{"guid": "8b744fe4-8370-49dd-b765-7101c6d7589f:81c36941-79b3-4de4-855c-c5d7f9cd4437", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1", "spisova_znacka": "1To/74/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/74/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. septembra 2012, sp. zn. 1To/74/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1", "identifikacne_cislo": "4210010351", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Štefan Hrvola", "sudca_id": 926, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-hrvola-926", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/346", "nazov": "predpis č. 346/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/346", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/346-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/346/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 zákona č. 346/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/346/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/346-2010/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/346#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81c36941-79b3-4de4-855c-c5d7f9cd4437", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/74/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010351
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210010351.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému H. R. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno z 28. 03. 2012 sp. zn. 2T/99/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
11. 09. 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa   §  321  odsek  1   písmeno   b/,  písmeno  d/  odsek  3 Trestného poriadku  z r u š u j e  napadnutý
rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný  H. R.,  narodený  XX. XX. XXXX v P.,

trvale bytom W. F. Z.

č. XXX, okres P., na slobode,

j  e      v  i  n  n  ý

že dňa 9. augusta 2009 v čase medzi 19.00 hodinou a 19.30 hodinou v katastri obce W. F. Z. na
účelovej komunikácii vedúcej od záhradkárskej oblasti smerom na hlavnú cestu č. I/XX fyzicky napadol
poškodeného I. J., narodeného XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že poškodeného zrazil na zem, následne
drevenou palicou dlhou cca 1,20 m sa zahnal smerom na hornú časť tela poškodeného, pričom
poškodený sa snažil brániť a vykryť úder tým spôsobom, že zdvihol pravú ruku nad hlavu, pričom ho
obvinený viackrát udrel drevenou palicou do pravej ruky v oblasti lakťa a predlaktia, čím poškodenému
I. J. spôsobil trieštivú zlomeninu lakťovej kosti s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo
operáciu na chirurgickom oddelení a následné liečenie v trvaní najmenej 6 týždňov,

t  e  d  a

inému úmyselne ublížil na zdraví

t ý m   s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona



z a    t o    m u    u k l a d á

podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 56 odsek 1, odsek 2, § 57 odsek 1 Trestného
zákona peňažný trest v sume 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného H. R. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že :

09. augusta 2009 v čase medzi 19.00 hodinou a 19. 30 hodinou v katastri obce W. F. Z. na účelovej
komunikácii vedúcej do záhradkárskej oblasti smerom na hlavnú cestu č. O.XX fyzicky napadol
poškodeného I. J., narodeného XX. XX. XXXX tým spôsobom, že poškodeného zrazil na zem, následne
drevenou palicou dlhou cca 1,20 m sa zahnal smerom na hornú časť tela poškodeného, pričom
poškodený sa snažil brániť a vykryť úder tým spôsobom, že zdvihol pravú ruku nad hlavu, pričom ho
obžalovaný viackrát udrel drevenou palicou do pravej ruky v oblasti lakťa a predlaktia, čím poškodenému
I. J. spôsobil trieštivú zlomeninu lakťovej kosti s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo
operáciu na chirurgickom oddelené a následne liečenie v trvaní najmenej 6 týždňov.

Za to mu uložil podľa § 155 ods. 1, s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Výkon trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, odvolaním napadol obžalovaný.
V jeho písomných dôvodoch uviedol, že napáda výroky o vine a treste.

Vytýkal súdu I. stupňa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje právne úvahy, ktoré ho viedli
k záveru, že zranenie mal poškodenému spôsobiť práve on. Chýba aj hodnotenie dôkazov za situácie, že
tieto si vzájomne odporujú. Ak má súd hodnotiť vierohodnosť dvoch skupín odlišných dôkazov, nemôže
vierohodnosť niektorého z dôkazov odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti inej skupiny
dôkazov.

