Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/47/2014 z 21. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. septembra 2014, sp. zn. 23Sp/47/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4014200528.2 Krajský súd Nitra | 23Sp/47/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4014200528.2 | 2014-09-21 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24158590-362d-432d-bf75-7ddce4da08ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200528.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200528
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: B. F., bytom M. G., U.. Dr. A. E. XXXX/XX, zastúpená:
JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa
28.04.2014, č. OU-KN-PLO-2014/004095, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28.
04. 2014.
Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28.04.2014., odporca nepriznal oprávnenej nárok na
navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území W. zapísaný vo vl.
č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX a XXXX/X o výmere 3605m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX roľa a
lúka o výmere 60000m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX roľa a lúka
o výmere 86892m2, parc. č. XXX-XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX zo spoločného majetku v úhrnnej výmere 105.8247m2 v podiele 1/38.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 31. 12. 2004 uplatnila reštitučný nárok
za nehnuteľnosti v kat. území W., ktoré boli pridelené L. F. a jej ako jeho manželke výmerom o vlastníctve
pôdy č. 1372/48 - 11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave. Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k záveru,
že v danom prípade nie je možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný
prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľka tvrdí, že spolu s nebohým manželom
L. F. nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru o prídele, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v
pozemkovom katastri. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp.
výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a
boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem
iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý
ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina,
pretože nebola opatrená pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva
k nehnuteľnostiam. Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená,
že nie je možné vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru.

Navrhovateľka ako reštitučný nárok uvádza ako prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50-tich
rokov spolu s nebohým manželom opustila Obec W. a pozemky zostali v užívaní družstva. Po opustení
pozemkov im tieto boli odňaté podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. Správny orgán bol toho názoru,



že prechodom pozemku do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, pretože tu vlastníctvo neexistovalo,
ale pozemky prešli len do užívania JRD, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 26. 06. 1958. Následne
potom ONV Čalovo vydalo rozhodnutie č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí prídelu, ktoré
však nemohlo vydať, pretože odňať majetok mohlo iba Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby
v prípade ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Týmto
rozhodnutiu fakticky k zrušeniu výmeru nedošlo. Z predložených podkladov mal správny orgán za
preukázané, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do
01. 01. 1990. Na základe týchto skutočností sa správny orgán v konaní nezaoberal, či žiadateľka spĺňa
ďalšie podmienky § 2 zákona.

V prechádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-MA zo dňa 14. 05. 2010
potvrdil a Najvyšší súd v dôsledku odvolania navrhovateľky uznesením č. 10Sžr/38/2011-38 zo dňa 11.
01. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre 23SP/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom č. 23/SP/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 Krajský súd v Nitre zrušil
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. 05. 2010
podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Správny orgán vykonal nové šetrenie a dokazovanie a dospel k záveru, že po druhej pozemkovej
reforme, ktorej úlohou bolo vyvlastnenie a zoštátnenie a znovu prerozdelenie predovšetkým
poľnohospodárskej pôdy sa v rokoch 1945-1946 do obce W. presídlilo zo stredného Slovenska 40 rodín,
z obce M. M. XX rodín, z obce M. O. 20 rodín, z obce M. A. 2 rodiny a z obce T. 5 rodín. Vybrané rodiny
sa mali presídliť do obce W. na základe podmienok uvedených vo výmere, na základe tohto výmeru
sa majetok prevzal do držby a úžitku, pričom bolo nutné túto skutočnosť uviesť do zápisnice. Podľa
podmienok výmeru presídlenci vstúpili zásadne do úžitku im určeného majetku ku koncu hospodárskeho
roku losovaním bola prídelcom pridelená do držby a úžitku poľnohospodárska pôda, na ktorej mali riadne
hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Podľa zápisnice 23. 01. 1948 im bola pridelená pôda
dňom 15. 10. 1946 a bola odovzdaná do držby.

Po udalostiach v roku 1948 a vzniku JRD v W. niektorí presídlenci opustili obec v rokoch 1950 - 1956
a vrátili sa do svojich rodných obcí. V tomto období opustilo obec W. väčšina rodín a 9 rodín zostalo
žiť v obci. Rodiny, ktoré opustili obec W. obdržali rozhodnutia o zrušení výmeru ONV Čalovo. Správny
orgán ďalej zistil, že výmer o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej knihy, tak ako si to vyžadoval
v rozhodnom čase zákon o intabulácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti identické, t.j. nie
je možné ich kvalifikovanie identifikovať.

