{"guid": "b26786ff-896b-4b33-88ac-c6facdda0a4b:82d98308-6205-4883-a8fe-d21c7b20238c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3", "spisova_znacka": "11S/346/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/346/2013 z 3. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. júna 2014, sp. zn. 11S/346/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3", "identifikacne_cislo": "4013201058", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2014-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82d98308-6205-4883-a8fe-d21c7b20238c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/346/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201058.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: PaedDr. J. S., nar. XX. XX.
XXXX, X. X, X. Q. F., zastúpenej JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, Bernolákova 12, Levice,
proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. júla 2013 č. DE/2013/040451/11111/PER-500, takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa  24. júla 2013 č. DE/2013/040451/11111/PER-500
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 666,19  eur, na účet právnej
zástupkyni žalobkyne,  do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V  podanej žalobe zo dňa 24. 09. 2013 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
24. 07. 2013 č. DE/2013/040451/11111/PER-500 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že
týmto rozhodnutím žalovaný rozhodol o poskytnutí náhrady oprávnenej osobe (žalobkyni) v peniazoch
za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Poukázala na rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Leviciach zo dňa 25. 09. 2006, ktorým tento správny orgán rozhodol tak, že
žalobkyňa je oprávnená osoba podľa zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a spĺňa podmienky na priznanie
práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu. Ako oprávnenej osobe jej tento správny
orgán týmto rozhodnutím priznal právo na  náhradu za tam uvedené pozemky, a to z dôvodu, že pozemky
boli pridelené do vlastníctva právnických osôb a sú zastavané budovami základnej školy.

Žalobkyňa podala žiadosť o pridelenie náhradných pozemkov dňa 25. 05. 2007, pričom bola pozvaná
na prerokovanie plnenia reštitučného nároku na 11. 10. 2011 a správny orgán jej ponúkol riešenie
bezplatným prevodom vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. na LV č.
XXXX, a to niektorú z parciel vymenovaných v pozvánke zo dňa 19. 09. 2011, v ktorej však  neboli
určené bonitované pôdno-ekologické jednotky. Terénna ohliadka ponúkaných náhradných pozemkov sa
uskutočnila 20. 10. 2011, kedy žalobkyňa fakticky zistila, že ide o pozemky v extraviláne  katastrálneho
územia X. za cestou v úvaline, pričom ide o poľnohospodársku pôdu, ktorej hodnota nezodpovedá
vyvlastneným pozemkom, ktoré sú umiestnené v centre obce X. Q. F. a v súčasnosti ide o zastavané
plochy pod základnou školou. Žalobkyňa žiadala prideliť náhradné pozemky v rovnakej kvalite a v
intraviláne katastrálneho územia X..  Bolo jej odporučené, aby sa pri hľadaní vhodného pozemku obrátila
na obec X. Q. F., čo aj urobila a v súčinnosti s obcou a regionálnym odborom žalovaného hľadali riešenie



a vhodný náhradný pozemok. Žalovaný ale celkom neočakávane po uplynutí takmer dvoch rokov doručil
žalobkyni žalobou napadnuté rozhodnutie o poskytnutí náhrady v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo
možné vydať.

Na základe žiadosti podanej žalobkyňou o náhradu formou náhradných pozemkov mal žalovaný
rozhodnúť v lehote jedného roka, to je do 25. 05. 2008 a žalobkyni mal ponúknuť náhradný pozemok.
Žalovaný túto svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, pretože žalobkyni ponúkol
pozemky až v pozvánke zo dňa 19. 09. 2011, teda viac ako 3 roky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

