Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/16/2012 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. mája 2012, sp. zn. 5Co/16/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4208209595.2 Krajský súd Nitra | 5Co/16/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4208209595.2 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89c2ee7f-8930-46a1-a6bb-6d7461d7edbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4208209595.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208209595
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4208209595.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I., I. XXXX/X, zastúpená JUDr. Barborou Takácsovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Pohraničná 7,
proti odporcovi: Zoltán Janík, so sídlom Komárno - Ďulov Dvor, Stredná 34/1, IČO: 30 920 116, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, IČO: 36 721
123, o zaplatenie 278 eur (8.375,- Sk), o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 27. októbra 2011 č. k. 12C/20/2009-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 8.375,-
Sk (278 eur) s príslušenstvom ako mzdy, resp. odmeny za mesiac júl 2007. Návrh odôvodnila tým, že
na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 22.01.2007 odpracovala pre odporcu 225 hodín, za ktoré
mala dostať odmenu 10.125,-Sk (336,09 eura). Odporca jej uhradil len sumu 1.750,-Sk (58,09 eura) a
zvyšnej sumy 8.375,-Sk (278 eur) sa domáha týmto podaným návrhom.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 23. februára 2010 č. k. 12C 20/2009-75
tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 277,99 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne od 10.08.2007 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, a to vo výške 16,59 eura titulom súdneho
poplatku za návrh do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odporca
odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 19. novembra 2010 č. k. 5Co/132/2010-96
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 275,01
eura spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 10.8.2007, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti o zaplatenie 2,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 10.08.2007
zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 16,60 eura
titulom súdneho poplatku a 345,54 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Barbory
Takácsovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
233 ods. 1, § 224 ods. 2 písm. c), § 226 ods. 2, 4, § 222 ods. 1, 2, 3, § 42 ods. 1, § 43 ods.
1, § 17 ods. 3 Zákonníka práce a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný vo výške 275,01



eura, a preto návrhu v tomto rozsahu vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Súd mal za preukázané,
že medzi navrhovateľkou a odporcom vzniklo bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu.
Na základe predloženej dohody navrhovateľka prácu u odporcu vykonávala bez problémov až do júla
2007. Sporným v predmetnom konaní sa stal mesiac júl 2007, za ktorý navrhovateľka žiada od
odporcu výplatu svojej odmeny za vykonanú prácu za odpracované hodiny. Z doplneného dokazovania
výsluchom účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľ, ako aj odporkyňa podpísali dohodu o vykonaní
práce s tým, že sa jedná o vykonanie práce na určitý čas. O pracovnom pomere pri podpisovaní
dohody nebola zmienka. Zo zoznamu pracovných pomerov na č. l. 133, ktoré predložil odporca vyplýva,
že prevažná väčšina zamestnancov odporcu je zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že uzavretie pracovnej zmluvy jej bolo ponúknuté až po
uplynutí troch mesiacov, ktoré však neakceptovala. Navrhovateľka tiež potvrdila, že i keď nebola presne
individuálne vymedzená v dohode jej pracovná úloha, pracovala ako kuchárka, ale robila aj všeličo iné.
Pre pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce je charakteristické, že pracovný záväzok
má formu pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená individuálne a nie druhovo. Navrhovateľka mala
na základe dohody vykonávať výpomocné práce, čo však nie je vymedzenie konkrétne, preto tento
právny úkon trpí vadami a robí ho neplatný. Z odpracovaných dní a hodín navrhovateľkou aj v minulosti
zasa vyplýva, že prekročili zákonom stanovený rámec hodín v kalendárnom roku, keď navrhovateľka
aj v minulosti bežne odpracovala cca 220 hod. za mesiac. Preto sa súdu javí, že v danom prípade
konkludentne mohlo dôjsť k uzavretiu pracovnej zmluvy, avšak ani takto uzatvorená zmluva by nespĺňala
náležitosti stanovené zákonom. Právny význam podstatných zložiek pracovnej zmluvy je v tom, že majú
výslovne zmluvný charakter, a preto ich absenciu nemôže nahradiť žiaden právny predpis. Ak by ich
pracovná zmluva neobsahovala, bola by neplatná a to bez ohľadu na to, či ide o zastretý právny úkon
alebo riadny právny úkon. Náležitosti uvedené v dohode o vykonaní práce nezodpovedajú ustanoveniu
§ 43 ods. 1 Zákonníka práce. V danom prípade sa potom jedná o neplatný právny úkon, a preto
navrhovateľke nemohol vzniknúť nárok na mzdu, ale vzniklo jej bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo
vo výkonoch navrhovateľky. Z výpovede účastníkov konania, ako aj z výpovedí svedkýň I., S. a J. súd
zistil, že evidenciu odpracovaných hodín odporca neformálne viedol v stolovom kalendári, do ktorého
sa zamestnanci pri príchode a odchode podpísali. Odporca síce súdu nepredložil takýto kalendár,
nakoľko tvrdil, že si ho požičala navrhovateľka na porovnanie si údajov, avšak navrhovateľka predložila
súdu stolový kalendár, v ktorom má záznamy, kedy pracovala, odkedy a dokedy. Z predložených
výplatných listín súd zistil, že navrhovateľka ani raz za celé obdobie, odkedy pracovala u odporcu,
svojím podpisom nepotvrdila prevzatie peňazí. Odporca však vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze
odovzdával navrhovateľke v obálkach, na ktorých bola označená suma, ktorú vyplatil navrhovateľke.
