Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/78/2012 z 23. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. mája 2012, sp. zn. 15CoE/78/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4604112623.2 Krajský súd Nitra | 15CoE/78/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4604112623.2 | 2012-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 OZ, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecbba578-47ab-48a5-bc2d-bdd951eca0ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4604112623.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4604112623
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4604112623.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti povinnému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. XXX/XX, U. o vymoženie sumy
756,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.
k. 5Er/124/2004-40 zo dňa 16.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/124/2004-40 zo dňa 16.02.2012 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zároveň ju zastavil a
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie
vo výške 88,09 eura. Zároveň uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods.1 a ods. 2,
§ 39, Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa so skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej
zápisnice uviedol, že notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a
zároveň zákon obchádza. Súd poukázal na skutočnosť, že povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere
splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu t.j. aby v jeho mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Uviedol, že v prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako
splnomocnenca ide o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti
ovplyvnenia výberu povinným a je pre neho úplne absolútne neznáma preto takáto osoba nemôže
konať v záujme povinného. Uviedol, že záujmom povinného nie je dospieť k spísaniu notárskej
zápisnice, pretože sa tým neúmerne zvyšujú jeho náklady v súvislosti so splácaním úveru a na základe
notárskej zápisnice má oprávnený možnosť domáhať sa zaplatenia pohľadávky v exekučnom konaní
i bez toho, aby o povinnosti dlžníka rozhodoval najskôr nezávislý súd. Skonštatoval preto, že záujmy
splnomocnenca a splnomocniteľa sú diametrálne odlišné. Na základe uvedeného preto súd prvého
stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 196 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 až ods. 3, § 15 ods. 1, § 22, §
23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd na základe uvedeného
priznal súdnemu exekútorovi 15,94 eura za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a sumu 15,92 eura
za 4 úkony exekučnej činnosti vrátane DPH za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie



upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného. Súd priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 50,70 eura za poštovné - 12,69 eura,
spotrebný materiál - 2,13 eura a cestovné náhrady vo výške 35,88 eura. Súd ďalej priznal aj náhradu
za stratu času vo výške 5,53 eura.

O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OPS tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože
nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by
dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny
poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže
nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať
sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že
platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí
exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri
rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho
rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie
so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej
úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto
tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie
iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom
postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým,
že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd
rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Podľa
oprávneného plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol
na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že
nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani
od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré
by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 06.05.2004, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej
zápisnice N307/2004, NZ 10353/2004 zo dňa 08.04.2004. Súd prvého stupňa dňa 26.05.2004 udelil
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie. V ďalšom konaní
vydal súd prvého stupňa uznesenie, ktorým nepripustil zmenu súdneho exekútora a konanie zastavil.



Toto uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2011 zrušené a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli.

Podľa názoru odvolacieho súdu otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné
vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie
izolovane.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.