{"guid": "b346eacb-c8c1-43f4-9861-d5d98db079ea:4ab0d991-f2d5-4bb8-8cf8-39761b9a90e2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1", "spisova_znacka": "1To/11/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/11/2014 z 28. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. apríla 2014, sp. zn. 1To/11/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1", "identifikacne_cislo": "4412010643", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Štefan Hrvola", "sudca_id": 926, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-hrvola-926", "datum_vydania": "2014-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-222.odsek-4", "nazov": "§ 222 ods. 4 zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-222.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224", "nazov": "predpis č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-222.odsek-1", "nazov": "§ 222 ods. 1 zákona č. 224/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/224/#paragraf-222.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/224-2010/paragraf-222"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/224#paragraf-222", "/SK/ZZ/2010/224#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ab0d991-f2d5-4bb8-8cf8-39761b9a90e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412010643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412010643.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému E. W. a spol., pre zločin
úverového podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného E. W. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.10.2013 sp. zn.
3T/203/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku  z r u š u j e
napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného E. W..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný E.  W., narodený XX.XX.XXXX v N.,
bytom Z. XXX,

j e   v i n n ý

1/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným W. Q., po prísľube a zabezpečení všetkých
potrebných fiktívnych podkladov - pracovných zmlúv, výkazov o príjme a iných dokladov pre žiadateľa
o úver, ako i pre ručiteľa obžalovaným E. W., odsúdený W. Q. uzatvoril dňa 27.09.2006 v pobočke
B. M. M., a.s. v I. E. ako úverový dlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo
XXXXXXXXXX, následne mu bola na účet M. M., a.s. pobočka I. E. poukázaná peňažná hotovosť vo
výške 11.617,87 eur (350.000,00 Sk), z ktorej odovzdal obžalovanému E. W. sumu cca 3.000,- eur
(90.000,- Sk), ako dohodnutú odmenu, poskytnutý úver sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo
výške 130,31 eur (3.935,- Sk), hoci obaja vedeli, že zmluvne dohodnuté podmienky nebudú dodržané,
pretože odsúdený W. Q. nemal dostatočné zdroje ani na svoje živobytie, dosiaľ nebola uhradená ani
jedna splátka a poškodenej B. M. M. a.s. Z. bola spôsobená škoda v celkovej výške 17.222,34 eur,

2/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným V. Z., po prísľube a zabezpečení všetkých
potrebných fiktívnych podkladov - pracovných zmlúv, výkazov o príjme a iných dokladov pre žiadateľa
o úver, ako i ručiteľa obžalovaným E. W., odsúdený V. Z. ako úverový dlžník uzatvoril dňa 27.09.2006,
v pobočke B. M. M. a.s. v I. E. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo
XXXXXXXXXX, následne mu bola na účet v M. M., a.s., pobočka I. E. poukázaná peňažná hotovosť
vo výške 11.617,87 eur (350.000,- Sk), z ktorej odovzdal obžalovanému E. W. sumu cca 5.000 eur
(150.000,- Sk), ako dohodnutú odmenu, poskytnutý úver sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo
výške 130,31 eur (3.935,- Sk), hoci obaja vedeli, že zmluvne dohodnuté podmienky nebudú dodržané,
pretože odsúdený V. Z. nemal dostatočné zdroje ani na svoje živobytie, dosiaľ nebola uhradená ani
jedna splátka a poškodenej B. M. M. a.s., Z. bola spôsobená škoda v celkovej výške 17.222,34 eur,

t e d a



v bode 1/ spoločným konaním s odsúdeným W. Q.,
v bode 2/ spoločným konaním s odsúdeným V. Z.,
- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu,

t ý m   s p á c h a l

v bodoch 1/ a 2/
- pokračovací zločin úverového podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona,

z a    t o   m u   u k l a d á

podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, výkon trestu odňatia
slobody podmienečne  o d k l a d á   s uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ako súčasť
probačného dohľadu povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) bol obžalovaný
E. W. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho zločinu úverového
podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

