{"guid": "a76799d0-8a88-497c-9362-c77f6105357e:4495d666-635b-465d-8419-d089250044fc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3", "spisova_znacka": "5Co/37/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/37/2012 z 3. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. apríla 2012, sp. zn. 5Co/37/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3", "identifikacne_cislo": "4408200663", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2012-04-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4495d666-635b-465d-8419-d089250044fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408200663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa a v právnej veci žalobcu: RAPPA, s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Komárňanská cesta, IČO: 36 534 315, zastúpený JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, so sídlom v
Nových Zámkoch, Turecká 49 proti žalovanému: Karol Bogyó - SHR, bytom Bruty 173, IČO: 33 126
488, zastúpený AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Hlučínska 1, o zaplatenie
16.205,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 29. novembra 2011 č. k. 16C 59/2008-286, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej  m e n í  tak, že  žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,48 eura s 0,6 % úrokom mesačne zo sumy 9.958,18 eura
od 04.07.2005 do 24.10.2006, s 0,6 % úrokom mesačne zo sumy 8.298,48 eura od 25.10.2006 do
zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.298,48 eura od 25.10.2006 do
zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní  od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 250.000,-Sk (8.298,48 eura)
spolu so zmluvným úrokom vo výške 0,6 % mesačne za obdobie od 04.07.2005 do 24.10.2006 zo sumy
300.000,-Sk (9.958,18 eura), ktorý predstavuje sumu 23.573,-Sk (782,48 eura), spolu so zmluvným
úrokom vo výške 0,6 % mesačne za obdobie od 25.10.2006 do zaplatenia zo sumy 250.000,-Sk, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 300.000,-Sk za obdobie od 01.01.2006 do 24.10.2006,
ktorý predstavuje 14.642,10 Sk (486,03 eura), spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p.a. zo sumy
250.000,-Sk za obdobie od 25.10.2006 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou 200.000,-Sk (6.638,78
eura). Návrh odôvodnil tým, že dňa 04.07.2005 poskytol žalovanému pôžičku v sume 300.000,-Sk
(9.958,18 eura), z ktorej mu žalovaný zaplatil 50.000,-Sk (1.659,70 eura) a zvyšnú časť pôžičky mu
napriek uplynutiu splatnosti pôžičky a výzvam žalobcu žalovaný neuhradil.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 7. apríla 2011 č. k. 16C 59/2008-232
tak, že návrh zamietol a určil, že  žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 972 eur titulom náhrady
trov konania, k rukám právneho zástupcu žalovaného do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený
rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku a
vyhovenia žalobe v celom rozsahu. O odvolaní  žalobcu rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 23.
augusta 2011 č. k. 5Co 152/2011 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.



Súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom napadnutým rozsudkom uložil  žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.205,77 eura spolu s 0,6 % zmluvným úrokom mesačne a 9,5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 8.298,48 eura od 25.10.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 657, § 658 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, § 545a
Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná. Dňa 04.07.2005 bola spísaná zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej bola poskytnutá pôžička
žalovanému vo výške 300.000,-Sk spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 0,6 % z požičanej sumy
mesačne s tým, že žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť jednorazovo do 31.09.2005. Účastníci sa dohodli
