Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/255/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. septembra 2012, sp. zn. 9Co/255/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4411207951.1 Krajský súd Nitra | 9Co/255/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4411207951.1 | 2012-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 101 ods. 2 OSP, § 120 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaf68e11-40d3-4f21-bd16-744c6051be5f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4411207951.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/255/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411207951 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411207951.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: U.. F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. P. XXXX/X, proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. nad N. XXX, o zaplatenie 3.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. apríla 2012, č. k. 16C/154/2011-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.300 eur s 9%- ným úrokom z omeškania ročne od 16. 04. 2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 198 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 588 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna kúpna zmluva o predaji troch traktorov ZETOR 120.11, EČ: S., ZETOR 160.45 bez evidenčného čísla, ZETOR 77.45 bez evidenčného čísla, s tým, že predmet kúpy si žalovaný prevzal dňa 15. 04. 2010, čoho dôkazom je aj podpísaná výdajka - prepravenka oboma účastníkmi. Uvedené skutočnosti potvrdil žalobca a žalovaný ich nevyvrátil. Žalobca uviedol, že žalovaný mu pri preberaní predmetu kúpy vyplatil 1.000 eur a následne ešte 7.000 eur, ktorú sumu nechal u ich známeho p. G. X.. Dohodnutá kúpna cena bola 11.300 eur, čo v podstate žalovaný uznal a nepopieral, avšak poukazoval na to, že nezaplatil doplatok kúpnej ceny vo výške žalovanej pohľadávky, pretože mu žalobca nepredložil technický preukaz traktorov. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bolo takéto dojednanie medzi účastníkmi konania a žalovaný v tejto časti neniesol dôkazné bremeno. Žalobca v konaní tvrdil, že kúpna cena troch traktorov bola dohodnutá na sumu 11.300 eur, vzhľadom na to, že traktory boli predávané bez technických preukazov, o čom mal žalovaný vedomosť. Od tohto sa odvíjala aj dohodnutá kúpna cena a žalovaný predmet kúpy mal v úmysle predať do zahraničia bez technických preukazov. V priebehu konania žalovaný bol aj ochotný riešiť vec mimosúdne s tým, že žalobcovi zabezpečí niektorý z traktorov značky ZETOR v rade 12.011, 12.145, 16.145 a to do 15. 11. 2011. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, ani následne neprejavil záujem spor mimosúdne vyriešiť. Zo samotného konania žalovaného mal súd za to, že žalovaný pohľadávku uznal a žiadne listinné dôkazy ani návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom svojich tvrdení nepredložil ani nenavrhol. Súd preto s poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zvyšok kúpnej ceny vo výške 3.300 eur v zmysle ústne dohodnutej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 s tým, že má za to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením žalovanej pohľadávky nasledujúci deň po tom, ako si prevzal predmet kúpy, t. j. od 16. 04. 2010, pretože iné dojednania ohľadne doplatenia kúpnej ceny preukázané neboli. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 198 eur. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj porušenie jeho procesných práv, keď súd konal bez jeho prítomnosti, napriek ospravedlneniu sa zo zdravotných dôvodov. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Za nezodpovedný považuje prístup žalobcu, ktorý nechal predmet kúpy odviezť žalovaným bez zaplatenia, pričom nevystavil žiaden hodnoverný právny doklad. Tvrdenie žalobcu, že kúpna cena bola 11.300 eur je podľa neho irelevantné, pretože o takejto dohode nemá žalobca žiaden doklad. Pri odovzdávaní peňazí mal podmienku, aby žalobca k traktorom priložil aj technické preukazy, čo neurobil. O údajnej nevyplatenej pohľadávke nebol v priebehu celého súdneho sporu produkovaný žiaden relevantný dôkaz. Na strane žalobcu tak nedošlo k žiadnemu nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Rovnako namietal ustálenie obdobia, kedy sa mal dostať so zaplatením žalovanej sumy do omeškania. Žalovaný podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 06. 