Uvedenú skutočnosť, že výplata bola odovzdávaná v už použitých obálkach s označením sumy a mena
potvrdili aj svedkyne I. a J.. Na predložených obálkach navrhovateľkou sa nachádzajú sumy, ktoré
nekorešpondujú so sumami na výplatných páskach a sú výrazne vyššie. Z výpovede svedkyne Y.. O.
vyplýva, že ona výplatné pásky vyhotovovala na základe nadiktovaných údajov a to hrubej mzdy a
počtu odpracovaných hodín. Na základe uvedených skutočností bol súd toho názoru, že navrhovateľka
preukázala stolovým kalendárom a výpoveďami svedkýň, že odpracovala 223 hod. za mesiac júl 2007
a preukázala tiež, že odmenu za vykonanú prácu preberala neštandardným spôsobom bez potvrdenia
prevzatia podpisom s tým, že výška odmeny nekorešpondovala s odmenou uvedenou na výplatnej
páske. Tieto skutočnosti boli potvrdené svedkami. Naopak, odporca sa dostal do dôkaznej núdze, keď
súdu nevedel predložiť doklad o počte odpracovaných hodín, o výplate mzdy a o evidencii pracovného
času. Čo sa týka výšky žalovanej istiny sa súd stotožnil s názorom navrhovateľky pri výpočte, a to podľa
množstva odpracovaných hodín, pričom za jednu hodinu v zmysle dohody prináležalo navrhovateľke 45,-
Sk. Uvedená suma bola vyplácaná navrhovateľke za odpracovanú hodinu, a preto ju možno považovať
za primeranú sumu v čase a mieste obvyklom pre bezdôvodné obohatenie. V mesiaci júl pri odpracovaní
223 hod. (dňa 21.07. a 22.07. navrhovateľka pracovala od 8.00 hod. do 22.00 hod. a počas ostatných
označených dní pracovala od 7.00 hod. do 22.00 hod.) by odmena predstavovala 10.035,-Sk (13 dní
po 15 hod. x 45,-Sk a 2 dni po 14 hod. x 45,-Sk), čo pri odpočítaní sumy 1.750,-Sk, ktorú dodatočne
odporca dňa 22.08.2007 zaslal navrhovateľke je výsledná suma 8.285,-Sk, t. j. 275,01 eura. Súd priznal
navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 6 % ročne, t. j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS,
pričom za prvý deň omeškania považoval deň 10.08.2007, čo možno považovať za bežný výplatný
termín, keďže v dohode presne stanovený termín výplaty nie je. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 345,54 eura a zaplatený súdny poplatok za návrhu vo výške 16,50 eura.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, odôvodniac ho tým, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto nesprávne rozhodol. Odporca nemá
námietky voči právnej kvalifikácii veci súdom prvého stupňa ako bezdôvodné obohatenie. Má však za
to, že navrhovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno. Nakoľko sa zo strany navrhovateľky jednalo
o pracovné výkony, na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, podľa názoru odporcu navrhovateľka
nepreukázala koľko hodín u odporcu odpracovala. Súd prvého stupňa sa nesprávne uspokojil s dôkazmi,
a to so stolovým kalendárom a výpoveďami svedkýň. Ani jedna zo svedkýň nevedela uviesť presne koľko
hodín navrhovateľka v júli 2007 odpracovala. Stolový kalendár nie je možné považovať za objektívny
dôkaz z dôvodu, že od ukončenia práce navrhovateľky u odporcu až do jeho odovzdania súdu s ním
disponovala a mala ho v držbe navrhovateľka. Dodatočne tam mohlo byť dopisované čokoľvek. Po
zapožičaní ho mala vrátiť odporcovi, ktorý nemá žiadny záujem doň dopisovať a odstrániť zápis z
neho nie je možné. Nie je možné súhlasiť ani so spôsobom výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia
súdu prvého stupňa, keď vychádzal z účastníkmi konania neplatne dohodnutej sumy 45,-Sk na hodinu.
