{"guid": "a8bd8b4b-66c4-4aa1-a428-86a963a957ec:2c51e958-20b2-4057-abcd-54d3a83567af", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2", "spisova_znacka": "4To/14/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/14/2025 z 5. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 5. marca 2025, sp. zn. 4To/14/2025, ECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2", "identifikacne_cislo": "7622010535", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Martin Špak", "sudca_id": 489, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-spak-489", "datum_vydania": "2025-03-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 194 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-194", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c51e958-20b2-4057-abcd-54d3a83567af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n4To/14/2025\n7622010535\n05. 03. 2025\nJUDr. Miroslav Osif\nECLI:SK:KSKE:2025:7622010535.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa, a sudcov JUDr.\nFrantiška Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr.zák., na verejnom\nzasadnutí dňa 5. marca 2025, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová\nVes zo dňa 14.10.2024, sp.zn. 6T/79/2022 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu porušovania\ndomovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm.\ne) Tr.zák. a § 139 ods.1 písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že\ndňa 26. januára 2022 v čase okolo 12.10 hod. v meste C. D. E. na ulici F. G. XX/X, bez súhlasu\nmajiteľky rodinného domu vošiel do dvora cez neuzamknutú bránu, odkiaľ prešiel k zadným uzamknutým\nceloskleneným bielym plastovým dverám domu, na ktorých nezisteným spôsobom rozbil sklenenú výplň,\nnásledne vošiel do priestorov domu, kde neoprávnene zotrval, čím takto poškodenej H. H. B. spôsobil\nrozbitím sklenenej výplne dverí škodu vo výške 220,- eur.\nZa to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. účinného od 06.08.2024 s použitím\n§ 36 písm. j), písm. k) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák., § 39 ods. 3 písm. e) Tr.zák. trest\nodňatia slobody v trvaní šesť mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 06.08.2024 mu výkon trestu odňatia slobody\npodmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.\nPodľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodenú H. H. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXX s\nnárokom na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o opravnom\nprostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho\nobhajcu. V písomných dôvodoch odvolania najprv poukázal na pôvodné odôvodnenie rozsudku\nokresného súdu, ktorý vyslovil názor, že to, že poškodená osoba je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností\nneznamená automaticky, že obžalovaný ako jej manžel mal vstup do nehnuteľnosti zakázaný, pretože\nprávo obžalovaného užívať dom, ktorý je vo vlastníctve poškodenej, vyplývalo z ich manželstva, z ich\nrodinnoprávneho vzťahu a až rozvodom uvedený právny dôvod zaniká. Zo spisu mal súd preukázané,\nže návrh na rozvod manželstva poškodená podala až dňa 31.1.2022 a manželstvo s poškodenou bolo\nprávoplatne rozvedené až dňa 4.11.2022, a teda je zrejmé, že až po skutku, ktorý je prejednávaný v\ntejto veci. To, že poškodená si nepriala, aby obžalovaný bez jej vedomia chodil do domu, nemalo vplyv\n\nna zánik užívacieho práva obžalovaného k nehnuteľnosti, pretože boli stále manželmi a poškodená\nvylúčenie obžalovaného z užívania nehnuteľností neriešila spôsobom, ktorý jej umožňuje zákon.\nOkrem užívacieho práva obžalovaného k nehnuteľnosti súd poukázal aj na to, že v nehnuteľnosti mal\nobžalovaný svoje trvalé bydlisko, a podľa výpis z Obchodného registra mal na uvedenej adrese aj sídlo\nspoločnosti H. F. C.. V zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedenú\nspoločnosť nadobudol obžalovaný, pričom až od 14.4.2023 došlo k zmene sídla spoločnosti. Žiadnym\nspôsobom nebolo preukázané, aby poškodená ako vlastníčka nehnuteľností vylúčila túto právnickú\nosobu z možnosti užívania nehnuteľnosti na adrese svojho sídla.