{"guid": "58efa6c1-4389-471b-80b6-578da5419bc0:9dfec7f6-de59-421a-b6d1-ea3bef310ad2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2", "spisova_znacka": "9Co/258/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/258/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. marca 2014, sp. zn. 9Co/258/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2", "identifikacne_cislo": "4312216916", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Katarína Marčeková", "sudca_id": 1566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-marcekova-1566", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dfec7f6-de59-421a-b6d1-ea3bef310ad2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 9Co/258/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4312216916\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216916.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov\nsenátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený\nFridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,\nzastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody\na nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. júna\n2013 č. k. 25C/357/2012-57, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods.\n1, 2, 3,  § 19 ods. 1, 3  zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 písm. c), d) a i), § 44 ods. 1, 2 zák. č.\n233/1995 Z. z.  a zo spisu sp. zn. 7Er/2/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie\nkonania o vydanie poverenia bol podaný dňa 04. 01. 2010. Dňa 07. 01. 2010 exekučný súd vyzval\nna opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Exekútor zaslal súdu opravenú zápisnicu dňa 30. 03. 2010.\nPoverenie v predmetnej exekučnej veci bolo Okresným súdom v Leviciach vydané dňa 15. 04. 2010.\nNavrhovateľ ako oprávnený neurgoval vydanie poverenia. Exekútor mal poverenie doručené dňa 22.\n04. 2010.  Exekučné konanie nie je skončené.\n\nNavrhovateľ sa v podaní zo dňa 23. 04. 2012, adresovaným priamo odporcovi, domáhal uspokojenia\nnároku na náhradu škody. Šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti uplynula a navrhovateľ sa domáhal\nnároku na súde. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu\npoverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v\nkonaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu\nškody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa §\n9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných\nprieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila\nsťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské\npráva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli\nrelevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01. 01. 2013. Návrh bol\npodaný v roku 2012, súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad\npôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platného v\n\nčase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Navrhovateľ tvrdil, že poverenie\nbolo vydané viac ako s 6-mesačným omeškaním. Súd zistil, že poverenie bolo vydané 101 dní od\ndoručenia návrhu, avšak v lehote 3 dní bol exekútor vyzvaný na doplnenie, resp. opravu návrhu a po\njeho doplnení exekučný súd vydal poverenie v lehote 16 dní.  Navrhovateľ uvádzal päť urgencií vo veci\nvydania poverenia, ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom omeškania\ns vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne, priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že\nnavrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej\nmajetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. V predmetnej veci, z\nktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom\nexekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom\ntvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom\nzníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Určenie výšky škody v\nnávrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť,\nale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné\npodľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade\ntvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy\nnemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto\ndoba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu\nspolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom až do samotného vydania poverenia\nexekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne\nzasiahnuť navrhovateľa, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho\nplánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase\nnastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie\npohľadávky. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere predloženie znaleckého posudku, resp. znalecké\ndokazovanie alebo postup podľa § 136 OSP. I k takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil\npodklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 OSP. Znalecký\nposudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd\nnávrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol. Súd sa nestotožnil\nani               s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej\nlehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.\nSúd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že          k\nvzniku škody ani nedošlo. V danej veci súd zistil, že exekučný súd vydal poverenie po 15 dňoch od\nnávrhu a bolo vydané na 16. deň od odstránenia vád podania. Výzva na odstránenie vád podania bola\nspracovaná v lehote 15 dní od podania návrhu. Súd lehotu prekročil o 1 deň. Ide o dobu, ktorá je\nv rámci súdneho konania časovo absolútne zanedbateľná. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe\ndá hovoriť ako o veľmi výrazne krátkom časovom intervale, priam nepodstatnom. Navrhovateľ ako\noprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia nepresadzoval zákonnými možnosťami.\nSúd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek\nškoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Je potrebné\nvyhodnotiť, či nedodržanie zákonnej lehoty súdom na vydanie poverenia po dobu 1 dňa má mať za\nnásledok priznanie škody. Nedodržanie lehoty v dĺžke 1 deň je absolútne zanedbateľné.  Ak by aj išlo\no počítanie lehoty od podania návrhu, bolo poverenie vydané za 101 dní, z toho súd 82 dní čakal na\ndoplnenie návrhu. Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované, majetková ujma nebola\npreukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej\nlehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd\nnevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Nebola preukázaná ani príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti  medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,\nbezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V prvom rade mal súd za to, že žiadna\nškoda  nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,\nnepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia.                         Z dokazovania\nnebolo možné zistiť, kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní poverenia v 15-dňovej\nlehote. Od uplynutia 15-dňovej lehoty (dňa 19. 01. 2010) po podaní návrhu na vydanie poverenia dňa\n04. 01. 2010 do uplatnenia si náhrady škody priamo u odporcu dňa 23. 04. 2012 neuplynula trojročná\ndoba, preto návrh nie je premlčaný. Uviedol, že nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na\nokolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci, ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty,\nnepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania lehoty, reálne nepreukázanie škody, neexistencia\nkonštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata\n\nsúdnictva, neaktívny prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody, exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne i vo  vzájomnom\nkontexte súd k zamietnutiu návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa         § 142 ods. 1 OSP tak,\nže odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval\na žiadne mu nevznikli.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,\nodôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd\n1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci\nna základe  „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval\nhmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu\npomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a\npo tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na\ntakejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti\nsúdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný  ustanovením § 9 ods. 1\nzák. č.  514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol  interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ustanovenia  § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012\nZ. z. Súd svojim rozhodnutím  aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára\nkonštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nanulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na\nnáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ\nnemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať a to\npodľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby\nboli použité v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že\nzo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo\nvydané v zákonom ustanovenej lehote. