Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/308/2012 z 7. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 7. novembra 2012, sp. zn. 9Co/308/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4212201625.1 Krajský súd Nitra | 9Co/308/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4212201625.1 | 2012-11-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 150 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 137 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c7806fa-5048-437d-ba72-6f1d54ce6123 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4212201625.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/308/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201625
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4212201625.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B., X. XX, prechodne N., biskupa
N. 45/3, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova
9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334,
o zaplatenie 1.737,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. augusta 2012, č. k. 8C/80/2012-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v sume 213,50 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 57,95
eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol
tak, že odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 OSP, a keďže právny zástupca navrhovateľa vzal návrh na začatie
konania v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania, súd konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle
§ 150 ods. 1 OSP tak, že mu ich nepriznal, pretože mal za to, že jeho trovy nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal pritom na to, že vedľajší účastník vo veci
nevystupoval ako splnomocnený zástupca odporcu a o vstupe do konania odporca nemal doposiaľ ani
vedomosť. Zdôraznil, že vedľajší účastník len oznámil vstup do konania, pričom o predmetnom konaní
nemal žiadnu vedomosť (oznámenie vstupu do konania je v množstve vecí totožné a všeobecné). Mal
za to, že vedľajší účastník sa sám, dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania. Právny zástupca Združenie
sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania a bolo
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských
sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom
považoval za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania. Uvedené vyhodnotil ako dôvod hodný
osobitného zreteľa a výnimočnú okolnosť, pre ktorú vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania nepriznal, pričom trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka ani nemožno
vyhodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania.



Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym
posúdením veci, spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 OSP. Pre aplikáciu
ustanovenia § 150 OSP sa podľa neho vyžadovalo, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Mal za to, že citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neobsahovalo také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 OSP dôvodná a správna. O procesnej
disciplinovanosti vedľajšieho účastníka v tomto prípade nemohlo byť sporu z dôvodu, že vedľajší
účastník si uplatňoval v konaní iba dva úkony právnej služby. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa
§ 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ
svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ
zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre
správanie odporcu. Pri zohľadnení základných skutkovo-právnych okolností tohto a ďalších obdobných
konaní iniciovaných navrhovateľom bolo nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania
navrhovateľom bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh
odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. Považoval za nepochybné, že navrhovateľ sa spoliehal
na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení námietky
premlčania právnym zástupcom bol nútený vziať návrh späť. To podľa neho znamenalo, že odporca
bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola
napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcu
vystupoval vedľajší účastník, ktorý podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník a vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním
úkonov právnej služby právnym zástupcom, namietal, že súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia
podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Poukázal
tiež na to, že vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov. V kontexte uvedeného stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka považoval za účelové a zjavne nesprávne a odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ.
Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňovala podľa neho skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ
je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ v konaniach uplatňuje
náhradu trov právneho zastúpenia a súdy mu ju priznávajú. Bez právneho posúdenia veci a bez
vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na
ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo
veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal
premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv. Súd prvého stupňa svojim
postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a
zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že je dôvodné
vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania. Okrem toho dodal, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno
odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie v časti
výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania alebo v tejto časti výroku napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. Ak by aj predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený
advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho
účastníka, ak by združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka je neúčelné a nadbytočné. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorú budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, pričom
o prejednávanom prípade nemá žiadnu vedomosť. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom
do konania, v ktorých pre to nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje
dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. Z
uvedených dôvodov navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací



súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v
sume 57,96 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.737,50 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 883,24 eura od 29. 06. 2011 do zaplatenia a trovy
konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 31. 08. 2004 uzavrel postupca s odporcom
Zmluvu č. 211880474, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky. Odporca
splátky v stanovených termínoch neplnil, čím porušil svoju povinnosť. Z toho dôvodu došlo k odstúpeniu
od zmluvy a vyzvaniu odporcu na úhradu dlžnej sumy.

Dňa 08. 06. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý
zároveň vzniesol námietku premlčania. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol zaslaný návrh
a právnemu zástupcovi navrhovateľa bol oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania. Následne
sa vedľajší účastník k návrhu vyjadril a navrhovateľ podaním zo dňa 03. 08. 2012 súdu oznámil, že
návrh berie v celom rozsahu späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie
súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle § 150 OSP.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých
výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov



konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na
súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách
konania, ktorým súd rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada
trov konania nepriznáva. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia,
pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom
navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu (R 49/1993). Keďže v danej veci vzal
navrhovateľ po vznesení námietky zaujatosti vedľajším účastníkom konania návrh späť, pričom dôvod
späťvzatia návrhu neuviedol, platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a
navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.

Argumentáciu súdu, že o trovách je potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 OSP a že v danej veci
nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú,
pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu
návrhu navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom
prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a
samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho
účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony,
ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je
dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 213,50
eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k veci) po 81,33 eura
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Pri výpočte hodnoty jedného úkonu
právnej pomoci súd vychádzal zo sumy 1.737,50 eura, a nie ako uvádzal vedľajší účastník zo sumy
1.814,50 eura, avšak hodnotu jedného úkonu si vedľajší účastník vyúčtoval v správnej výške.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
sume 57,95 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume
40,66 eura podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu 7,63 eura
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.