalovaného, ktorý sa nutnou\nobranou obhajoval. Už v tomto uznesení krajský súd uviedol okrem iného aj to, že „Obrana nesmie\nbyť celkom zjavne neprimeraná útoku. Obrana však nemusí byť proporcionálna útoku, môže byť\nneprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku (k tomu porovnaj Rč 20/2008).\nVylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké oprávnenia zakročiť\nproti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že riziko útoku musí znášať\nútočník. Nesmieme zabúdať, že obrancovo konanie je namierené na ochranu právneho poriadku, zatiaľ\nčo útočník koná protiprávne. Ak má byť obrana účinná, musí byť intenzívnejšia ako útok (k tomu porovnaj\nR 18/1996, NR 4 To 66/2006).\n„Pri spätnom posudzovaní, či obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, sa musí prihliadať tak\nna objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne\nhľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal (k tomu porovnaj B\n15/3/1984, NR Rč 6 Tdo XXXX/XXXX-X, III.). V jeho prospech treba zohľadniť, že obranca je útokom\nčasto zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, krátkosť času na rozhodovanie ako správne zareagovať,\natď.“\nKrajský súd jednoznačne uviedol, že obžalovaný ako „obranca“ nebol útokom zaskočený a už vôbec\nnemal strach, veď proti nemu stál 15 ročný chlapec. Obžalovaný nemal strach, veď celý incident od\npočiatku vyprovokoval. Obžalovaný ako „obranca“ celkom zjavne reagoval neprimerane silným úderom\ndo oblasti tváre poškodeného, ktorý bol zrejme fyzicky menej zdatný usudzujúc podľa veku, nakoľko\nv tomto veku od 15 do 18 rokov ide o dosť zjavný fyzický dispozičný rozdiel všeobecne.\nPo vrátení veci mestskému súdu tento správne vyhodnotil, v zmysle pokynu nadriadeného súdu,\nskutkový stav veci tak, že uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §\n156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom,\nnakoľko okresný súd toto hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je\npotrebné zvýrazniť už spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že pri hodnotení skutkového\ndeja prihliadal aj na fyzickú zdatnosť a vek jednotlivých účastníkov incidentu, keďže táto skutočnosť\nmá význam pre posúdenie intenzity a následkov útoku, ako aj pre hodnotenie prípadnej nutnej obrany.\nV čase skutku mal obžalovaný A. B. približne 18 a pol roka, poškodený D. B. približne 15 rokov a\nsvedok K. B. dokonca necelých 13 a pol roka. Súd považuje za zrejmé, že rozdiel troch až piatich rokov\nvo veku v tomto vývinovom období predstavuje podstatný rozdiel vo fyzickej sile, telesnej vyspelosti a\ncelkovej fyzickej kondícii. Obžalovaný ako plnoletá osoba disponoval vyššou fyzickou silou a telesnou\nvyspelosťou, čo zvyšuje nebezpečnosť útoku smerujúceho voči výrazne mladším poškodeným. Táto\n\ndisproporcia je významná najmä vo vzťahu k následkom úderu päsťou do oblasti tváre, ktoré u mladšej\nosoby môžu byť závažnejšie, než keby išlo o osoby rovnakej telesnej vyspelosti. Súd preto túto okolnosť\nzohľadnil pri hodnotení primeranosti použitej sily a pri posudzovaní miery zraniteľnosti poškodeného.\nPodstatné sú aj dôkazy o predchádzajúcich nezhodách medzi obžalovaným a poškodeným a jeho\nbratom.\nZáverom krajský súd konštatuje, že priebeh skutku tak ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého\nrozsudku podstate nikto nespochybňoval a predmetom posúdenia bolo len to, že či obžalovaný konal\nalebo nekonal medziach nutnej obrany. Uvedenú otázku odvolací súd už v zrušujúcom uznesení\npodrobne rozobral a na záveroch tej skutočnosti, že obrana obžalovaného bola zjavne neprimeraná\nkrajský súd zotrváva v plnom rozsahu, tak ako to nakoniec napadnutom rozsudku rozviedol aj\nprvostupňový súd.\nTo boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný\nprostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/32/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/04 z 8. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-08", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357"}, {"guid": "f3d42447-2c3b-4bbd-8f98-d6fb19d21a93:37498779-5294-4fee-b079-370aaa0a27fc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2320010822.1", "spisova_znacka": "6To/52/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/52/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2320010822.1"}, {"guid": "af741d6e-4f15-4813-a9a5-b6f685f418e8:761ba6a5-3c6b-46a3-b205-48c5267af576", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123010237.1", "spisova_znacka": "6To/25/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/25/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123010237.1"}, {"guid": "921a82a0-ef67-4c33-a4ea-aa217c8b3e4f:cfa0e83a-41a3-4f3f-9809-8f24af172b03", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/134/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/134/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/921a82a0-ef67-4c33-a4ea-aa217c8b3e4f:cfa0e83a-41a3-4f3f-9809-8f24af172b03"}], "citovane_v": []}