Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/184/2012 z 27. 8. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. augusta 2012, sp. zn. 25Co/184/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4611209671.1
Krajský súd Nitra | 25Co/184/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4611209671.1 | 2012-08-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f27b4ed-d78b-4090-a3c4-0a41734fe642
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4611209671.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/184/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611209671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611209671.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu
JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: M. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 675,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. 04. 2012 č. k. 5C/103/2012-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti                  p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
417,94 eura s 8,76 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 417,94 eura od 08. 10. 2009 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 25,07 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 14. 12. 2006 bola medzi účastníkmi konania
uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa
poskytnúť odporcovi úver vo výške 331,94 eura a záväzok odporcu tento vrátiť, a to v 18-tich mesačných
splátkach po 24,86 eura, splatných vždy k 14. dňu v mesiaci, počnúc dňom 14. 01. 2007 pri ročnej
percentuálnej miere nákladov 48,60 %. Poukázal na dolnú časť zmluvy, písanú drobným písmom,
podľa ktorej klient a oprávnený podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I, II a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
dohodnutej v Hlave 8, 9, ( I ) a 13 ( II ) úverových podmienok oprávneného. Zmluvný vzťah medzi
účastníkmi založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru posúdil ako spotrebiteľský úver podľa
2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2007 a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1- 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 150/2004 Z. z., ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom ( revolvingovom ) úvere, a to nárok na zaplatenie sumy 675,41 eura, pozostávajúcej zo
sumy 417,19 eura, zmluvného úroku vo výške 199,65 eura, poplatku za výber z bankomatu vo výške
20,61 eura, zmluvnej pokuty vo výške 8,18 eura, sankčného úroku vo výške 1,89 eura, mesačného
poplatku za vedenie účtu vo výške 26,86 eura a opravných úrokov v sume 0,29 eura. Účastníci konania
dňa 08. 12. 2006 uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej



navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 10.000,-Sk ( 331,94 eura ) ako finančnú hotovosť, pričom
odporca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače
listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Dospel k
záveru, že podľa § 4 ods. 1- 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tak nie dodržaná písomná
forma, čím je zmluva o revolvingovom úvere neplatná podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti uviedol, že spotrebiteľ v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej
listiny konal neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu.
Zároveň vyslovil pochybnosť o tom, či odporca mal vôbec reálnu možnosť oboznámiť sa so znením
úverových zmluvných podmienok pri kúpe tovaru a pochopiť ich význam, nakoľko tieto sú ťažko čitateľné
a obsahujú množstvo odbornej právnej terminológie. Postup navrhovateľa tiež označil za nekalú praktiku,
ktorá je v rozpore s ust. Smernice Rady č. 93/13/EhS z 05. 04. 1993, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za
to, že odporcovi tak bola nesporne na základe neplatného právneho úkonu poskytnutá suma 663,88
eura, pričom navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške poskytnutého plnenia, t. j. v sume 417,94 eura. Z vyššie uvedených dôvodov preto odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 417,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,76 %,
ktorého výšku určil v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 Nariadenia
č. 87/1995 Z. z a vo zvyšku návrh navrhovateľa z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď
vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní, navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume
25,07 eura, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v časti, v ktorej bol úspešný
( 0,06 % x 417,94 eura ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v zamietajúcej časti,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého
stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď jeho návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.
Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko
zákon o spotrebiteľských úveroch a ani ustanovenia Občianskeho zákonníka nezakazujú možnosť, aby
na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Mal za to, že predmetná
zmluva spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa všetky zákonom stanovené formálne a
obsahové náležitosti. V tejto súvislosti uviedol, že odporca mal dostatok času na oboznámenie sa
s dotknutou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami, ako i s jej časťou týkajúcou sa zmluvy
o uzatvorení revolvingového úveru a rozhodnúť sa, či s nimi prejaví súhlas svojim podpisom, alebo
nie. Odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale
až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty, a preto nedochádza akcesorickým
uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach
medzi ním a odporcom. Odporca mal záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj
účinnou, keďže vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a začal čerpať úver. Zdôraznil, že pri
podpise zmluvy nebolo voči odporcovi vyvíjané žiadne násilie, a preto požiadavka platnosti právneho
úkonu ohľadne existencie vôle bola v danom prípade splnená. Uzavrel, že právny úkon bol urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom rozsah a množstvo právnej terminológie nemôže mať za
následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak nesúhlasil
s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedodržaní predpísanej písomnej formy zmluvy podľa § 4 ods.
