Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/26/2013 z 30. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2013, sp. zn. 8Co/26/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4211224167.1 Krajský súd Nitra | 8Co/26/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4211224167.1 | 2013-01-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/618fbd90-4c06-4c2d-bfa5-536287daae9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4211224167.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211224167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211224167.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5,
IČO: 36 613 843, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, proti odporcom: 1/ O.
C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom L. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu v 2/ rade: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42
260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, zastúpená
konateľom a advokátom Mgr. Petrom Kubovičom, o zaplatenie sumy 1.750,39 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/90/2012-81 zo dňa
07. septembra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2/ rade na prerušenie konania z a m
i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcom v 1/ a 2/ rade, ako aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu v 2/ rade nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"). V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.12.2011 domáhal od odporcov v 1/ a 2/ rade
zaplatenia sumy 1.750,39 Eur s príslušenstvom a trov konania. Faxovým podaním zo dňa 04.07.2012,
ktoré bolo následne doplnené vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 6C/90/2012-80 zo dňa 11.07.2012 konanie vo veci
zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2012.

S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP a konštatujúc zavinenie navrhovateľa na zastavení
konania, súd prvého stupňa nepriznal odporcom náhradu trov konania dôvodiac, že si náhradu trov
konania neuplatnili a žiadne trovy konania im nevznikli. Ďalej uviedol, že dňa 07.06.2012 do konania
vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý si zároveň uplatnil náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd
prvého stupňa rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov konania dôvodiac, že uplatnené trovy
vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v tomto konaní. Ďalej uviedol, že
vedľajší účastník na strane odporcu vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu, o jeho
vstupe do konania odporca nemal doposiaľ ani žiadnu vedomosť. Vedľajší účastník prostredníctvom



splnomocneného právneho zástupcu oznámil len svoj vstup do konania. Toto bolo štylizované len
všeobecne, keď vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom vstupe do konania nemal
žiadnu vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode jeho vzniku. Takéto oznámenie
o vstupe do konania zaslalo Spotrebiteľské združenie OSA v desiatkach konaní vedených na Okresnom
súde Komárno, pričom oznámenia o vstupe do konaní sú koncipované všeobecne a v časti vyjadrenia
k návrhu na začatie konania sú totožné. Vedľajší účastník sa sám dobrovoľne rozhodol vstúpiť do
predmetného konania. Mal za to, že v danom prípade, keď dôvodom založenia Spotrebiteľského
združenia OSA bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov
v sporoch spotrebiteľských zmlúv možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá
na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania (čl. IV. Stanov). Teda združenie bolo založené na
ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto
súd prvého stupňa udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom
považoval za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania. Záverom konštatoval, že na náhradu
účelne vynaložených trov žiadnemu účastníkovi občianskoprávneho konania nevzniká nárok a to ani
vedľajšiemu účastníkovi.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. Namietal,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania. Alternatívne navrhol aby, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ďalej namietal, že zo späťvzatia návrhu na začatie
konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie
veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd
prvého stupňa mal preto v tomto prípade rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta
OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne
podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Mal za to, že tým, že navrhovateľ zobral
žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie
odporcu. Uviedol, že spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Táto ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje prostredníctvom
zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v
pozícii vedľajšieho účastníka. Ďalej uviedol, že výklad ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka
vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je absurdný a najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom
EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne
chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohami
spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Zdôraznil, že bez právneho posúdenia veci
a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, by v danom konaní nemohlo
byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a pravdepodobné, že hlavný účastník by bol
vo veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešný mnohí spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal
premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné
podmienky. Mal za to, že je dôvodné, aby vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania, keďže nie
je vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť
jemu vzniknuté trovy. Zdôraznil, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť
advokátom. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010,
vo veci C - 279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft GmbH proti Spolkovej
republike Nemecko. Konštatoval, že nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je
nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľa (odporcu) vznikli reálne náklady
a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa, ktorý zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov
(vrátane odporcu) tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje spoliehajúc sa, že
odporcovia (spotrebitelia) nevedia o možnosti vznesenia námietky premlčania a právne služby advokáta
si nemôžu dovoliť. Záverom uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa,
vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil
a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Zároveň



si uplatnil aj trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 57,96 Eur s
DPH za jeden úkon právnej služby /odvolanie/ vrátane režijného paušálu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Podľa jeho názoru vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 Zák. č. 250/2007 Z. z. majú
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd
v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011,
ktorý v oboch prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Ďalej
uviedol, že má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a
vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyslovil aj
Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Mal za to, že paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje
trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil
aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. Dôvodil, že združenie udelilo
právnemu zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych
služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, a teda je tu dôvodná pochybnosť, či samotný
vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z uvedeného je zrejmé, že
nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady
s klientom. Ďalej namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. Zdôraznil,
že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania
neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03, ako aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012. Ďalej uviedol, že združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/40/2012 a sp. zn.
13Co/35/2012. Mal za to, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje
na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len
na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. K návrhu
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie uviedol, že tento považoval za
nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania. Podľa jeho názoru z prejudiciálneho
konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, t.j. Súdny dvor EÚ nemôže v žiadnom prípade
vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore
s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci.
Záverom poukázal na to, že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov,
avšak z urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na SD EÚ ohľadom nároku združenia na
ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť skôr dojem ochrany najmä svojich
záujmov. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,95 Eur s DPH,
ktoré pozostávajú z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 48,80 Eur s DPH a režijného paušálu
k právnemu úkonu vo výške 9,16 Eur s DPH za podanie odvolania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku je potrebné podľa §
219 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.



Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal
za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však
hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146
ods. 2 prvá veta.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd záverom dodáva, že účastníci konania majú právo byť konaní zastúpení advokátom, avšak
majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený o uplatnenom nároku na náhradu trov konania
individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že vedľajší účastník na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom nekontaktoval
odporcu a nepoznal ani predmet konania. Vedľajší účastník ako aj i v iných obdobných prípadoch vstúpil
do predmetného konania, zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si aj nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa
je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva,
preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho
zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.
Odvolací súd mal za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a
udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí, nemôže byť
prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov
a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho
účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale
záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého
vstupuje automaticky, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta
prvá OSP tak, že uplatňované trovy vedľajšieho účastníka posúdil z hľadiska účelnosti a hospodárnosti
a dospel k záveru, že sú neúčelne a nehospodárne a z uvedeného dôvodu ich nepriznal.

Odvolací súd zároveň zamietol návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP, ktorým žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie -
vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom
procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia
za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Je tomu tak z dôvodu, že otázku účelnosti a
hospodárnosti náhrady trov účastníka konania je výlučne v právomoci súdu SR. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že cieľom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor (či a v akej výške
má účastník konania právo na náhradu trov konania), ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej
krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP
tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že ich nepovažoval za
účelne vynaložené s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa k trovám vedľajšieho účastníka už
vyjadril v späťvzatí návrhu na začatie konania /č.l. 74 až 76 spisu/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.