{"guid": "87536c21-8e18-4563-b650-d0cbe6fbdc1f:5fe48af7-1106-4ffb-a2cb-8a88a7f731bc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3", "spisova_znacka": "11S/161/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/161/2011 z 18. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. júna 2012, sp. zn. 11S/161/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3", "identifikacne_cislo": "4011200760", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2012-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžf/53/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b843e1a4-0e19-481a-b4eb-cf53b6e57897:fd8ff2ce-d7c9-4dc3-9633-b621ba3ea220", "datum": "2013-05-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fe48af7-1106-4ffb-a2cb-8a88a7f731bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/161/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200760
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200760.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov
senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. E., S.
XXXX/XXA, N., zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom, so sídlom Bazová 9, Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, (predchodca do 01. 01. 2012
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. júla 2011 č. I/224/14510-75732/2011/990886-r, takto

r o z h o d o l :

Súd  žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 05. 10. 2011 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Šurany č. 633/230/4273/11/Mes zo dňa
01. 04. 2011, ktorým rozhodnutím mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2009 v sume 64.797,85 eur za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uviedol, že rozdiel dane bol
podľa správcu dane zistený na základe faktúry č. 15122009 zo dňa 15. 12. 2009, odberateľ JOKOW
WORKS, s.r.o., Brno, Česká republika za predaj textilného oblečenia a faktúry č. 090012 zo dňa 02.
12. 2009 a č. 44-09 zo dňa 04. 12. 2009 od PKW s.r.o., Prievidza, Dlhá 1 za dodanie textilného tovaru.
Zdôraznil, že jednou z povinností daňových orgánov je eurokonformný výklad spočívajúci vo výklade
slovenských právnych predpisov v súlade s komunitárnym právom. Platcovia môžu vyžiť priamy účinok
Šiestej smernice rady č. 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977, ak im udeľuje práva, ktoré sú vnútroštátnym
právom upierané. Žalobca v podanej žalobe namietal porušenie tejto smernice  daňovými orgánmi a
tiež porušenie procesných postupov daňových orgánov podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Poukázal na Odporúčanie Výboru Ministrov Rady Európy (80)2 zo dňa 11. 03. 1980, ktoré má zásadný
význam pre oblasť správneho uváženia, na Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy (77)31 o ochrane
jednotlivca vo vzťahu k správny aktom, na ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 15 ods. 5 písm. f/ zákona
o správe daní a poplatkov  a na rozsudky NS SR sp. zn. 4 Sž 68/98, 4 Sž 74/98, 4 Sž 75/98, 4
Sž 65,66/01 a 4 Sž 113,114/01, pričom z posledných dvoch vyplýva, že predpokladom na zistenie,
ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu, je okolnosť, že daňovému subjektu bude
poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonávať dôkazy, ktoré zo svojej
pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu
ich zistenia. Nedodržanie tohto procesného postupu je podľa názoru žalobcu nielen ohrozením účelu
daňového konania, ale, a to predovšetkým porušením práv daňového subjektu, ktoré mu výslovne
zákon priznáva (§ 2 ods. 2, § 15, § 28 ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov). Zdôraznil, že v



napadnutom rozhodnutí žalovaného sú na viacerých miestach citované svedecké výpovede vykonané
formou zápisníc, avšak mal za to, že tieto sú získané nezákonným spôsobom, z ich obsahu vyplýva
jednostrannosť a neobjektívnosť pri kladení otázok, a preto nemôžu byť použité ako dôkazný prostriedok
a následne vyhodnocované ako dôkaz. Žalobca zastáva názor, že mal byť informovaný o každom
úkone (svedecká výpoveď) vykonaného dožiadaním iným správcom dane, inak mu bolo odňaté právo
klásť svedkovi otázky. Je na žalobcovi, aby sa rozhodol, či sa takéhoto úkonu zúčastní, avšak nikde v
zákone o správe daní a poplatkov sa neuvádza, že dožiadaným vykonaným úkonom zanikajú oprávnenia
kontrolovaného subjektu počas výkonu daňovej kontroly zaručené mu v ustanovení § 15 ods. 5 zákona
o správe  daní a poplatkov. Žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
žalobca počas výkonu daňovej kontroly neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním predložené
daňové doklady nepochybne odrážajú skutočnosť. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca konštatoval,
že i napriek tomu, že v daňovom konaní má dôkazné bremeno kontrolovaný daňový subjekt, správca
dane je povinný dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie a k tomu účelu má správca dane využiť prostriedky uvedené v § 29 ods. 4
zákona o správe daní a poplatkov, ktorými možno objasniť rozhodujúce okolnosti, pričom voľba druhu
dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Žalovaný k faktúre č. 15122009 zo dňa
15. 12. 2009 pre odberateľa JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika za dodanie
tovaru do ČR uviedol, že dožiadaním zistil, že daňový subjekt nepredložil účtovníctvo, evidenciu DPH
a neumožnil správcovi dane fyzické preverenie deklarovanej textilnej konfekcie, nereagoval na výzvy
správcu dane a stal sa „nekontaktným“, pričom dožiadaným daňovým orgánom - správcom dane v ČR
bolo spochybnené fyzické dodanie tovaru na územie ČR. Žalobca zdôraznil, že nakoľko je zároveň
i konateľom odberateľa, nemohol byť v čase vykonávania úkonov dožiadania zo strany dožiadaného
orgánu ČR prítomný na dvoch miestach súčasne, teda aj na úkonoch v daňovom konaní pred správcom
dane v SR aj na úkonoch dožiadania pred správcom dane v ČR týkajúcich sa preverovania fyzickej
evidencie deklarovanej dodanej konfekcie zo strany žalobcu. Mal za to, že z jeho strany preukázateľne
došlo k dodaniu tovaru odberateľovi v súlade s § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty a
naviac daňová kontrola v ČR dostatočne preverila fyzickú existenciu dodaného tovaru, ktorý bol dodaný
žalobcom na územie ČR aj riadne dodaný na základe faktúry žalobcu zaslanej odberateľovi. Žalobca
uviedol, že dôkazy svedčiace v prospech jeho tvrdení predloží súdu na pojednávaní.