Jediným usvedčujúcim dôkazom je výpoveď poškodeného. Táto nie je vierohodná, pretože :

- pri výpovedi 17. 08. 2009 popísal skutok tak, že ho obžalovaný udrel asi 10-krát, aj do nohy, pri útoku
nikto iný nebol,

- pri výpovedi 07. 10. 2009 tvrdil, že pri útoku bol aj syn obžalovaného, ktorý ho tiež udrel násadou od
lopaty,

- na hlavnom pojednávaní 28. 04. 2011 uvádzal, že syn obžalovaného ho neudrel,

- znalec E.. G. R. vylúčil mechanizmus zranenia opakovaným násilím, pričom na tele poškodeného
neboli žiadne krvné podliatiny, mal len lokalizovanú zlomeninu lakťovej kosti. Tiež nevylúčil možnosť
vzniku zranenia pádom na predmet vytŕčajúci zo zeme.



Poškodený vypovedal rozporne aj ohľadne svojej opilosti, nejasnosti sú v tom, či bol kradnúť papriku
svedkovi H. R. v deň, kedy došlo ku skutku, či vozidlo, na ktorom mal obžalovaný prísť bolo nákladné
alebo malo posuvné dvere. Poukázal tiež na povesť poškodeného a jeho spôsob života, sústavné
páchanie trestnej činnosti.

Skutok nespáchal, čo potvrdzujú svedkovia H. R., H. R. E.., D. R., J. R., P. Q., O. Q., L. R..

Poukazujúc na zásadu „in dubio pro reo“ navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por.  navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že pracuje
ako N. v domove dôchodcov v B. F.., W. F. Z.. Má vyživovaciu povinnosť k 15-ročnej dcére, ktorá je
študentka. Je spoluvlastníkom rodinného domu na adrese trvalého bydliska. Poberá čistý mesačný
príjem 500,- eur.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil  napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a
postupoval podľa § 322 ods. 1 Tr. por., alternatívne aby ho po zrušení napadnutého rozsudku podľa §
322 ods. 3 Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože nič nespravil a z toho dôvodu aj odmietol uzavretie
dohody s prokurátorom.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že súd I. stupňa
vykonal všetky dostupné dôkazy, riadne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a
konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval. Uložený trest vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
považovala za primeraný a zákonný, aj čo sa týka použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie.

Navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in
peius“ - zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného  nepodal prokurátor).
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v tomto
konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené
v § 119 Tr. por..

Súd I. pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, postupoval podľa Tretej časti, tretej hlavy
Trestného poriadku ako aj ďalších jeho ustanovení, upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v
trestnom konaní, pri čom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné
chyby konania v zmysle § 321 ods.1 písm. a/ Tr. por..

Nebol však dôsledný, pretože v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo

- k nejasnostiam a neúplnostiam skutkových zistení, pretože súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.),

- k porušeniu ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).



Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v  jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe úplného, kotradiktórneho a zákonne vykonaného dokazovania, po vyhodnotení
dôkazov v súlade s kritériami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por., dospel v zásade k správnym skutkovým
záverom, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa podrobne poukázal na obsah vykonaných dôkazov.
V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení jednotlivých dôkazov. Podrobne sa zaoberal hodnotením výpovedí obžalovaného, svedka-
poškodeného, svedeckých výpovedí, znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Obžalovaný bol zo spáchania skutku usvedčený predovšetkým priamym dôkazom - výpoveďou
poškodeného I. J., ktorá bola podporená objektívnymi dôkazmi - lekárskymi správami a znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia.

V tomto smere preto nie je možné súhlasiť s tvrdením obžalovaného, že bol usvedčený jediným
usvedčujúcim dôkazom.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia na hlavnom pojednávaní konanom
28. 04. 2011 potvrdil, že k zraneniu poškodeného došlo priamym násilím na oblasť ruky, nejedná sa o
zlomeninu, ktorá nastáva pri páde. Ide o typickú obrannú zlomeninu, keď poškodený na svoju obranu
nastavil ruku, na ktorú pôsobilo lokalizované násilie na oblasť lakťovej kosti.