2012, doplnil svoje odvolanie (ktoré nazval Analýza dôkazov), kde tvrdil, že žalobca mu nedodal náležité doklady, čím ho dostal do omylu, a preto má nárok na zľavu vo výške 30%, čo znamená zo sumy 11.300 eur sumu 3.390 eur. Z tohto dôvodu žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že pred otvorením odvolacieho pojednávania žalovaný uznal svoj záväzok 3.300 eur a zaviazal sa, že do 15. 11. 2011 svoj dlh voči nemu vyrovná tým, že mu dodá traktor, alebo zaplatí 3.300 eur. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol nárok žalobcu voči žalovanému o doplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 3.300 eur. Predmetom ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania boli poľnohospodárske stroje - traktory. Bližšie sa jednalo o traktory ZETOR 120.11, EČ: S., ZETOR 160.45 bez evidenčného čísla a ZETOR 77.45 bez evidenčného čísla. Žalobca so žalovaným sa poznal z dôvodu, že žalovaný sa zaoberal autobazárom a predajom použitých poľnohospodárskych strojov. Vyhľadal ho v jeho objekte T. O., časť F., kde si pozrel poľnohospodárske stroje a vybral si uvedené tri traktory, ktoré sú uvedené i vo výdajke - prepravenke zo dňa 15. 04. 2010. Kúpna cena pozostávala zo súčtu jednotlivých cien za jednotlivé traktory 3.500 eur, 2.500 eur a 5.300 eur. Pokiaľ ide o najvyššiu kúpnu cenu, jednalo sa o traktor bez evidenčného čísla, avšak išlo o najžiadanejší typ. Žalovaný prišiel s trajlerom, kde si predmet kúpy naložil a odviezol a žalobcovi nechal zálohu vo výške 1.000 eur s odôvodnením, že zvyšok kúpnej ceny doplatí na druhý deň. V priebehu asi mesiaca júl doplatil žalovaný časť kúpnej ceny vo výške 7.000 eur, ktoré ponechal u známeho G. X.. Žalobca viackrát navštívil žalovaného za účelom doplatenia kúpnej ceny, tento už nemal žiadne traktory k dispozícii, pretože ich so ziskom predal a sľuboval rôzne návrhy, ako mu zabezpečí iný stroj. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý vydal súd prvého stupňa dňa 16. 05. 2011 pod č. k. 4Ro/202/2011-6, žalovaný uviedol, že dňa 15. 04. 2010 odkúpil od žalobcu 3 ks traktorov: ZETOR 120.11, EČ: S., ZETOR 160.45 bez evidenčného čísla a ZETOR 77.45 bez evidenčného čísla, s tým, že uhradil z kúpnej ceny 11.300 eur sumu 8.000 eur. Tvrdil, že sumu 3.300 eur mal žalobcovi uhradiť po vydaní technických preukazov k daným motorovým vozidlám. Tieto technické preukazy mu však k uvedeným traktorom žalobca do dnešného dňa nevydal. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že účastníci konania na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 18. 10. 2011 sa snažili vec vyriešiť mimosúdne s tým, že žalobca súhlasil s tým, aby mu žalovaný vo výške žalovanej sumy zabezpečil traktor ZETOR v rade 12.011, 12.145, 16.145. Žalovaný uviedol, že je ochotný žalobcovi dodať niektorý z vyššie uvedených traktorov za tým účelom, aby došlo k vyriešeniu veci mimosúdne do 15. 11. 2011. Uznesením zo dňa 28. 02. 2012, č. k. 16C/154/2011-26 súd prvého stupňa uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 500 eur z dôvodu, že sa na vytýčený termín pojednávania 26. 01. 2012 nedostavil a svoju účasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Následne súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 03. 04. 2012 vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom bez prítomnosti riadne predvolaného žalovaného, pričom pojednávanie sa začalo o 8.30 hod. a doklad o pracovnej neschopnosti žalovaného bol súdu prvého stupňa doručený 03. 04. 2012 o 14.10 hod. s tým, že žalovaný žiadal o ospravedlnenie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv, keď súd prvého stupňa pojednával vo veci v jeho neprítomnosti, napriek jeho ospravedlneniu sa zo zdravotných dôvodov. Odvolací súd preto skúmal, či nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalovanému, a teda, či mu nebola odňatá možnosť realizovať jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Procesným právom účastníka je i právo, aby jeho vec súd prejednal v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu, aby nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná, pričom predvolanie musí účastníkovi doručiť tak, aby mal dostatok času na prípravu. Potom je už na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nevyužije. Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd môže pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví ne pojednávanie a ani nepožiada o odročenie z dôležitého dôvodu, súd môže prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný mal doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 03. 04. 2012 dňa 02. 03. 2012. Súd prvého stupňa vo veci začal pojednávať o 8.30 hod., pričom postupoval a rozhodol vo veci podľa § 101 ods. 2 OSP bez prítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Až o 14.10 hod. dňa 03. 04. 2012 (teda po rozhodnutí súdu prvého stupňa) bolo doručené súdu prvého stupňa potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného, na ktorom je rukou dopísané, že prosí o ospravedlnenie. Keďže žalovaný doručil súdu prvého stupňa doklad o práceneschopnosti až po uskutočnenom pojednávaní a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, postupom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol vo veci bez prítomnosti riadne predvolaného žalovaného, nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Z tohto dôvodu v tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu a o údajnej nevyplatenej pohľadávke nebol v priebehu celého konania produkovaný žiaden dôkaz, odvolací súd uvádza: V zmysle § 120 ods. 1 OSP, účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo je okrem iného aj obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov v občianskom súdnom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané. Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP zakotvuje poučovaciu povinnosť účastníkov, pričom túto poučovaciu povinnosť realizuje súd v rámci prípravy pojednávania v zmysle § 114 ods. 2 OSP, keď skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, t. j. po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej alebo po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, môžu byť odvolacím dôvodom len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP. Žalovaný bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého bol povinný predložiť dôkazy a skutočnosti najneskoršie do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na ďalšie dôkazy súd neprihliadne. Súd prvého stupňa, vzhľadom na nečinnosť žalobcu, vychádzal zo zisteného skutkového stavu a nesporných skutočností medzi účastníkmi konania. Žalobca v konaní tvrdil, že s odporcom uzatvoril kúpnu zmluvu o predaji troch kusov traktorov v celkovej sume 11.300 eur. Sám žalovaný túto skutočnosť nespochybnil vo svojom odpore zo dňa 03. 08. 2011 proti platobnému rozkazu vydaného súdom prvého stupňa, keď potvrdil, že dňa 15. 04. 2010 odkúpil od žalobcu 3 ks traktorov, ktoré konkrétne uviedol s tým, že uhradil z kúpnej ceny 11.300 eur sumu 8.000 eur. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného je preto nesporné, že žalovaný potvrdil tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k ústne uzatvorenej kúpnej zmluve dňa 05. 04. 2010, predmetom ktorej boli 3 traktory zn. ZETOR a rovnako potvrdil i dohodnutú kúpnu cenu 11.300 eur, z ktorej uhradil 8.000 eur. Pokiaľ súd prvého stupňa teda vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré potvrdil samotný žalovaný, išlo o skutočnosti, ktoré neboli sporné a nebolo ich potrebné ďalej dokazovať. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore tvrdil, že zvyšok kúpnej ceny 3.300 eur mal uhradiť žalobcovi až po vydaní technických preukazov, o takejto dohode medzi účastníkmi konania žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ani žiaden dôkaz o takejto dohode neoznačil. Keďže žalovaný bol riadne poučený o predkladaní dôkazov a označovaní dôkazov najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci a žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, súd prvého stupňa správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého i správne rozhodol. Na ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom podaní zo dňa 18. 06. 2012, doručené súdu prvého stupňa dňa 25. 06. 2012 (č. l. 46), odvolací súd neprihliadol, pretože rozsah, v akom rozhodnutie napáda a dôvody odvolania mohol odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 OSP). Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí súdom prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania žalobca neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.