{"guid": "f740210e-a73f-42ba-be11-7521e938240b:f2098b43-2134-4eb5-b801-d9f76c6cd408", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1", "spisova_znacka": "26S/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/1/2013 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. júna 2013, sp. zn. 26S/1/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1", "identifikacne_cislo": "2012200556", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "nazov": "§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-195.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-1", "nazov": "§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-198.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-198"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-195", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-198"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2098b43-2134-4eb5-b801-d9f76c6cd408", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200556
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:2012200556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Ing. O. Z., bytom D. T. XXX, XXX
XX I., zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom ul. Kováčska 28, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 31494-3/2012-BA zo dňa 25.07.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava č. 31494-3/2012 - BA zo dňa 25. 07. 2012 a
Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda č. 16303-6/2012-DS zo dňa 21. 05. 2012 podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ OSP  r u š í   a  vec   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet splnomocneného zástupcu
JUDr. Petra Harakályho, advokáta so sídlom Kováčska č. 28, Košice vo výške 159,17 eura, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.10.2012 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu 1. stupňa  rozhodnutia špecifikované v petite podanej
žaloby zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby uviedol, že má za to, že na základe zrejmých skutočností správny orgán postupoval
v rozpore s ustanovením § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že v konaní nemá
postupovať iba v neprospech účastníka konania, ale aj v jeho prospech. Z dôvodu, že je povinnosťou
správneho orgánu vydať vždy zákonné rozhodnutie, po vznesených námietkach odvolateľom, žalobcom
mal správny orgán vec posúdiť ako riešenie predbežnej otázky, a v prospech žalobcu dať podnet na
začatie konania na príslušnom súde (§ 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a nie vydať zamietavé
rozhodnutie.

Žalobca sa zo služobnej jazdy vrátil do Rakúska dňa 18.06.2011 z Anglicka, pričom posledným miestom
výkladu tovaru bolo určené 200 km vzdialené mesto Graz. Z dôvodu, že v sobotu už je zákaz jazdy na
rakúskych cestách, s vozidlom podľa usmernení zamestnávateľa zastavil v meste Vorchdorf, na dvore
nezaisteného areálu v neobývanej priemyselnej oblasti „spolupracujúcej“ firmy.

Na tomto mieste asi o 01.00 hod v noci dňa 19.06.2011 po vykonaní kontroly motorového vozidla a
nákladu, pri návrate do kabíny vozidla sa v daždivom počasí pošmykol a spadol na zem, pričom došlo
k poškodeniu zdravia.



Prvostupňový orgán vo vydanom rozhodnutí uviedol, že „Nakoľko zamestnanec utrpel úraz mimo plnenia
pracovných povinností, nie sú splnené podmienky ustanovené § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.

Napriek podaným odvolacím námietkam, druhostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Poukázal aj na list zamestnávateľa zo dňa 04. júla 2012, v ktorom zotrval na svojom stanovisku,
že úraz poškodeného neeviduje ako pracovný, pretože k úrazu došlo počas doby odpočinku, ktorá nie
je súčasťou pracovného času v doprave v zmysle zákona č. 462/2007 Z. z.

Žalobca k veci uvádza, že počas pracovnej cesty, kedy musel urobiť prestávku na odpočinok, predmetné
otázky sú upravené v zákone o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, zákon č. 462/2002 Z. z.
Ide o prestávku v práci, ktorá je v tomto špeciálnom právnom predpise aplikovaná zo všeobecnej právnej
úpravy, ktorou je Zákonník práce.

Žalobca počas tohto odpočinku nemohol voľne nakladať so svojím časom, v širšom rozsahu - slúžiacom
k obnove pracovnej sily, k osobnému rozvoju a k realizácii individuálnych záujmov a potrieb zamestnanca
i jeho celej rodiny.

