Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/13/2012 z 21. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. marca 2012, sp. zn. 9Co/13/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4210215769.2
Krajský súd Nitra | 9Co/13/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4210215769.2 | 2012-03-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 20 zákona č. 442/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cec9c153-0af8-4eca-a1c1-0d827d18d1bc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4210215769.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210215769
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210215769.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: KOMVaK - Vodárne a kanalizácie
mesta Komárna, a. s. so sídlom E. B. Lukáča 25, 945 01 Komárno, IČO: 36 537 870, zast. JUDr.
Katarínou Lubuskiovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1, proti žalovanému: L. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. U., B. XX/XX , o zaplatenie 132,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. októbra 2011, č. k. 13C/379/2010-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 132,25
eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 94,05 eur od      12. 11. 2009 až do zaplatenia
a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,20 eur od 29. 04. 2010 až do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 112,14 eur na účet JUDr. Kataríny Lubuskiovej, právnej
zástupkyne žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1, 3 veta prvá, ods. 9, § 32 ods.1 písm. m) a ods.7 písm. a) zákona
č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 a 10a vládneho nariadenia č.87/1995 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe
čoho dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Za preukázané považoval, že žalobca dodával na
odberné miesto žalovaného pitnú vodu, za dodávku ktorej mu vyfakturoval faktúrou č. 209316081 z 26.
10. 2009, splatnou 11. 11. 2009 vodné vo výške 94,05 eura za objem 96 m3,  odobratých v období od 16.
04. 2009 do 14. 10. 2009 s konečným stavom vodomeru 307 a faktúrou č. 210304065 z 13. 04. 2010,
splatnou   28. 04. 2010 vodné vo výške 38,20 eura za objem 39 m3, odobratých v období od 15. 10.
2009 do 12. 04. 2010 s konečným stavom vodomeru 346, ktoré žalovaný v lehotách splatnosti a ani do
podania žaloby neuhradil. Rovnako považoval súd za preukázané, že žalobca v súlade           s § 32 ods.
7 písm. a)  zákona č. 442/2002 Z. z. žalovaného v upomienke zo dňa 14. 01. 2010 výslovne upozornil
na svoje právo prerušiť mu dodávku pitnej vody z dôvodu neuhradenia faktúry do 30 dní po lehote
splatnosti, ako aj to, že k prerušeniu dodávky došlo až 12. 04. 2010, čím bola dodržaná aj zákonom
určená lehota na oznámenie prerušenia najmenej 3 dni vopred. Konštatoval, že pri prerušení dodávky
a demontovaní vodomeru bol urobený aj odpočet vodomeru, čo vyplýva zo záznamu o pohybe z 12.
04. 2010. S poukazom na tieto zistenia prvostupňový súd považoval za právne bezvýznamné tvrdenia
žalovaného o tom, že v nehnuteľnosti býval len do začiatku decembra 2009, ako aj tvrdenie, že žalobca
je povinný vstup na pozemok majiteľa v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. hlásiť 15 dní vopred. Z dôvodu,
že žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradil, považoval súd s poukazom na ustanovenie



§ 517 ods. 1, 2 OZ za dôvodný aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorých výšku určil v súlade s ust.
§ 3 a § 10a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 112,14 eura, pozostávajúcej
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia podľa vyhl.
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 95,64
eur, za štyri úkony právnej pomoci á 16,60 eur - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu, účasť na
pojednávaniach dňa 12. 04. 2011 a 21. 10. 2011 + 2x režijný paušál á 7,21 eura + 2x režijný paušál á
7,41 eur. Lehotu na zaplatenie súd určil v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP a platobné miesto v súlade
s ust. § 149 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
sumu za prvú faktúru vo výške 94,05 eura mu súd povolí zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne, vždy
do posledného dňa v mesiaci, a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietne z dôvodu neplatnosti
faktúry na sumu 38,20 eura. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sumu 94,05 eura nezaplatil z
dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu a sumu 38,20 eura z dôvodu, že žalobca porušil zák. č.
442/2002 Z. z. tým, že jeho pracovníci bez povolenia a oznámenia vstúpili na jeho pozemok, odmontovali
vodomer, pričom ho o stave vodomeru ústne ani písomne neinformovali. K svojmu odvolaniu pripojil
fotokópiu Upovedomenia o vznesení obvinenia pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného a fotografiu
bránky do nehnuteľnosti ( č. l. 73 a 74 spisu).

