Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/53/2012 z 21. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. novembra 2012, sp. zn. 8Co/53/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110205014.1 Krajský súd Nitra | 8Co/53/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4110205014.1 | 2012-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a343bfc0-503f-454e-b776-ac3ef6c50456 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110205014.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110205014
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110205014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateľky: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 (miesto doručenia
Agentúra Nitra, Farská 30), proti odporkyni: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. 1, zastúpená JUDr.
Ivanom Javorom, advokátom v Bratislave, Stará Vajnorská cesta 37, o zaplatenie 3.743,32 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/53/2010-199
zo dňa 31. októbra 2011 - v jeho zamietajúcom výroku (II.), takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 286,37 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 16.12.2009 do
zaplatenia do 3 dní a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (žalobou) zo dňa 2.3.2010 sa navrhovateľka (žalobkyňa) domáhala vydania rozsudku, ktorým
by súd uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť zaplatiť mu sumu 3.743,32 Eur spolu s 9 % úrokom z
omeškania od 16.12.2009 do zaplatenia a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že
žalovaná suma - istina predstavovala ním realizované poistné plnenie bez právneho dôvodu poskytnuté
za odporkyňu, nakoľko ona zapríčinila dopravnú nehodu dňa 31.8.2008 v obci Mojmírovce, kde došlo
k zrážke ňou riadeného motorového vozidla Fiat Tipo s motorovým vozidlom Škoda Octavia, riadeným
X. F., ktorý mal u nej uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel. Na základe policajnej
relácie o príčine vzniku dopravnej nehody a uplatnených nárokov, bolo odporkyni poskytnuté plnenie
vo výške 602,-Eur ako odškodnenie za bolesť (vyplatené dňa 3.3.2009), vo výške 1.271,42 Eur ako
refundácia nemocenských dávok Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra (vyplatené dňa 8.7.2009) a vo
výške 1.297,17 Eur ako refundácia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť - vyplatené Spoločnej
zdravotnej poisťovni (dňa 24.8.2009), keď vo výške 572,73 Eur bolo dňa 23.9.2008 poskytnuté aj
poistné plnenie za vzniknutú škodu na odporkyňou riadenom vozidle Fiat Tipo, držiteľovi vozidla
B. X.. Uznesením Okresného prokurátora v Nitre v trestnej veci proti obvinenému X. F. zo dňa
9.7.2009 bolo konštatované, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie odporkyne, ktorá
vyvolala kolíznu situáciu na vozovke porušením ustanovenia § 15 ods. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách tým, že neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
iným okolnostiam, ktoré mohla predvídať, keď prekročila dovolenú rýchlosť v obci a z toho dôvodu
skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči X. F. nie je prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. S poukazom na uvedené uznesenie nehodu nespôsobil ich
klient X. F., ale odporkyňa, ktorá im žalovanú sumu neuhradila ani po výzve prevzatej 30.11.2009, v
dôsledku čoho im vzniklo i právo na úrok z omeškania.



Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa uložil odporkyni (odporcovi)
povinnosť zaplatiť navrhovateľke (navrhovateľovi) sumu 301,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z celej sumy 301-Eur od 16.12.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom v zostávajúcej časti (o zaplatenie 3.442,32 Eur s požadovaným úrokom z omeškania
od 16.12.2009 do zaplatenia) podanú žalobu (návrh) zamietol a súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol,
že o náhrade trov konania (účastníkov) vrátane trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a
citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
- § 451 ods. 1 a 2, 454, § 427 ods. 1 a § 431 a § 517 ods. 2) a s poukazom na ustanovenie § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tým, že podanú žalobu vzhliadol dôvodnou len v časti, v ktorej
jej vyhovel, v dôsledku čoho ju vo zvyšku zamietol a o trovách konania v zmysle ustanovenia § 151
ods. 3 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov)
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporkyňa poprela v konaní svoje zavinenie
na vzniku dopravnej nehody, potvrdila vyplatenie jej bolestného, navrhovateľkou v sume 602,-Eur, keď
ostatné navrhovateľkou požadované plnenia jej vyplatené neboli, pričom nemá žiadnu právnu povinnosť
vracať plnenia sociálnej ani zdravotnej poisťovni a rovnako tak aj plnenia za škodu spôsobenú pánovi
X. (správne X.). Podľa šetrenia dopravnej polície bola príčinou dopravnej nehody nesprávna jazda
vodiča F. cez križovatku - nedanie prednosti v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava, pričom Okresná
prokuratúra Nitra zastavila trestné stíhanie proti obvinenému X. F. s poukazom na znalecký posudok H..
