Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/149/2011 z 16. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 16. apríla 2012, sp. zn. 11S/149/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200732.5 Krajský súd Nitra | 11S/149/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4011200732.5 | 2012-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa75bdf7-35b0-476c-ab6a-56b50b919d07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200732.5 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200732
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200732.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu
JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Z. G., bytom K. XXX,
zastúpený advokátkou Mgr. Kristínou Černayovou, so sídlom Slnečná 4, Senec, proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-81/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou osobne podanou na súd dňa 26. 09. 2011 domáhal preskúmania postupu a
zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre zo dňa 24. 05. 2011 č. ORPZ-
NR-ODI2-Pr-492/2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. j/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o
priestupkoch“) a ktorým mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ citovaného zákona bola uložená sankcia
vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace z dôvodu, že dňa 23.
03. 2011 v čase o 20,40 h viedol motorové vozidlo zn. BMW 330XD Touring combi, EČ: NR-389EM,
na križovatke ciest medzi obcami Hlohovec a Trakonice, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty od obce
Leopoldov na hlavnú cestu II triedy č. 513 nerešpektoval dopravnú značku „P2“ (Stoj - daj prednosť v
jazde!), vodorovné dopravné značenie (priečna súvislá čiara), ktoré upresňuje miesto, kde má vozidlo
zastaviť a prešiel uvedenou križovatkou bez zastavenia, pričom bol zákonným spôsobom zastavený
službu konajúcim policajtom OO PZ Leopoldov, OR PZ Trnava pri obci Šulekovo približne 700 m od
uvedenej križovatky. Vodič bol zákonným postupom vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na vedenie
a prevádzku motorového vozidla, z požadovaných dokladov ako vodič nepredložil doklady o vykonaní
TK a EK, kontrolou čelného skla na vozidle bolo zistené, že na čelnom skle zastaveného vozidla sa
nenachádzajú nálepky dokazujúce, že vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole.

Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci na posúdenie veci a zistenie takej vady v konaní správneho súdnictva,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že prvostupňový správny
orgán vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011 bez
náležitého a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a na základe tejto skutočnosti nie je možné
považovať predmetné rozhodnutie za správne a dôvodné, a to i s poukazom na ust. § 32 ods. 1 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). V súvislosti s ospravedlnením svojej neúčasti
na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku poukázal na ust. § 74 ods. 1 druhá veta zákona o