V konkrétnej situácii si žalobca plnil svoje pracovné povinnosti a po príchode z Anglicka do Rakúska s
cieľovou stanicou v meste Graz, sa  riadil pokynom zamestnávateľa, ktorý znel, že ak sa nachádzajú
v blízkosti mesta Vorchdorf, parkovať majú na dvore spolupracujúcej firmy. Iba zhoda okolnosti bola,
že v čase príchodu do Vorchdorf-u musel z bezpečnostných i zdravotných dôvodov čerpať týždenný
odpočinok. Mal dostatok informácií, že na dvore, kde parkoval sa kradnú zariadenia a iný materiál z
motorových vozidiel, niesol osobnú zodpovednosť za listiny k prepravovanému tovaru i samotný tovar
naložený na motorovom vozidle, tachografové vybavenie, kartu i listiny od motorového vozidla.

V takýchto podmienkach vodič, ktorému zamestnávateľ v Príručke vodiča na mnohých miestach
pripomína výstrahy v podobe toho, čo bude musieť sám zaplatiť, ak dôjde k ujme zamestnávateľa, má
obavy. V takýchto podmienkach je každý vodič z obavy o vozidlo i náklad v strese a nedovolí si vozidlo
opustiť napr. návštevou 460 km vzdialenej rodiny na Slovensku. Žalobca si iba plnil zamestnávateľom
zverené pracovné úlohy, vrátane dodržiavania ďalších pokynov a povinností v zmysle zákona č.
462/2007 Z. z.

Žalobca tvrdí, že išlo o štandardný, odporúčaný a v praxi zaužívaný systém práce v súlade s pokynmi
a usmerneniami zamestnávateľa. Tiež tvrdí, že ak zamestnanec vykonáva na príkaz zamestnávateľa
alebo s jeho súhlasom výnimočne prácu aj nad určený týždenný pracovný čas, prípadne v jeho
pohotovosti pripravený na výkon takejto činnosti, a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, ide uňho o
prácu nadčas. Prácu nadčas možno nariadiť aj na čas nepretržitého odpočinku, medzi dvoma zmenami,
prípadne aj na dni pracovného pokoja, ak ide o práce, ktoré možno nariadiť v deň pracovného pokoja
alebo vo sviatok a ak je to prerokované so zástupcami zamestnancov.

Vyplýva to aj zo zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, z ustanovenia
§ 4 ods. 6 „Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek
zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa
započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.“ a ods. 7 „Výkon práce
počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný čas je prácou nadčas.“

Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 462/2007 Z. z. vyplýva, že „Podľa § 4, ods. 6 čas práce počas plynutia
času pracovnej pohotovosti je už výkonom práce. Tento čas sa započítava do pracovného času a zaň
nepatrí náhrada, ale mzda.“



Podľa európskej judikatúry čas pohotovosti sa musí považovať za pracovný čas v súlade s príslušnými
rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

Podľa európskej judikatúry  pohotovostná služba vykonávaná na mieste určenom zamestnávateľom
predstavuje vo svojom celku pracovnú dobu, dokonca i keď smie v tejto dobe odpočívať na svojom
pracovisku, pokiaľ nie sú vyžadované jeho služby.

Žalobca záverom navrhol, aby súd konanie prerušil až do rozhodnutia sporu medzi žalobcom a jeho
zamestnávateľom podľa § 14 Zákonníka práce, ktorý vyvolal žalobca.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že  listom zo dňa
14. júna 2012 zamestnávateľ žalobcu pobočke oznámil, že úraz žalobcu eviduje aj naďalej ako iný úraz
a neeviduje ho ako pracovný úraz, pretože k úrazu došlo počas doby odpočinku, ktorá nie je súčasťou
pracovného času v doprave v zmysle § 8 zákona č. 462/2007 Z. z.

