Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/181/2014 z 27. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2014, sp. zn. 19Sd/181/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4014200720.2 Krajský súd Nitra | 19Sd/181/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4014200720.2 | 2014-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1332e9e-9eed-4fed-b183-d489d9eced4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200720.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/181/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200720
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200720.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: M. X., F. XX, V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou,
PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 06. 2014 podľa § 250j
ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zamietla
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zsp") a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 07. 04. 2014. Odporkyňa
dôvodila tým, že dovŕšením 62 rokov veku 2. januára 2013 navrhovateľovi vznikol nárok na starobný
dôchodok. Pretože mu bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím č. 510 102 3460 zo dňa 27. 03.
2014 s účinnosťou od 2. januára 2013, jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 07. 04. 2014 bola
zamietnutá.

V odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľ poukázal na sumu
starobného dôchodku 10,30 eur, čo mu nepokryje ani lieky mesačne a žiadny iný príjem nemá a ani
úspory. Jeho zdravotný stav je vážny. Žiadal preto o prehodnotenie invalidného dôchodku, prípadne
starobný dôchodok zrušiť a invalidný prideliť. V Českej republike mu chýbajú 2 roky.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu trval na podanom odvolaní z dôvodu, že už v roku 2003 alebo 2004
mal zdravotné problémy, pre ktoré sa liečil u odborných lekárov. Z predloženého záznamu diabetika
preukázal, že od 18. 08. 2005 je v liečbe pre diabetes. Ďalej predložil ďalšie záznamy chorého na
cukrovku, ktorými preukázal hodnoty glykémie a predpísanú liečbu od roku 2012. V ďalšom poukázal
na žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá s ním bola spísaná dňa 07. 04. 2014, ale touto žiadosťou žiadal
priznať invalidný dôchodok 3 roky spätne.

Odporkyňa žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru,
že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu, bolo náležite za preukázané,
že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok spísanej dňa 07.



04. 2014. Na štvrtej strane žiadosti navrhovateľ uviedol, že invalidný dôchodok žiada priznať od 19. 02.
2011. Z piatej strany žiadosti v časti Poznámky a vyjadrenia k žiadosti vyplýva, že menovaný žiadal o
priznanie starobného dôchodku z Českej republiky od 02. 09. 2013, pretože ku dňu rozdelenia republík
pracoval až do marca 1993 na území Českej republiky. V dávkovom spise odporkyne sa nachádza
aj žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok spísaná dňa 03. 10. 2013 ako aj rozhodnutie č. 510
102 3460 0 zo dňa 27. 03. 2014 o priznaní starobného dôchodku podľa § 65 a nasl. zsp od 02. 01.
2013 v sume 9,30 eur mesačne s tým, že od 01. 01. 2014 bola suma starobného dôchodku zvýšená
na 10,30 eur mesačne.

V dávkovom spise sa okrem iného nachádza aj lekárska správa posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 07. 04. 2014. Po oboznámení sa s
obsahom tejto lekárskej správy mal súd za preukázané, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli
navrhovateľovi určené endokrinné choroby - cukrovka s komplikáciami podľa kapitoly IV, položka 1,
písm. c/ prílohy č. 4 k zsp a pre túto chorobu mu bola určená 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity bol určený od 21. 11. 2013.

Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o žiadosti
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zsp).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp).



V konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu z 10. 06. 2014 o zamietnutí žiadosti o invalidný
dôchodok z 07. 04. 2014 z dôvodu, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX zo dňa 27. 03. 2014 s účinnosťou od 02. 01. 2013 mal súd z
vykonaného dokazovania za preukázané, že odporkyňa pri rozhodovaní o jeho žiadosti o invalidný
dôchodok pochybila a vec po právnej stránke nesprávne posúdila.

Pri rozhodovaní o priznaní invalidného dôchodku odporkyňa vychádzala výlučne z Lekárskej správy
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava spísanej dňa 07. 04.
2014 t. j. v deň, kedy bola s navrhovateľom spísaná aj samotná žiadosť o invalidný dôchodok. Z tejto
lekárskej správy vyplýva, že navrhovateľovi bola od 21. 11. 2013 určená 60 % miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pre cukrovku s komplikáciami. z posudku posudkového lekára vyplýva,
že 60 % mieru od 21. 11. 2013 posudkový lekár sociálneho poistenia určil na základe diabetologickej
komplikácie. Je nepochybné, že posudkový lekár sociálneho poistenia dňa 07. 04. 2014 nemal k
dispozícii žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, resp. nebol oboznámený s obsahom tejto žiadosti,
z ktorej vyplýva, že invalidný dôchodok žiadal navrhovateľ priznať už od 19. 02. 2011. Z uvedeného
dôvodu nebol správnym orgánom zákonne posúdený nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok a to z
dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa nevyjadril k zdravotnému stavu navrhovateľa, na
základe ním predložených správ z odborných vyšetrení ku dňu 19. 02. 2011. Z vyjadrenia navrhovateľa
a z ním predložených správ z jeho odborných vyšetrení na súdnom pojednávaní nepochybne vyplynulo,
že tento je minimálne od 18. 08. 2005 v liečbe pre diabetes a navrhovateľ disponuje lekárskymi správami,
ktorými vie preukázať hodnoty svojej glykémie a predpísanú liečbu minimálne od roku 2012 tak, ako
to žiadal aj v žiadosti o invalidný dôchodok.

Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa ku dňu 19. 02. 2011 na základe jeho žiadosti o invalidný
dôchodok nie je podľa názoru súdu prekážkou pre rozhodnutie o jeho právnom nároku na invalidný
dôchodok od uvedeného dňa a to ani z toho dôvodu, že právny nárok na starobný dôchodok mu vznikol
až od 02. 01. 2013. Do 01. 01. 2013 navrhovateľovi teoreticky mohol vzniknúť právny nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 a § 71 zsp. O tejto právnej otázke je však oprávnená rozhodnú odporkyňa
v novom konaní, ktoré prebehne po právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení odvolaním napadnutého
rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k právnemu názoru, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 06. 2014 vychádza z nesprávneho právneho
názoru, preto ho Krajský súd v Nitre podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2, písm. a/ OSP zrušil a vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý
mal podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ si takúto
náhradu v zákonom stanovenej lehote podľa § 151 ods. 2 OSP neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní
odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).