s obžalovaným W. Q.
1/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode, po prísľube a zabezpečení všetkých potrebných fiktívnych
podkladov - pracovných zmlúv, výkazov o príjme a iných dokladov pre žiadateľa o úver, ako i pre
ručiteľa obžalovaným E. W., obžalovaný W. Q. uzatvoril dňa 27.09.2006 v pobočke B. M. M., a.s. v
I. E. ako úverový dlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXXXXX,
následne mu bola na účet M. M., a.s. pobočka I. E. poukázaná peňažná hotovosť vo výške 11.617,87
eur (350.000,00 Sk), z ktorej odovzdal obžalovanému E. W. sumu cca 3.000,- eur (90.000,- Sk), ako
dohodnutú odmenu, poskytnutý úver sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 130,31 eur
(3.935,- Sk), hoci obaja vedeli, že zmluvne dohodnuté podmienky nebudú dodržané, pretože obžalovaný
W. Q. nemal dostatočné zdroje ani na svoje živobytie, dosiaľ nebola uhradená ani jedna splátka a
poškodenej B. M. M., a.s. Z. bola spôsobená škoda v celkovej výške 17.222,34 eur,

s obžalovaným V. Z.
2/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode, po prísľube a zabezpečení všetkých potrebných fiktívnych
podkladov - pracovných zmlúv, výkazov o príjme a iných dokladov pre žiadateľa o úver, ako i ručiteľa
obžalovaným E. W., obžalovaný V. Z. ako úverový dlžník uzatvoril dňa 27.09.2006, v pobočke B. M. M.,
a.s. v I. E. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo XXXXXXXXXX, následne mu
bola na účet v M. M. a.s., pobočka I. E. poukázaná peňažná hotovosť vo výške 11.617,87 eur (350.000,-
Sk), z ktorej odovzdal obžalovanému E. W. sumu cca 5.000,- eur (150.000,- Sk), ako dohodnutú odmenu,
poskytnutý úver sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 130,31 eur (3.935,- Sk), hoci obaja
vedeli, že zmluvne dohodnuté podmienky nebudú dodržané, pretože obžalovaný V. Z. nemal dostatočné



zdroje ani na svoje živobytie, dosiaľ nebola uhradená ani jedna splátka a poškodenej B. M. M., a.s., Z.
bola spôsobená škoda v celkovej výške 17.222,34 eur.

Za to mu uložil podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na
výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú B. M. M. a.s., Z. s
nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Uvedený rozsudok, v zákonom stanovenej lehote, proti všetkým jeho výrokom ako aj konaniu, ktoré
mu predchádzalo, odvolaním napadol obžalovaný. V písomnom odôvodnení, prostredníctvom obhajcu
uvádzal, že spoluobvinených nepozná a je názoru, že bol zneužitý skutočným páchateľom podvodu.
Poukazoval na to, že nebolo preverené jeho tvrdenie akým spôsobom sa k nemu dostali sporné pracovné
zmluvy a úradné preklady, ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol jeho ako osobu, ktorej tieto doklady
odovzdali. Výpovede spoluobvinených považoval za pochybné a vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne
vyhodnotenie dôkazov, keď neboli overené všetky okolnosti prípadu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej spoločnosti R. G., spol.
s.r.o. a obžalovaného, ktorý súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí predniesol odvolanie zhodne s písomne vyhotoveným a
zotrval na návrhu v ňom uvedenom.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zastával názor, že súd prvého
stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil. Uložený trest, čo
do jeho druhu a výmery je v súlade so zákonom. Navrhol odvolaciemu súdu odstrániť pochybenie v
zákonnom pomenovaní zločinu úverového podvodu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku
podľa § 222 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spočívajúce v uvedení písm. a/. Odvolanie obžalovaného
nepovažoval za dôvodné.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. ohľadne odvolateľa a
navrhol, aby ho odvolací súd uznal vinným zhodne s napadnutým rozsudkom a uložil aj rovnaký trest s
tým, aby napravil pochybenie v zákonnom pomenovaní zločinu.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné, i keď z iných dôvodov než uvádzal v odvolaní.

Plniac si prieskumnú povinnosť, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v konaní
predchádzajúcom napadnutému výroku rozsudku bol zadovážený dostatok dôkazov nevyhnutných na
rozhodnutie o podanej obžalobe. Tieto dôkazy boli vykonané pred súdom prvého stupňa v súlade so
zásadou kontradiktórnosti a v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami Trestného poriadku. Pri
tomto postupe sa  súd prvého stupňa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za
podstatné chyby konania v zmysle  § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., a to všetko pri zachovaní práv všetkých
procesných strán, vrátane práva obžalovaného na obhajobu.