Žalovaný k faktúre č. 090012 zo dňa 02. 12. 2009 a č. 44-09 zo dňa 04. 12. 2009 od dodávateľa PKW
s.r.o., Dlhá 1, Prievidza za dodanie textilného tovaru  uviedol, že dožiadaním zistil, že konateľ dodávateľa
daňovému orgánu písomne oznámil odcudzenie účtovných dokladov za rok 2009 a na výzvu správcu
dane na rekonštrukciu účtovníctva daňový subjekt nereagoval. Žalobca poukázal na to, že odcudzenie
účtovných dokladov za rok 2009 nie je relevantným dôkazom preukazujúcim, že k dodaniu tovaru od
žalobcu odberateľovi nedošlo, nakoľko táto okolnosť nie je chybou na strane žalobcu, ale na strane
odberateľa. I v tomto prípade mal žalobca za to, že z jeho strany preukázateľne došlo k dodaniu tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 27. 10. 2011, v ktorom žiadal, aby súd
žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že v predkladacej správe Daňový úrad Šurany
uviedol, že dňa 16. 02. 2010 obdržal od PPZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii
Stred, Banská Bystrica dožiadanie o zaslanie dokladov v trestnej veci za zločin neodvedenia dane a
poistného a žiadosť o vykonanie daňových kontrol DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2009,
v prípade, ak u nich nebola vykonaná kontrola. Na základe telefonického hovoru s vyšetrovateľom
bolo správcovi dane oznámené, že vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie voči 21 osobám za zločiny
skrátenia dane a neodvedenia dane. Daňový úrad Šurany následne vykonal u daňového subjektu
(žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2009, apríl 2009,
máj 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009 a december 2009.
O výsledku daňovej kontroly začatej dňa 13. 04. 2010 bol vypracovaný Protokol z vykonanej daňovej
kontroly č. 633/320/1564/2011/Vlk zo dňa 07. 02. 2011. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dňa 02. 03.
2011 dostavil na Daňový úrad Šurany  a bol oboznámený so zisteniami zistenými správcom dane
v priebehu kontroly, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 633/320/3424/2011/Vlk.
Následne správca dane doručil daňovému subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie č. 633/320/2572/2011/Vlk zo dňa 03. 03. 2011. Termín na prerokovanie protokolu bol
stanovený na deň 24. 03. 2011 na Daňovom úrade Šurany a daňový subjekt sa v deň prerokovania
protokolu dostavil na prerokovanie protokolu, o čom bola spísaná i Zápisnica o ústnom pojednávaní



