Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/235/2011 z 29. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2011, sp. zn. 25Co/235/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4110226147.2 Krajský súd Nitra | 25Co/235/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4110226147.2 | 2011-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/627c4bcb-7bf2-4f9c-9bed-787c6add7f52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4110226147.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/235/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110226147
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4110226147.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov JUDr. Ingrid
Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK s.r.o., so sídlom
Bratislava, Cesta na Senec 2/A, IČO: 35 978 881, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, proti odporkyni: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., R. H.
11XX/XX, zastúpená N. J., bytom R., R. H. 17, o zaplatenie 7.431,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 08. 2011 č. k. 14C/92/2011-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 10. 2010 domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 7.431,64 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.633,87 eura od 19.
12. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
05. 12. 2008 poskytol odporkyni úver vo výške 11.591,98 eura na nákup motorového vozidla, ktorý sa
odporkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 277,20 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15. 01. 2009. Odporkyňa si však svoju povinnosť riadne a včas nesplnila, v dôsledku
čoho navrhovateľ od zmluvy odstúpil, čím sa stal splatným celý dlh, ktorý činil sumu 12.026,10 eura,
pozostávajúcu z dlžných splátok do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 584,33 eura, zmluvnej
pokuty za omeškanie s úhradou mesačnej splátky vo výške 55,44 eura, poplatkov za upomienky vo
výške 6,64 eura, úrokov z omeškania ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 1,29 eura,
nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 10.344 eura a poplatku
za odstúpenie od zmluvy vo výške 1.034,40 eura. Tiež dôvodil, že v súvislosti s predajom motorového
vozidla mu vznikli náklady v celkovej výške 1.705,54 eura, pozostávajúce zo sumy 476 eur ako odmena
za odobratie motorového vozidla, sumy 136,85 eura ako poplatok za odtiahnutie motorového vozidla,
sumy 674,73 eura ako odmena za sprostredkovanie predaja motorového vozidla, sumy 72,25 eura
ako poplatok za registráciu záložného práva, sumy 24,51 eura ako poplatok za registráciu výkonu
záložného práva, sumy 28,44 eura ako poplatok za výmaz záložného práva, sumy 65 eur ako poplatok
za vyhotovenie znaleckého posudku, sumy 137,54 eura ako poplatok za prepis motorového vozidla a
sumy 90,22 eura ako havarijné poistenie do dňa predaja motorového vozidla. Voči odporkyni tak ku dňu
podania návrhu evidoval pohľadávku vo výške 7.431,64 eura, pozostávajúcu z nesplatenej časti istiny
splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.982,40 eura s 12,9 % ročným úrokom a 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. 10. 2009 do zaplatenia,



ktorú sumu povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc právoplatnosťou
rozsudku do úplného zaplatenia istiny a príslušenstva. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci konania dňa 05. 12. 2008 uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 11.591,98 eura
na kúpu ojazdeného osobného motorového vozidla za kúpnu cenu 12.613,69 eura pri ročnej úrokovej
sadzbe 12,90 %, RPMN vo výške 13,69 % a priemernej RPMN vo výške 19,56 %, ktorý sa odporkyňa
zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 277,20 eura, počnúc dňom 15. 01. 2009. Zároveň
účastníci konania uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci za účelom zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa z titulu poskytnutého úveru. Odporkyňa však úver nesplácala, v dôsledku čoho
navrhovateľ dňa 03. 12. 2009 odstúpil od zmluvy. Poukázal, že navrhovateľ po započítaní kúpnej
ceny vozidla, t. j. 6.300 eur, započítaní nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky a výkonom
záložného práva (1.705,54 eura) z celkovej výšky poskytnutého úveru eviduje voči odporkyni žalovanú
sumu ako nesplatenú časť istiny splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, pričom sa domáha,
aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu žalovanú sumu i s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 12.633,87 eura od 19. 12. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Zmluvný vzťah medzi
účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere posúdil ako spotrebiteľský úver a aplikoval naň
ust. § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy, ako i ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dospel k záveru, že zmluvné pokuty uvedené v sadzobníku poplatkov úveru a v čl. V. bod 7 všeobecných
podmienok predstavujú neprimerané podmienky, keďže navrhovateľ si ich stanovil sám bez možnosti
vyjadrenia sa odporkyne voči ich výške. Za neprimeranú tiež považoval zmluvnú pokutu za omeškanie s
platbou mesačnej splátky vo výške 10 % zo sumy s úhradou ktorej je klient v omeškaní a určený úrok z
omeškania vo výške 0,1 % z výšky dlžnej čiastky denne. Takto určený úrok považoval za rozporný s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR, keďže ku dňu omeškania bola výška úrokovej sadzby E. 1,75 % a navýšenie o
8 % je úrok z omeškania vo výške 9,75 %. Ohľadne určenej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ako
aj poplatku za odstúpenie od zmluvy uviedol, že ide o duplicitnú sankciu, ktorá je neprípustná a v je v
neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na technické vyhotovenie všeobecných podmienok,
ktoré sú neprehľadné, zložito formulované a písané miniatúrnym písmom, čím sú v rozpore s dobrými
mravmi. Rovnako tak zo zmluvy nevyplýva, z čoho mali pozostávať náklady nevyhnutne vynaložené
v súvislosti s predajom zálohy a ďalšie náklady, pričom ani zo strany navrhovateľa tieto špecifikované
nikde neboli. Za opodstatnené výdavky súvisiace s výkonom záložného práva označil poplatky za
registráciu záložného práva, registráciu výkonu záložného práva a za výmaz záložného práva a tiež
poplatok za spracovanie znaleckého posudku a havarijné poistenie zaplatené navrhovateľom do dňa
predaja motorového vozidla. Záverom poukázal, že za situácie, keď odporkyňa uhradila navrhovateľovi
na splátkach sumu 2.589,60 eura a bolo jej odobraté motorové vozidlo, ktoré navrhovateľ odpredal
za sumu 6.300 eur, t. j má zaplatiť ešte sumu 7.431,64 eura, spolu by teda zaplatila 16.321,24 eura,
v konečnom dôsledku predstavuje v prípade úplnej úhrady navýšenie úveru o 4.729,26 eura, ktorú
sumu považoval za neprimeranú i vzhľadom na odobratie motorového vozidla, ktoré z tohto dôvodu
nemôže odporkyňa užívať. Súd tak odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.982,40 eura,
pozostávajúcu z nesplatenej istiny vo výške 2.702,38 eura a z opodstatnených výdavkov súvisiacich
s výkonom záložného práva vo výške 280,42 eura a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol. Navrhovateľovi priznal dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,9 % ročne od 15. 10. 2009 do
zaplatenia, ktorého výšku považoval v súlade so zákonnou úpravou a úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne, ktorého výšku určil v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 142 ods.
2 OSP, keď vzhľadom na čiastočný pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov konania žiadnemu
z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
uloženia odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 7.431,64 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
10.928,33 eura od 19. 12. 2009 do 02. 03. 2010 a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.431,64 eura
od 03. 03. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne
právne vec posúdil, keď jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 4.449,24 eura zamietol. Nesúhlasil s
názorom súdu prvého stupňa o nečitateľnosti a neprehľadnosti všeobecných obchodných podmienok
úveru, keď tieto boli vypracované v čitateľnej forme a odporkyňa mala dostatok času sa s nimi oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, čo potvrdila i svojím podpisom. Súd tak podľa jeho názoru nie je oprávnený



popierať vôľový prejav odporkyne, ako i prejavenú jej vedomosť o obchodných podmienkach, a to bez
ohľadu na to, či ide o spotrebiteľa alebo nie. Uviedol, že odporkyňa sa vyjadrila k výške jednotlivých
sankčných dojedaní súhlasne, a to prostredníctvom uzavretia zmluvy o úvere a prijatia poskytnutého
úveru. V tomto smere poukázal na čl. 1 ods. 5 obchodných podmienok. S poukazom na smernicu Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že
sa vo vzťahu k odporkyni správal korektne, riadne a včas si splnil svoje povinnosti vrátane povinnosti
predložiť obchodné podmienky zmluvy spolu so sadzobníkom poplatkov. Poprel tvrdenie súdu prvého
stupňa o duplicitnom sankcionovaní odporkyne. V tejto súvislosti uviedol, že odstúpenie od zmluvy je