i na sankcii, t. j. zmluvnej pokute vo výške 200.000,-Sk. Žalovaný uznal, že uvedenú zmluvu podpísal,
avšak nevenoval pozornosť tomu, kto je uvedený ako veriteľ v zmluve, ale nepoprel, že jednoznačne
mu bola poskytnutá pôžička a finančné prostriedky prevzal od spoločnosti Rappa - Služby s.r.o. takým
spôsobom, že mu prišli na jeho účet na základe príkazu na úhradu z účtu spoločnosti Rappa - Služby
s.r.o. Žalovaný nepoprel, že nevedel pôžičku vrátiť v dohodnutom termíne, a preto bol spísaný i dodatok
k zmluve zo dňa 05.10.2005, ktorý je podpísaný oboma konateľmi a spoločníkmi spoločnosti Rappa
s.r.o. za veriteľa a dlžníkom. Je nepochybné, že v období, keď bola podpísaná zmluva o pôžičke boli
PhDr. Lívia Barkociová a Ing. Karol Kecskés konateľmi spoločnosti Rappa s.r.o. a Rappa - Služby
s.r.o.. Rovnako tomu bolo i v čase, keď bol podpísaný dodatok k zmluve o pôžičke, ktorý v podstate
podpísali obaja konatelia spoločnosti, ktorá bola veriteľom v zmluve o pôžičke a konatelia spoločnosti,
prostredníctvom ktorej bola pôžička realizovaná. Z týchto dôvodov súd usúdil, že tretí subjekt mal
vedomosť o tom, že bola poskytnutá pôžička žalovanému, nemal voči tomu žiadne výhrady a v podstate
s tým súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Vypočutý svedok potvrdil, že finančné prostriedky pôžičky
boli poskytnuté z účtu spoločnosti Rappa - Služby, s.r.o. a všetky písomnosti ohľadne zmluvy vybavovala
konateľka. Svedok uznal, že vzhľadom na to, že žalovaný nevracal poskytnutú pôžičku bol podpísaný
dodatok k zmluve, v zmysle ktorého sa predĺžila lehota vrátenia  pôžičky. Svedok jednoznačne potvrdil,
že finančné prostriedky na pôžičku boli poskytnuté z účtu spoločnosti Rappa - Služby s.r.o., o čom mal
vedomosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzavretá riadna
zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky a že dlžník zverené
finančné prostriedky  v dohodnutej lehote splatnosti nevrátil. Následne na to bol podpísaný dodatok k
zmluve o pôžičke, kde sa predĺžila lehota splatnosti vrátenia pôžičky. Žalovaný z poskytnutej pôžičky
vrátil sumu 50.000,-Sk, čím vlastne  čiastočne plnil. Obranu žalovaného, na ktorú žalovaný poukázal,
že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, súd považoval za nedostatočnú. Súd považoval za
preukázané, že veriteľ plnil prostredníctvom tretej osoby, čo bolo medzi nimi dohodnuté a nesporné a
tieto skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok. Svedok sa domáhal zámeny účastníka na strane žalobcu
až návrhom zo dňa 11.09.2009, t. j. po tom, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodných
podielov medzi konateľmi spoločnosti. Je nepochybné, že zmluva o pôžičke bola uzavretá dobrovoľne
bez nátlaku, čo účastníci nepopreli a v zmysle uvedených zákonných ustanovení boli dojednané i
úroky, ktoré súd  žalobcovi priznal. Dohodnuté úroky súd považoval za primerané vzhľadom na úroky
poskytované peňažnými ústavmi. Účastníci zmluvy si v zmluve dohodli a podpísali i zabezpečovací
prostriedok v prípade nesplnenia povinnosti, zmluvnú pokutu, ktorú súd žalobcovi v celom rozsahu
priznal. Súd mal za to, že zmluvná pokuta je primeraná vzhľadom na výšku poskytnutej pôžičky i samotný
postoj žalovaného s dôrazom na to, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dohodnutá v zmysle
článku III. zmluvy o pôžičke a rovnako bola dohodnutá i v dodatku zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na to,
že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. s tým,
že  žalovaný bol v omeškaní s peňažným plnením, od 01.01.2006 zo sumy 300.000,-Sk a zo sumy
250.000,-Sk od 25.10.2006. Ostatné tvrdenia žalovaného súd v tomto štádiu vzhľadom na právny záver
odvolacieho súdu s poukazom na vykonané dokazovanie považoval za  irelevantné. Podľa § 151 ods.
3 OSP rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný, odôvodniac ho tým, že  po vrátení
veci  neboli v konaní vykonané žiadne nové dôkazy, ale bolo iba zopakované doterajšie dokazovanie.