č. 633/320/3424/2011/Vlk zo dňa 24. 03. 2011. Je teda zrejmé, že žalobca bol dňa 02. 03. 2011
oboznámený so skutočnosťami zistenými pri kontrole, kontrole DPH za zdaňovacie obdobie marec - máj
2009 a júl - december 2009, pričom žalobcom neboli vznesené námietky ani návrhy. Žalovaný k faktúre
č. 15122009 zo dňa 15. 12. 2009 uviedol, že šetrením bolo zistené, že v spoločnosti JOKOW WORKS,
s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika je konateľom a jediným spoločníkom Jozef Kováč (žalobca). Na
základe odpovede na dožiadanie bolo zistené, že na výzvu správcu dane daňový subjekt nepredložil
účtovníctvo, evidenciu DPH a neumožnil správcovi dane fyzické preverenie existencie deklarovanej
„konfekcie“. Po výzve správcu dane, aby preukázal kde sa daný tovar nachádza, konateľ spoločnosti
(žalobca) prestal reagovať na výzvy správcu dane  a stal sa nekontaktným. Správcom dane v ČR
bola spochybnená oprávnenosť uplatnenia nároku na odpočet dane z prijatej faktúry a taktiež správca
dane spochybnil fyzické dodanie tovaru na územie ČR. Na základe uvedeného nebolo preukázané
intrakomunitárne dodanie tovaru z vystavenej faktúry. Daňový subjekt (žalobca) sa v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 633/320/9636/11Vlk dňa 26. 05. 2011 vyjadril, že evidencia DPH odpočítanie dane,
ktorá bola predložená (obchodné aktivity s odberateľom JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká
republika) je úplná. Ďalej odvolací orgán uviedol, že v danej veci bolo vykonané dokazovanie na základe
dožiadania miestne príslušného správcu dane. Na margo tvrdenia žalobcu v odvolaní, že nemohol
reagovať, nakoľko si nemohol preberať poštu, žalovaný uviedol, že správca dane v ČR v odpovedi
uvádza, že konateľ spoločnosti JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika, A. E. (žalobca)
predložil na úrad dožiadané faktúry a nekontaktným sa stal až keď mal predložiť účtovníctvo a ukázať
tovar. Ďalej žalovaný uviedol, že  dňa 18. 05. 2011 prišlo na Daňový úrad Šurany dožiadanie z ČR
týkajúce sa obchodných aktivít žalobcu a spoločnosti JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká
republika, kde boli zaslané faktúry týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2009, ktoré žalobca pri
kontrole DPH za rok 2009 nepredložil. Dňa 26. 05. 2011 pri ústnom pojednávaní so žalobcom najprv pri
predložení fotokópie evidencie DPH, ktorá bola predložená ku kontrole a dotazu, či uvedená evidencia
obsahuje všetky jeho obchodné operácie, potvrdil, že áno, avšak po predložení dožiadaných faktúr
zmenil výpoveď a prehlásil, že uvedené faktúry našiel pri upratovaní svojej tašky v marci 2011, t. j. takmer
po dvoch rokoch, a že podal za uvedené zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie na DPH, čo
nebola pravda. Pri dotaze, ako sa uskutočnila preprava tovaru odpovedal, že nákladným autom, ktoré je
vo vlastníctve spoločnosti JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika, hoci v odpovedi na
medzinárodné dožiadanie sa uvádza, že žalobca pri ústnej výpovedi vyhlásil, že dopravu tovaru JOKOW
WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika, nezaisťuje, ale že ju zabezpečujú jeho dodávatelia,
pričom uvedená výpoveď svedčí o hodnovernosti ústnej výpovede žalobcu.

V súvislosti s faktúrou č. 090012 zo dňa 02. 12. 2009 a č. 44-09 zo dňa 04. 12. 2009, dodávateľ PKW
s.r.o., Dlhá 1, Prievidza, v sume 909,16, eur základ dane 764,- eur, DPH              19 % 145,16 eur a v sume
337.705,90 eur, DPH 19 % 64.164,12 eur za dodanie textilného tovaru, žalovaný uviedol, že na základe
dožiadania bolo zistené, že sídlo spoločnosti nie je označené, s daňovým subjektom sa správcovi
dane nepodarilo skontaktovať a pokus o predvedenie konateľa spoločnosti bolo neúspešné. Konateľ
spoločnosti Ing. František Kollár doručil správcovi dane fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení z
polície, že mu boli odcudzené všetky účtovné doklady za rok 2009 a na výzvu správcu dane na
rekonštrukciu účtovníctva daňový subjekt nereagoval. Daňovému subjektu bolo stanovené posledné
zdaňovacie obdobie máj 2010. Existencia a dodanie tovaru z vystavenej faktúry nebolo preukázané, a
preto správca dane trvá na svojom výroku. O hodnovernosť konštatovania žalobcu v odvolaní ohľadom
spolupráce konateľa spoločnosti PKW s.r.o., Dlhá 1, Prievidza, so správcom dane svedčí aj fakt, že
správca dane sa snažil s daňovým subjektom skontaktovať telefonicky, v mieste sídla spoločnosti a
taktiež pokus o predvedenie konateľa na daňový úrad bol neúspešný. Správca dane skonštatoval, že
spôsob konania konateľa spoločnosti je obvyklý aj pri zastupovaní spoločností, v ktorých je alebo bol
spoločníkom, resp. spoločníkom a konateľom zároveň. Správca dane má na základe zistení získaných v
súvislosti z iných daňových kontrol a iných dožiadaní dôvodné podozrenie, že sa jedná o fiktívny reťazový
podvod. Správca dane nepovažuje za potrebné predvolávať konateľa spoločnosti na ústnu výpoveď,
nakoľko aj jeho pokus o predvedenie bol neúspešný a jeho ústna výpoveď bez predložených dôkazov
o jeho tvrdeniach nemá vplyv na výsledok kontroly a taktiež nie je potrebné predloženie a potvrdenie
vystavených faktúr - uvedené faktúry má správca k dispozícii. Správca dane nevyraďuje daň na vstupe
z dôvodu existencie faktúry a jej formálnych náležitostí, ale z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie
tovaru, fyzická existencia tovaru a pôvod tovaru. Preverovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení malo
byť vykonané na základe listinných dôkazov a formou preverenia existencie tovaru. Zdôraznil, že v
procese dokazovania neboli potvrdené skutočnosti tak, ako boli deklarované na predložených účtovných