Na základe riadne a v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. vykonaného hodnotenia dôkazov súd prvého stupňa
správne ustálil, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku tak, ako je tento popísaný v tzv. skutkovej vete,
a že tento spáchal obžalovaný. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na správne právne úvahy
a správne právne závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, až na
pochybenie uvádzané ďalej, ktoré považoval za chybu napadnutého rozsudku a tiež aj za porušenie
zákona.



Podľa §  222 ods. 1 Tr. zák., kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odsek 4 § 222 Tr. zák. neobsahuje písm. a/ Tr. zák., a preto
odvolací súd toto pochybenie napravil po zrušení napadnutého rozsudku sám vlastným rozhodnutím,
keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 322 ods. 3 Tr. por. Iné dôvody na zmenu výroku
o vine u odvolateľa nezistil.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na obsahy jednotlivých dôkazov a na stranách
6-8 uviedol aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení a právne závery ku ktorým dospel. V
rámci nich sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, ktorú tento v podstate prezentoval aj v dôvodoch
odvolania. Pretože už súd prvého stupňa sa s obhajobou a námietkami obžalovaného dôsledne
vysporiadal, odvolací súd tieto nepovažuje za dôvodné, a preto v podrobnostiach odkazuje na príslušnú
časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Preskúmaním výroku o treste týkajúcom sa odvolateľa zistil, že súd prvého stupňa pri určení jeho druhu
a výmery nebol dôsledný, pretože nezohľadnil všetky rozhodné zákonné kritériá tak, ako vyplývajú z
ustanovenia § 34 a nasl. Tr. zák. V odôvodnení príslušnej časti napadnutého rozsudku súd prvého
stupňa konštatuje, že u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a trest
ukladal v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, ktorú bližšie nešpecifikuje a ktorá je v rozmedzí
od 5 do 12 rokov odňatia slobody, pričom prihliadol na to, že na spáchanie konania „naviedol“ aj
ďalších spoluobžalovaných a na následok spôsobený jeho konaním. Takéto právne úvahy však nie
sú dostatočné a úplné, a preto ich nemohol odvolací súd považovať za správne. V prvom rade je
potrebné uviesť, že obžalovaný v danej veci nebol „návodcom“, ale jedným zo spolupáchateľom. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie
každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu (§ 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.) V tejto súvislosti je
potrebné konštatovať vyššiu mieru účasti odvolateľa na spáchaní žalovaného skutku oproti ostatným
spolupáchateľom. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť, že čo sa týka finančného profitu z tejto
trestnej činnosti, tak u odvolateľa bol tento nižší než u ostatných spolupáchateľov.

Okrem toho súd prvého stupňa opomenul prihliadnuť na ustálenú súdnu prax, ktorá uplynutie doby od
spáchania trestného činu až do doby odsúdenia páchateľa v prípade, ak tento páchateľ vedenie počas
nej riadny život, považuje za také pomery na strane páchateľa, ktoré u neho odôvodňujú naplnenie
zákonných podmienok mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa      § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd zistil, že odvolateľ spáchal skutok v septembri roku 2006. Ako zistil z odpisu z registra
trestov, odvolateľ od tejto doby až dodnes sa nedostal do rozporu so zákonom, teda je možné
konštatovať, že vyše po dobu viac ako osem rokov viedol riadny život.

S prihliadnutím na všetky uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že potrestanie obžalovaného
v súčasnosti nepodmienečným trestom odňatia slobody, i keď na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby je potrebné považovať za neprimerane prísne, a že súčasne účel trestu je možné u neho
dosiahnuť aj hrozbou trestnom odňatia slobody spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho
správaním v skúšobnej dobe v hornej polovice trestnej sadzby. Za účelom posilnenia výchovného účelu
podmienečného trestu odňatia slobody uložil odvolací súd obžalovanému obligatórne povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu.

Preskúmaním správnosti výroku o náhrade škody odvolací súd zistil, že tento je nesprávny, pretože súdu
prvého stupňa nič nebránilo uložiť obžalovaným povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobili protiprávnym
konaním, a za ktorú zodpovedajú v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože poškodený
škodu v rámci adhézneho konania uplatnil riadne a včas. Nápravu tohto nedostatku odvolací súd
nemohol vykonať vzhľadom na prekážku vyplývajúcu zo zásady zákazu reformatio in peius.



Vychádzajúc z horeuvedených právnych úvah a právnych záverov, odvolací súd rozhodol tak, ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.          (§ 306 ods. 1 Tr. por.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/203/2012", "guid": "141357dc-3689-4377-826f-e47544763ad1:edff3b06-6e24-47f5-ab47-761d9430981d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}