Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/59/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. novembra 2012, sp. zn. 6CoE/59/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4605201741.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/59/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4605201741.1 | 2012-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 36 ods. 5 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c96bb1f-6a5b-47ee-ae60-3c853d6590ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4605201741.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605201741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4605201741.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej : POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava , IČO:
36 864 421, proti povinnému : M. T., XX.XX.XXXX, bydlisko: N. XXX, S. F., zastúpený opatrovníčkou :
Mgr. Ľudmila Bálentová, pracovníčka Okresného súdu Topoľčany, pre vymoženie 127,46 eura s
príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo 14. mája 2012
pod č. k. 12Er/318/2005-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo súdneho spisu a inej rozhodovacej
činnosti (12Er/671/2005) zistil, že je potrebné posudzovať platnosť notárskej zápisnice, ktorá je
exekučným titulom predmetného exekučného konania. Notárska zápisnica č. N/3849/2004 z 23.10.2004
spísaná ako Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlasu s vykonateľnosťou
bola spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, konajúceho na základe plnej moci udelenej v zmluve
o úvere v mene povinnej osoby, ktorá splnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Podľa tejto notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej osoby
vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 7.198,- Sk, z čoho úver a poplatok
predstavujú 3.840,- Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od
08.07.2004 do zaplatenia. Celý dlh podľa notárskej zápisnice pozostáva z istiny nesplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice bez toho, aby boli tieto
jednotlivé položky bližšie špecifikované, a povinná osoba sa zaväzuje dlh splatiť v lehote do 02.11.2004
k rukám oprávnenej osoby. Súčasťou tejto notárskej zápisnice bola zmluva o úvere z 03.02.2004,
ktorá okrem iného obsahovala splnomocnenie dlžníka pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Z vyššie uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru,
že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje
zákonu a zároveň zákon obchádza. Preto na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nie je možné
ďalej viesť exekúciu. Podľa názoru súdu, existuje reálny rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch
Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, i keď povinný
ho splnomocnil na tento právny úkon ešte v zmluve o úvere. Samotné splnomocnenie neobsahovalo
špecifikáciu právneho záväzku, t. j. výšky pohľadávky a príslušenstva, taktiež v notárskej zápisnici je
uvedená iba celková výška pohľadávky, bez špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia,
trov za spísanie notárskej zápisnice. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocnenca ide o osobu
známu iba oprávnenej a vybranú výlučne oprávnenou bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným.
Povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, preto takáto osoba nemôže konať v záujme povinného,
ale iba v záujme oprávnenej, na základe jej žiadosti bez toho, aby hájila záujmy povinného. Záujmom
splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávnenej a za toto konanie si podľa splnomocnenia



vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice , preto v záujme splnomocnenca je,
aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje a naopak,
záujmom povinného nie je dospieť až k spísaniu notárskej zápisnice, pretože tým sa jej neúmerne
zvyšujú náklady v súvislosti so splácaním úveru. Na základe notárskej zápisnice má oprávnená možnosť
domáhať sa zaplatenia pohľadávky v exekučnom konaní i bez toho, aby o povinnosti dlžníka rozhodoval
najskôr nezávislý súd. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, preto Mgr.
Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento
právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ a nemôže slúžiť ako exekučný titul.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd
prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že
súd prvého stupňa svojim postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods.
2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci nebol dostatočne zistený
skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s odôvodnením napadnutého
uznesenia.

Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh na prerušenie konania, ktorý bol predložený
odvolaciemu súdu 14.08.2012. V návrhu oprávnená žiadala, aby odvolací súd konanie prerušil podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Oprávnená zároveň predložila
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení :

1/ je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu
93/13 EHS zabrániť vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Krajský súd v Nitre ako súdu odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a až spĺňa náležitosti §
205 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Vyššie citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako



neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko jeho
argumentácia bola správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená
uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutie
prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a
druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a z toho dôvodu sa odvolací súd
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia
ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd
už vydal poverenie na vykonanie exekúcie, až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetný poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, prípadne zastaví v časti.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej a preto námietku oprávneného, že
súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú a rovnako tak
považoval za nedôvodnú námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená
notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia nariadená podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/456/2011 z 23.11.2011 je súd
nielen oprávneným, ale aj povinným skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina, aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti). Ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho
dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici, ktorý
je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa završuje vznik exekučného titulu.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
uvedené v predtlači zmluvy o úvere a tak povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť
a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv a namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa
predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré



z neho zástupcovi vyplývajú, a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie, ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej
zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa
požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinným a
oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom,
nakoľko notársku zápisnicu, ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne osobou,
ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje
na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený.
Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované
najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný
titul, preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa
oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje
zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Nakoľko v priebehu odvolacieho konania bol doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť.

Odvolací súd v prvom považuje za potrebné poukázať na vzťah Exekučného poriadku k Občianskemu
súdnemu poriadku, kde Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym
právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak
chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konanie Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5 tak, že
výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.
Exekučné konanie sa prerušuje iba, ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše
dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne
rozhodnutie posúdiť nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej,
ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ.

V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predloženou otázkou výkladu Úniového práva
na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza, sú už konštantnou
judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už
zodpovedané (doktrína acte eclairé - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) a že začatie
konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia Úniového práva
natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa na ne s predbežnou otázkou na Súdny dvor (doktrína acte
clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.