dokladoch kontrolovaným daňovým subjektom. Správca dane vykonal dokazovanie formou vykonaných
miestnych zisťovaní, avšak subjekty, ktoré boli uvedené na faktúrach, buď doklady stratili alebo nebolo
možné zistiť, kde sa tovar nachádza, komu bol predaný, nakoľko spoločnosti nekomunikujú.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zástupca daňového subjektu v odvolaní nepreukázal v ktorých
prípadoch (v rámci jednotlivých článkov Šiestej smernice, ďalej Rezolúcie a Odporúčaní) vznikol rozpor
medzi národnou legislatívou, legislatívou európskeho spoločenstva a legislatívou EÚ. Podotkol, že
prevažná časť právnych predpisov SR je už založená na tzv. acquis communautaire EÚ, čo predstavuje
súbor spoločných právnych aktov, ktoré zaväzujú členské štáty, ale na druhej strane dáva určitú slobodu
v rozhodovaní pri včlenení acquis communautaire do svojho domáceho právneho poriadku. Konštatoval,
že v prípade uplatňovania jednotlivých ustanovení zákona o správe daní a poplatkov a zákona o dani
z pridanej hodnoty správca dane postupoval v zmysle zákonov platných na území SR, ktoré upravujú
práva a povinnosti daňových subjektov a v prípade rozporu slovenského zákona o dani z pridanej
hodnoty so smernicou sa môže jednotlivec odvolať na ustanovenia smernice, avšak priamy účinok má
smernica len výnimočne, a to v prípade, ak sa určité ustanovenie zdá byť obsahovo bezpodmienečné a
dostatočne presné. V súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie nadmerného odpočtu pre splnenie
zákonom stanovených podmienok žalovaný poukázal na to, že je možné preveriť listinné dôkazy,
nadväzne existenciu tovaru a skutočnosti súvisiace s nadobudnutím tovaru, predajom tovaru  a pod., i
keď v predmetnej veci nebolo možné tieto skutočnosti získať na základe miestneho zisťovania. Naviac
nebolo možné získať a preveriť ani účtovné a daňové doklady spoločnosti, nakoľko boli odcudzené.
K námietke žalobcu ohľadom vykonania riadneho dokazovania  mal žalovaný za to, že správca dane
vykonal dokazovanie v súlade so zákonom, teda tak, ako mu to zákon ukladá a zistenie skutkového
stavu formou dožiadania nemožno v žiadnom prípade považovať za protiprávny a nezákonný postup.

Podľa stanoviska žalovaného je daňový doklad z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť,
avšak kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly a ani v rámci odvolacieho konania
nepredložil doklady, resp. ani inak nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli
uvedené na predložených dokladoch. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný zdôraznil, že rozhodnutia
Súdneho dvora sa týkajú jednotlivých prípadov, resp. sú právne akty slúžiace na riešenie konkrétnych
prípadov a sú záväzné len pre tých, ktorým sú určené, t. j. pre adresátov, a keďže rozhodnutia nemajú
všeobecnú záväznosť, nepovažujú sa za pramene práva. Na základe vykonanej daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie marec 2009, apríl 2009, máj 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009 mal žalovaný jednoznačne za preukázané, že ani v jednom nebola potvrdená
existencia skutočností tak, ako sú deklarované na faktúrach. Tým, že si žalobca uplatnil odpočet DPH
bez dodania tovaru (resp. dodanie tovaru nebolo preukázané) na základe vystavených faktúr, neboli
splnené podmienky uvedené v zákone o dani z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2).  Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, v zmysle ktorého
daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný v závere uviedol, že zo strany žalobcu neboli splnené
podmienky pre oslobodenie od dane, nakoľko nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru do
iného členského štátu, podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov
žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 zo dňa           24. 07. 2009, marec 2009
zo dňa 26. 10. 2009, apríl 2009 zo dňa 25. 01. 2010,  máj 2009 dňa 25. 06. 2009, júl 2009 dňa 25.
08. 2009, august 2009 dňa 25. 09. 2009, september 2009 dňa 26. 10. 2009, október 2009 dňa 25. 11.
2009, november 2009 dňa 25. 12. 2009 a december 2009 dňa 25. 01. 2010. Dňa 16. 02. 2010 bolo na