V prípade, ak zamestnávateľ vo svojom stanovisku uvedie, že podľa jeho názoru sa nejedná v
pracovný úraz a uvedie aj dôvody, pre ktoré úraz svojho zamestnanca nepovažuje za pracovný,
Sociálna poisťovňa je takýmto názorom zamestnávateľa viazaná. Vyplýva to aj z právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) uvedeného v jeho rozhodnutiach č. 9Sžso 44/2011 zo
dňa 24. novembra 2011 a č. 9Sžso 14/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v ktorých poukázal na to, že
„pokiaľ zamestnávateľ úraz neuzná za pracovný, môže sa zamestnanec obrátiť na súd a spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom v základe nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu. Prejednanie a
rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, či určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle § 7 ods. 1 OSP
v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci všeobecného súdu.

V konaní podľa piatej časti OSP v správnom súdnictve nie je možné riešiť otázku, či úraz je pracovný
alebo nie je pracovný, nakoľko riešenie takejto otázky spadá do právomoci všeobecného súdu v
občianskoprávnom konaní podľa prvej druhej a tretej časti OSP.

Vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rešpektujú aj súdy
pri svojom rozhodovaní nebolo v kompetencii ústredia a ani pobočky posudzovať, či predmetný
úraz žalobcu je pracovný alebo nie. Pokiaľ zamestnávateľ žalobcu pobočke nahlásil v Oznámení
poistnej udalosti, že úraz žalobcu nepovažuje a neeviduje ako pracovný, Sociálna poisťovňa je takýmto
vyhlásením zamestnávateľa viazaná.

Z Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 22. júna 2011 vyplýva, že žalobca dňa 19. júna 2011 o 01.00 hod.
rannej išiel na toaletu. Keď sa vracal a išiel po schodíkoch do kabíny vozidla sa pošmykol a spadol,
pričom si spôsobil zranenie.

Z rozpisu turnusu žalobcu vyplýva, že žalobca dňa 18. júna 2011 o 18.12 hod. nastúpil na odpočinok,
ktorý trval až do 20. júna 2011 do 05.44 hod., t. j. 23 hodín a 44 minút.

Z príručky vodiča vydanej zamestnávateľom na strane 4 v bode 1.6 Odstavenie vozidla, v časti Opustenie
vozidla, parkovanie, odpočinok, smer cesty, v druhom odseku je okrem iného uvedené, že po pauze
pred opakovaným nástupom na cestu treba skontrolovať plachty, uzávery, pečate/plomby.

Z uvedených dokladov vyplýva, že tvrdenia žalobcu o tom, ako musel na príkaz zamestnávateľa
kontrolovať motorové vozidlo a jeho náklad počas doby odpočinku a nemohol, počas tohto odpočinku
voľne nakladať so svojim časom, sú účelové a nie sú pravdivé.



Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v podanej žalobe sú účelové, v rozpore so skutočnosťami, za
ktorých žalobca utrpel úraz, čo malo Ústredie preukázané vyššie uvedenými dokladmi.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Po preskúmaní žaloby v rozsahu a dôvodov v nej uvedených a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu, dospel súd k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa podľa §
250j ods. 2 písm. c), OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská
Streda rozhodla o žiadosti žalobcu o priznanie nároku na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu tak,
že svojim rozhodnutím č. 16303-6/2012-DS zo dňa 21.05.2012 žalobcovi nepriznala nárok na úrazovú
dávku - náhradu za bolesť, nakoľko takýto nárok mu nevznikol. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže žalobca utrpel úraz počas nočnej
prestávky, čo vyplýva z oznámenia jeho zamestnávateľa ako aj zo zápisu z prejednania určenia rozsahu
zodpovednosti iného úrazu ako pracovného, podpísaného žalobcom, bolo konštatované, že žalobca
utrpel úraz mimo plnenia pracovných povinností, a preto nie sú splnené podmienky § 8 Zákona č.
461/2003 Z. z.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca  v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia,
nakoľko toto nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, z ktorého nevyplýva akými úvahami sa správny
orgán pri vydávaní rozhodnutia riadil, keď v rozhodnutí navyše absentujú informácie o právnej kvalifikácii
prestávky na oddych.