V podanej žalobe žalobkyňa citovala ust. § 6 vyššie citovaného zákona v znení jeho neskorších noviel a
konštatovala, že zákonodarca od 01. 06. 2010 podstatne sprísnil pravidlá pri možnosti oprávnených osôb
navrhnúť náhradné pozemky v rámci vlastnej iniciatívy. Žalobkyni neboli náhradné pozemky ponúknuté
ani do 01. 06. 2010, ale stalo sa tak až v čase ustanovení vyššie citovaného zákona účinných od 01.
03. 2011. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný ponúkol žalobkyni náhradné pozemky len
v jedinom prípade, a to pozvánkou na rokovanie o náhradných pozemkoch s dátumom 19. 09. 2011,
pričom v čase prvej ponuky náhradných pozemkov platilo pravidlo, že oprávnená osoba mala možnosť
opakovane nesúhlasiť s ponúkaným pozemkom, kým žalobkyňa nesúhlasila len v jednom prípade, a to
po vykonaní ohliadky náhradných pozemkov dňa 20. 09. 2011. S poukazom na vyššie popísaný postup
žalovaného, ako i na základe administratívneho spisu potom nemožno konštatovať, že žalobkyňa ako
oprávnená osoba sa mala možnosť aj opakovane vyjadriť k ďalšej ponuke náhradných pozemkov.

Žalobkyňa namietala, že nemala možnosť dostatočne sa oboznámiť s kvalitou a bonitou ponúkaných
náhradných pozemkov, pričom žalovaný jej ako oprávnenej osobe nepreukázal primeranosť bonity
ponúkaných pozemkov k pozemkom vyvlastneným. V závere žaloby zdôraznila, že zo žalobou
napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, ktoré platné a účinné ustanovenia vyššie citovaného
zákona žalovaný aplikoval pre svoje rozhodnutie, pričom rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, ktorú i  nesprávne právne posúdil. Na konanie v predmetnej veci sa vzťahuje
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom povinnosťou žalovaného
bolo žalobkyňu poučiť v zmysle základných zásad správneho konania o možnosti navrhnúť najneskôr
v päťdňovej lehote pred samotným prerokovaním konkrétne náhradné pozemky. Zo strany žalovaného
teda neboli dodržané ani základné pravidlá administratívneho konania tak, aby žalobkyňa neutrpela ujmu
a jeho rozhodnutie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre spoľahlivé rozhodnutie vo veci.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 05. 11. 2013, v  ktorom uviedol, že
argumentácia žalobkyne o povinnosti žalovaného trikrát poskytnúť oprávnenej osobe náhradný pozemok
a až po odmietnutí takýchto ponúk jej poskytnúť finančnú náhradu je nesprávna a jeho rozhodnutie
o poskytnutí finančnej náhrady žalobkyni sume 243,38 eur treba považovať za správne. Zároveň
poukázal i na prechodné ustanovenie k § 8c zák. č. 503/2003 Z. z., ktoré je účinné od 01. 03. 2011
a z ktorého vyplýva, že rokovania, ktoré neboli do 28. 02. 2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy
sa dokončia podľa predpisov účinných do 01. 03. 2011. Zdôraznil, že žalobkyňa si nesprávne vykladá
prechodné ustanovenia k tomuto zákonu, keď tvrdí, že aj ona má právo na vykonanie trojnásobnej
ponuky náhradného pozemku. Žalovaný poukázal na pokyn generálneho riaditeľa pod č. 9/2012, ktorý
rozlišuje postup žalovaného pri poskytovaní náhrady formou bezodplatného prevodu pozemku podľa
ustanovení vyššie citovaného zákona účinných do 28. 02. 2011 a od 01. 03. 2011. Uviedol, že žalobkyňa
sama náhradný pozemok nenavrhla a celkovo jej bolo ponúknutých  sedem  náhradných pozemkov
v katastrálnom území X. Q. F., aj keď iba formou jedinej ponuky z 19. 09. 2011. Išlo o pozemky
porovnateľnej výmery a bonity ako pozemky, ktoré jej nebolo možné vydať pre zákonné prekážky. S
poukazom na uvedené žalovaný považoval svoje žalobou napadnuté rozhodnutie za správne.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal na
pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 07. 2013 č. DE/2013/040451/11111/
PER-500, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou je
dôvodná, preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto jeho rozhodnutie  je nepreskúmateľné pre nedostatok



