{"guid": "901b6eee-24bd-4db4-895b-0d2d85283ba3:942d086b-143f-46a1-9e3f-83cdf49822da", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1", "spisova_znacka": "11S/46/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/46/2015 z 24. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. novembra 2015, sp. zn. 11S/46/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1", "identifikacne_cislo": "4015200217", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/942d086b-143f-46a1-9e3f-83cdf49822da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 11S/46/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4015200217\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu\nJUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. V. S., J. T.. XXXX/\nX, A., zastúpenej: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, proti\nžalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 29. decembra 2014 č. 56436-2/2014-BA, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd žalobu   z a m i e t a .\nŽalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou zo dňa 25. 02. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného        zo dňa\n29. 12. 2014  č. 56436-2/2014-BA, ako i rozhodnutie pobočky žalovaného v Žiline zo dňa 20. 10. 2014\nč. 348/20144-ZA-DGP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 18. 09. 2014 si\nuplatnila nárok na dávku garančného poistenia  z titulu platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa -\nAkadémia vzdelávania o.z., Žilina, ktorý sa stal platobne neschopný a nemohol tak uspokojiť jej nároky\nna mzdu v sume 1.400,- eur, t. j. menej ako v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\na na náhradu súdnych trov v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru na súde v zmysle\nrozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 02. 2013 č. k. 6Cpr/6/2012-65.\n\nPobočka žalovaného v Žiline jej však rozhodnutím zo dňa 20. 10. 2014 nárok na dávku garančného\npoistenia nepriznala, a to z dôvodu, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa, t. j. od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014 nepreukázala žiadne neuspokojené\nnároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia.\n\nProti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 29. 12.\n2014 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie svojej pobočky v Žiline zo dňa 20. 10. 2014 potvrdil.\nŽalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňou požadované neuspokojené nároky z\npracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012 nespadajú do obdobia od 28. 01.\n2013 do 27. 07. 2014, teda do obdobia, ktoré žalovaný považuje za obdobie posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa,\na teda neboli splnené zákonné podmienky na priznanie dávky garančného poistenia.\n\nŽalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom usúdil, že nemá\nnárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na skutočnosť, že tento nárok si uplatnila z dôvodu\njej neuspokojeného nároku z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého pred obdobím posledných 18\nmesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tejto\n\nsúvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2014 pod sp. zn.\n10Sžso/26/2013, zo dňa 18. 03. 2014 pod sp. zn. 1Sžso/23/2013, zo dňa                  15. 04. 2014 sp. zn.\n1Sžso/31/2013 a ďalšie, v ktorých tento súd rozhodoval v obdobných veciach a právne názory uvedené\nv týchto rozhodnutiach tvoria zásadné východisko pre posúdenie výkladu sporného ust. § 103 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z týchto rozhodnutí vyplýva,\nže ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje výšku dávky, a nie podmienky jej priznania,\npričom výkladom zákona nemožno rozširovať podmienky pre priznanie toho ktorého inštitútu v ňom\nuvedeného. Ak sú podmienky pre priznanie dávky garančného poistenia ustanovené v § 102 vyššie\ncitovaného zákona, nemožno z ust. § 103 tohto zákona vyvodzovať ďalšie podmienky zákonodarcom\nneustanovené. Podmienkami pre vznik nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia sú jednak\nplatobná neschopnosť zamestnávateľa a nemožnosť zamestnávateľa uspokojiť nároky zamestnanca\nšpecifikované v ust. § 102 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Obe tieto podmienky žalobkyňa spĺňa a\nžiadne iné zákonom nie sú stanovené.