1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca si pri čítaní návrhu úverovej zmluvy
musel byť vedomý, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II., pričom o dojednaní
takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov na líci zmluvy.  Rovnako tak žiadny právny predpis
neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Záverom s
poukazom na Hlavu 8, 9 a 14 úverových zmluvných podmienok konštatoval, že zmluva o revolvingovom
úvere má písomnú formu, v ktorej je individualizovaný záväzkový vzťah. Svoj záver argumentačne
podporil i rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-453/10 Perenič a Pereničová proti
S.O.S. financ, spol. s.r.o. a rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp.
zn. 23 Cdo 1201/2009.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa  28. 11. 2011,
ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 675,41 eura s 8,76 % úrokom z omeškania ročne od
08. 10. 2009 do zaplatenia z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, ktorú účastníci uzatvorili dňa 14. 12. 2006. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu
navrhovateľa vyhovel v časti istiny 417,94 eura s 8,76 % úrokom z omeškania od 08. 10. 2009 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania
v prisudzujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho
konania takto zostala len navrhovateľom odvolaním napadnutá zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia
sumy 257,47 eura s 8,76 % úrokom z omeškania od 08. 10. 2009 do zaplatenia a na ňu nadväzujúci
výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 14. 12. 2006 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 31. 12. 2007 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských
úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne
posúdil. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia v odvolaním napadnutej
časti, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne podčiarkuje, že
podľa § 4 ods. 1, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho
splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť
zmenku alebo šek, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, ako i práva spotrebiteľa podľa § 7. Zároveň
zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu
ustanovené v § 37 ods. 1 OZ, týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle
(musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 a na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie (§ 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských
úveroch).



Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 14.
12. 2006 uzatvorili úverovú zmluvu č. 3612062396, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
finančný úver vo výške 10.000,-Sk pri RPMN 48,60 % a konečnej výške úveru 13.482,-Sk, ktorý
sa zaviazal odporca zaplatiť navrhovateľovi v 18-tich mesačných splátkach po 749,-Sk pri nulovom
poplatku za spracovanie úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové
zmluvné podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že
sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Rovnako
tak vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej zmluvy odporca podľa predtlače nachádzajúcej sa v
posledných dvoch odsekoch zmluvy „svojím podpisom na zmluve zároveň uzatvára s navrhovateľom
záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 12 Úverových podmienok, súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8 a 9 Úverových podmienok a na
základe tejto zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom
úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok; ďalej podpisom
zmluvy súčasne účastníci konania uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu
o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave
13 Úverových podmienok, na základe čoho vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v Hlave 13 Úverových podmienok“.
Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve
zo zmluvy o revolvingovom úvere (zrejme RÚ I.), na základe ktorej vydal odporcovi úverovú kartu a
poskytol mu úverový rámec vo výške 663,38 eura. Súd prvého stupňa preto správne vo veci postupoval,
pokiaľ posudzoval, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom
úvere, z titulu ktorej sa domáha plnenia od odporcu v tomto konaní. I podľa názoru odvolacieho
súdu pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných
ust. § 4 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej
formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
účastníkmi konania nedošlo. Jej neplatnosť vyplýva i z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je
neplatný. Tento záver nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, že podpisom úverovej zmluvy, ktorou
navrhovateľ poskytol odporcovi 10.000,-Sk z titulu spotrebiteľského úveru, odporca zároveň podpisoval,
že s navrhovateľom uzatvára i zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II. tak, ako to bolo
uvedené v posledných dvoch odsekoch tejto zmluvy. Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu,
pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol
vopred určený navrhovateľom v postavení dodávateľa bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa
mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je
štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym,
ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť
v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých
častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. S ohľadom k predostrenému
spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je preto dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného
spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s
navrhovateľom a to zmluvu o revolvingovom úvere I. a II.. V tomto smere navrhovateľom predkladané
úvahy preto považoval za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného
prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi
účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.