{"guid": "edefd1da-843e-40b4-9464-042ff1a58ed7:efac3388-47f8-4979-8a7d-016b2b69138a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "spisova_znacka": "3Co/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/117/2025 z 30. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. januára 2026, sp. zn. 3Co/117/2025, ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "identifikacne_cislo": "7218207684", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľuboš Kunay", "sudca_id": 116, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubos-kunay-116", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efac3388-47f8-4979-8a7d-016b2b69138a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n3Co/117/2025\n7218207684\n30. 01. 2026\nJUDr. Ľuboš Kunay\nECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.\nJany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., D. E. XXXX/\nXX, 2. F. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., D. E. XXXX/XX, zastúpených AK Igor Milichovský s.r.o., Košice,\nGemerská 3, IČO: 54 824 486 proti žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova\n17, IČO: 46 713 930, zastúpenému advoconsulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 47 253 428,\no nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu K2-15C/63/2018-459 z 23.7.2025\nMestského súdu Košice\nrozhodol:\nP o t v r d z u j e uznesenie.\nŽalobcovia nemajú právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n\ne p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom K2-15C/63/2018-320 z 5.1.2024 v znení opravného uznesenia\nz 12.1.2024 určil, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom\nOkresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, obec Sliač, kat. územie G., ako rodinný dom so súp. č.\nXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. 206, druh-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok\nparc. reg. „C“ č. 206, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok parc. reg. „C“ č.\n207, druh- záhrada o výmere 571 m2, ktorého vklad bol do katastra povolený rozhodnutím č. V162/10\nzo dňa 23.2.2010- 53/10 nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, žalobu žalobcov v 1. a 2. rade\nzamietol a ďalej žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal s\ntým, že pôvodnej žalobkyni v 3. rade E. C. proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 2.8.2023\ndomáhali určenia, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz.\nC., ktorého vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 855/2010 zo dňa 2.3.2010 je premlčané\na nie je vykonateľné a tiež určenia, že aj záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX\nv kat. úz. G., ktorého vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 162/10 zo dňa 23.2.2010\nje premlčané a nie je vykonateľné, čo odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví\nspoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorým je v prospech žalovaného\n(pôvodne OTP Banka Slovensko a.s.) zapísané záložné právo na základe rozhodnutia o povolení\nvkladu zo dňa 2.3.2010 a žalobkyňa - pôvodne v 3. rade E. C. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti\nzapísanej na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorej je zapísané záložné právo v prospech žalovaného na\nzáklade rozhodnutia zo dňa 23.2.2010 a obe tieto záložné práva mali zabezpečovať záväzok žalobcov\nv 1. a 2. rade voči OTP Banke Slovensko a.s., ktorý vznikol na podklade zmluvy o spotrebiteľskom\núvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010, keď v konaní vedenom pod sp.zn. 25Csp/115/2018 dlžníci\n- žalobcovia v 1. a 2. rade úspešne vzniesli námietku premlčania celého nároku, majúceho základ\n\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho ako záložcovia vzniesli aj námietku premlčania\nzáložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzal\ndo úvahy obranu žalovaného - právneho nástupcu OTP Banky Slovensko a.s., ktorý tvrdil, že nie\nje možné žalovať určenie, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané, keď žalobcovia ani\nnemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď k zániku záložného práva žiadnym zo\nspôsobov upravených v § 151md Občianskeho zákonníka nedošlo. Z výpisov z LV č. XXX a LV č.