Daňový úrad Šurany doručené dožiadanie Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti
korupcii o zaslanie dokladov v ňom uvedených a v prípade, ak nebola u daňového subjektu (žalobcu)
vykonaná daňová kontrola DPH, v zmysle § 3 ods. 1 Trestného poriadku, i o jej vykonanie za jednotlivé
zdaňovacie obdobia roka 2009. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 633/320/3480/2010/
Vlk zo dňa 29. 03. 2010 správca dane dňom 13. 04. 2010 začal vykonávať daňovú kontrolu (v priestoroch
daňového subjektu - žalobcu), ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za obdobie marec - máj,
júl - december 2009. Súčasťou spisu sú i fotokópie faktúr, ktorých sa rozdiel dane týkal:

Faktúra č. 15122009 zo dňa 15. 12. 2009, ktorú vystavil  A. E. ako dodávateľ pre odberateľa JOKOW
WORKS, s.r.o., Údolní 38, Brno, Česká republika preukazuje, že došlo fakturácii k tovaru ( jeden kus,
textilné oblečenie)v sume 367.634,- eur s DPH.

Faktúru č. 44-09 zo dňa 04. 12. 2009 vystavila spoločnosť PKW s.r.o., Dlhá 1, Prievidza ako dodávateľ
pre odberateľa A. E. a je v nej uvedené, že dodávateľ fakturuje odberateľovi za dodané služby(dopravné
a manipulačné služby) v sume 900,16 eur, z toho 19 % DPH 145,16 eur.

Faktúra č. 090012 zo dňa 02. 12. 2009 dodávateľ PKW s.r.o., Dlhá 1, Prievidza, v sume 337.705,90 eur,
DPH 19 % 64.164,12 eur za dodanie textilného tovaru (dámsky a pánsky textil) podľa dodacieho listu
29-09  sumu  356.405,- eur. Prílohou k uvedenej faktúre je dodací list 29-09 vystavený dňa 12. 09. 2009
dodávateľom PKW s.r.o., Dlhá 1, Prievidza.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 633/320/4309/2010/Vlk zo dňa 13. 04. 2010 bolo preukázané, že
daňový subjekt (žalobca) sa dostavil na Daňový úrad Šurany na základe oznámenia o výkone daňovej
kontroly zo dňa 29. 03. 2010 a predložil daňové doklady špecifikované v tejto zápisnici. Súčasťou
administratívneho spisu žalovaného je i uznesenie vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave
II., Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru skráteného vyšetrovania, Oddelenia skráteného
vyšetrovania dňa 22. 04. 2010, ČVS: ORP-699/4-OSV-BA2/2010, z ktorého vyplýva, že dňa 23. 02.
2010 Ing. František Kollár (konateľ spoločnosti.) oznámil na OO Prievidza, že mu neznámy páchateľ
dňa 23. 02. 2010 nezisteným spôsobom bez použitia viditeľného násilia odcudzil z kufra služobného
osobného motorového vozidla zn. Škoda SuperB, EČV: MT 344 CJ okrem iného i čierny diplomatický
kufrík s účtovníctvom firiem KASTAV SK, s.r.o., PKW, s.r.o., za rok 2009. Procesný postup správcu dane
v daňovom konaní vyplýva zo spisu a nie je sporné, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly
dožiadaniami zisťoval existenciu tovaru za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení, avšak
subjekty, ktoré boli uvedené na faktúrach, buď doklady stratili alebo nekomunikujú, takže nebolo možné
zistiť žiadané informácie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykonal správca dane i miestne
zisťovanie u daňových subjektov, konkrétne v spoločnosti.  Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.
666/320/32015/2010/Cve zo dňa 12. 05. 2010 vyplýva, že konateľ spoločnosti PKW, s.r.o. Ing. Kollár sa
vyjadril k dodávateľsko - odberateľským vzťahom so žalobcom a uviedol, že správcovi dane nie je možné
predložiť účtovníctvo spoločnosti za rok 2009, nakoľko to bude možné až po rekonštrukcii a účtovníctvo
za rok 2010 prisľúbil predložiť v lehote do 26. 05. 2010, čo neurobil.

Na základe toho, že daňovú kontrolu začatú dňa 13. 04. 2010 u daňového subjektu A. E. (žalobca),
nebolo možné skončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, zaslal Daňový úrad Šurany žalobcovi
upovedomenie zo dňa 09. 12. 2010, v ktorom mu oznámil, že lehota na vykonanie kontroly bola
predĺžená nadriadeným orgánom do 13. 04. 2011.

