Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/245/2011 z 29. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2011, sp. zn. 25Co/245/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4211203100.2
Krajský súd Nitra | 25Co/245/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4211203100.2 | 2011-11-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z., § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb5cd0fb-09d2-419b-a3c2-0a876988fc24
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4211203100.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/245/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211203100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4211203100.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova
10, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova
10, proti odporkyni: S.. L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., I. XXXX/X, o zaplatenie 36,85 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 04. 2011
č. k. 10Ro/76/2011-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči
odporkyni domáhal zaplatenia 36,85 eura s príslušenstvom s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia
vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave. O trovách
konania rozhodol tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ust.
§ 23 ods. 1, 2 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a § 87 bod 1./, § 85h ods. 1, 2, 3 zák.
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, po zistení, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie
dlžného poistného a poplatku z omeškania. Navrhovateľom uplatnený nárok posúdil ako pohľadávku
vyplývajúcu z verejného práva, ktorej charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. V tejto
súvislosti uviedol, že dlžníkovo postavenie sa nemení ani postúpením pohľadávky, keďže jej účelom je,
aby došlo k zmene na strane veriteľa, a nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá
by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Poukázal, že vzťahy týkajúce sa platenia poistného na zdravotné
poistenie nie je možné zahrnúť pod zákonné vymedzenie ust. § 7 ods. 1 až 3 OSP, keďže ide o vec,
ktorú podľa zákona prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány. Dospel k záveru, že o nárokoch na dlžné
poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004 je príslušný rozhodovať
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, poukazujúc na ust. § 85h zák. č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach. Svoj záver argumentačne oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 21. 04. 2010 sp. zn. 6Rks 1/2010. Konštatoval, že o dlžnom poistnom a poplatku z
omeškania sa rozhoduje v správnom konaní formou platobného výmeru, ktorý Občiansky súdny poriadok
ako procesný predpis nepozná a až právoplatný platobný výmer môže byť predmetom prieskumu súdu
v rámci správneho súdnictva. Z vyššie uvedených dôvodov preto v intenciách ust. § 103 a § 104 ods. 1
OSP konanie pre nedostatok svojej právomoci zastavil s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia postupuje
vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave. Rozhodnutie o trovách
konania právne oprel o ust. § 146 ods. 2 OSP, keď pre procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení
konania odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne
právne vec posúdil, keď predmetné konanie zastavil a vec postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ako orgánu príslušnému na rozhodovanie veci. Poukázal, že predmetom konania je
zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania
podľa § 23 ods. 2, 3 zákona o zdravotnom poistení. Opierajúc sa o ust. 18 ods. 9 zákona o
zdravotnom poistení uviedol, že dlžné poistné ani poplatok z omeškania neboli predpísané za predmetné
obdobie a konanie nebolo iniciované správnym orgánom. Poukázal, že v spoločných, prechodných a
záverečných ustanoveniach zákona o zdravotných poisťovniach sa nenachádza žiadne ustanovenie
upravujúce postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe
zrušeného zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. Zdôraznil, že na
takýto postup je výlučne oprávnená zdravotná poisťovňa, prípadne doterajšia zdravotná poisťovňa. S
poukazom na ust. § 77a ods. 1, 2, 3, 4 zákona o zdravotných poisťovniach dôvodil, že zákonodarca
v týchto ustanoveniach neupravoval možnosť predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a ani pre obchodnú spoločnosť.
Vychádzajúc z odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na žiadosť o sprístupnenie
informácie mal za to, že na rozhodovanie o predmete tohto konania nie je daná právomoc Úradu, a
preto jediným orgánom, ktorý môže o nároku navrhovateľa rozhodnúť, je súd. V tomto smere poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 09. 2001 sp. zn. 5 Cdo 102/2001.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal
zaplatenia dlžného poistného vo výške 36,85 eura a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo
sumy 36,85 eura od 09. 09. 1996 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom
poistení), ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný
zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa
pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná
na účet príslušnej poisťovne.

Ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania
vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti
poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný
kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne ( § 23 ods.
2 zákona o zdravotnom poistení ).

Zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 01. 11. 2004 zrušený a nahradený
zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( § 87 bod 1./ zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach ).

Podľa § 85h ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok
na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004.



Podľa § 85h ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na
poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa § 85h ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach, úrad vydáva platobné výmery vo veciach
poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o
vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý na základe riadne zisteného
skutkového stavu vec správne posúdil i po právnej stránke. Nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 OSP, sa preto obmedzuje len na
skonštatovanie jeho správnosti, keď podľa názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia vysporiadal i so všetkými námietkami odvolateľa. Tieto preto duplicitne opakovať
nebude a na ne v ďalšom len ako na svoje vlastné poukazuje. Opätovne len zvýrazňuje, že niet
sporu o tom, že navrhovateľ svoj nárok uplatňuje titulom dlžného poistného a poplatku z omeškania,
zodpovedajúci ust. § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý nárok vznikol ako
následok neodvedeného a oneskoreného plnenia poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do                 31. decembra 2004. Účinnosťou
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach však dňom 01. 11. 2004 prešla podľa § 85h v
spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona právomoc na rozhodnutie vo veciach zdravotného poistenia na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Znamená to potom, že úrad ako orgán štátnej správy
na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nároku navrhovateľa uplatnenom v tomto
konaní. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje i so záverom súdu prvého stupňa o tom, že
nárok navrhovateľa má charakter pohľadávky vyplývajúcej z verejného práva na ktorej vznik, trvanie,
zmenu alebo zánik nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného, pričom jej charakter sa
nezmenil ani jej postúpením na iný subjekt. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 04. 2010 sp. zn. 6Rks 1/2010, v ktorom Najvyšší súd zaujal
stanovisko, podľa ktorého pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti
oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne
ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený
a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil.

Aktívna legitimácia navrhovateľa bude posudzovaná až v konaní o uplatnenom nároku , preto neobstojí
ani jeho námietka, že nie je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na úrade. Pokiaľ súd prvého
stupňa zastavil konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 OSP s tým, že vec po právoplatnosti postupuje Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgánu príslušnému na rozhodovanie veci, rozhodol tak
v zmysle zhora popísaných záverov a v súlade s citovanou právnou úpravou.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko odporkyňa návrh v tomto smere nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.