dôsledkom nesplácania úveru zo strany odporkyne, a preto nie je možné klásť tento inštitút na roveň
úrokom z omeškania či zmluvnej pokute. Uzavrel, že zmluvná pokuta vo výške 10 % z dlžnej mesačnej
splátky, s ktorej platbou je klient v omeškaní a poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10 % z
úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy nepredstavujú neprijateľnú zmluvnú
podmienku a nie sú v rozpore s dobrými mravmi, keď predstavujú iba adekvátnu hrozbu sankcie voči
odporkyni, aby táto bola nútená plniť si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Zdôraznil, že aj po
započítaní všetkých naúčtovaných zmluvných pokút, úrokov z omeškania a poplatku za odstúpenie od
zmluvy bola výsledná suma, ktorú mala odporkyňa zaplatiť, o takmer tretinu menšia ako suma, ktorú sa
zaviazala splatiť riadne a včas. Ohľadne nákladov vynaložených pri výkone záložného práva uviedol,
že v čase uzatvorenia zmluvy nemohol vedieť, aké náklady pri eventuálnom výkone záložného práva
vzniknú, keď nevedel, aké rôzne úkony bude potrebné na výkon záložného práva vykonať, pričom výšku
týchto nákladov považoval za adekvátnu. S poukazom na ust. § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka
mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Rovnako tak nesprávne rozhodol i o
náhrade trov konania, nakoľko súdne konanie bolo zavinené výlučne správaním odporkyne, ktorá sa
žiadnym spôsobom nesnažila alternatívne riešiť vysporiadanie svojho záväzku a preto žiadal, aby mu
bola priznaná plná náhrada trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá vyjadrila nesúhlas s odvolaním
navrhovateľa a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( § 213 ods. 1 OSP )
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 10. 2010
domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 7.431,64 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
12.633,87 eura od 19. 12. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu porušenia povinností
odporkyne, vyplývajúcich jej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenou účastníkmi konania dňa
05. 12. 2008. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni spotrebiteľský úver
vo výške 11.591,98 eura na kúpu ojazdeného motorového vozidla zn. PEUGEOT 407 SW za kúpnu
cenu 12.613,69 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 277,20 eura
pri ročnej úrokovej sadzbe 12,90 %, RPMN 13,69 % a priemernej RPMN 19,56 %. Výška poskytnutého
úveru predstavovala doplatok kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 10.090,95 eura a náklady
spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.501,03 eura. Zároveň účastníci uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva k hnuteľnej veci podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa z titulu úveru vo výške 11.591,98 eura. Podľa čl. V. bod 7 všeobecných
obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov, je navrhovateľ
oprávnený požadovať od klienta zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy
za každý aj začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s
ktorou úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky
znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej určenia je klient povinný
hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Klient je tiež povinný zaplatiť zmluvnú pokutu i v
prípade zmeny vlastníka motorového vozidla bez súhlasu veriteľa a to 100 % z výšky úveru, v prípade
nedoručenia alebo omeškania s doručením kópie technického preukazu, za porušenie záväzku doručiť
poistnú zmluvu, za neuzavretie alebo za omeškanie s uzavretím poistnej zmluvy, za oneskorené
oznámenie nehody motorového vozidla a pod. Zmluvné pokuty sú splatné najneskôr 5 dní odo dňa



doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Podľa čl. V. bod 2 písm. a) všeobecných obchodných
podmienok, môže veriteľ odstúpiť od zmluvy, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej mesačnej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s úhradou dvoch splátok alebo porušil niektorú
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa je klient
povinný uhradiť poplatok za odstúpenie od úverovej zmluvy vo výške 10 % z nesplatenej istiny ku
dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. V dôsledku porušenia povinnosti odporkyne, navrhovateľ písomne
dňa 03. 12. 2009 odstúpil od zmluvy a následne pristúpil k realizácii záložného práva, t j. k predaju
motorového vozidla za kúpnu cenu 6.300 eur. V tejto súvislosti požadoval od odporkyne aj náhradu
nákladov vynaložených na vykonanie záložného práva v celkovej výške 1.705,54 eura.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o
vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž sporu o tom, že právnym
základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená navrhovateľom
a odporkyňou dňa 05. 12. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, ktorá sa naviac vyznačuje tým, že
spotrebiteľ nemá možnosť zasahovať do znenia takejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy
vzájomných práv a povinností. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v intenciách ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal podmienky dohodnuté v zmluve a tiež uvedené vo všeobecných
obchodných podmienkach tvoriace neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy a posudzoval ich súlad
so zákonom. V tomto smere súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne
vec posúdil. V nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 OSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom, že zmluvná pokuta, ktorej výška je
uvedená v sadzobníku poplatkov úveru na kúpu motorového vozidla, ako i v čl. V. bodu 7 všeobecných
podmienok je neprimeraná. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10 % z každej omeškanej splátky, ako
i úrok z omeškania vo výške 0,1 % z výšky dlžnej čiastky denne sú totiž neprimerané sankcie, ktoré
znáša spotrebiteľ. Úrok z omeškania vo výške 0,1 % je naviac v rozpore s právnymi predpismi, keďže
pri občianskoprávnych vzťahoch, ktorým je i vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, možno dohodnúť úroky
z omeškania len v súlade s vládnym nariadením SR č. 87/1995 Z. z.. Naviac v danej veci za to isté
porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z
omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, ale dokonca i poplatky za upomienku a za odstúpenie od
zmluvy. Ak spotrebiteľ sa omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej
splátky. Rovnako tak lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Výška sankčných povinností dlžníka a ich duplicita
tak neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a zneisťuje ho v jeho povinnostiach, keďže ako správne poukázal
súd prvého stupňa, odporkyni ako spotrebiteľke nebolo pri podpisovaní zmluvy jasné, aké ďalšie
náklady spojené s vymáhaním a v akej výške bude v prípade omeškania s platením dlhu platiť. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že je neprimerané, ak je ustanovený aj tzv. poplatok za odstúpenie
od zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy je právom, ktoré ak sa využije, nemôže byť „potrestané“
nijakým poplatkom. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že
navrhovateľom požadovaná odmena za odobratie vozidla vo výške 476 eur, poplatok za odtiahnutie
vozidla vo výške 136,85 eura, odmena za sprostredkovanie predaja vozidla vo výške 674,73 eura je
neprimerane vysoká, keď iba tieto náklady predstavujú takmer 20 % z celkovej kúpnej ceny motorového
vozidla. Zvlášť za situácie, keď ide o úkony, ktoré realizuje navrhovateľ prostredníctvom uzatvárania
zmlúv s ďalšími dodávateľmi služieb. Naviac odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť podmienky týchto
zmlúv, ako i výšku odmien a cenu poskytovanej služby. Odporkyňa sa tak dostala do značnej nevýhody,
keďže pri podpise zmluvy nebolo jasné, aké prípadné náklady v súvislosti s realizáciou záložného
práva bude musieť uhradiť. Takýto záver nespochybňuje ani čl. II. bod 5.8.6 obchodných podmienok
zmluvy, ktorý obsahuje iba všeobecnú formuláciu výdavkov súvisiacich s realizáciou záložného práva.
Nedostatočná určitosť zmluvnej podmienky je na úkor transparentnosti zmluvného vzťahu, a preto je
dôvodný záver súdu prvého stupňa o porušení generálnej klauzuly podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Priznanie týchto nárokov navrhovateľa v rozsahu, ako boli v zmluve dohodnuté, by sa
priečilo samotnej koncepcii spotrebiteľských zmlúv, keďže by išlo o prísny a neúmerný postih vo vzťahu k
odporkyni ako spotrebiteľke. Pokiaľ súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2.982,40 eura, pozostávajúcu z nesplatenej istiny vo výške 2.702,38 eura a z opodstatnených
výdavkov súvisiacich s výkonom záložného práva vo výške 280,42 eura spolu s 12,9 % ročným úrokom
a 9 % ročným úrokom z omeškania, ktorého výšku určil v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho



zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. rozhodol tak v zmysle vyššie
uvedených záverov, ako i v súlade s platnou právnou úpravou.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko odporkyňa návrh v tomto smere nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.