\nVyššie uvedené odôvodnenie je v súlade s hmotným právom a ustálenou súdnou praxou, a to napriek\ntomu, že toto bolo prelomené rozhodnutím krajského súdu, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a\nkonštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou je podľa krajského súdu to, kto konkrétne obydlie v čase činu\nreálne užíva, má v ňom svoju domácnosť a súkromie a nie právny vzťah k takémuto priestoru. Krajský\nsúd ďalej uviedol, že výsledky dokazovania jednoznačne ukazujú, že obžalovaný opustil spoločnú\ndomácnosť, preto existencia „formálneho“ rodinného vzťahu mu nezakladala právo vniknúť do domu,\nktorého vlastníčkou je poškodená, keď reálne už v dome nebýval a nemal do predmetného domu\nani prístup. Krajský súd ďalej konštatoval, že ani adresa sídla firmy neumožňuje v danom prípade\nobžalovanému neoprávneným spôsobom vnikať do domu poškodenej, lebo tým, že opustil spoločnú\ndomácnosť fakticky zmenil aj reálne sídlo firmy a bolo jeho povinnosťou administratívne si zmenu\nvyznačiť. Na dôvažok súd konštatuje, že z výpovedí poškodenej vyplynulo, že miesto podnikania malo\nbyť v A. a C. I.. Uvedené argumenty krajského súdu, ktorým bol Okresný súd v Spišskej Novej Vsi viazaný\na ktoré viedli k jeho odsúdeniu sa však nezakladajú na hmotnoprávnom základe. Miesto podnikania\nnemožno stotožňovať so sídlom obchodnej spoločnosti.\nRovnako nepozná formálny rodinný vzťah, ktorý by nezakladal právo užívať manželom nehnuteľnosť a\nrovnako nedohľadal v dostupnej judikatúre súdov pojem „reálne sídlo firmy“.\nV zmysle § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka v platnom znení platí, že sídlom právnickej osoby a miestom\npodnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom\nregistri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická\nosoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je\nako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri,\nalebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré\nužívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný\nsúhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas\nväčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo\nk nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi\nso zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra,\nživnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na\nužívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.\nTo, že existencia sídla spoločnosti znamená aj právo spoločníka vstupovať do tejto spoločnosti, a\ndokonca toto právo je rovnocenné aj právu vlastníka nehnuteľností, ktorý má právo užívať svoju\nnehnuteľnosť. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu 98/2017, ktoré stanovil ústavné limity\nzásahu do práva na súkromie vykonaného niektorými zaisťovacími úkonmi podľa Trestného poriadku.\nVychádzajúc zo znenia týchto ústavných limitov, z ktorých vyplýva, že v zmysle článku 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, či článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, sú priestory\nsúkromného sídla spoločnosti slúžiace na výkon pracovnej či podnikateľskej činnosti chránené pred\nneoprávnenými zásahmi zo strany verejnej moci. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať\ntak, aby do práva na súkromie osôb nezasahovali viac, a neprimerane dlhšie, ako to je nevyhnutné v\nprávnom štáte.\nVyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu s použitím analógie argumentov, ktoré odzneli v tomto\nrozhodnutí, nemožno vykladať inak, než tak, že napadnutým rozhodnutím súdu, ktoré odôvodňuje jeho\nodsúdenie tým spôsobom, že neguje jeho právo na vstup do nehnuteľnosti, v ktorom je sídlo jeho\nspoločnosti s odôvodnením, že „nešlo o reálne sídlo spoločnosti“ a povyšuje právo poškodenej na\nochranu jej obydlia, že ide o ústavne neudržateľný zásah do jeho základných práv a slobôd, pretože\nsúd de facto konštatoval nemožnosť jeho vstupu do sídla spoločnosti. Právo poškodenej užívať obydlie,\n\nzvlášť ak išlo o obydlie manželov za trvania manželstva, nemožno povýšiť nad právo spoločníka a\nkonateľa spoločnosti vstupovať do sídla obchodnej spoločnosti. Ide o ústavne neudržateľný postup súdu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého\nstupňa a rozhodol o jeho oslobodení spod skutku obžaloby alebo alternatívne zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie veci.