priestupkoch a uviedol, že v tomto zákonom ustanovení nie je uvedená lehota, v ktorej by mal žalobca
povinnosť predložiť ospravedlnenie svojej neúčasti na prejednaní priestupku, a preto sa správny
orgán nemôže vyjadriť k včasnosti podania ospravedlnenia. Konštatoval, že o nemožnosti zúčastniť
sa na pojednávaní informoval príslušný správny orgán bezodkladne telefonicky v nasledujúci deň po
prejednaní priestupku, teda ihneď, ako mu to dovoľoval jeho zdravotný stav a zároveň ihneď, ako mal
možnosť sa telefonicky spojiť s príslušným prejednávacím správnym orgánom. Čo sa týka konštatovania
žalovaného o tom, že fotokópia lekárskej správy (potvrdenia) o ošetrení žalobcu v deň pojednávania na
orthp ambulancii potvrdenej lekárom MUDr. X. B. nedokazuje zdravotnú indispozíciu žalobcu, ktorá by
mu bránila v ospravedlnení sa z pojednávania, žalobca poukázal na ust. § 2, § 4 ods. 1, § 11 ods. 1 zák. č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na zák. č. 578/2004 Z.
z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých
nevyplýva, že by prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán boli poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti príslušnými posudzovať zdravotnú indispozíciu žalobcu alebo závažnosť tejto indispozície.
Vytkol správnemu orgánu, že posúdenie lekárskej správy ako nepravdivej s tým, že nepotvrdzuje
námietky účastníka konania v jeho odvolaní, je nesprávne, nakoľko prvostupňovému správnemu orgánu
bolo predložené náležité a riadne ospravedlnenie. Uviedol, že priestupok, ktorého sa mal dopustiť,
nebol nikdy zadokumentovaný žiadnym technickým zariadením, ktoré by preukázateľne dokazovalo,
že sa žalobca skutočne dopustil priestupku a naviac v predmetnej veci absentujú i výpovede od osôb
odlišných od službukonajúceho policajta OO PZ Leopoldov, s výnimkou príslušníka železničnej polície.
V závere svojej žaloby žalobca požiadal súd o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu o tom, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z dôkazov, ktoré ním predložené neboli, jedná sa o
záznam o podaní vysvetlenia, resp. podanie vysvetlenia, ktorým by sa bol vyjadril k priestupku tak, že
uznáva jeho spáchanie, žalovaný uviedol, že službukonajúci policajt z OO PZ Leopoldov, ktorým bol
žalobca dňa 23. 03. 2011 kontrolovaný, spracoval záznam o podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods.
2 zákona o priestupkoch, ktorý je spísaný v 3 osobe a policajt v ňom uvádza vysvetlenie, ktoré mu
podal k predmetným priestupkom žalobca na mieste skutku. V zázname je uvedené, že žalobca si nie
je vedomý spáchania dopravného priestupku, že na križovatke zastavil na mieste, kde mal náležitý
rozhľad a až potom pokračoval v jazde. Ďalej žalobca uviedol, že TK a EK má, avšak doklad o tom
zabudol doma a na čelnom skle nemá nálepky z toho dôvodu, že si menil čelné sklo. Žalovaný je
toho názoru, že sa žalobca vyhýbal ústnemu pojednávaniu, čo zastieral svojou práceneschopnosťou,
nakoľko bol na ústne pojednávanie riadne predvolaný a predvolanie osobne prevzal, čo potvrdil i
svojím podpisom, a teda vedel o tom, že sa má dňa 24. 05. 2011 o 10,00 hod. dostaviť na ústne
pojednávanie. Vzhľadom na uvedené je teda možné vyvodiť logický záver, že dňa 24. 05. 2011 o 10,00
hod. správny orgán začal ústne pojednávanie v neprítomnosti predvolaného, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil pred jeho začatím. Lekársku správu - nález (jej fotokópiu) o ošetrení na
orthp ambulancii MUDr. B. žalobca doložil až k svojmu odvolaniu zo dňa 06. 06. 2011 a keďže išlo
o fotokópiu a obsahovala určité nejasnosti, bola správnym orgánom telefonicky preverená a následne
bolo zistené, že MUDr. B. takúto správu na deň 24. 05. 2011 žalobcovi nevystavil. Zdôraznil, že
správnym orgánom nebol do dnešného dňa predložený originál lekárskej správy a ani iná lekárska
správa, ktorá by potvrdzovala zdravotnú indispozíciu žalobcu v tom smere, že by nebol schopný sa
dňa 24. 05. 2011 aspoň telefonicky ospravedlniť. Z tohto dôvodu považoval žalovaný podanú žalobu
v tejto časti za bezpredmetnú a účelovú. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že uvedený priestupok
nebol nikdy zadokumentovaný žiadnym technickým zariadením, ktoré by preukázateľne dokazovalo,
že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku a naviac, že príslušník železničnej polície, ktorý bol v
čase vykonávania kontroly prítomný a ktorý sa vyjadril tak, že nevidel a nemôže potvrdiť, že žalobca
priestupok spáchal, žalovaný poukázal na to, že policajná hliadka vykonávala kontrolu z dôvodu plnenia
si povinnosti uloženými zákonom, a preto nemá pochybnosti o tom, že sa žalobca uvedeného priestupku
dopustil. Uvedený priestupok vnímal svojimi zmyslami príslušník OO PZ Leopoldov pri výkone služby a
príslušník železničnej polície, avšak to, že nevidel a nemôže potvrdiť, že sa žalobca priestupku dopustil,
neznamená, že sa ho v skutočnosti nedopustil, ale len to, že sa na neho príslušník železničnej polície
v čase, keď sa priestupku dopúšťal, nepozeral, a teda ho nemohol vidieť. Konštatoval, že prvostupňový
správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania v súlade s ust. § 22 ods.