O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 25.07.2012 pod. č. 31494-3/2012-BA, ktorý napadnutým rozhodnutím
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že požiadal o vyjadrenie k veci aj zamestnávateľa žalobcu
spol. SaVor spol. s.r.o. Šamorín, ktorá žalovanému oznámila, že úraz žalobcu neeviduje ako pracovný
úraz, pretože k úrazu došlo počas doby odpočinku, ktorá nie je súčasťou pracovného času.

Žalovaný okrem citácie § 8, zákona č. 461/2003 Z. z. a § 3, 5, 8 zákona č. 462/2007 Z. z., poukázal
na ustanovenie § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého ak sa v konaní vyskytne
otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Soc. poisťovne
takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo
dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

V tejto súvislosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o otázke, či ide alebo nejde o pracovný
úraz, žalovaný nie je oprávnený rozhodovať, pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 9Sžso 14/2011 zo dňa 24.11.2011 je vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu,
pre žalovaného ako aj jeho pobočky, pri posudzovaní nároku na dávku úrazového poistenia záväzné.

Keďže v danom prípade úraz žalobcu nie je pracovným úrazom, nakoľko k jeho vzniku nedošlo pri plnení
pracovných úloh ani v priamej súvislosti s plnením pracovných, žalovaný rozhodnutie správneho orgánu
1. stupňa potvrdil.



Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie
zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlim a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh
alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre
plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 198 ods. 1 citovaného zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím viazaná;  inak si
organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o tejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu
podnet na začatie konania.

Podľa § 195 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 14 citovaného zákona spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednajú a rozhodujú súdy.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým správne orgány
nepriznali žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu. Pôvodom jeho
nepriznania bolo zistenie, že predmetný úraz nie je úrazom pracovným.

Spor teda bol o zistenie, či úraz bol pracovný alebo nie, keďže žalobca svoj úraz ako pracovný
prezentoval a jeho zamestnávateľ túto kvalifikáciu odmietal, keď tvrdil, že k úrazu došlo počas doby
odpočinku, ktorá nie je súčasťou pracovného času v doprave.

Z uvedeného vyplýva, že jediným, kto môže v prípade sporu rozhodnúť  o tom, či je úraz pracovný alebo
nie, je súd. Toto konštatuje v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, keď uvádza, že takýto spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom skutočne existuje. Hneď v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia však žalovaný konštatuje, že úraz žalobcu nie je úrazom pracovným. Poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9 Sžso 14/2011 zo dňa 24.11.2011, z ktorého podľa
žalovaného vyplýva, že vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre Sociálnu poisťovňu
pri posudzovaní nároku na dávku úrazového poistenia záväzné.

V zmysle cit. rozhodnutia je pre žalovaného záväzné vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného
úrazu, teda v situácii, keď nie je spor o tom, či úraz je alebo nie je pracovný.

Pre prípad sporu, ako základu pre posúdenie nároku na dávku úrazového poistenia, je daná právomoc
súdu (§ 7 ods. 1 OSP) na vyriešenie otázky či úraz pracovný je alebo nie.

Žalovaný v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v citovanom rozhodnutí
nepostupoval, keď neinicioval konanie na vyriešenie tejto základnej otázky, nevyzval poškodeného aby
podal na súde návrh na začatie takéhoto konania a preto nemohol na základe vykonaného dokazovania
dospieť k záveru, že úraz je pracovný z dôvodu, že to uviedol zamestnávateľ žalobcu, ktorým vyhlásením
je správny orgán viazaný.



Keďže zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie žalobcom uplatneného nároku na
úrazovú dávku - náhradu za bolesť, súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu
1. stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, priznal mu súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP právo
na náhradu trov konania vo výške 159,17 eura (trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
po 58,69 eura, 2 x režijný paušál po 7,63 eura - spolu 132,64 eura + 20 % DPH vo výške 26,53 eura v
súlade s ustanovením vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je  možné  podať odvolanie  do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na  Najvyšší súd SR,  cestou  podpísaného súdu,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP)    uviesť, proti  ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom  rozsahu  sa  napáda, v čom  sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu   považuje  za
nesprávny  a čoho   sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}