\nK odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca a to tak, že\nv konaní bolo jednoznačne preukázané, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a že obžalovanému\noznámila, že si neželá, aby v jej neprítomnosti vstupoval do jej obydlia. Konaním obžalovaného bolo\nporušené jej základné právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods.1, ods.2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 12 ods.1, ods.2 Listiny základných práv a slobôd a právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa § 48 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože obydlie\nje nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Je presvedčená,\nže obžalovaný nemal žiadne právo na užívanie nehnuteľnosti, ktorá mu nepatrila. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti je toho názoru, že súd prvého stupňa rozsudkom 6T/79/2022 zo dňa 14.10.2024 správne\na zákonne uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.\nNesúhlasí s výškou uloženého trestu odňatia slobody a je presvedčená, že v tomto konaní nebola\ndokazovaním zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, ktorá by umožňovala uložiť znížený trest odňatia\nslobody výrazne pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je si však vedomá\nskutočnosti, že vzhľadom na svoje postavenie nemôže napadnúť výrok o treste napadnutého rozsudku.\nNavrhla vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného\nzamietol.\nNa základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.\nPreskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že okresný\nsúd kontradiktórnym spôsobom konania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné\nrozhodnutie v trestnej veci obžalovaného.\nÚvodom svojho rozhodnutia odvolací súd považuje za nutné poukázať, že predchádzajúce rozhodnutie\nsúdu, ktorým bol obžalovaný spod skutku obžaloby oslobodený, bolo na odvolanie prokurátora zrušené\na okresnému súdu bolo uložené vo veci opätovne konať a rozhodnúť. V dôvodoch zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, ktorým okresný súd sa dôsledne riadil a dospel\ntak k správnemu a tým aj zákonnému rozhodnutiu vo veci samej. V žiadnom prípade neobstojí\nargumentácia obžalovaného, aby odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení bol nariadil okresnému\nsúdu po doplnení dokazovania, uznať obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku.\nNepochybil okresný súd pokiaľ na podklade zákonným spôsobom vykonaných dôkazov dospel k záveru,\nže obžalovaný bez súhlasu majiteľky rodinného domu nachádzajúceho sa v C. D. E. D. J. F. G. XX/X,\ndo tohto domu vošiel, a to tým spôsobom, že nezisteným spôsobom rozbil sklenenú výplň na dverách,\nnásledne vošiel do priestorov domu, kde neoprávnene zotrval. O vojdení do domu, čo napokon nepoprel\nani samotný obžalovaný, svedčí okrem kamerového záznamu aj svedkyňa K. L. E., ale obžalovaný\nvojdenie do domu považoval za oprávnené, čo odôvodňoval existenciou manželstva s poškodenou\na bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nSprávne okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal, že obhajoba obžalovaného bola\njednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodenej, ďalej svedkyne K. L. E. a svedkyne K. M.. Poškodená\njasne uviedla, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť v novembri 2021, keď si prenajal byt, a tam sa\nodsťahoval, predtým poškodenej odovzdal kľúče od domu, vrátane vymenených kľúčov od rodinného\ndomu. Svedkyňa K. L. E. kritického dňa našla na dome poškodenej obžalovaného, ktorý jej tvrdil, že\nmá tam trvalé bydlisko a sám jej povedal, že rozbil okno a tak vošiel dnu. Túto skutočnosť počula aj\npoškodená, keďže svedkyňa K. L. E. mala na telefóne spustený hlasitý hovor s poškodenou. Svedkyňa\nK. M. rovnako potvrdila, že obžalovaný jej telefonicky zavolal, aby zasklila okno, lebo ho rozbil. Výpovede\n\nsvedkýň v celom rozsahu korešpondujú so záznamom kamerového systému, pričom z tohto sú zistiteľné\nčasové údaje, kedy došlo k rozbitiu skla, kedy obžalovaný vošiel do domu a začal si brať veci. Aj keď jej\npravdou, že kamera nezachytila presne osobu, ktorá rozbila okno, je však zo všetkých vyššie citovaných\nskutočností zrejmé, že iná osoba, ako obžalovaný to spôsobiť nemohla.