X. B., keď prokurátor dospel k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie odporkyne -
vodičky vozidla Fiat Tipo, ktorá vyvolala kolíznu situáciu tým, že neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré mohla predvídať. Podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 66/2011 zo dňa 11.3.2011, technickou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Octavie (F., ktorý z technického hľadiska nedal prednosť
v jazde vozidlu Fiat Tipo riadeného odporkyňou), keď nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bolo
uskutočnenie výjazdu z ulice B. na ulicu O. takým spôsobom, že došlo k vzniku kolíznej situácie, ktorú
nemohla vodička Tipa ani správnou technikou jazdy odvrátiť a to i vo vzťahu k rýchlosti vozidla Tipo
pre daný úsek maximálne povolenej. Nesprávna technika jazdy vodičky Fiat Tipo bola v rýchlosti jej
jazdy cca 76 km/h, t. j. rýchlosťou vyššou aká bola pre daný úsek cesty maximálne povolená (60
km/h). Znalecká organizácia dospela k záveru, že každý mal možnosť nezávisle zabrániť dopravnej
nehode bez ohľadu na konanie toho druhého a z toho vyplýva, že oba prvky patria do príčiny. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že nemohol vychádzať pri určení základu nároku na vznik zodpovednosti
za škodu z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, pretože išlo o procesné rozhodnutie ohľadom
zastavenia trestného stíhania vodiča F., ktorým rozhodnutím nie je viazaný v zmysle ustanovenia
§ 135 ods. 1 OSP, pretože súd je viazaný len výrokom rozhodnutia, nie jeho dôvodmi. Preto sám
vykonal dokazovanie ohľadom zistenia zodpovednosti za vzniknutú nehodu a spôsobené škody, ku
ktorej došlo pri strete prevádzok dvoch motorových vozidiel, keď zodpovednosť je daná podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody, teda každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody
úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné
zavinené konanie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Posudzujúc preto účasť odporkyne a vodiča F. na vzniku nehody potom súd prvého
stupňa dospel na základe podaného znaleckého posudku k záveru, že hlavnou príčinou vzniku nehody
nebola technika jazdy odporkyne (dokazovaním to nebolo preukázané) a vychádzajúc z významu a
váhy porušení právnych povinností na strane odporkyne a vodiča F. ustálil, že k dopravnej nehody
došlo zavinením odporkyne ako aj vodiča F. a mieru ich účasti na spôsobenej škode ustálil v rozsahu
50 % : 50 %, keďže na nepriaznivom následku sa prakticky podieľali rovnako. Vychádzajúc z miery
zavinenia vodiča F. bol navrhovateľ povinný plniť v rozsahu uvedeného zavinenia vodiča F. vzniknutú
škodu, teda odporkyni mal plniť bolestné vo výške 50 % zo 602,-Eur, čo predstavuje sumu 301,-Eur, v
dôsledku čoho potom odporkyňa vo výške 301,-Eur prevzala od navrhovateľky plnenie predstavujúce
jej bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, ktoré ju preto zaviazal jej vyplatiť,
a to aj spolu s úrokom z omeškania počítaným od 16.12.2009, vychádzajúc z výzvy navrhovateľky zo
dňa 30.11.2009. V ostatných častiach žaloby súd prvého stupňa vzhliadol podanú žalobu nedôvodnou,
nakoľko odporkyňa nie je pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom
vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je na jednej strane existencia právnej povinnosti
(zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto
povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, keď za obohateného treba považovať toho, za koho sa
plnilo. Súd prvého stupňa poukázal na to, že nebolo povinnosťou odporkyne refundovať sociálnej ani
zdravotnej poisťovni nemocenské dávky a náklady na jej zdravotnú starostlivosť, pretože je zrejmé,



že bola účastná nemocenského ako aj zdravotného poistenia, nakoľko inak by jej tieto plnenia neboli
poskytnuté. Pokiaľ ide o plnenie poskytnuté B. X. (správne X.), pokiaľ navrhovateľka plnila bez právneho
dôvodu, mala si žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia toho, komu plnenie poskytla. B. X. sa
mohol domáhať náhrady škody od oboch vodičov samostatne alebo spoločne, pričom títo sa mohli v
takomto konaní domáhať objektivizovania výšky škody spôsobenej na vozidle, ktorá možnosť by im
bola odňatá, ak by prevzali za správne rozhodnutie navrhovateľky plniť v takej výške, v akej plnila.
