Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/37/2013 z 29. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 6CoE/37/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4100720773.1
Krajský súd Nitra | 6CoE/37/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4100720773.1 | 2013-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP, EP, § 36 ods. 5 EP, OZ, § 53 ods. 5 OZ, ZRK, § 4 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 4 ods. 3 ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a1d8c9e-7fef-4540-9d91-6f3ca39a960a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4100720773.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100720773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4100720773.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátmi: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 a JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko: X., Y. XXXX/XX, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo 17. apríla 2012 pod č. k. 10Er/208/2007 - 23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa zamietol návrh na
zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenú zaviazal zaplatiť
súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej ako nástupkyni súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku,
Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, trovy exekúcie vo výške 163,89 eura do troch
dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil  § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako "Exekučný poriadok
- EP"), § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a §
53 ods. 1, 4 písm. r) a 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej ako "OZ"), § 45 ods. 1 písm. a),
b) a c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako "ZRK"), ako aj zisteným skutkovým
stavom. Uviedol, že v prejednávanej veci sa oprávnená domáhala návrhom na vykonanie exekúcie
vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave.
Konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu, pričom nie sú podpísané zmluvnými stranami. Dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Mohol úverovú zmluvu prijať len ako celok alebo ju odmietnuť. Mal za to, že
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 OZ
a smernice 93/13/EHS. Uviedol, že rozhodcovský súd opomenul aplikovanie príslušných kogentných
vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky,
ale priznal oprávnenej aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania v sadzbe 0,25
% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (0,25 % denne x 365 dní v roku). Poukázal na skutočnosť,
že rozhodcovský súd mal aplikovať § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ďalej uviedol,
že už len výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30



% istiny poskytnutého úveru. Dodal, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako údaj, ktorý má
za cieľ chrániť spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené  považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, a preto bolo na tento právny vzťah nutné okrem
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.  Predmetné exekučné konanie zhodnotil ako konanie v rozpore so zákonom
v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej
rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoľko sa z exekučného titulu
a ani jeho odôvodnenia nedalo zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie,
nebolo možné zastaviť exekúciu len v časti. O trovách konania rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods.
1, § 203 EP.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená  a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle §  205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že nepodala návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s
ustanovením § 221 ods. 1 písm. e/ OSP. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa svojim postupom  jej
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods.  2 písm. a/ OSP v spojení s §  221 ods. 1
písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §  205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený.    Konštatovala, že exekučný súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského
súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym
spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Zákonodarca prejavil vôľu poveriť všeobecný súd meritórnym
rozhodnutím vo veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd len vtedy, ak dôjde k definovaniu
formálnych a materiálnych podmienok definovaných v § 40 ZRK a ak takéto splnenie podmienok nastane
včas, t. j. v lehote upravenej ust. § 41 ZRK.  Stanovením lehoty, v ktorej účastník konania môže podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby
sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami
rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového
obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázala
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, pričom
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd môže
pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania
realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania.
V danom prípade nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu
jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Exekučný súd je v zmysle
ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či
plnenie rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi. Tiež nesúhlasila s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky
síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Ohľadne posúdenia neprimeranosti úrokov z omeškania uviedla, že povinný podpísaním zmluvy o úvere
vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného i s bodom 6 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4
týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej
sumy za každý deň z omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. Tento úrok
má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú
výšku úroku tak označila za primeranú a súladnú so zásadami poctivého obchodného styku. Záverom
zdôraznila, že zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové



vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby. Svoj záver argumentačne oprela o uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16. 05. 1996 sp. zn. 3 Obdo 3/96 a zo dňa 21. 12. 2004 sp. zn. 1 Obdo 34/2004.
Zvýraznila skutočnosť, že otázka , či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť
neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.  Exekúcia
bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.

Oprávnená podala dňa 10.08.2012 samostatný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) OSP, v ktorom žiadala predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1/ Má ustanovenie pís. q/ ods. 1
prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv
na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?, 2/ V prípade zápornej
odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu
neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo
zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred rozhodcovským
súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o
zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?, 3/
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s napadnutým uznesením ako
aj s jeho odôvodnením.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, §204 ods.1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení ďalších noviel o rozhodcovskom konaní,
môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Asturcom Telecomunicaciones SI proti
Cristina Rodríguez Nogueira (sp. zn. C 40/08), môže vnútroštátny súd ex offo preskúmať nekalú
povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, nakoľko
rozhodcovský rozsudok obsahoval zákonom nedovolené plnenie a exekučné konanie sa začalo na
základe  neplatného exekučného titulu, vzhľadom na to, že ten vychádza z absolútne neplatného
právneho úkonu (rozhodcovské konanie uskutočnené na základe neplatnej rozhodcovskej doložky).

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná (rozhodnutia NS SR - 2 Cdo 245/2010, 5Cdo 230/2011, 6Cdo 143/2011, 6 Cdo
105/2011). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené
tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.  Za návrh na začatie konania
sa považuje návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,  je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí
zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto
nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne
zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý
predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný
súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby
vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť
odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R
58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po



stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnená
v návrhu na vykonanie exekúcie označila za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Vadu konania namietanú oprávnenou, že exekučný súd zastavil exekúciu bez
návrhu odvolací súd preto nezistil. Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/  OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už
rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej,
že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a  exekučný titul
(§ 44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusí vykonávať na pojednávaní. Súd pri zastavení  exekúcie skúma existenciu dôvodov na zastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej  otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľom odvolací súd nezistil.

K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP odvolací súd sa plne stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, keď správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal
povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú
z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej  forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako
spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Odvolací súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvného vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou - Zmluva o úvere zo dňa 28. 02. 2006.
Zmluva o úvere, v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru z čl. 17 obsahuje Rozhodcovskú
doložku v tomto znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761,  ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa  vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa OSP. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá  žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.“ Takto koncipovanú rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa  správne právne posúdil ako



neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods.
5 OZ neplatná a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti takéhoto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve,
ktorá je typizovanou zmluvou a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.  Spotrebiteľ mal len možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude
riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu
výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného.  Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou.

Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä
v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednaná
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či
spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a
tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto
vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom
prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu,
ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je
namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky
tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že samotná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prípade, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že
rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať
daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa
správne rozhodol o zastavení exekúcie.

Nakoľko bol v priebehu odvolacieho konania doručený návrh oprávneného na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom
rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok
upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z
uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné.
Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu
za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný
predpis.

Odvolací súd navyše dodal, je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie
zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre
vydanie rozsudku vo veci samej , ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V
prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na
Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnený vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou
judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už
zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie
konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva
natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté
clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
§ 219 ods. 1  a ods. 2 OSP potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.