Poukázal na významný rozpor v tom, čo súd z vykonaného dokazovania zistil pred odvolacím konaním
a po ňom. Pred odvolacím konaním súd prvého stupňa vo vzťahu k údajnému plneniu prostredníctvom
tretej osoby zistil, že žalobkyňa vo svojej ústnej výpovedi jednoznačne zdôraznila, že takúto písomnú
dohodu ohľadne poskytnutia pôžičky medzi spoločnosťami súdu predloží, avšak do dnešného dňa takýto
listinný dôkaz nepredložila a súd má za to, že v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Uvedené



skutočnosti nepotvrdil ani vypočutý svedok. V rozpore s uvedeným a s poukazom na to, že žiadne
nové dôkazy vykonané neboli, v odôvodnení napádaného rozsudku, vyhláseného po odvolacom konaní,
súd prvého stupňa uviedol, že bolo preukázané, že veriteľ plnil prostredníctvom tretej osoby, čo bolo
medzi nimi dohodnuté a nesporné a tieto skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok. Ide tu o zjavný
rozpor medzi obsahom vykonaných dôkazov a tým, čo vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa ako
obsah vykonaných dôkazov uvádza. Svedok vo svojej výpovedi nepotvrdil existenciu dohody, práve
naopak, existenciu akejkoľvek dohody poprel. Existencia dohody nebola preukázaná ani žalobcom,
práve naopak, konateľka žalobcu vyhlásila, že takáto dohoda existuje v písomnej forme a že ju
predloží, avšak žiadnu dohodu nepredložila. Súd prvého stupňa právny názor odvolacieho  súdu, že
tá skutočnosť, že veriteľ v danom prípade plnil svoju povinnosť fakticky prostredníctvom tretej osoby,
ak to bolo medzi veriteľom a treťou osobou dohodnuté a obom zrejmé, nemôže robiť zmluvu o pôžičke
medzi veriteľom a dlžníkom neplatnou, dôsledne nerešpektoval. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd
neopakoval ani nedoplnil dokazovanie, vo svojom uznesení vyslovil svoj právny názor nie o skutkových
okolnostiach, ale o právnom posúdení podmienok, za ktorých môže byť zmluva o pôžičke v danom
prípade platnou. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci malo byť preskúmanie splnenia tejto
podmienky a pozitívne zistenie, či takáto dohoda medzi veriteľom a treťou osobou existovala alebo
nie.  Vzhľadom k tomu, že neboli vykonané žiadne nové dôkazy, skutočnosť, že bolo medzi veriteľom
a treťou osobou dohodnuté a obom zrejmé, že veriteľ splní svoju povinnosť prostredníctvom tejto tretej
osoby, súd prvého stupňa odvodzuje z toho, že zmluvu o pôžičke podpísala konateľka veriteľa, ktorá
bola zároveň konateľkou tretej osoby a dodatok k tejto zmluve podpísali obaja konatelia veriteľa, ktorí
boli zároveň konateľmi tretej osoby, ktorej peniaze boli ako pôžička poskytnuté. Podľa právneho názoru
súdu prvého stupňa týmto zrejme mala vzniknúť dohoda medzi veriteľom a tretím subjektom o poskytnutí
pôžičky z účtu tretej osoby. Takýto záver súdu prvého stupňa je však arbitrátny a v právnom štáte
neakceptovateľný. Žiadna takáto vôľa v zmluve nebola prejavená. Z predloženej písomnej zmluvy o
pôžičke a ani z dodatku k nej nevyplýva, že by jej účastníkom bola spoločnosť RAPPA - Služby s.r.o.,
teda tretia osoba, ktorá poskytla peniaze ako pôžičku a že by túto zmluvu podpisovala. Je preto najmä
nepravdivý záver súdu prvého stupňa o tom, že vlastne tretí subjekt mal vedomosť o tom, že bola
poskytnutá pôžička žalovanému, nemal voči tomu žiadne výhrady  a v podstate s tým súhlasil, čo
potvrdil svojím podpisom. Súd prvého stupňa bagatelizuje rozdiel medzi poskytnutím pôžičky z účtu tretej
osoby  a poskytnutím pôžičky z prostriedkov tretej osoby. Zákon výslovne uvádza, že predmet pôžičky
prenecháva veriteľ.  Obaja konatelia oboch spoločností zhodne potvrdili, že žalobca nedisponoval