Okrem toho, pokiaľ súd ustálil, že nehodu zapríčinil podielom 50 % aj vodič F., bolo plnenie čiastočne
opodstatnené zo strany navrhovateľky voči B. X.. Súd prvého stupňa mal za to, že jednotlivé plnenia
prijali odlišné subjekty, nie odporkyňa, pričom medzi odporkyňou a týmito subjektami neexistovali
žiadne hmotnoprávne vzťahy, z ktorých by vyplývala pre odporkyňu povinnosť plnenia. Navrhovateľka
plnila predčasne a jednotlivé plnenia prevzali subjekty, voči ktorým nemala odporkyňa povinnosť plniť,
teda nebolo jej povinnosťou vydať plnenia poskytnuté navrhovateľkou týmto tretím osobám. Ak teda
navrhovateľka plnila voči uvedeným subjektom v omyle, že plní zákonne a neskôr vyšlo najavo, že plniť
nemala, má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči subjektom, ktoré takéto plnenia
prijali, nie ale od odporkyne. Navrhovateľka plnila uvedeným subjektom bez právneho dôvodu v plnej
výške alebo čiastočne, preto na vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívne legitimovaný príjemca
takto poskytnutého plnenia.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním a len v časti zamietajúceho výroku rozsudku napadla len
navrhovateľka domáhajúca sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby bola odporkyňa zaviazaná k úhrade
celej žalovanej sumy. V dôvodoch svojho odvolania navrhovateľka poukázala na skutkové okolnosti
jej plnení a poukázala na to, že bezdôvodne sa obohatil, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám. Nie je rozhodujúce, či k bezdôvodnému obohateniu došlo zavinením obohateného, keď Občiansky
zákonník vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právne uznaných dôvodov.
Má za to, že súd nesprávne právne posúdil daný prípad, keď uviedol a zdôvodnil svoje rozhodnutie
tým, že jednotlivé plnenia prijali odlišné subjekty a nie odporkyňa, pričom medzi odporkyňou a týmito
subjektami neexistovali žiadne hmotnoprávne vzťahy, z ktorých by vyplývala pre odporkyňu povinnosť
plnenia. Všetky poistné plnenia boli poskytnuté z poistenia (vtedy udávaného) škodcu, pričom v prípade,
že by bolo od začiatku zrejmé, že nehodu zapríčinila odporkyňa, k plneniu by nedošlo a odporkyňa
by si sama znášala náklady vyčíslené zo Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne ako aj vzniknutú
škodu na vozidle, ktorého držiteľ bol B. X.. Skutočnosť, že priamo prijala iba plnenie za bolesť vo výške
602,-Eur nič nemení na právnom základe poskytnutých plnení v prospech iných subjektov. Záver v
konaní vypracovaného znaleckého posudku je obsahovo totožný s uznesením prokurátora, keď v oboch
sa konštatuje pochybenie tak vodiča vozidla Octavie ako aj vodiča Tipa. Znaleckým posudkom neboli
zistené žiadne iné, nové skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom menili už známe skutočnosti. Otázka
zodpovednosti za vzniknutú škodu už bola zodpovedaná v rozhodnutí prokuratúry, keď voči osobe X. F.