2 písm. d/, e/ zákona o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie prihliadal na okolnosti,
ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv na to, že za sledované obdobie bol žalobca podľa karty
vodiča 5x postihnutý za priestupok z toho v 3 prípadoch porušil pravidlá v cestnej premávke závažným
spôsobom. Ďalej na skutočnosť, že porušenie pravidiel cestnej premávky, ktorého sa účastník konania
v tomto prípadne dopustil, je v zmysle ust. § 137 ods. 2 písm. g/ zákona o cestnej premávke porušením
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Žalovaný správny orgán i vzhľadom na generálnu
a individuálnu prevenciu považoval uloženú sankciu za opodstatnenú, adekvátnu a dostatočnú. Čo
sa týka námietky uloženej sankcie, uviedol, že táto bola uložená v zákonnom rozpätí vo výške 200
eur (zákonné rozpätie od 60 eur do 300 eur), ako i zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace
(zákon umožňuje až do 2 rokov) v zmysle ust. § 22ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch. Záverom
konštatoval, že vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že
dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní
priestupku a následnom správnom konaní vykonané dostatočne, preukazuje záver, že žalobca sa svojím
konaním dopustil priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch. K
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že o odklad výkonu rozhodnutia je
potrebné požiadať Okresné riaditeľstvo PZ ODI Nitra, ktoré vydalo rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-
NR-ODI2-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 07. 2011, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca sa
nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalovaný dal súhlas s
prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 17. 04. 2012 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156
ods. 1 OSP).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že žalobca dňa 23. 03. 2011 v čase o 20,40
hod. viedol motorové vozidlo zn. BMW 330XD Touring combi, farba čierna metalíza, EČ: NR-389EM,
na križovatke ciest medzi obcami Hlohovec a Trakonice, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty od mesta
Leopoldov na hlavnú cestu II triedy č. 513 nerešpektoval dopravné značenie, a to zvislú dopravnú
značku „STOP“ (Stoj - daj prednosť v jazde!) a vodorovné dopravné značenie, ktoré upresňuje miesto,
kde má vozidlo zastaviť a prešiel uvedenou križovatkou smerom na Hlohovec bez zastavenia, pričom
bol zákonným spôsobom zastavený službu konajúcim policajtom OO PZ Leopoldov, OR PZ Trnava pri
obci Šulekovo približne 700 m od uvedenej križovatky. Vodič bol zákonným postupom vyzvaný, aby
predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla, z požadovaných dokladov ako
vodič nepredložil doklady o vykonaní TK a EK, kontrolou čelného skla na vozidle bolo zistené, že na
čelnom skle zastaveného vozidla sa nenachádzajú nálepky dokazujúce, že vozidlo bolo podrobené
technickej a emisnej kontrole. Následne bol vodič oboznámený s priestupkom, ktorého sa dopustil, na
čo menovaný uviedol, že on na stopke stál na takom mieste, kde mal náležitý výhľad a že na vozidle
má vykonanú TK a EK. Z uvedeného dôvodu bol menovaný oboznámený s tým, že bude oznámený
na dopravný inšpektorát na prejednanie za uvedený skutok, nakoľko si svoju vinu nepriznal a tvrdil,
že sa ničoho nedopustil. K spisovému materiálu je priložená fotodokumentácia uvedeného miesta, a
to umiestnenia dopravnej značky „STOP“, ktorá bola vyhotovená v dennej dobe, nakoľko v nočnej
dobe nie je možné s dostupnou technikou toto vykonať, aby bolo miesto dobre viditeľné. Menovaný
sa domáhal videozáznamu z uvedeného priestupku, avšak v zmysle NP PZ č. 12/2009 čl. 16 ods. 14
je stanovený postup pri zistení priestupku, ktorý hovorí, že policajt takýto priestupok zadokumentuje
záznamovou časťou technického prostriedku, ak je takýmto prostriedkom hliadka vybavená, avšak na
OO PZ Leopoldov sa takýto záznamový prostriedok nenachádza a hliadka ním nebola vybavená, a
preto nebolo možné takýto záznam vyhotoviť. Uvedeným konaním žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. b/,
§ 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. V spise