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol\nstav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V\ndanom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej\nlehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul\ntrvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny\nproces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím\nnemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť\nodstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súd len s poukazom na\nskutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol\nznalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku\nmateriálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal súd žiadne\ndôvody. Je zrejmé, že znalecké dokazovanie je namieste nariadiť tam, kde je výšku škody nutné určiť s\npoužitím odborných znalostí, ktoré právna veda neposkytuje. Keďže výsledok znaleckého dokazovania\nmal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na\nnedostatočne zistenom skutkovom stave. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní\nzákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným\nsúdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne\nneguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,\nktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny\nproces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol,\nže zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania\novplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby\norganizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc\naj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté\nprocesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n\nKrajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na  nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa\n§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci\na vec aj správne právne posúdil.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPodľa  § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.\n\nPrieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.\nOdvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,\nale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o\nodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ\nv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody\npreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy\nodvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu\npodaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady\nkonania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale\nktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého\nstupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý\nrozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia  § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom\nk tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa\nzaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého\nstupňa, k dôvodom odvolania  navrhovateľa - odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva\nnasledovné:\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom  treba rozumieť  taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nkonania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu  zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon bližšie\nv žiadnom zo svojich ustanovení  pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo\nvšeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu\nprocesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na\nzabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\n\nPostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky                  a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj\nnapr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom  zriadeným  zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach a záväzkoch.\n\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva\nna súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy  (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť  každému reálny\nprístup  k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. I. ÚS\n62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva  na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek\nbola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd\nodmietol konať a rozhodovať  o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n\nKonaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať\nurčitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,\nktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho\npriebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s\ndôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo\nvzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza\noporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na\nsúdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu\n(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na\nochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že\nprocesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je\nmožno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia\ntohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces.\n\nNesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého\nštátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených\nprávnymi normami.\n\nKeďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní\nnešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto\ndôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov\npodľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom\nkonania (§ 120 ods. 1 OSP).\n\nK aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd\nprvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu\nzačatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák.\nč. 514/2003 Z. z. citoval v správnom znení - v znení  účinnom v čase podania návrhu na vydanie\npoverenia, pričom toto ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, preto je táto námietka\nnavrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej\nskutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo\nsúčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu\nzodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal navrhovateľ v odvolaní, a teda nebol ani  aplikovaný\nprincíp priamej retroaktivity. Odvolací súd k tomu ešte dodáva, že aj keď súd prvého stupňa v rozsudku\ncitoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01. 01. 2013, uvedené nemá za následok\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol aj\nsprávny právny predpis, podľa ktorého vec posúdil, pričom v rozhodnutí uviedol, že toto ustanovenie\ncitoval z dôvodu výkladu pôvodného ustanovenia. K argumentu o vyvrátení nároku navrhovateľa\nkonštrukciou súdu o nedôveryhodnosti údajov  navrhovateľa, uvedeným v návrhu, odvolací súd uvádza,\nže súd prvého stupňa zamietnutie nároku neodôvodnil nedôveryhodnosťou údajov navrhovateľa, ktorý\npodľa jeho vlastného tvrdenia nemal k dispozícii spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti\nlen usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite, ale tým, že po vykonaní dokazovania\noboznámením s exekučným spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/2/2010 zistil, že tvrdenie\nnavrhovateľa, že v tomto konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu súdu, pretože rozhodnutie\nnebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote, ale s omeškaním viac ako 6 mesiacov, je nepravdivé,\npretože žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Levice\ndňa 04. 01. 2010, súd vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa  07. 01. 2010, aby vyzval oprávneného,\naby doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v časti presného značenia povinnej. Súdny exekútor\nzaslal opravenú zápisnicu súdu až dňa 30. 03. 2010 a následne dňa 15. 04. 2010 súd poveril súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie teda bolo rozhodnuté na 101. deň od doručenia návrhu súdu, pričom\nna 3. deň súd vyzval súdneho exekútora na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom opravený\nnávrh bol súdu predložený až 30. 03. 2010 a následne dňa 15. 04. 2010 súd prvého stupňa poveril\nsúdneho exekútora vykonaním exekúcie. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým,\nže exekučný súd odstraňoval vady návrhu  na vykonanie exekúcie  a následne vydal  pre súdneho\n\nexekútora poverenie na vykonanie exekúcie v uvedených lehotách, nemohlo dôjsť z jeho strany ani k\nposunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý\nsúdny proces neakceptovateľný. Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia\nsúdnemu exekútorovi nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého\nsi navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie\ndôkazy za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľa. K úvahám navrhovateľa o dĺžke a\nobmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v danej veci  správne  aplikoval platné právo\na rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý\nsúdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní nebolo zistené,\nže by v exekučnej veci, od ktorej si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté v primeranom\nčase. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako\nvecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a\nv odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v\nodvolacom konaní mu trovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/357/2012", "guid": "a8aca82c-9051-47d8-b55c-e335983f7255:3cd88426-54ee-4f10-806d-3f76abb166dc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "0ae6cd60-08f5-4b73-9510-1712a60d123b:725e9f15-473b-4975-bb12-66710c795367", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/2/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Er/2/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ae6cd60-08f5-4b73-9510-1712a60d123b:725e9f15-473b-4975-bb12-66710c795367"}], "citovane_v": []}