Správca dane vyhotovil o výsledku vykonanej daňovej kontroly protokol č. 633/320/1564/2011/Vlk zo
dňa 07. 02. 2011, ktorý bol dňa 24. 03. 2011 prerokovaný s daňovým subjektom (žalobcom), čo mal
súd za preukázané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 633/320/3424/2011/Vlk zo dňa 24. 03. 2011,
v ktorej bolo že daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - máj, júl -
december 2009 bol zistený rozdiel dane vo výške 437.816,27 eur. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.
633/320/9636/11/Vlk zo dňa 26. 05. 2011 mal súd za preukázané, že daňový subjekt A. E. sa vyjadril k
obchodným aktivitám s odberateľom JOKOW WORKS s.r.o., Brno, ČR. Zápisnica o ústnom pojednávaní



č. 633/320/2431/2011/Vlk zo dňa 02. 03. 2011 preukazuje, že daňový subjekt A. E. bol oboznámený so
zisteniami zistenými správcom dane v priebehu kontroly.

Správca dane - Daňový úrad Šurany dňa 01. 04. 2011 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 64.797,85 eur
za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol
dôvody svojho nesúhlasu s dodatočným platobným výmerom a žiadal dodatočný platobný výmer zrušiť
pre neúplnosť zistení správcom dane.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platný v čase kontrolovaného obdobia,
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1, 2 citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v
danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa
zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, pretože i správca dane
má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú
treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu
príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca
dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané
daňové úrady.

V preskúmavaných prípadoch sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom
žalovaného. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede, ktoré
sa týkali vyššie uvedených transakcií. V daných prípadoch sú sporné skutkové okolnosti daňových
transakcií, ktoré správca dane, ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli
splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH. Preverovaním jednotlivých
obchodných transakcií žalobcu ako daňového subjektu, na základe dokladov správca dane zistil a v
súlade so zákonom konštatoval, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia
ako základnej podmienky pre uplatnenie nárok na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ktoré žalobca
považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil faktúry však nespĺňajú atribúty
daňových transakcií podľa zákona o DPH.

Súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu a vec posúdil správne
po právnej stránke na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, keď
fakturáciu predmetného textilného tovaru ako podklad na uplatnenie nárokov v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. neuznal, nakoľko fyzická existencia tovaru, ako aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia



(dodanie tovaru), nebolo preukázané. Pri  faktúre č. 15122009 zo dňa 15. 12. 2009, ktorú vystavil
Jozef Kováč ako dodávateľ pre odberateľa JOKOW WORKS, s.r.o., Údolní 38, Brno, Česká republika,
medzinárodným dožiadaním správca dane zistil, že konateľom a jediným spoločníkom je Jozef Kováč
(žalobca), ktorý na výzvu správcu dane ako daňový subjekt nepredložil účtovníctvo, evidenciu DPH
a neumožnil správcovi dane fyzické preverenie existencie deklarovanej „konfekcie“. Po ďalšej výzve
správcu dane, aby preukázal, kde sa daný tovar nachádza, konateľ spoločnosti Jozef Kováč (žalobca)
stal sa „nekontaktným“. Správcom dane v ČR bola spochybnená oprávnenosť uplatnenia nároku na
odpočet dane z prijatej faktúry a taktiež správca dane spochybnil fyzické dodanie tovaru na územie
ČR.  Na základe uvedeného nebolo správcovi dane preukázané dodanie tovaru z vystavenej faktúry,
t. j. neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane, nakoľko nebolo preukázané intrakomunitárne
dodanie tovaru do iného členského štátu, podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Súd zhodne ako oba daňové orgány, je toho názoru, že procesné právo žalobcu , tak ako tvrdí v žalobe
podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní nebolo porušené a že nebolo potrebné upovedomiť
žalobcu o výsluchu konateľov spoločností (svedkov), ktorí vystupovali v prejednávanom prípade ako
dodávatelia alebo odberatelia tovaru podľa predložených faktúr, keďže ich predvolanie bolo bezúspešné
vzhľadom na vyššie uvedené (nepreberanie poštových zásielok, neexistencia adresáta podľa zápisu v
Obchodnom registri a pod.), teda dožiadaný daňový úrad v podstate nemohol ani určiť pevný termín
výsluchu konateľov podľa dostupných informácií a záznamov v Obchodnom registri a podobne. Žalobca
nevedel preukázať pôvod tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a správca dane ani pri jednom
fakturovanom nákupe u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť pôvod tovaru a preukázať
existenciu tohto tovaru. Obdobne, pokiaľ žalobca vystupoval ako odberateľ tovaru  (faktúra č. 29/2009
(090009) zo dňa 12. 09. 2009 od dodávateľa PKW, s.r.o., Prievidza), správca dane nemal možnosť
preveriť pôvod tohto tovaru, splnenie si daňovej povinnosti dodávateľom a pod. lebo konateľ dodávateľa
daňovému orgánu písomne oznámil odcudzenie účtovných dokladov zo rok 2009 a na výzvu správcu
dane na rekonštrukciu účtovníctva tento daňový subjekt nereagoval.