sa nachádza záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zo dňa 23. 03.
2011, v ktorom žalobca Z. G. uviedol, že sa žiadneho priestupku nedopustil, na križovatke
zastavil na mieste, kde mal náležitý rozhľad a až potom pokračoval v jazde. Ďalej uviedol, že TK a EK
má, avšak doklad o tom zabudol doma a na čelnom skle nemá nálepky z toho dôvodu, že si menil predné
sklo. Prvostupňový správny orgán si zadovážil evidenčnú kartu vodiča žalobcu a určil termín ústneho
pojednávania na deň 24. 05. 2011 o 10,00 hod., na ktoré sa žalobca nedostavil a dňa 25. 05. 2011 sa
telefonicky ospravedlnil, že sa nemohol dostaviť na ústne pojednávanie, avšak toto jeho ospravedlnenie
bolo oneskorené a z tohto dôvodu bol dopravný priestupok zo dňa 23. 03. 2011 podľa § 74 ods. 1
zákona o priestupkoch prejednaný aj bez jeho prítomnosti, čo vyplýva i zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 24. 05. 2011 č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011. Následne prvostupňový správny orgán vydal
rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011, ktorým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a uložil mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ zákona o priestupkoch sankciu vo výške
200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace, pričom tento zákaz
začne plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. S týmto rozhodnutím nebol
žalobca spokojný a podal proti nemu odvolanie, ku ktorému pripojil lekársku správu - nález o ošetrení
na orthp ambulancii MUDr. B., ktorá mala preukázať zdravotnú indispozíciu žalobcu v deň prejednania
dopravného priestupku. Vzhľadom na predloženú lekársku správu o ošetrení v ambulancii MUDr. B.
(ortopéda) žalovaný správny orgán dňa 21. 07. 2011 telefonicky kontaktoval MUDr. X. B., ktorý uviedol,
že Z. G. je jeho pacientom pre chronické problémy s kolenom, avšak na deň 24. 05. 2011 v počítači
neevidoval ošetrenie žalobcu a na otázku či má kliniku v Zbehoch, uviedol, že v Zbehoch žiadnu kliniku
nemá a vôbec sa tam nezdržiava. Na základe uvedeného mal žalovaný správny orgán za preukázané,
že potvrdenie (fotokópia) doložená k odvolaniu žalobcu sa nezakladá na pravde. O podanom odvolaní
žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán tak, že mu nevyhovel a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
ako vecne správne.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v
ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí a správnosti záverov oboch správnych
orgánov pri prejednávaní dopravného priestupku, teda postupu správnych orgánov a ukladanie sankcie
v zmysle zákona o priestupkoch

Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto
zákonom alebo osobitným predpisom.

Podľa § 11 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok možno
uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou
(ods. 2).

Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.



Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 <.. písm. j/ možno uložiť pokutu
od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, v znení neskorších predpisov,
na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a
ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a
ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú
náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z
právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
práva.