finančnými prostriedkami na poskytnutie pôžičky a že pôžička bola poskytnutá z prostriedkov tretej
osoby. Nie je možné dočasne prenechať vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Nebolo preukázané, že
by v čase reálneho poskytnutia pôžičky prenechávaná vec patrila veriteľovi podľa zmluvy, naopak toto
bolo dokazovaním vyvrátené samotnými konateľmi žalobcu. To znamená, že nie je pravdou, že veriteľ,
uvedený v zmluve o pôžičke, reálne prostredníctvom účtu tretej osoby prenechal predmet pôžičky, ale
naopak, predmet pôžičky prenechala samotná tretia osoba zo svojho účtu. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa  je vnútorne rozporné, keďže na jednej strane uvádza, že k vzniku zmluvy o pôžičke sa vyžaduje
aj odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom,
na druhej strane však toto tvrdenie popiera konštrukciou odovzdania prostriedkov nielen z účtu, ale aj
vo vlastníctve tretej osoby. V súvislosti so svojím predchádzajúcim rozhodnutím tiež absentuje potrebná
presvedčivosť rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu odmietol zaoberať
ďalšími tvrdeniami žalovaného, z ktorých azda najzávažnejšie o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke
z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia úplne ignoruje. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza, že postupom
súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, avšak žiadny takýto závadný
konkrétny postup súdu v odvolaní neoznačil, pričom doposiaľ žiadnu takúto alebo podobnú procesnú
námietku súdu nikdy nevzniesol, preto sa jeho námietka  javí byť len formálna. Žalovaný uvádza, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav, pričom sám prostredníctvom svojho právneho zástupcu na poslednom
pojednávaní nenavrhol vykonanie žiadnych nových dôkazov, čím neuniesol svoju dôkaznú povinnosť  v
zmysle § 120 ods. 1 OSP, aj keď na záver bol na tieto skutočnosti súdom prvého stupňa podľa  § 120 ods.
4 OSP poučený. V odvolaní neuvádza žiadne nové dôkazy, pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvého
stupňa zrušený a vrátený späť na ich vykonanie. Súd prvého stupňa  vykonal rozsiahle dokazovanie a
vec aj správne rozhodol. Zo zmluvy o pôžičke, ako aj dodatku k nej bolo medzi účastníkmi zmluvného



vzťahu nepochybné, kto je veriteľom a kto dlžníkom a neboli pochybnosti o vzájomných záväzkoch a
ich výške s dôrazom na tú skutočnosť, že obe zmluvné strany si práve z dôvodu právnej istoty zvolili
písomnú formu zmluvného vzťahu, a preto túto formu ako aj obsah písomných zmlúv treba rešpektovať.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že dňa 04.07.2005 bola medzi žalobcom
(RAPPA s.r.o.) a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej mal  žalobca v tento deň
poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 300.000,-Sk (9.958,18 eura) s tým, že požičaná suma bude
úročená úrokom 0,6 % z požičanej sumy mesačne. Žalovaný mal veriteľovi splatiť pôžičku do 31.09.2005
s tým, že v prípade, ak ju v stanovenej dobe nesplatí, je povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
200.000,-Sk (6.638,78 eura). Dodatkom k zmluve o pôžičke sa veriteľ s dlžníkom dohodli na dodatočnom
termíne splatnosti pôžičky do 31.12.2005. Suma 300.000,-Sk bola žalovanému prevedená na jeho účet
z účtu spoločnosti RAPPA Služby s.r.o. dňa 04.07.2005. Žalovaný dňa 25.10.2006 uhradil na účet
spoločnosti RAPPA Služby s.r.o. sumu 50.000,-Sk (1.659,70 eura), čo žalobca uznal ako plnenie pôžičky
v prospech veriteľa a podaným návrhom sa domáha zaplatenia zostatku nesplatnej pôžičky 250.000,-
Sk (8.298,48 eura) s príslušenstvom, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura).