Správca dane, úlohou ktorého nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový
subjekt ju preukázal a deklaroval správne, ani pri jednom fakturovanom nákupe u daňového subjektu
nemal možnosť zistiť a preveriť pôvod tovaru a preukázať existenciu tohto tovaru, teda daňové orgány
urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i
reálne dodaný (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Jednoznačne bolo preukázané, že existencia a
dodanie tovaru z vystavených faktúr nebolo preukázané.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako i v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.
sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon
neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje,
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH.
Pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované
v daňovom doklade (faktúra).

Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobia opísané v Protokole
nesporne vyplynulo, že obchodné transakcie tak, ako ich žalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnili,
teda nezodpovedajú realite, t. j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľné transakcie) v zmysle zákona o DPH
sa neuskutočnilo, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Správca dane na základe šetrenia konštatoval
v súlade so zabezpečenými dôkazmi, ako i svedeckými výpoveďami, že zdaniteľné plnenie podľa
predložených faktúr, na ktoré žalobca v konkrétnych zdaniteľných obdobiach realizoval daňový odpočet,
sa deklarovaným dodávateľom (odberateľom) neuskutočnili a išlo len o formálnu existenciu faktúr.
Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm podľa vystavených faktúr nemohli byť
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH, keďže sa nejednalo o zdaniteľné
plnenia.



Žalovaný i správca dane správne aplikovali zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (účinný do
31. 12. 2011), a preto neobstojí námietka žalobcu, že z ich strany išlo o nezákonný procesný postup, keď
dožiadaný správca dane neprizval žalobcu k jednotlivým ústnym pojednávaniam, aby mohol realizovať
svoje právo podľa § 15 ods. 5 citovaného zákona. Súd zhodne ako oba daňové orgány, je toho názoru, že
uvedené procesné právo žalobcu v daňovom konaní nebolo porušené a že nebolo potrebné upovedomiť
žalobcu o výsluchu konateľov spoločností (svedkov), ktorí vystupovali v prejednávanom prípade ako
dodávatelia alebo odberatelia tovaru podľa predložených faktúr, keďže ich predvolanie bolo bezúspešné
vzhľadom na vyššie uvedené (nepreberanie poštových zásielok, neexistencia adresáta podľa zápisu v
Obchodnom registri a pod.), teda dožiadaný daňový úrad v podstate nemohol ani určiť pevný termín
výsluchu konateľov podľa dostupných informácií a záznamov v Obchodnom registri a podobne. Pokiaľ
ide o  Ing. Kollára ( konateľ spoločnosti PKW, s.r.o.), zo spisu vyplýva, že tento konateľ zastupoval viacero
spoločností (KASTAL SK s.r.o. Martin a PKW s.r.o. Prievidza), čo nesporne vyplýva i zo samotného
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II. zo dňa 22. 04. 2010 ČVS: ORP-699/4-OSV-BA
2/2010 o prerušení trestného stíhania za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 trestného
zákona voči neznámemu páchateľovi, ktoré uznesenie predložil sám označený konateľ a zo skutku
(výrokovej časti). Tieto spoločnosti dodávali tovar žalobcovi alebo od neho odkupovali tovar. Zistenie
pobytu a kontaktovanie sa príslušným daňovým úradom s týmto konateľom bolo možné vzhľadom na
preverovanie obchodných transakcií s inými daňovými subjektmi, resp. u iných kontrolovaných daňových
subjektov na základe dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní. Napokon tento konateľ sa dostavil
na jeden výsluch sám a uviedol, že predloží doklady dodatočne v určenom termíne, čo neurobil, nemal
záujem dokladovať a obhájiť svoje obchodné aktivity v nadväznosti na povinnosti vo vzťahu k daňovým
orgánom a napokon i k samotnému žalobcovi ako obchodnému partnerovi a daňovému subjektu.