Z administratívnych spisov oboch správnych orgánov nie je sporné a je zjavné, z akých dôkazných
prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzali a súd nemá pochybnosť o ich zákonnosti a
vierohodnosti. Službukonajúci policajt Obvodného oddelenia PZ v Leopoldove pprap. Bc. P. Y. dňa
23. 03. 2011 vykonával hliadkovú činnosť a v rámci plnenia si svojich povinností v čase o 20,40 hod.
sa nachádzal v obci Šulekovo, z ktorej vychádzal smerom na cestu II/513 na mesto Leopoldov, kde
spozoroval približujúce sa vozidlo BMW 330XD Touring combi EČ: NR-389EM, ktoré viedol žalobca
a pri vychádzaní z vedľajšej cesty od mesta Leopoldov nerešpektoval dopravné značenie, a to zvislú
dopravnú značku “STOP“ stoj, daj prednosť v jazde) a vodorovné dopravné značenie, ktoré upresňuje
miesto, kde má vozidlo zastaviť. Žalobca však v rozpore s pravidlami cestnej premávky toto vozidlo
nezastavil a odbočil na cestu II/513 smerom na Hlohovec bez zastavenia. Tento skutok zadokumentoval
fotodokumentáciou, pokiaľ ide o označenie tohto úseku dopravnými značkami a o správaní žalobcu
ako vodiča spísal v tento deň záznam pod č. ORP-P-85/LP-TT-211, kde popísal konanie žalobcu a
správanie žalobcu po oboznámení, akého porušenia dopravných predpisov sa dopustil a taktiež zo
záznamu vyplýva i ďalšie porušenie žalobcu, a to, že na mieste kontroly nevedel predložiť doklad
o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly na predmetné motorové vozidlo brániac sa tým,
že predné čelné sklo na vozidle, na ktorom sa mali nachádzať nálepky TK a EK, má vymenené,
avšak nepoprel skutok ako taký, že nemal doklad, ktorým by preukázal splnenie si povinnosti o
vykonaní TK a EK kontroly na motorové vozidlo. Svoje tvrdenie o výmene čelného skla predmetného
vozidla nepreukázal správnemu orgánu ani do nariadenia ústneho prejednania priestupku dňa 24.
mája 2011, o ktorom bol riadne vyrozumený a predvolanie osobne prevzal dňa 26. 04. 2011, teda
nepreukázal svoje tvrdenie o opaku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Čo sa týka samotného dôkazného
prostriedku - záznam z 23. 03. 2011, tento súd považuje za vierohodný, nakoľko ho vyhotovil príslušník
policajného zboru, ktorý vykonával hliadkovú činnosť, teda činnosť, na ktorú je oprávnený v zmysle
zákona a priestupok - porušenie predpisov o cestnej premávke žalobcom opísal tak, ako ho vnímal
svojimi zmyslami, ale v nadväznosti na plnenie si svojich služobných povinností v zmysle zákona.
Sama skutočnosť, že ďalší príslušník (príslušník železničnej polície), ktorý spozoroval motorové vozidlo
žalobcu a jeho jazdu, avšak nevedel potvrdiť, že žalobca sa predmetného priestupku, t. j. konkrétneho
porušenia pravidiel cestnej premávky dopustil, aj podľa názoru súdu neznamená, že žalobca sa takéhoto
priestupku nedopustil. Spôsob jazdy žalobcu na tomto úseku cestnej premávky vyplýva práve zo
záznamu službukonajúceho policajta zo dňa 23. 03. 2011, ktorý jazdu žalobcu podrobne opísal a
konštatoval, že žalobca nerešpektoval zvislú dopravnú značku „STOP“ a motorovým vozidlom nezastal,



t. j. nezotrval na vyznačenom vodorovnom dopravnom značení, ktoré upresňuje miesto, kde sa má
vozidlo zastaviť svojím motorovým vozidlom a vozidlom bez prerušenia odbočil na cestu II/513 smerom
na Hlohovec. Súd preto dospel k záveru, že priestupkové konanie bolo od počiatku vedené v súlade
s jeho účelom, a to ust. § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a správne orgány objasňujúce priestupok
bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchal ho
žalobca, ktorý nie je vyňatý z pôsobnosti orgánov objasňujúci priestupok podľa zákona vtedy platného a
spáchanie priestupku mu bolo preukázané v súlade s ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona o priestupkoch.
V tomto ustanovení § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je definovaný priestupok ako zavinené konanie,
ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo
v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin.