Správny orgán zistil, že pozemok v PKN vložke č.1, XXX je vyznačená konfiškácia tam uvedených
nehnuteľností celosti na pôvodného pozemno-knižného vlastníka I. L. a následne bolo poznačené v tejto
vložke č. 1 pod B 34 a pozemno-knižnej vložke č. XXX pod B 12 poznačené vlastníctvo v prospech
Československý štát - správa Štátny majetok MP v Čalove v celosti. Správny orgán si vyhodnotil v zmysle
príslušnej judikatúry platnosť výmeru o vlastníctve a podľa jeho názoru tento výmer č. 1372/48-11 zo
dňa 01. 04. 2014 neobsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušnej judikatúry. Správny orgán má za to,
že autentickosť listiny (výmer o vlastníctve), ktorá je v spojení s ostatnými predloženými listinami z tejto
doby sú dostatočným dôkazom, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené tam uvedeným osobám, má
správny orgán za to, že neperfektný výmer o prídele v spojitosti s ostatnými listinami z tejto doby môže
vyvolať účinky predpokladané v ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ale len v reštitučnom
konaní. Správny orgán ďalej uvádza, že medzi podmienkami výmeru, ktoré vydávalo Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa uvádza aj skutočnosť, že presídlenci vstupujú
zásadne do úžitku im určeného majetku koncom hospodárskeho roku. Presídlenci sa môžu zúčastniť
len na parciách hospodárskych v rámci celkového obhospodarovania za odmenu v mieste primeranú
poťažne zákonne alebo zmluvne upravenú.

Podľa názoru správneho orgánu až po úplnom zaplatení prídelovej ceny sa považovali prídelcovia za
plnohodnotného vlastníka nadobudnutej veci. Spôsob splácania určenej prídelovej ceny bol určený v §
19 vl. nariadenia č. 104/1945 Sb. n SNR. Podľa návrhu prídelového plánu miestnej roľníckej komisie č.
1358/48-11 vyhotoveného 19. 03. 1948, potvrdeného s výhradami Okresnou roľníckou komisiou dňa 24.
03. 1948 a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 bola



navrhovateľke a jej manželovi určená prídelová cena 21.230,- Kčs. Podľa predložených a zadovážených
dokladov pri mene L. F. sa eviduje pohľadávka 3.118,20 Kčs (15.591,40 Kčs - stará mena), pričom
uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj listina dlžníkov ku dňu 31. 12. 1961. V priebehu správneho konania
sa jednoznačne nepreukázalo, či prídelová cena bola splácaná alebo splatená.

Správny orgán sa ďalej zaoberal rozhodnutím ONV v Čalove zo dňa 03. 07. 1958, ktoré bolo vydané
nad rámec právomoci ONV a je teda nulitným aktom. V roku 1958 bola na ONV v Čalovci vykonaná
revízia držby a užívania poľnohospodárskych pozemkov na území W., pričom bolo zistené, že niektorí
prídelcovia vniesli pôdu do družstva, pričom následne v priebehu rokov 1950-1956 opustili obec a bolo
potrebné túto skutočnosť zosúladiť so skutočným aktuálnym stavom. Správny orgán sa zaoberal aj
ďalšou podmienkou okrem podmienky splácania prídelovej ceny, ktorou bola povinnosť prídelcu na
nadobudnutej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, toto vlastnícke právo bolo
obmedzené povinnosťou prídelcu na pridelenej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho
hospodára. Pokiaľ stanovené podmienky vlastník neplnil, mohol mu byť predmetný prídel odňatý do 10
rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov
a ONV.

Podľa dostupných materiálov a jej manžel L. F. sa ujali držby pridelených pozemkov 15. 10. 1946 - 1949
po založení JRD v W., v roku 1949 sa stali jeho členmi, kde boli až do 30. 03. 1956, kedy odišli do M.
M.. Rozhodnutie ONV o zrušení výmeru z roku 1958 bol ako dôsledok aplikácie prídelových predpisov
na vzniknutú situáciu t.j. opustenie majetku, odsťahovanie sa a nedodržanie podmienok prídelu a teda
nie je dôsledok politickej perzekúcie alebo prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. V konaní
neoblo preukázané, že by L. F. a navrhovateľka urobili nejaké úkony v období od 1958-1989, ktoré by
spochybňovali uvedené rozhodnutie.