Daňová kontrola a dokazovanie v daňovom konaní je upravené v I. časti zákona - základné a všeobecné
ustanovenia (§ 1 - § 30a). Ustanovenia o daňovej kontrole majú prispieť k správnemu určeniu dane
alebo nadmerného odpočtu a pri vykonaní daňovej kontroly správcom dane ide o kontakt daňového
subjektu a správcu dane v rámci uplatnenia obojstranných práv a povinností vyplývajúcich zo zákona.
Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu a správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádza
z prezumpcie neviny, t. j. kým sa nepreukáže opak, ale v prípade zistenia skutočností, následkom ktorých
dôjde k úprave daňovej povinnosti (napríklad oproti daňovému priznaniu), povinnosťou správcu dane
v súlade s právnymi predpismi je dokázať daňovému subjektu, že postupoval nesprávne, čo v danom
prípade bolo jasne preukázané a v rozhodnutí správca dane, ako i žalovaný v zmysle § 30 zákona o
správe daní urobil a svoj výrok odôvodnil s poukazom na konkrétne dôkazy zabezpečené výsluchom
svedkov, listín a podobne. Správca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti s nesplnením podmienok
v zmysle § 49 a nasledovné zákona o DPH v nadväznosti na predložené faktúry a listiny zo strany žalobcu
a vysvetlil i rozdiel medzi jednotlivými zdaniteľnými plneniami dodania tovaru žalobcovi ako odberateľovi
a opačne (žalobca ako dodávateľ tovaru podľa predložených faktúr). Daňová kontrola končí vyhotovením
protokolu a jeho prejedaním s daňovým subjektom, čo v tomto prípade bolo splnené a žalobca mal
možnosť sa vyjadriť ku každému zabezpečenému dôkazu a reagovať na každý zabezpečený dôkaz
relevantným (nespochybniteľným) dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalobca iba zotrval
na svojich účelových tvrdeniach, že dodávky tovarov sa uskutočnili a má faktúry, v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti podľa zákona o DPH. Žalobca takto poukazuje na neúplnosť účtovníctva svojich
obchodných partnerov, na ich porušenie daňových a účtovných predpisov v nadväznosti na jeho
predkladaný právny záver vyslovený v žalobe o porušení jeho procesného práva a nedodržaní zákona
o správe daní a poplatkov účinného v kontrolovanom zdaňovacom období v nadväznosti na Šiestu
smernicu Rady zo dňa 17. mája 1977 č. 77/388/EHS, ako i odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a
Rezolúciu, čo sa javí ako účelové vytvárania dojmu, že žalobca sa stal obeťou nečestných obchodných
partnerov označených v obchodných transakciách.

K tejto námietke žalobcu súd považuje za potrebné uviesť, že Šiesta smernica Rady zo dňa 17. mája
1977 č. 77/388/EHS bola zakomponovaná do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
avšak od 01. 01. 2007 táto smernica bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006
a citovaný zákon o DPH bol novelizovaný (včlenenie acquis communautaire do svojho národného
právneho poriadku štátu EU). Žalobca sa však neriadil týmito právnymi predpismi, i keď na ich obsah
sa odvoláva vo svojej žalobe a tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, keďže obe rozhodnutia tvoria jeden celok), je nezákonné



a uložením povinnosti v zmysle jeho výroku bol poškodený na svojich právach. V daňovom konaní a
ani v priebehu súdneho konania z obsahu žaloby nie je možné zistiť, v čom daňové orgány pochybili a
ktoré konkrétne ustanovenia porušili (okrem uvedeného § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb.), teda v súlade
so žalovaným i súd je toho názoru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, v ktorých prípadoch
vznikol rozpor medzi národnou legislatívou a legislatívou Európskeho spoločenstva.

Daňové zákony - ani zákon o dani z pridanej hodnoty - však neukladajú daňovým subjektom, akým
spôsobom si majú preveriť subjekt, s ktorým obchodujú (v tomto prípade dodávateľa tovaru) a či osoba,
s ktorou obchodujú, je skutočne tá, za ktorú sa vydáva a pod. Zákon  ponecháva na zvážení každého
daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, pričom
nemusí ich dôveryhodnosť (ba dokonca ani identitu) preverovať žiadnym spôsobom. V takom prípade
sa však vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty.

Zákon o DPH sa vzťahuje na platiteľov dane z pridanej hodnoty a tento nie je možné aplikovať, resp.
jeho ustanovenia na neplatiteľov DPH. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane DPH uplatnil nárok na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov
(dodacie listy, faktúry), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel preukázať, i
keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Súd považuje za potrebné
uviesť, že správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej
kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových
dokladov preukázal a či ju deklaroval správne, teda v súlade s hmotnoprávnym predpisom (zákon o
DPH) a uplatnil si svoj nárok v zmysle procesnoprávneho predpisu podaním daňového priznania.

V konaniach o žalobách  podľa § 247 a nasl. OSP súd v intenciách žaloby (§ 249 OSP) predovšetkým
skúma jej dôvodnosť a v procese preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta
prvá OSP) a dokazovanie na súde sa zásadne nevykonáva. Úlohou súdu v správnom súdnictva
nie je nahradzovať činnosť správneho (daňového) orgánu pri zisťovaní skutkového stavu , ale len
preskúmať „zákonnosť“ vydaného  rozhodnutia, teda, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd
teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu. Žalobca v konaní nepreukázal,
že vecné plnenia podľa predložených faktúr (dodávateľskej i odberateľskej) boli reálne uskutočnené
( dodávateľ PKW, s.r.o.) a nebolo preukázané ani intrakomunitárne dodanie tovaru z vystavenej faktúry
pre odberateľa JOKOW WORKS, s.r.o., Údolí 38, Brno, Česká republika.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa §
250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami
žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave,  v lehote  15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti



ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžf/53/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b843e1a4-0e19-481a-b4eb-cf53b6e57897:fd8ff2ce-d7c9-4dc3-9633-b621ba3ea220", "datum": "2013-05-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}