\nXXX zo dňa 20.8.2018 mu vyplynulo, že k nehnuteľnostiam zapísaným na týchto listoch vlastníctva\nbolo zapísané záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. Zo zmlúv o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.1.2010 mu vyplynulo, že medzi OTP Bankou a.s. ako záložným\nveriteľom a záložcami - výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX došlo\nk zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného\nveriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 13.1.2010, uzatvorenej medzi dlžníkmi - žalobcami\nv 1. a 2. rade a veriteľom OTP Bankou a.s. Popísal zistenia z rozsudku Okresného súdu Košice II\nsp.zn. 25Csp/115/2018-189 z 2.4.2019 a 25Csp/115/2018-399 z 8.6.2021 v spojení s rozhodnutiami\nKrajského súdu v Košiciach 11Co/243/2019 z 22.7.2020 a 3CoCsp/63/2021 z 29.9.2022, ktorými nároky\nvoči žalobcom v 1. a 2. rade boli zamietnuté z titulu ich premlčania. Citoval § 137 písm. c/ CSP a ďalej\n§ 100 ods. 1, 2, § 151a, § 151b, § 151c, § 151d, § 151j ods. 1, 2 a § 151md ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Za nesporné označil, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere č. 050/5001/09SU zo\ndňa 13.1.2010, uzavretej medzi veriteľom - žalovaným a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola\nzabezpečená záložným právom zriadeným záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam zapísaným na LV\nč. XXX a LV č. XXX, pričom pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy je premlčaná. Vychádzajúc z\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 249/2021 zo dňa 28.3.2023 mal za to, že výrok o určenie,\nže záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané, je procesne prípustným a je podkladom na zmenu\nzápisu (výmazu) záložného práva v katastri nehnuteľností a je tak v súlade s § 137 písm. c/ CSP. Citoval\nďalej § 151a Občianskeho zákonníka a skúmal, aké práva ostanú zachované záložnému veriteľovi, ak\nzáložca úspešne namietne premlčanie jeho práva na výkon záložného práva. Zabezpečenie záväzku\nzáložným právom podľa neho spočíva v tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a\nvčas splnená, je oprávnený sám bez ingerencie, resp. súčinnosti záložcu jednostranne uspokojiť sa so\nzálohu a záložca výkon jeho práva musí strpieť. Premlčaním, t.j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej\ndobe nemožno veriteľovi priznať právo na výkon záložného práva. Premlčané záložné právo totiž už\nnemôže plniť svoju uhradzovaciu a teda tým aj zabezpečovaciu funkciu a preto jeho ďalší zápis v\npríslušnom katastri nehnuteľností neopodstatnene a bez relevantného dôvodu zaťažuje záložcu a je\nžiaduce, aby takýto zápis bol vymazaný. Tento záver nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho\npostavenia oproti záložcovi, keďže záložný veriteľ mal do času uplynutia premlčacej doby (troch rokov)\ndostatok priestoru na výkon záložného práva. Zdôraznil, že existencia inštitútu premlčania je dôsledkom\npožiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a\nneuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Mal za to, že žalobcovia\nsi uplatnili nárok podľa § 137 písm. c/ CSP a keďže na LV č. XXX ku dňu jeho rozhodnutia už nie\nje zapísané záložné právo v prospech žalovaného, žalobu žalobcov v 1. a 2. rade ako nedôvodnú\nzamietol. Dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo nie je vykonateľné a\nje premlčané je daný vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne v 3. rade\nE. C. a táto teda má na požadovanom určení záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Jej postavenie bez\nurčenia nevykonateľnosti (a premlčania) záložného práva by bolo neisté, keď podľa LV č. XXX žalovaný\npokračuje vo výkone záložného práva. Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v\ndôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkoch premlčania výkonu záložného práva\nby bolo znemožnené E. C., ako vlastníčke sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX realizovať\nv plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení, súvisiacich s jej vlastníckym právom. Keďže ako bdelý\nvlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi, považoval jej\nžalobu za dôvodnú a výrokom I. jej vyhovel. Citoval § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a o trovách konania\nvo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v čase podania\nžaloby táto bola dôvodná, keďže záložné právo na príslušnom liste vlastníctva v prospech žalovaného\nbolo zapísané a až v priebehu konania došlo k jeho výmazu, čo však nemožno pričítať na vrub žalobcov\na kvôli tomu žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal. O trovách\nkonania vo vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou v 3. rade E. C. a žalovaným rozhodol podľa § 255 ods. 1\nCSP, keď úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n3. Opravným uznesením K2-15C/63/2018-338 z 12.1.2024 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku\nzo dňa 5.1.2024 v časti označenia právneho zástupcu žalobcov tak, že správne má byť uvedené:\nAdvokátska kancelária Igor Milichovský s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, Košice, IČO: 54 824 486.