\nNa podklade vyššie uvedených dôkazov bolo možné bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver, že\nobžalovaný už nemal vedomosť, že poškodená opakovane vymenila zámky na dverách a nainštalovala\nkameru pred svojím odchodom do Talianska.\nO nedovolenom vniknutí do rodinného domu poškodenej obžalovaným svedčia predovšetkým\ndôkazy z ktorých nepochybne vyplýva, že s poškodenou uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, taktiež rozsudkom za trvania manželstva bolo ich bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov zrušené a na základe ich vzájomnej dohody aj vyporiadané. Poškodená sa\ntak stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Poškodená obžalovanému vyplatila 38.000,eur za účelom ich vzájomného vyporiadania a obžalovanému ešte ostal všetok majetok spoločnosti H. F.\nC.. Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný opustil spoločnú domácnosť v novembri 2021, kedy\nsi našiel iné bývanie a poškodenou mu bolo zakázané vstupovať do domu, a obžalovaný odovzdal kľúče\nod domu poškodenej.\nSamotná skutočnosť, že v čase skutku bol obžalovaný s poškodenou ešte v manželskom vzťahu,\nale neviedli spoločnú domácnosť a vzhľadom na obsah dohody o zúžení BSM, taktiež na rozsudkom\nzrušeného bezpodielového vlastníctva manželov za trvania manželstva a na základe ich vzájomnej\ndohody aj jeho vyporiadania, ho už v žiadnom prípade neoprávňovalo vstupovať do rodinného domu,\nktorý výhradne patril poškodenej, a to navyše násilným spôsobom, rozbitím sklenenej výplne na dverách.\nNa vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že poškodená návrh na rozvod podala dňa 31.1.2022\na manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 18.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n4.11.2022.\nOkresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku sa obzvlášť podrobne vysporiadal s otázkou, či\nvzhľadom na existenciu manželského zväzku obžalovaného s poškodenou, či obstojí obhajoba\nobžalovaného, že v teraz posudzovanom prípade sa jednalo o oprávnený vstup do obydlia. Okresný\nsúd nepochybil, keď poukázal na ustanovenie § 122 ods. 5 Tr.zák. a na všeobecnú premisu, podľa\nktorej je manžel nevlastník oprávnený užívať byt manžela vlastníka z titulu existujúcich rodinnoprávnych\nvzťahov. Táto premisa však neplatí bezhranične, nakoľko výkon práv totiž nesmie bez právneho dôvodu\nzasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ako\nmimoprávnymi pravidlami ľudského správania sa. Existencia rodinnoprávneho vzťahu síce zakladá\nprávo manžela bývať v byte, ktorý patrí druhému manželovi ak ide o spoločnú domácnosť rodiny\nzaloženú manželstvom. V teraz posudzovanom prípade reálne došlo k zúženiu tohto práva, a to\nna strane obžalovaného vzhľadom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho\nnásledného vysporiadania a obsah dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto\nsmere odvolací súd opätovne poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn.\n2Tdo/50/2016, že rozhodujúcou skutočnosťou je teda to, kto konkrétne obydlie v čase činu reálne užíva,\nteda má v ňom svoju domácnosť a súkromie a nie právny vzťah k takémuto priestoru.\nNa podklade výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné jednoznačne robiť záver, že obžalovaný\nopustil spoločnú domácnosť, odovzdal kľúče od rodinného domu, sám dobrovoľne sa vzdal práva na\nvstup do tohto obydlia, preto ani ním vznesená obhajoba o sídle firmy ho neoprávňovala na vstup\ndo obydlia bez vedomia majiteľky nehnuteľnosti, teda do rodinného domu, ktorého vlastníčkou je\npoškodená, keď reálne už v dome nebýval a nemal do predmetného domu ani prístup. Ani adresa sídla\nspoločnosti H. F. C., neumožňuje v danom prípade obžalovanému, navyše násilným spôsobom, vniknúť\ndo domu poškodenej, lebo tým, že opustil spoločnú domácnosť, obžalovaný ako osoba ktorá navonok\nvystupuje aj ako subjekt zastupujúci právnickú osobu, do obydlia vstúpil nepochybne neoprávnene ako\nfyzická osoba, na čo nebol oprávnený a navyše tak urobil násilným spôsobom.