bolo zastavené trestné stíhanie a bolo ustálené, že za nehodu zodpovedá odporkyňa. Má preto za to, že
keďže z vypracovaného znaleckého posudku neboli zistené žiadne nové skutočnosti, mal súd vychádzať
z daného uznesenia prokurátora, v ktorom bola ako osoba zodpovedná za nehodu určená odporkyňa.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdenie napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti. Nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa mal vychádzať výlučne
z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 9.7.2009, keďže výrok uvedeného uznesenia vôbec
neobsahuje tvrdenie o tom, že za nehodu by mala ona zodpovedať, pričom tiež záver znaleckého
posudku vypracovaného v konaní nie je obsahovo totožný so závermi znalca Ing. X. B.. Trestnoprávna
zodpovednosť a zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka sú samostatné druhy zákonnej
zodpovednosti právnych subjektov, ktoré nie je možné stotožňovať, pričom podľa znaleckého posudku
vypracovaného v konaní došlo k vzniku kolíznej situácie nesprávnou technikou jazdy pána F., pričom
ona nemohla ani správnou technikou jazdy nehodu odvrátiť. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky,
že by ona bola nútená znášať náklady vyčíslené Sociálnou a zdravotnou poisťovňou, ako aj vzniknutú
škodu na vozidle, nakoľko niet ustanovenia právneho predpisu, ktoré by ukladalo plniť spätne náklady
na zdravotné a nemocenské poistenie poistenému, ktorý by si spôsobil svojím konaním náklady
na liečenie a práceneschopnosť. Uvedenú právnu domnienku navrhovateľka počas celého konania
nekonkretizovala (ani v odvolaní), pričom pokiaľ ide o nárok poškodeného B. X., uložením jej povinnosti
vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie by jej bola týmto spôsobom odňatá možnosť konať pred
súdom a napríklad vzniesť voči pánovi X. v takomto eventuálnom konaní námietku za počítania alebo
premlčania. Súd ustálil zavinenie oboch vodičov v rovnakom rozsahu a navrhovateľka neplnila pánovi



X. za ňu ale za pána F.. Ona sa preto neobohatila, nakoľko nebola faktickým prijímateľom poskytnutého
plnenia, ktoré bolo žalované a zároveň nemala právnu povinnosť plniť subjektom, ktorým navrhovateľka
plnila, teda na jej úkor sa nemohla bezdôvodne obohatiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom
pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolanej a právne zastúpenej odporkyne a viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na prípadné vady konania pred súdom prvého
stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že
vo veci samej je potrebné (v zmysle ust. § 220 a § 219 ods. 1 OSP) rozhodnúť tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď o trovách odvolacieho konania bude konať a rozhodovať súd
prvého stupňa vrámci rozhodovania o trovách celého konania, po právoplatnom rozhodnutí vo veci
samej.

Čo sa týka navrhovateľkou uplatňovaných častí nárokov vo výške jej plnení Sociálnej poisťovni
a Spoločnej zdravotnej poisťovni, mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za to, že
navrhovateľka jednak neoznačila a zároveň tiež nepreukázala existenciu povinnosti odporkyne plniť
týmto subjektom, na základe ustálenia jej právnej zodpovednosti za vznik nehody v rozsahu 50
% : 50 % s vodičom druhého motorového vozidla X. F.. Ako aj samotná navrhovateľka v odvolaní
uviedla, základnou podmienkou pre vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. pre posúdenie jeho
existencie u odporkyne bolo to, aby sa preukázala existencia hmotnoprávnej povinnosti odporkyne
plniť týmto subjektom tie plnenia, ktoré im poskytla navrhovateľka, teda preukázať to, že išlo o
plnenie navrhovateľky za odporkyňu a teda preukázanie existencie jej povinnosti plniť týmto subjektom.