\n4. Rozsudok v jeho I., III. a IV. výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť\na žalobu žalobkyne E. C. zamietnuť a priznať mu proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu a výrok o priznaní náhrady trov konania žalobkyni E. C. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a to s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a\nh/ CSP. Nesúhlasil s určujúcim výrokom konštatujúcim, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXX nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, nakoľko takáto žaloba je procesne\nneprípustná a to s poukazom na § 137 CSP. S ohľadom aj na názor odbornej verejnosti uviedol, že\nurčenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate\nzásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, čo reflektuje aj nová právna úprava Civilného sporového\nporiadku, pripúšťajúc žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z\nprávneho predpisu. Na podporu uvedeného záveru odkázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky prejavenú v uznesení 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.4.2021. Podľa jeho vedomosti nie je\ntaký osobitný právny predpis, ktorý by umožňoval podanie žaloby na určenie nevykonateľnosti určitého\npráva, eventuálne konkrétne nevykonateľnosti záložného práva. Na neprípustnosti podanej žaloby nič\nnemení ani odkaz súdu prvej inštancie na časť rozhodnutia 1Cdo/249/2021, v ktorom Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odkázal na iné svoje rozhodnutie a to sp.zn. 4Cdo/169/2021, kde Najvyšší súd\nobiter dictum zmienil názor prezentovaný v odbornej literatúre, podľa ktorého za najpriliehavejší petit\nje považovaný petit na určenie nevykonateľnosti záložného práva, pričom však najvyšší súd ignoroval\nskutočnosť, že určenie nevykonateľnosti určitého práva je určením jeho vlastnosti a teda právnej\nskutočnosti (ktorá zároveň nevyplýva so žiadneho osobitného predpisu). Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v spomínaných rozhodnutiach, teda explicitne neuviedol, že takýto žalobný návrh považuje\nza procesne prípustný. Zaoberal sa ďalej rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Českej republiky,\nprejavenou v rozhodnutí 21Cdo/2185/2009 a upozornil, že medzičasom došlo už k zásadnej zmene\nv platnej právnej úprave v Českej republike, kde pre premlčanie špecifického práva - aj záložného\npráva, zapísaného vo verejnom zozname, je stanovená výrazne dlhšia premlčacia lehota v trvaní 10\nrokov. Citoval ďalej vybrané časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a trval na tom, že Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v špecifikovaných rozhodnutiach nedovážil, že určenie nevykonateľnosti určitého\npráva je určenie právnej skutočnosti, ktorá bez opory v osobitnom predpise je žalobou neprípustnou.\nAk súd prvej inštancie hovorí o vyprázdnení obsahu subjektívneho práva veriteľa, potom flagrantne\nignoruje možnosť uznať aj premlčaný dlh a tak navrátiť tomuto právu veriteľa aj nárokovú zložku.\nZávery prvoinštančného súdu nie sú dostatočne vysvetlené a jeho odôvodnenie rozhodnutia ako\ncelok nie je dostatočné. Nemožno opomenúť, že záložné právo je akcesorickým právom viazaným\nna existenciu pohľadávky, ktorá (napriek jej premlčaniu) nezanikla, preto nemohlo zaniknúť ani takéto\nzáložné právo a zápis záložného práva navyše záložcu nezaťažuje, keďže záložné právo zapísané v\nkatastri nehnuteľností ho žiadnym spôsobom neobmedzuje v dispozícii s predmetnou nehnuteľnosťou,\nkeďže príslušný právny predpis obmedzuje záložcu s dispozíciou so zálohom len v prípade, keď je\nzačatý, resp. prebieha výkon záložného práva. Absolútne nesprávny je podľa neho záver, že výmaz\nzáložného práva nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho postavenia, keďže jeho výmazom\nzáložné právo fakticky zaniká a záložný veriteľ stráca i poradie pre uspokojenie jeho pohľadávky pre\nprípad eventuálneho uznania dlhu, ktorý nikdy nemožno s istotou vylúčiť. Upriamil tiež pozornosť aj na\ndisproporciu v lehotách vzťahujúcich sa na uplatňovanie, či stratu vecných práv, keď vlastnícke právo\nje nepremlčateľné a pre premlčanie vecného bremena sa vyžaduje až 10 rokov jeho nevyužívania, kým\npre záložné právo k nehnuteľnosti, ako taktiež vecné právo, pre jeho fakticky zánik púhym výmazom z\nkatastra nehnuteľností bez zákonného dôvodu postačí uplynutie 3 ročnej premlčacej doby s účinkami\npreklúzie. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal aj skúmaním naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení, keď ani žalobcovia nekonkretizovali, v čom má ich obmedzenie spočívať,\nkeď žiaden právny predpis takéto obmedzenie ani neupravuje. Vytkol konajúcemu súdu aj nepriznanie\nnároku na náhradu trov konania v jeho prospech voči neúspešným žalobcom, keď je zrejmé, že napriek\njeho zjavnému procesnému úspechu mu voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania\nnebol priznaný. Podľa jeho názoru žaloba žalobcov v 1. a 2. rade bola od počiatku nedôvodná v celom\nrozsahu, keď on návrh na výmaz záložného práva na LV č. XXX nikdy nenavrhol a nie je mu ani známe,\nkto takýto návrh na výmaz predmetného záložného práva navrhol a s akým odôvodnením. S poukazom\nna právnu úpravu, názory odbornej verejnosti a rozhodovaciu prax pokladal odôvodnenie napadnutého\nrozsudku za nedostatočné.\n\n5. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 3Co/37/2024-437 z 15.5.2025 potvrdil vyhovujúci výrok rozsudku\nsúdu prvej inštancie o určení, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX\nkat. úz. G., ktorého vklad bol do katastra povolený rozhodnutím zo dňa 23.2.2010 nie je vykonateľné\nz dôvodu jeho premlčania, potvrdil výrok, ktorým pôvodnej žalobkyni E. C., právnej predchodkyni žalobcu\nv 1. rade bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu\na ďalej zrušil výrok, ktorým žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nebol priznaný nárok na náhradu\ntrov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nPoukázal na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 25Csp/115/2018 bolo\nkonštatované premlčanie hlavného záväzku a žalobcovia namietali následne aj premlčanie záložného\npráva, kvôli čomu boli naplnené predpoklady pre vyhovenie žalobe v časti určenia, že záložné právo\nk nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G. nie je vykonateľné v dôsledku jeho premlčania.\nUpozornil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie či zmenu výroku, ktorým žalovanému proti\nžalobcom v 1. a 2. rade nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V tejto časti odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie označil za príliš stručné a nedostatočné. Uviedol ďalej, že žalobcovia sa\ndomáhali určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G. nie je\nvykonateľné a v tejto časti žaloba bola zamietnutá, nakoľko na dotknutom liste vlastníctva už záložné\nprávo nebolo zapísané. Z obsahu spisu pritom nebolo dostatočne zrejmé, na základe akého úkonu a\nz koho iniciatívy výmaz tohto záložného práva bol uskutočnený.\n6. Súd prvej inštancie rozhodujúc ďalej už len o nároku na náhradu trov konania uznesením\nK2-15C/63/2018-459 z 23.7.2025 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) žalovanému priznal proti\nžalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. Poukázal na doterajší priebeh konania, citoval § 255 ods. 1 CSP a charakterizoval tzv. zásadu\núspechu, podľa ktorej strana v spore neúspešná, hradí trovy konania strane, ktorá v spore mala úspech.\nUviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli čo do určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným\nna LV č. XXX v kat. úz. G. nie je vykonateľné neúspešní, nakoľko súd ich žalobu v tomto znení zamietol,\nkeďže ku dňu jeho rozhodovania už na LV č. XXX nebolo zapísané záložné právo. Kvôli tejto skutočnosti\nžalovanému, ktorý mal v konaní voči žalobcom v 1. a 2. rade plný úspech priznal právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu. Nezistil (a strany konania ani netvrdili) žiaden dôvod, pre ktorý by bolo\npotrebné aplikovať ust. § 257 CSP ako odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255\nCSP).\n8. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia pokladajúc ho za nesprávne, navrhli ho\nzmeniť a s odkazom na § 257 CSP stranám nepriznať nárok na náhradu trov konania. Poukázali\nna pôvodné rozhodnutie konajúceho súdu, ktorým žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov\nkonania, ktoré rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2025 síce bolo zrušené,\navšak iba z dôvodu jeho príliš stručného a nedostatočného odôvodnenia. Trvali na tom, že mali naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.\nXXX nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, keďže ponechanie takéhoto zápisu na príslušnom\nliste vlastníctva by ich obmedzovalo aj do budúcna v dispozícii s nehnuteľnosťami v ich podielovom\nspoluvlastníctve, keď nemali žiaden iný spôsob, ako sa domáhať výmazu tohto záložného práva.