Súd považuje za potrebné uviesť, že zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
je budovaný na princípe trestného zákona a vychádza z toho, že za zodpovednosť za priestupok stačí
zavinenie z nedbanlivosti a priestupky, pri ktorých sa vyžaduje úmyselné zavinenie, sú uvedené v
osobitnej časti zákona, pri každej skutkovej podstate. V preskúmavanej veci na uznanie zodpovednosti
za priestupok sa nevyžaduje úmyselné konanie a postačuje zavinenie z nedbanlivosti bez rozdielu, či
sa jedná o nedbanlivosť vedomú alebo nevedomú.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne
riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku, zadovážil
si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vyporiadal sa s námietkami žalobcu, a preto žalobou
napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keďže žalovaný odôvodnil aj výšku
sankcie za zistené porušenia žalobcu podľa zák. č. 8/2009 Z. z., teda že porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c/,
§ 4 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b/, g/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa v podstate týkajú jeho ospravedlnenia na určený termín ústneho
prejednania priestupku v spojitosti s doloženou lekárskou správou - nález, ktorú mal vystaviť podľa
odtlačku pečiatky MUDr. X. B. - ortopéd, súd sa stotožňuje so záverom žalovaného správneho orgánu,
ktorý túto námietku (totožnú v odvolacom konaní) posúdil v súlade so zákonom, ako i s praxou súdov
v zmysle ustálenej judikatúry podľa R 58/1995 a súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú,
nakoľko zo spisu nie je sporné a vyplýva, že bol riadne predvolaný na nariadené ústne pojednávanie,
predvolanie riadne prevzal a z jeho obsahu vyplýva deň, hodina a miesto prejednania priestupku, čo
bolo stanovené na 24. mája 2011 o 10,00 hodine. V písomnom predvolaný bol riadne poučený aj o
následkoch, ak sa nedostaví na prejednanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia, že jeho vec
môže byť prejednaná aj bez jeho prítomnosti. Žalobca v podanej žalobe opisným spôsobom urobil svoj
výklad predloženého lekárskeho nálezu ním samým, ako i oznámením označeného lekára príslušníkovi
PZ, ktorý vec prejednával. Súd je toho názoru, že táto argumentácia žalobcu je právne bezvýznamná,
nakoľko označený lekár na predloženej lekárskej správe uviedol, že žalobca je jeho pacientom, avšak
takýto doklad nevystavil, jeho návštevu v ordinácii nemá v počítači zaznamenanú. Žalobca bol za ním,
avšak na presný dátum si nevie spomenúť, uviedol iba to, že to bolo po ordinačných hodinách, kedy
ho vyhľadal z dôvodu bolesti v kolene. Súd nemá dôvod pochybovať o stanovisku označeného lekára k
tejto veci vo vzťahu k žalobcovi, pretože označený lekár žalobcu pozná ako dlhodobého pacienta a nie
je dôvod spochybňovať jeho výpoveď urobenú na telefonický dotaz príslušníka PZ. Pokiaľ ide o žalobcu
a jeho tvrdenie, že mal zdravotné problémy, nič mu nebránilo sa riadne osobne alebo telefonicky alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú mal možnosť žalobca sám poveriť, aby ho ospravedlnila z neúčasti na
nariadenom ústnom pojednávaní ešte pred jeho termínom, t. j. do 10,00 hod. dňa 24. 05. 2011, čo však
žalobca neurobil. Taktiež nedoložil žiadny relevantný doklad ani v rámci odvolacieho konania, že išlo
o náhlu, nepredvídateľnú, objektívnu prekážku v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorá mu bránila
zúčastniť sa nariadeného ústneho pojednávania o prejednaní priestupku. Súd preto dospel k záveru,
že v preskúmavanej veci boli splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti žalobcu v
zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade
so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami
žalobcu ako odvolateľa.



So skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na
ich odôvodnenie. Nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť,
preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).