Existenciu uvedenej povinnosti odporkyne k plneniu uvedeným subjektom ani odvolací súd nemal
preukázanú, pričom bolo právne bezvýznamné, že prípadne čiastočné plnenie navrhovateľky, v rozsahu
nad rámec zodpovednosti X. F. za vznik dopravnej nehody týmto subjektom bolo nad rámec jeho
zákonnej povinnosti plnenia za vodiča X. F., keď rovnako bez právneho dôvodu bolo i to, že išlo
o refundáciu plnení, ktoré uvedené subjekty poskytli odporkyni, ktorej jej však poskytli na základe
existencie jej poistných vzťahov z nemocenského a zdravotného poistenia. V tejto časti preto odvolací
súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, pričom v podrobnostiach odkazuje
(§ 219 ods. 2 OSP) na dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúce sa tejto časti
predmetu konania. Čo sa týka plnenia navrhovateľky B. X., ako bezdôvodného obohatenia odporkyne,
mal odvolací súd za to, že v tejto časti súd prvého stupňa daný skutkový stav nesprávne právne posúdil a
nesprávne tým vo veci v tejto časti rozhodol, v dôsledku čoho nároku navrhovateľky v tejto časti čiastočne
vyhovel. V prípade stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel ich prevádzkovatelia zodpovedajú v
rozsahu zavinenia za vznik nehody (stretu) na vzniknutých škodách, pričom zodpovednosť odporkyne
len ako vodičky (nie prevádzkovateľa) motorového vozidla Fiat Tipo v čase nehody je daná subjektívne
v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, nadväzne na porušenie jej zákonných povinností
vyplývajúcich zo zákona č. 315/1996 Z. z.. Pri súdom prvého stupňa ustálenej miere zodpovednosti
oboch vodičov na vzniku dopravnej nehody v rozsahu 50 %, ktorý rozsah účastníci konania na
odvolacom pojednávaní de facto nespochybnili (odporkyňa ani nepodaním odvolania voči vyhovujúcej
časti výroku), ktorý právny záver súdu prvého stupňa má inak oporu vo vykonanom dokazovaní a
odvolací súd ho považoval za vecne správny, bolo potrebné považovať plnenie navrhovateľky voči B.
X. v rozsahu poskytnutého plnenia nad 50 % za neopodstatnené z hľadiska rozsahu povinnosti plnenia
navrhovateľky z titulu poistenia (povinného zmluvného poistenia) motorového vozidla X. F.. Odporkyňa
na odvolacom pojednávaní nespochybnila správnosť výšky navrhovateľkou B. X. poskytnutého plnenia z
titulu škody na jeho motorovom vozidle, pričom odporkyňa, vychádzajúc z jej subjektívnej zodpovednosti
za vznik nehody v ustálenom rozsahu 50 %, mala povinnosť podieľať sa na úhrade škody na motorovom
vozidle B. X., keď inak vo všeobecnosti (§ 438 ods. 1 OZ) platí, že v prípade, ak škodu spôsobí
viacej škodcov, zodpovedajú voči poškodenému spoločne a nerozdielne a vo vzťahu k sebe navzájom
v zmysle ust. § 439 OZ v rozsahu miery ich podielu - zavinení (účasti) na dopravnej nehode (strete
prevádzok vozidiel). Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd ustálil, že navrhovateľkou poskytnuté
plnenie B. X. v rozsahu 50 % tohto plnenia bolo nad rámec jej zákonnej povinnosti plnenia a bolo
plnením za odporkyňu, ktorá vo vzťahu k B. X. mala povinnosť plniť mu v rozsahu 50 %, teda išlo
o plnenie navrhovateľky i za odporkyňu, ktoré plnenie si môže vymáhať len od odporkyne, za ktorú
sa plnilo, a nie od B. X., komu sa plnilo. Za vecne správne odvolací súd považoval aj tie závery
súdu prvého stupňa, v ktorých uviedol nezáväznosť rozhodnutia Okresného prokurátora v Nitre zo dňa
9.7.2009 pre posúdenie zodpovednosti vodičov na vzniku dopravnej nehody, keď uvedené rozhodnutie



nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný (v zmysle ust. § 135 OSP), čo do posúdenia
občianskoprávnej zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody; trestnoprávna zodpovednosť odporkyne
ním riešená (a vyriešená) nebola a nevzhliadnutie trestnoprávnej zodpovednosti vodiča F., neznamená
automaticky vylúčenie jeho občianskoprávnej zodpovednosti a zodpovednosti odporkyne. Odvolací súd
súhlasí s odporkyňou v tom, že závery znaleckých posudkov v trestnom a v tomto konaní neboli
rovnaké. Technická príčina nehody a právna zodpovednosť - vysporiadania škodcov za nehodu sú
rozdielne kategórie. Kolíznu situáciu podľa posudku ústavu vyvolalo konanie vodiča F., ktorý započal
úkon odbočovania vľavo v mieste nedostatočného rozhľadu, čím (on) vytvoril kolíznu situáciu pre
odporkyňu, ktorá, napriek včasnosti reakcie a správnosti smerového vedenia vozidla, prekročením
maximálne povolenej rýchlosti znemožnila zabránenie zrážke vozidiel (zabrzdením vozidla). Porušenia
oboch vodičov sa tak podieľali - pričinili na vzniku nehody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.