\nK tomuto výmazu došlo až v roku 2023 a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na základe akej\nskutočnosti bolo záložné právo vymazané a súd prvej inštancie to ani nezisťoval. Boli toho názoru,\nže boli splnené podmienky na postup súdu podľa § 257 CSP, keď počas celého trvania konania boli\nnehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.\n9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania\nt.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\na dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.\n10. Prvoinštančný súd priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu aplikujúc pritom zásadu úspechu v spore. Proti takémuto postupu nemožno nič\nnamietať a stotožňuje sa s ním aj odvolací súd. Zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP) charakterizuje\nsporové konanie a neúspešná strana sporu podľa nej je zásadne povinná nahradiť v spore úspešnej\nstrane trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Vo veci samej sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali (okrem iného)\n\nvoči žalovanému určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom\núzemí C. nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania. Na pojednávaní konanom 6.12.2023 (viď\nzápisnicu o pojednávaní na čl. 308 až 314 súdneho spisu) konajúci súd oboznámil strany sporu, vrátane\nzástupcu žalobcov s výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., podľa ktorého\nvo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX už nebolo zapísané záložné právo. Napriek\ntejto skutočnosti žalobcovia zotrvali v celom rozsahu na podanej žalobe, teda aj v časti týkajúcej sa\nzáložného práva, ktoré sa malo vzťahovať na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, hoci toto záložné\nprávo už v katastri nehnuteľností nebolo vedené (zapísané), čo nevyhnutne muselo (v tejto časti) viesť\nk zamietnutiu žaloby. Procesný výsledok sporu v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č.\nXXX bol teda pre žalobcov v 1. a 2. rade procesne nepriaznivý.\n11. Odvolatelia pripúšťajú, že k výmazu záložného práva v liste vlastníctva č. XXX došlo v roku 2023\na nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti k tomuto výmazu došlo. Žalovaný pritom v priebehu\nkonania popieral, aby výmaz záložného práva navrhol on a nebolo mu ani známe, kto takýto návrh\nurobil a s akým odôvodnením. Zo situácie zdokumentovanej v súdnom spise ani odvolaciemu súdu\nnie je zrejmé, na základe čiej iniciatívy k výmazu sporného záložného práva došlo. Pre rozhodovanie\nvo vzťahu k predmetnému nároku tak bolo podstatné, že prvoinštančný súd o ňom meritórne musel\nrozhodnúť a žalobu v tejto časti voči žalovanému zamietnuť, čo sa odzrkadlilo aj v rozhodnutí o trovách\nkonania. Zo strany žalobcov neboli poskytnuté dostatočné dôvody, ktoré by opodstatňovali výnimočné\nnepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu v zmysle § 257 CSP (neprimeraná tvrdosť,\npodiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej\nprávnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu\na ich sociálne pomery).\n12. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď\nžalobcovia v ňom úspech nemali a žalovanému v ňom trovy konania ani nevznikli.\n13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\n\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti\ndôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba\na jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do\nuplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a\nvčasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/63/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ea0476ab-a8df-4da6-90fa-32fe343e18eb:7d0f75a3-e87b-44e6-8c08-97ef859b5b6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1", "spisova_znacka": "1Cdo/249/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "de3e85ac-01f5-4cb9-8f5c-1eb8f0727fa7:b2773a41-4e25-49e2-81d8-f2a5e5e79f25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1", "spisova_znacka": "3Co/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/37/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1"}, {"guid": "e4dd47be-9b02-49f9-bdef-7cc198c1de6e:5ab7431a-9595-4f30-8e36-48d058e25015", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118206799.2", "spisova_znacka": "11Co/243/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/243/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118206799.2"}, {"guid": "1e17af62-00da-4938-a65d-db065f216971:d3b333d9-7100-477e-9417-6aa2c510814b", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Csp/115/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 25Csp/115/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e17af62-00da-4938-a65d-db065f216971:d3b333d9-7100-477e-9417-6aa2c510814b"}], "citovane_v": []}