Poškodený vo výpovediach vypovedal o všetkých podstatných skutkových okolnostiach zhodne, pričom
podľa výpovede E.. D. E. netrpel žiadnym závažným očným ochorením.  Zraková ostrosť jeho očí v čase
skutku bola veľmi dobrá, preto mohol na vzdialenosť 1 - 2 metre, z ktorej na neho obžalovaný  útočil,
vidieť veľmi dobre.

Vzhľadom na uvedené dôkazy ani odvolací súd nemal pochybnosti o zranení poškodeného a
mechanizmu jeho vzniku, ku ktorému podľa záverov znaleckého posudku došlo pri obrane  voči útoku
obžalovaného drevenou palicou.

Súd I. stupňa správne postupoval aj pri hodnotení svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov
obžalovaného, z ktorých vyplýva snaha napomôcť mu zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný
skutok a to aj v súhrne s priamym usvedčujúcim dôkazom.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného prezentovanú aj v odvolacom konaní, odvolací súd túto vzhľadom
na horeuvedené skutočnosti a vykonané dôkazy, na ktoré podrobne poukázal súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, považoval za spoľahlivo vyvrátenú.



Súd I. stupňa však pochybil pri právnom posúdení konania obžalovaného, ktoré nekriticky prevzal z
obžaloby, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul uviesť svoje právne úvahy vo vzťahu
k spôsobenému následku.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Ako vyplýva z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia E.. G. R.,
zranenie poškodeného si vyžiadalo operáciu za účelom napravenia kostí na pôvodné miesto, pobyt v
nemocnici a liečenie do 8 týždňov, kým sa kosť zahojí. Poškodený mal nasadenú sadru 4 týždne, čo je
28 dní, počas ktorých bol „výrazne“ obmedzený v obvyklom spôsobe života. Potom, ako mu dali sadru
dolu, ruku rozcvičil, bolesti boli podstatne menšie, nie až také výrazné.

Za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 Tr. zák. je potrebné považovať len vážnu poruchu zdravia
alebo vážne ochorenie, taxatívne vymenovaných, a to

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e) poškodenie dôležitého orgánu,

f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,
počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 4 Tr. zák.).

Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal
uvedenými zákonnými ustanoveniami a nevyhodnotil ich vo vzťahu ku skutkovým zisteniam.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zranenie poškodeného nevykazuje znaky
žiadneho z taxatívne vymenovaných prípadov uvedených v § 123 ods. 3 Tr. zák..  Pretože v dôsledku
zranenia spôsobeného obžalovaným bol poškodený závažne ovplyvnený v bežnom spôsobe života len
po dobu 28 dní, konanie obžalovaného vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák..

Z týchto dôvodov odvolací súd po zrušení odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozsudkom, pričom konanie obžalovaného po právnej stránke
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil
na zdraví.



Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.,  pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že doposiaľ nebol súdom trestaný, v evidencii
priestupkov sa nenachádza.

Vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok -  u poškodeného v dôsledku zranenia nedošlo
k trvalým následkom, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný - poškodený bol pristihnutý pri krádeži
papriky, zistenú poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (§36 písm. j/ Tr. zák.),
nezistenú žiadnu priťažujúcu okolnosť, osobné, rodinné a majetkové pomery obžalovaného, odvolací
súd považoval za primeraný na jeho nápravu a prevýchovu peňažný trest v sume 300,- eur (§ 56 ods.
1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák.).

Zároveň mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu ako aj osobe
páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i
generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom k tomu, že súd I. stupňa  porušil ustanovenia Trestného poriadku (§ 321 ods. 1 písm. b/,
písm. d/ Tr. por.), odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uvedené pochybenia napravil sám, keďže
boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. a rozhodol v súlade s výrokom tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší

riadny opravný prostriedok ( §  306 ods. 1 Tr. por. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/99/2010", "guid": "c9c4f040-2202-4a01-97f5-833984701a13:ebac91da-c9dd-4bea-b9da-5db353ca3b78", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3985cfae-66a5-4515-835a-ff202c201310", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3985cfae-66a5-4515-835a-ff202c201310"}]}