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Vyslovil názor, že žalovaný zámerne ťahá čas, pretože veľmi dobre vie, že
vyfakturovanú spotrebu vody v skutočnosti spotreboval pri rekonštrukcii rodinného domu, ktorú žalovaný
na odbernom mieste vykonával. Výpoveďou jeho zamestnancov, poverených demontážou vodomeru,
bolo jednoznačne preukázané, že najprv do rodinného domu zazvonili, zakričali a až potom, keď zistili,
že bránka na dvor nie je uzamknutá, vstúpili na pozemok žalovaného. Z týchto zistení je podľa názoru
žalobcu zrejmé to, že žalovaný hľadá rôzne výhovorky, aby nemusel vykonať úhradu faktúr.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.  l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. l OSP ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.
l OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny a je treba ho podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový
stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením   napadnutého   rozhodnutia,   a
preto   poukazom  na  ust.  §  219  ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti, s ohľadom na tvrdenia uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, že nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 38,20 eura (faktúra zo dňa 13. 04. 2010 na č. l. 5 spisu) neuznáva z
dôvodu porušenia § 32 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. žalobcom tým, že jeho pracovníci bez
oznámenia a povolenia vstúpili na jeho pozemok, odmontovali vodomer a o stave vodomeru ho ústne
ani písomne neinformovali, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia považuje za nedôvodné. Je tomu
tak preto, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že títo dňa 24. 09. 2004
uzavreli písomnú zmluvu č. 50/38  (č. l. 3 spisu o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní
splaškových odpadových vôd verejnou kanalizáciou, v zmysle ktorej bol žalobca povinný dodávať na
odberné miesto žalovaného vodu z verejného vodovodu a odvádzať splaškové odpadové vody verejnou
kanalizáciou, za ktoré služby bol žalovaný ako odberateľ povinný zaplatiť do 14 dní od vystavenia
faktúry dodávateľom (viď bod 6 zmluvy). Sporným nebolo ani to, že k ukončeniu predmetnej zmluvy v
zmysle zmluvy - jej bodu 7 medzi účastníkmi konania nedošlo, ale ani to, že žalobca v zmysle zmluvy
žalovanému za ním poskytované služby vystavil faktúru           (č. l. 4 spisu), ktorú žalovaný nielenže
nezaplatil v lehote splatnosti, ale ani doposiaľ. Z nesplnenia tejto povinnosti žalovaným - nezaplatením
vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti, mal žalobca v zmysle § 32
ods.1 písm. m) zákona          č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako prevádzkovateľ právo
prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do



verejnej kanalizácie. Pri tomto postupe žalobcovi vyplývala v zmysle § 32 ods. 7 písm. a) tohto zákona
povinnosť oznámiť odberateľovi (žalovanému) najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie
dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd
verejnou kanalizáciou, ktorú povinnosť si žalobca splnil (viď č. l. 28 spisu). Žalobca má v zmysle § 32 ods.
8 tohto zákona právo, a teda žalovaný ako odberateľ zákonnú povinnosť, v prípade prerušenia alebo
obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.
g) až n) a           v odseku 6 hradiť s tým spojené náklady. Pre uvedené dôvody preto odvolací súd považuje
tvrdenia žalovaného za nedôvodné, a naviac len dodáva, že právo žalobcu na jeho postup mu vznikol
zo zákona, pretože bol to práve žalovaný, ktorý si svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z písomne uzavretej
zmluvy nesplnil. Oprávnenie vstupu na cudziu nehnuteľnosť - v danom prípade na pozemok žalovaného
žalobcovi umožňuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a to v §
20, a preto aj tieto námietky žalovaného oporu v zákone nemajú. K žalovaným namietanej výške odberu
vody (stav vodomeru vo faktúre vystavenej dňa 26. 10. 2009 - č. l. 5 spisu) odvolací súd, okrem toho,
čo uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, naviac len poukazuje na písomne
uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania, a to jej bod 7, v zmysle ktorého, ak žalovaný ako odberateľ
skončil s odberom vody v roku 2009, ako tvrdí, mal povinnosť výpoveďou oznámiť žalobcovi ukončenie
odberu, čo neurobil, a preto treba mať za to, že nárok žalobcu je oprávnený.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si svoj nárok neuplatnil (§ 151 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.