dôvodov. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 s poukazom na ust. 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo spisového materiálu, ktorý súdu predložil žalovaný, súd zistil, že sa v ňom nachádza i rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Leviciach zo dňa 25. 09. 2006 č. 118/2006 P 2006/00704, v zmysle
ktorého žalobkyňa ako oprávnená osoba spĺňa podmienky ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov na priznanie práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe
Vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV, odbor výstavby v Leviciach č. Výst. 3516/1965 zo dňa 07. 06.
1965 bez poskytnutia náhrad, pričom sa jedná o pozemky v katastrálnom území X. v čase prechodu
na štát zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXXX ako parc. č. XXX/X - roľa vo výmere 268 m2 v
podiele 1/1 a v pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X - roľa (časť) vo výmere 672 m2 v
podiele 1/1. V predmetnom rozhodnutí je okrem iného uvedené, že oprávnenej osobe sa priznáva právo
na náhradu za vyššie uvedené pozemky z dôvodu, že tieto boli pridelené do vlastníctva právnických
osôb a sú zastavané budovami základnej školy a bezplatne sa prevedú do jej (oprávnenej osoby, teda
žalobkyne) vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej
pôvodné pozemky, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo sa jej poskytne finančná náhrada. Pozemky,
ktoré sa prevedú oprávnenej  osobe za jej pôvodné pozemky alebo finančnú náhradu za pôvodné
pozemky, poskytne Slovenský pozemkový fond. Obvodný pozemkový úrad v Leviciach dňa 23. 10. 2006
určil bonitované pôdno-ekologické jednotky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v katastrálnom území X. a
následne dňa 16. 04. 2007 bol vypracovaný znalecký posudok č. RO 14/2007-2-9 za účelom stanovenia
hodnoty predmetných pozemkov, pričom hodnota parc. č. XXX/X - roľa vo výmere 268 m2 v podiele 1/1
bola určená na 2.090,40 Sk a hodnota parc. č. XXX/X - roľa vo výmere 672 m2 v podiele 1/1 bola určená
na 5.241,60 Sk, teda spolu na 7.332,- Sk.

Podaním zo dňa 18. 05. 2007, ktoré bolo doručené žalovanému (jeho pracovisku v Leviciach) dňa
25. 05. 2007, žalobkyňa žiadala o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré podľa rozhodnutia zo dňa
25. 09. 2006 nemožno vydať, pričom žiadala poskytnúť náhradný pozemok v katastrálnom území
obce X. Q. F.. V podaní žalovaného zo dňa 24. 03. 2009 bola žalobkyni ponúknutá výplata finančnej
hotovosti v sume 243,38 eur (7.332,- Sk) na vyriešenie jej reštitučného nároku. Žalobkyňa následne v
podaní zo dňa 03. 04. 2009 oznámila, že s navrhovaným finančným vyrovnaním reštitučného nároku
nesúhlasí a trvá na pridelení náhradného pozemku v intraviláne obce X. Q. F.. Pozvánkou zo dňa 19.
09. 2011 (viac ako štyri roky po podaní žiadosti o poskytnutie náhrady) žalovaný žalobkyňu pozval na
prerokovanie ponuky plnenia reštitučného nároku vyplývajúceho z rozhodnutia zo dňa 25. 09. 2006,
a to na deň 11. 10. 2011. V predmetnej pozvánke je uvedených šesť parciel (s uvedením parc. č.,
LV, druhu pozemku a výmery) v katastrálnom území X., ktoré boli ponúknuté žalobkyni na riešenie jej
reštitučného nároku bezodplatným prevodom vlastníctva k pozemku. Podľa záznamu z rokovania o
ponuke náhradného pozemku spísaného dňa 20. 10. 2011 žalobkyňa ako oprávnená osoba po terénnej
ohliadke ponúkaných pozemkov konštatovala, že ani jeden jej ako náhradný pozemok nevyhovuje a s
bezodplatným prevodom niektorého z ponúkaných pozemkov nesúhlasí.  Ako adekvátnu náhradu za
pôvodné pozemky žiadala vyhľadať iné vhodnejšie pozemky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce X.
Q. F.. Žalovaný dňa 24. 07. 2013 pod č. DE/2013/040451/11111/PER-500 vydal rozhodnutie, v zmysle
ktorého žalobkyni ako oprávnenej osobe poskytol náhradu v peniazoch  za pozemky, ktoré nebolo
možné zo zákonných dôvodov vydať. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že oprávnená osoba
(žalobkyňa) požiadala o poskytnutie náhrady na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu
zo dňa 25. 09. 2006, pričom sama nenavrhla náhradný pozemok a nesúhlasila s prevodom ponúknutých
pozemkov v katastrálnom území X. Q. F. (s uvedením parc. č., LV, druhu pozemku a výmery). Žalovaný
zároveň citoval ust. § 6 ods. 11 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak oprávnená
osoba s náhradným pozemkom nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 5 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie



vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2007 (teda v čase začatia
správneho konania), vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),

b) na pozemku sa nachádza cintorín,

c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,

e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a
odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,

f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo

g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme,

h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.