Podľa názoru správneho orgánu sa týmto potvrdilo len postavenie štátu ako vlastníka k uvedeným
pozemkom v zmysle vládneho nariadenia č. 90/1950, keď z dôvodu vlastníka štátu nemohli byť a
ani nebolo evidované podobné vlastníctvo podľa výmeru o prídele. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
zápis z roku 1955, podľa rozhodnutia č. PF-14/69-55 zo dňa 06. 06. 1955 vydaného Povereníctvom
poľnohospodárstva, na základe ktorého sa nehnuteľnosti prideľujú do vlastníctva Československého
štátu v správe štátneho majetku MP v W. a zároveň sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli
prevzaté prídelcom štátnym majetkom MP v W. 10. 03. 1950.

Nepreukázaní reštitučného titulu v zmysle § 3 zákona nemožno konštatovať, že vlastnícke právo prešlo
v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov v zmysle zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že
sa správny orgán neriadil vysloveným právnym názorom súdu, hoci na prídelovej listine nie je odtlačok
pečiatky Povereníctva poľnohospodárstva a Pozemkovej reformy v Bratislave tak tento formálny
nedostatok neznamená, že výmer nebol vydaný, alebo že bol vydaný nekompetentným orgánom
prípadne neoprávnenou osobou. Výmer je vydaný na predpísanom tlačive, podpísaný povereníkom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, teda oprávnenou osobou konať za povereníctvo, ak aj
pridelené nehnuteľnosti neboli zapísané do pozemkovej knihy, tak v čase vydania výmeru 01. 04. 1948
až do roku 1950 síce na území dnešnej SR platila intabulačná zásada, ale v prípade nadobudnutia
vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych orgánov zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne
účinky, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia.

Nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté na základe rozhodnutia ONV v W. zo dňa 03. 07. 1958 je neplatné,
pretože rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci Okresného národného výboru a tak nemohlo
vyvolať právne účinky, teda nedošlo k zrušeniu výmeru. Nehnuteľnosti však navrhovateľke a jej
nebohému manželovi na základe takéhoto rozhodnutia boli odňaté a preto podľa ich názoru došlo k
odňatiu prídelu a prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím sa jedná o reštitučný titul podľa § 3
ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. v rozhodnom období, teda v roku 1958. Navrhovateľka žiadala,
aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,
pretože navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva listinou, ktorá by bola právne
perfektná a nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva, nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo



prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorým z reštitučných titulov uvedených v § 3. Tiež sa
nestotožňuje s návrhom navrhovateľky, že nadobudnutie vlastníctva nebol potrebný zápis v pozemkovej
knihe. Výmer o prídele do vlastníctva bol vydaný 01. 04. 1948 a v tom období do roku 1950 platila na
území terajšej SR intabulačná zásada, v zmysle ktorej vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom
príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Až od 01. 01. 1951, kedy nadobudol účinnosť zákon č.
141/1950 Zb. občiansky zákonník, zanikla platnosť intabulačnej zásady.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, poukázal na to, že
navrhovateľka preukázala v reštitučnom konaní, že bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré
užívala s manželom do roku 1958, kedy túto pôdu vniesli do JRD a tam aj pracovali a potom v roku
1958 sa vrátili na M.. Poukázal na doklad z 05. 02. 1949 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva,
ktorým udelilo súhlas k zaťaženiu nehnuteľnosti pre pohľadávku Okresnej sporiteľne v Komárne v sume
665.000,- Kčs. Navrhovateľka okrem rozhodnutia ONV o odňatí vlastníctva zo dňa 02. 07. 1958 nemá
žiaden iný doklad. Tento orgán nebol oprávnený vydať takéto rozhodnutie a preto sa to považuje za
ničotný právny akt a na základe neho prešlo vlastníctvo predmetným nehnuteľnostiam na štát, preto
považuje odňatie vlastníctva vlastníkom bez právneho dôvodu. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, trval na
podanom písomnom vyjadrení.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.
s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,
b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,
alebo inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.



Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 31. 12. 2004
žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach W., ktoré
sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým manželom
L. F., na základe o výmeru o vlastníctve pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného povereníctvom
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona
71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Nitre v konaní
23Sp/25/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 doplnil dokazovanie náležitým spôsobom. Zaoberal sa splnením
podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., teda skutočnosti, či nehnuteľnosti, ktoré žiada žiadateľka vydať
prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným
v § 3. Podľa správneho orgánu žiadateľka na túto skutočnosť nepredložila žiaden dôkaz.

Vnesením pozemkov do JRD nie je reštitučným titulom, pretože navrhovateľka a jej manžel, keď
vstúpili do JRD prechodom pozemkov do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, vlastnícke právo sa
zachovalo, pozemky prešli len do užívania o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 23. 01. 1948.

Po zrušení rozhodnutia rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/25/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 doplnil
dokazovanie a správny orgán vyhodnotil dôkazy po historickej a právnej stránke vo svojom napadnutom
rozhodnutí, zistil, že výmer navrhovateľky o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej knihy tak, ako
to vyžadoval v rozhodnom čase zákon o intabulácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti
neidentické, nie je ich možné kvalifikovane identifikovať. Na PKV č. 1 a 640 je vyznačená konfiškácia
nehnuteľnosti v celosti na pôvodného vlastníka I. L. a následne poznačené vlastníctvo v prospech
Československého štátu - správe štátneho majetku n.p. v Čalove. Podľa výmeru presídlenci vstupujú
zásadne do úžitku ich určeného majetku koncom hospodárskeho roka. Prídelca sa až po zaplatení
prídelovej ceny, resp. kúpnej ceny sa považoval prídelca za plnohodnotného vlastníka tak ako to je
uvedené vo výmere o prídele. Podľa návrhu prídelového plánu vyhotoveného 19. 03. 1948 potvrdeného
okresnou roľníckou komisiou dňa 24. 03. 1948 a schváleného povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 bol navrhovateľke a jej nebo. manželovi určená prídelová cena
21.230,-Kcs pričom podľa predložených dokladov sa eviduje pohľadávka na prídelovej cene 3.118,20,-
Kčs. Doklady o splatení sa nepodarili zadovážiť. Občania, ktorí však vniesli pridelenú pôdu do družstva
mali počas členstva v družstve pozastavenú povinnosť platby za pridelenú pôdu podľa § 19 vládneho
nariadenia č. 104/1949 Sb. n. SNR.

Správny orgán sa náležitým spôsobom venoval aj rozhodnutiu ONV v Čalovci zo dňa 03. 07. 1958,
ktorý rozhodol o zrušení prídelu. Poukázal na to, že okrem podmienky splácania prídelovej ceny
pre pridelenie nehnuteľnosti do vlastníctva bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde osobne



hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Podľa príslušného nariadenia č. 104/1945, keď si
vlastník tieto podmienky neplnil, mohol v zmysle § 23 mu byť tento prídel odňatý povereníctvom SNR
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby. Keďže navrhovateľka
a jej neb. manžel L. F. sa ujali držby pridelených pozemkov 15. 10. 1946 a hneď po založení JRD v
Číčove v r. 1949 sa stali jeho členmi, kde boli až do 30. 03. 1956, kedy odišli do M. M., nesplnili tú 10
lehotu na možnosť odňatia prídelu, o čom rozhodlo ONV, na ktoré prešlo vybavovanie týchto opatrení
v zmysle ust. § 2 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950, ktorým prešli do pôsobnosti národného pozemkového
fondu po jeho zrušení na Ministerstvo pôdohospodárstva na národné výbory.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. na okresné národné výbory prešlo
vykonávanie vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. Vydanie
rozhodnutia o odňatí alebo zrušení výmeru, je dôsledok aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú
situáciu, t.j. opustenie majetku, odsťahovanie alebo nedodržanie podmienok prídelu a nie je dôsledok
politickej perzekúcie alebo prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne
správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a
vec správne posúdil, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pretože si ich nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu
na NS SR v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.