Veriteľom v zmluve o pôžičke bola spoločnosť RAPPA, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta,
ktorej konateľmi v čase podpisu zmluvy o pôžičke boli PhDr. Lívia Barkociová a Ing. Karol Kecskés.
Konateľmi spoločnosti RAPPA - Služby, s.r.o., z účtu ktorej bola pôžička na účet žalovaného prevedená
boli v tom čase tiež PhDr. Lívia Barkociová a Ing. Karol Kecskés. Až uzavretím zmluvy o prevode
obchodného podielu dňa 11.09.2008 došlo medzi PhDr. Líviou Barkociovou a Ing. Karolom Kecskésom
k prevodom obchodných podielov, na základe ktorej sa jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti
RAPPA - Služby, s.r.o. stal Ing. Karol Kecskés a jedinou spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti RAPPA,
s.r.o. sa stala PhDr. Lívia Barkociová.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi  veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Skutočnosť, že dňa 04.07.2005 bola medzi žalobcom (RAPPA s.r.o.) ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke ohľadne sumy 300.000,-Sk a že dňa 05.10.2005 bol k tejto zmluve
medzi účastníkmi konania uzatvorený dodatok, ktorým bola posunutá splatnosť pôžičky do 31.12.2005
medzi účastníkmi konania, nebola sporná. Sporným zostalo, či je táto zmluva platná, ak k reálnemu
odovzdaniu peňazí - prevodom na účet žalovaného došlo z účtu spoločnosti RAPPA - Služby, s.r.o., teda
nie z účtu veriteľa, ale tretej osoby.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že konateľmi oboch spoločností, aj RAPPA,
s.r.o. aj RAPPA - Služby, s.r.o. v čase uzavretia pôžičky a prevodu  sumy 300.000,-Sk z účtu RAPPA
- Služby, s.r.o. boli aj PhDr. Lívia Barkociová a Ing. Karol Kecskés, pričom v konaní z ich výpovedí
jednoznačne vyplýva, že vedeli a boli s tým uzrozumení, že aj keď zmluvu o pôžičke uzavrela spoločnosť
RAPPA, s.r.o. - žalobca, od ktorej žalovaný traktor kupoval, k poukázaniu pôžičky na účet žalovaného
došlo z účtu spoločnosti RAPPA - Služby, s.r.o., pretože táto spoločnosť mala na účte peniaze. Konatelia
oboch spoločností vedeli,  kto ako veriteľ zmluvu uzavrel a aj napriek tomu boli  uzrozumení s tým, že
peniaze na účet žalovaného budú zaslané z účtu RAPPA - Služby, s.r.o.. PhDr. Lívia Barkociová ako
konateľka RAPPA s.r.o. zmluvu o pôžičke so žalovaným uzavrela  a ako konateľka RAPPA - Služby s.r.o.
mohla požičanú sumu žalovanému previesť na  jeho účet - teda predmet pôžičky reálne odovzdať aj z
účtu inej právnickej osoby, ktorej bola tiež konateľkou, pričom pri prevode obchodných podielov si mali
konatelia týchto spoločností túto pohľadávku vyporiadať. Skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá z účtu
tretej osoby a nie priamo veriteľom nemôže robiť tento právny úkon neplatným. Námietka žalovaného,



prezentovaná v konaní, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu je preto nesprávna
a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti istiny - nevrátenej časti pôžičky vo výške 8.298,48 eura
(250.000,-Sk) je vecne správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Ohľadne príslušenstva (úroku a úroku z omeškania) z tejto istiny odvolací súd  dodáva, že  pôžička
v sume 300.000,-Sk mala byť žalovaným v zmysle zmluvy o pôžičke a jej dodatku zaplatená do
31.12.2005, avšak výzvou zo dňa 13.10.2006 žalobca predĺžil lehotu na jej zaplatenie do 23.10.2006,
preto súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nar.
vlády č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.298,48 eura od 25.10.2006
do zaplatenia.