V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej
istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí,
alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.

Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne štátna organizácia lesného hospodárstva, ak pôvodný
pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa
vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový
fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

Podľa § 6 ods. 2, 5, 6, 7, 8, 9 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30. 07. 2008, v prípade
uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo
vlastníctve štátu (ďalej len \"náhradný pozemok\") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné
pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za
pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len
\"správca\"), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné
pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne
Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú
osobu.

Oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do
troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo
výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku.
Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej
ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.



Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto
pozemok navrhnúť. Navrhnutý pozemok musí byť v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v
ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Prílohou k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci
údaje o náhradnom pozemku.

Ak rozhodnutie, ktorým bolo priznané právo na náhradu, nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom
2008, lehota na uplatnenie výzvy na náhradu sa skončí 1. januára 2009, táto lehota sa však neskončí
skôr ako tri roky od právoplatnosti rozhodnutia, inak právo zaniká.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 10 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 05. 2010, postup Slovenského
pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov podrobnejšie upraví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

Podľa § 6 ods. 7, 9, 11, 12 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 28. 02. 2011, o ponuke
náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády
Slovenskej republiky vydané podľa odseku 10. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom
náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť písomne najneskôr päť pracovných
dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenským pozemkovým fondom. Na návrhy
doručené po tejto lehote Slovenský pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v okrese,
ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Prílohou k žiadosti
je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaje o náhradnom pozemku.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a) sa nachádza v katastrálnom území alebo jeho časti, o ktorom tak vo verejnom záujme rozhodne vláda
Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej vznikol nárok na náhradu v obci, ktorej
súčasťou je toto katastrálne územie,

b) je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej
stavby,

c) možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

d) je určený na umiestnenie priemyselného parku,

e) je súčasťou podnikového pozemku,

f) bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných
predpisov.

Náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba

a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku
alebo

b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 9 nemožno poskytnúť, a ak
nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu
osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Takáto zmluva musí byť uzavretá písomne a musí
obsahovať úradne osvedčené podpisy účastníkov zmluvy.



Podľa § 8b vyššie citovaného zákona, slovenský pozemkový fond je povinný ponúknuť nový náhradný
pozemok oprávnenej osobe, ktorej ponúkol náhradný pozemok do 31. mája 2010. Prerokovanie tejto
novej ponuky náhradného pozemku postupom podľa § 6 ods. 7 sa môže uskutočniť najskôr 1. septembra
2010.

Podľa § 6 ods. 2, 7, 9 vyššie citovaného zákona v znení do 30. 06. 2013,  v prípade uvedenom v odseku
1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
\"náhradný pozemok\") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,

ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak
oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

O ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie
vlády Slovenskej republiky vydané podľa odseku 10. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v
primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť písomne najneskôr päť
pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenským pozemkovým fondom. Na
návrhy doručené po tejto lehote Slovenský pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

Prílohou k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaje o náhradnom pozemku.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a) je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej
stavby,

b) možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

c) je určený na umiestnenie priemyselného parku,

d) je súčasťou podnikového pozemku,

e) bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 8c vyššie citovaného zákona, rokovania o výzvach oprávnených osôb Slovenskému
pozemkovému fondu alebo správcovi podľa § 6 ods. 6 na vydanie náhrady, rokovania o návrhoch



náhradných pozemkov podľa § 6 ods. 7 alebo rokovania o ponukách Slovenského pozemkového fondu
alebo správcu náhradného pozemku podľa § 6 s oprávnenou osobou, ktoré neboli do 28. februára
2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi
Slovenským pozemkovým fondom alebo správcom a oprávnenou osobou sa dokončia podľa predpisov
účinných do 1. marca 2011.