\nZ listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. C. D. E. vyplýva, že poškodená je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti\n- rodinného domu, kde malo dôjsť ku skutku. Výlučnou vlastníčkou sa stala na základe dohody o\nzúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola spísaná na notárskom úrade K. N. F.\ndňa 26.01.2018 notárskou zápisnicou sp.zn. N 48/2018, Nz 2657/2018. Bezpodielové spoluvlastníctvo\n\nmanželov - obžalovaného a poškodenej bolo za trvania manželstva zrušené rozsudkom Okresného\nsúdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 8C/33/2021, právoplatným dňa 14.07.2021. Dňa 12.11.2021 uzavreli\nobžalovaný s poškodenou Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorej\nokrem iného vyplýva, že poškodená nadobúda do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV\nč. XXXXX a LV č. XXXXX k.ú. C. D. E., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve na základe dohody\no zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo obžalovaného s poškodenou bolo\nrozvedené rozsudkom zo dňa 18.10.2022, právoplatným dňa 04.11.2022 v konaní tunajšieho súdu sp.zn.\n4P/23/2022 na základe návrhu zo dňa 31.01.2022.\nOdvolací súd okrem vyššie uvedeného považuje za nutné poukázať aj na argumentáciu okresného\nsúdu uvedenú v teraz napadnutom rozsudku, ktorú si v celom rozsahu osvojil a ničím viac ju nedopĺňa.\nOdvolací súd záverom poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle\ntohto právneho názoru preto krajský súd, aby nedochádzalo k opakovaniu argumentácie súdov, na\npodklade ktorých dospeli k zhodnému záveru, preto odvolací súd je oprávnený v podrobnostiach svojho\nrozhodnutia poukázať aj na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem\nvyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa. V tomto smere odvolací súd predovšetkým poukazuje na\nvýsledky doplneného dokazovania, a to v rozsahu súdnych rozhodnutí v civilnom konaní, ako aj listinných\ndôkazov týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov do rozvodu manželstva.\nKeďže okresný súd nepochybil ani vo výroku o uloženom treste, kde výraznou mierou aplikoval\ndobrodenie zákona v prospech obžalovaného a uložil mu minimálne možný trest odňatia slobody,\nktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka, a to aplikujúc ustanovenie § 39\nods. 1 Tr.zák., nakoľko trest, ktorý predpokladá Trestný zákon za čin kladený mu za vinu je vo výmere\ntroch až ôsmich rokov a okresný súd považoval za neprimerane prísne, aby na nápravu páchateľa a\nochranu spoločnosti bolo potrebné mu ukladať trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a že\nna jeho nápravu bude postačovať aj trest kratšieho trvania.\nS touto argumentáciou sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, teda že takto uložený trest je\nmožné považovať za spravodlivý a plniaci účel sledovaný Trestným zákonom, a preto odvolací súd\nodvolanie aj v tomto rozsahu považoval za nedôvodné a trest uložený okresným súdom za spravodlivý,\nzákonný a spôsobilý dosiahnuť účel trestu formou individuálnej prevýchovy obžalovaného, ako aj formou\ngenerálnej prevencie, teda spôsobilý na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti.\nKeďže poškodená si uplatnila náhradu škody, ktorú bližšie nešpecifikovala, preto odvolací súd správne\nrozhodol o odkázaní poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný\nprostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/79/2022", "guid": "cfd96b0c-1efc-428b-bdac-a2d86386d9b1:24b5d821-4063-442e-9dfc-fb9956c00310", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/04 z 8. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-08", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38b0dfc1-4267-47fb-b01a-cbb564d3a357"}], "citovane_v": []}