V zmysle čl. I. zmluvy o pôžičke si účastníci konania dohodli úrok z pôžičky 0,6 % mesačne, takto
dohodnutý úrok odvolací súd považoval za primeraný, preto žalovaného zaviazal žalobcovi v zmysle
ustanovenia § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť 0,6 % úrok mesačne zo sumy 9.958,18 eura
(300.000,-Sk) od 04.07.2005 (od uzavretia zmluvy o pôžičke) do 24.10.2006, kedy žalovaný zaplatil z
pôžičky sumu 50.000,-Sk a 0,6 % úrok mesačne zo sumy 8.298,48 eura (250.000,-Sk) od 25.10.2006
do zaplatenia.

Žalobca sa okrem zaplatenia zostatku pôžičky s príslušenstvom domáhal aj zaplatenia  zmluvnej pokuty
vo výške 6.638,78 eura (200.000,-Sk).

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa  § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa 39  Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Je
to zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak
nesplní záväzok, teda ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo
pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy
písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom
v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Z obsahovej stránky je dôležitá podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, ktorou je výška zmluvnej
pokuty alebo spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, pri ktorej sa vyžaduje určenie
jej výšky alebo jej určiteľnosť. Pôjde teda buď o pevnú sumu alebo dohodnutie spôsobu jej určenia.
Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne obmedzená, pretože je veľmi ťažké vopred finančne



ohodnotiť záujem strany na splnení záväzku. Vo vzťahu k významu povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutou by mohlo ísť o sumu príliš vysokú alebo neúmerne nízku, čo by negatívne ovplyvnilo uplatnenie
funkcií zmluvnej pokuty. Preto je potrebné dbať na to, aby zmluvná pokuta bola primeraná hodnote
a významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Úvaha o súlade dohody o zmluvnej pokute s dobrými
mravmi nemôže viesť k všeobecnému konštatovaniu o jej možnej výške, ale musí vychádzať vždy z
konkrétnej dohody o pokute, z jednotlivých konkrétnych podmienok, za ktorých je uzavretá a z konkrétnej
jednotlivej zaisťovanej povinnosti. Tento súlad je preto potrebné skúmať vždy znova od začiatku pre
každý jednotlivý prípad.

Odvolací súd, posudzujúc dohodu o zmluvnej pokute, uzavretú medzi účastníkmi konania dospel k
záveru, že zmluvná pokuta v sume 200.000,-Sk podľa čl. III. zmluvy o pôžičke, dojednaná medzi
účastníkmi konania je vzhľadom k výške zabezpečovanej pohľadávky v sume 300.000,-Sk neprimerane
vysoká, keď jej výška dosahuje 66 % zabezpečovanej pohľadávky a vzhľadom  k tomu, že v čase
uzavretia zmluvy o pôžičke ešte nebola platná právna úprava, ktorá umožňuje súdu neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu znížiť,  dospel k záveru, že vzhľadom k neprimeranosti zmluvnej pokuty je zmluva  o
pôžičke v časti dojednania neprimerane vysokej zmluvnej pokuty podľa  § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 220 OSP zmenil a v
časti zaplatenia zmluvnej pokuty návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa o trovách konania
rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP  tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej. O trovách
odvolacieho konania preto rozhodne podľa § 224 ods. 4 OSP súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/59/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "a76799d0-8a88-497c-9362-c77f6105357e:52dcb060-1693-4caf-abda-a8b85f90bb14", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3", "spisova_znacka": "5Co/37/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/37/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4408200663.3"}], "citovane_v": []}