Z publikovanej judikatúry vyplýva, že neplatne dohodnutá suma sa nerovná výške bezdôvodného
obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh
zamietnuť a navrhovateľku zaviazať k náhradu trov konania.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil,
preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov
konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia
sumy 278 eur (8.375,- Sk) ako mzdy, resp. odmeny za vykonanú prácu za mesiac júl 2007 na základe
dohody o vykonaní práce zo dňa 22.01.2007. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky v prevažnej časti
vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 275,01 eura s úrokom z omeškania vo výške
6 % ročne od 10.08.2007 a návrh v časti o zaplatenie 2,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
6 % ročne od 10.08.2007 zamietol. Predmetom odvolacieho konania je v dôsledku odvolania podaného
odporcom zaplatenie sumy 275,01 eura s príslušenstvom. Zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie sumy
2,98 eura s príslušenstvom je už právoplatné.

Odporca v odvolaní právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, teda vyhodnotenie dohody o vykonaní
práce za neplatné, záver súdu o tom, že v danom prípade nedošlo ku konkludentnému uzavretiu
pracovnej zmluvy, a teda že nárok navrhovateľky posudzoval súd titulom bezdôvodného obohatenia,
nenapáda. Predmetom odvolacieho konania je podľa § 212 ods. 1 OSP (viazanosť odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi odvolania) potom len posúdenie toho, či navrhovateľka v konaní preukázala, že
v mesiaci júl 2007 pre odporcu odpracovala 223 hodín a aká je výška bezdôvodného obohatenia za ňou
vykonanú prácu v júli 2007.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa aj ohľadne odporcom napadnutej časti riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa §
219 ods. 2 OSP odkazuje. Na podporu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že
ustanovenie § 222 Zákonníka práce upravuje právne dôsledky vzniku bezdôvodného obohatenia, či už
na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, ak je jeho vznik v dôsledku plnenia, ktorého základom je
pracovný vzťah v zmysle pôsobnosti Zákonníka práce. Bezdôvodným obohatením môže byť aj prospech
spočívajúci vo vykonanej práci a jeho výška potom zodpovedá nákladom, za ktoré možno získať



hodnoty nadobudnuté výkonom určitých činností. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj majetkový
prospech, ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, ktorý vykazoval vady spôsobujúce
jeho neplatnosť, a to či už podľa ustanovení Zákonníka práce alebo Občianskeho zákonníka. Dôsledkom
vzniku bezdôvodného obohatenia je povinnosť toho, kto prospech získal, vydať ho tomu, na čí úkor bol
získaný. Ak so zreteľom na charakter bezdôvodného obohatenia ho nemožno vydať, napríklad preto,
lebo plnenie spočívalo vo výkonoch, treba poskytnúť peňažnú náhradu.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že evidencia
odpracovaných hodín bola u odporcu vedená v stolovom kalendári, do ktorého sa zamestnanci pri
príchode a odchode zapisovali a navrhovateľka si viedla aj vlastnú evidenciu v kalendári. Z výplatnej
listiny pracovníkov odporcu za mesiac júl 2007 vyplýva, že odporkyňa mala za tento mesiac obdržať
sumu 1.094,-Sk, no odporca jej za tento mesiac zaslal poštovou poukážkou dňa 22.08.2007 sumu
1.750,-Sk, čo potvrdzuje tvrdenie navrhovateľky, ako aj v konaní vypočutých svedkýň, že pracovníci u
odporcu, ktorí u neho pracovali na základe dohody o vykonaní práce, nepotvrdzovali prevzatie výplaty
svojím podpisom, pričom suma, ktorú za prácu dostávali bola odlišná od sumy, uvedenej vo výplatnej
listine. Navrhovateľka v konaní uniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, koľko hodín v mesiaci
júl 2007 u odporcu odpracovala, čo preukázala ňou predloženým kalendárom, pričom spochybňovanie
počtu odpracovaných hodín v tomto mesiaci odporcom sa odvolaciemu súdu javí ako účelové, keď
teraz spochybňuje tento počet hodín, aj keď súhlasí s tým, že nárok navrhovateľky jej prináleží titulom
bezdôvodného obohatenia, pričom na pojednávaní dňa 26.05.2009 na súde prvého stupňa uvádzal, že
v mesiaci júl 2007 sa ústne dohodli s navrhovateľkou, že sa zaučí ako kuchárka a tento mesiac bude
robiť zadarmo. Výšku navrhovateľkou uplatňovaného bezdôvodného obohatenia v sume 45,- Sk (t. j.
1,49 eura) za hodinu považoval odvolací súd tiež za primeranú, pretože pri prospechu spočívajúcom vo
vykonanej práci jeho výška potom zodpovedá nákladom, za ktoré možno získať hodnoty nadobudnuté
výkonom určitých činností. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní jej trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.