Podľa § 6 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pozemky,
ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond,
ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti,
alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len \"správca\"), ak pôvodný
pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu
do vlastníctva oprávnenej osoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Finančnú
náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný
pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát
alebo inú právnickú osobu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi
v priebehu celého konania.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa               24. 07.
2013  a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, keď týmto rozhodnutím
žalobkyni ako oprávnenej osobe poskytol náhradu za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných
dôvodov vydať, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 6 ods. 11 vyššie citovaného zákona
a tým, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie náhrady na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu zo dňa 25. 09. 2006, pričom sama nenavrhla náhradný pozemok a nesúhlasila s prevodom
ponúknutých pozemkov v katastrálnom území X. Q. F. (s uvedením parc. č., LV, druhu pozemku a
výmery).

Účelom správneho súdnictva je preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda preskúmať,
či správne orgány v konkrétnej veci vymedzenej žalobou  rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, resp. preskúmať i postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. V predmetnej
veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých



opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, (podľa ktorého
žalovaný rozhodoval) nevylúčil aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov pre konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 18. 05. 2007 o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré
nemožno vydať. Uvedené potom znamená, že i pre správne konanie začaté u žalovaného na základe
žiadosti žalobkyne zo dňa               18. 05. 2007 o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré s poukazom
na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Leviciach zo dňa 25. 09. 2006 nemožno vydať, platia
základné pravidlá správneho konania zakotvené v ust. § 3 a § 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, ktoré podľa názoru súdu žalovaný nedodržal a neriadil sa nimi.

Posledným stanoviskom žalobkyne v prebiehajúcom správnom konaní, ktoré vyplýva  z
administratívneho spisu, bolo jej vyjadrenie pri miestnej ohliadke ponúkaných pozemkov konanej dňa 20.
10. 2011 v tom zmysle, že s ponúkanými pozemkami nesúhlasí a žiada o vyhľadanie iných, vhodnejších
pozemkov. Či a kedy tieto iné pozemky boli vyhľadané, s akým výsledkom, resp. prečo neboli vyhľadané,
nie je z obsahu predloženého administratívneho spisu zrejmé a z tohto pohľadu možno konštatovať,
že vydanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 07. 2013 bolo pre žalobkyňu neočakávané práve s
poukazom na jej vyjadrenie zo dňa 20. 10. 2011 (pri ohliadke ponúkaných pozemkov). Povinnosťou
žalovaného bolo v predmetnom konaní postupovať v úzkej súčinnosti so žalobkyňou a umožniť jej ako
účastníčke konania, aby mohla realizovať svoje  práva, čo znamená, že žalovaný mal oznámiť žalobkyni,
že zhromaždil podklady pre svoje rozhodnutie, ktoré sú to podklady a mal jej poskytnúť možnosť, aby
sa k týmto podkladom vyjadrila, prípadne navrhla ich doplnenie osobitne vzhľadom na jej požiadavku
vznesenú dňa 20. 10. 2011 na vyhľadanie iných vhodnejších pozemkov. Pokiaľ žalovaný za takejto
situácie po uplynutí takmer dvoch rokov od spísania záznamu z rokovania (20. 10. 2011) vydal dňa
24. 07. 2013 rozhodnutie, ktorým žalobkyni ako oprávnenej osobe poskytol náhradu v peniazoch za
pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, je nepochybné, že takéto rozhodnutie bolo
pre žalobkyňu neočakávané i vzhľadom na jej tvrdenie na pojednávaní, že v spolupráci s obcou X. Q.
F. našli vhodné pozemky, ktoré by prichádzali do úvahy ako náhradné pozemky za tie pozemky, ktoré
boli predchodcom žalobkyne vyvlastnené a ktoré žalobkyni nemožno vrátiť. V dôsledku nerešpektovania
základných pravidiel správneho konania sa žalovaný dopustil pochybenia, ktoré spôsobilo, že jeho
konanie vo vzťahu k žalobkyni nemožno považovať za spravodlivé.

Ďalšieho a závažného pochybenia sa žalovaný dopustil v tom, že jeho rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2013
nie je dostatočne zdôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej
dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia
a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové
zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na
vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia
správny orgán musí uviesť i záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované
vo výroku rozhodnutia a v prípade ich zmeny v priebehu správneho konania, musí na túto skutočnosť
reagovať.

Rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 07. 2013 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v
dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.   Nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady,
keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre
žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale  rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre
ostatných účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník
konania), ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa
druhej hlavy piatej časti OSP. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby
náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V
opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení
sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaným
vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vo svojom rozhodnutí



vychádzal. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného,
ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate citáciou ust. § 6 ods. 11 zák. č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov a tým, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie náhrady, sama však nenavrhla náhradný
pozemok a s prevodom ponúkaných šiestich pozemkov nesúhlasila. Takéto odôvodnenie neobsahuje
všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že žalobkyni sa poskytne náhrady v
peniazoch, napriek tomu, že žiadala o poskytnutie náhradných pozemkov a dňa 20. 10. 2011 žiadala
o vyhľadanie ďalších vhodných pozemkov. Nedostatok skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia
robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným pre nedostatok dôvodov. Ani z obsahu predloženého
administratívneho spisu nemožno vyvodiť záver, ktorý urobil žalovaný vo svojom rozhodnutí, a to najmä
s poukazom na tvrdenie žalobkyne na pojednávaní, že v spolupráci s obcou našli vhodné náhradné
pozemky.

Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov a bez uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne ako účastníčky konania,
nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo
individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie
na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.

Naviac je potrebné zdôrazniť, že v priebehu trvania správneho konania vedeného u žalovaného na
základe žiadosti žalobkyne zo dňa 18. 05. 2007 bolo niekoľkokrát novelizované ust. § 6 vyššie citovaného
zákona, ktoré upravuje postup žalovaného ako správneho orgánu v prípade, ak vlastníctvo k pozemkom
nemožno zo zákonných dôvodov vrátiť, čo je i prípad žalobkyne, ktorej vyvlastnené pozemky nebolo
možné vrátiť z dôvodu, že boli pridelené do vlastníctva právnických osôb a sú zastavané budovami
základnej školy, čo vyplýva z rozhodnutia Obvodného pozemkového  úradu v Leviciach zo dňa 25. 09.
2006. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so zmenami ust. § 6 vyššie citovaného zákona,
ku ktorým došlo v priebehu správneho konania, ako ani s prechodnými ustanoveniami tohto zákona
žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom na tieto okolnosti poukazovala i žalobkyňa v podanej žalobe.
Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, podľa ktorého znenia ustanovenia § 6 vyššie citovaného
zákona postupoval, prečo a z akých dôvodov, akým spôsobom reagoval na zmeny tohto zákonného
ustanovenia, ktoré v podstatnej miere spresnili postup žalovaného a jeho povinnosti ako i práva a
povinnosti oprávnenej osoby v konaní o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré nemožno vydať.

S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval
dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude povinnosťou žalovaného, aby opätovne
rozhodol o žiadosti žalobkyne o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré nemožno vydať, a to s poukazom
na vyššie uvedený právny názor súdu,  ktorým je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 7 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 666,19  eur (496,83 eur + 99,36 eur daň z pridanej hodnoty
+ 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 496,83 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a
pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobkyne v sume 394,32 eur, t. j. za 2 úkony právnej
služby vykonané v roku 2013 po 130,16 eur, 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 po 134,- eur
podľa  ust. §  13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a prípravu veci,
podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní), zo sumy paušálnych náhrad  23,66 eur, t. j. 2 x 7,81
eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v roku 2014,
zo sumy  25,25 eur (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom



Volkswagen Touareg z Levíc  do Nitry a späť dňa  4.6.2014 pri základnej náhrade 16,20 eur =  0,18 eur
za 1 km x 90 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 9,05 eur = 7,4 l : 100 km x 90 km x
1,36 eur) a z náhrady za stratu času 53,60  eur (to je 4 polhodiny x 13,40 eur za čas strávený cestou na
pojednávanie z Levíc do Nitry a späť). Právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii
pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane
z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty
a to podľa § 18  ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}