\n\nUstanovenie § 103 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov  upravuje len\nvýšku dávky garančného poistenia za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v § 102 ods. 1\ntohto zákona. Zo systematického i gramatického výkladu zákona treba vyvodiť záver, že ust. § 103 ods. 2\nvyššie citovaného zákona upravuje len rozsah náhrady z dávky garančného poistenia za neuspokojené\nnároky zamestnanca na mzdu podľa ust. § 102 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, a to konkrétne v\nrozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah u\nzamestnávateľa skončil, teda či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo nie, ale rozhodujúce je, že pracovnoprávny vzťah skončil\nv období pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania, že sú splnené\npodmienky ustanovené v § 102 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vzniká zamestnancovi nárok na\ndávku garančného postenia najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho\npracovnoprávneho vzťahu.\n\nPre rozhodnutie o priznaní dávky garančného postenia na základe žiadosti žalobkyne bolo teda\nrozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku garančného poistenia v zmysle ust. § 102\nods. 1 vyššie citovaného zákona a v prípade, že áno, táto dávka sa poskytne v rozsahu najviac troch\nmesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne predchádzajúcich (nie\nbezprostredne) vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ustanovenie § 103 ods. 2 tohto zákona\nnie je možné vykladať tak, že podmienkou priznania dávky garančného poistenia je, aby posledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne u zamestnávateľa muselo bezprostredne\npredchádzať začiatku platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, pretože takýmto výkladom by správny\norgán fakticky stanovil  zamestnancovi ďalšiu podmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia,\nktorá však nevyplýva z ust. § 102 ods. 1 tohto zákona.\n\nTakýto výklad vyplýva i zo Smernice rady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS zo dňa 20. 10.\n1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v\nprípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá v zmysle prílohy č. 5 k zákonu č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola zakomponovaná do tohto zákona. Zo znenia\ntejto smernice, článok 4 ods. 2, tretia zarážka vyplýva, že slovné spojenie „posledných 18 mesiacov“\nsa viaže na „trvanie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu“, a nie na „predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“. Uvedené možno vyvodiť z čiarky umiestnenej za\nslovným spojením „pracovnoprávneho vzťahu“. Z ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov vyplýva, že Slovenská republika prijala potrebné opatrenia v\nzmysle čl. 3 vyššie citovanej Smernice tak, že deň uvedený čl. 3, ods. 1  Smernice je deň podľa článku 3\nods. 2, tretia zarážka (alebo deň, keď sa začala platobná neschopnosť zamestnávateľa, alebo skončila\npracovná zmluva, alebo pracovný vzťah s príslušným zamestnancom z dôvodu platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa). V prípade, ak by mal byť výklad čl. 4 ods. 2 tretej zarážky Smernice, ako aj ust.\n§ 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov taký, ako ho\nprezentuje žalovaný, tak by znenie týchto ustanovení bolo obdobné ako v čl. 4 ods. 2, prvej zarážky\nSmernice, t. j.: „za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorý\nexistoval v období šiestich mesiacov prechádzajúcich dňu, ku ktorému nastala platobná neschopnosť\nzamestnávateľa“.\n\nŽalobkyňa bola toho názoru, že má právo na vyplatenie dávky garančného poistenia v celkovej\nuplatnenej sume a rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. 12. 2014 jej bolo toto právo odopreté.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 03. 2015  k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa si\nuplatňovala neuspokojené nároky z pracovného pomeru u zamestnávateľa Akadémia vzdelávania, o.z.\na žiadala o poskytnutie dávky garančného poistenia za obdobie od  01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 v\nsume 1.400,- eur. Žalovaný poukázal na ustanovenia  zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (resp. tieto ustanovenia citoval), v zmysle ktorých postupoval a uviedol, že\nuznesením Okresného súdu Žilina zo dňa              28. 07. 2014 pod sp. zn. 2R/3/2013 bolo zastavené\nreštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Akadémia vzdelávania, o.z. a začaté konkurzné konanie.\nTýmto dňom sa predmetný zamestnávateľ stal platobne neschopný. Pracovnoprávny vzťah žalobkyne\nu tohto zamestnávateľa trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012. Žalovaný pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dávka garančného poistenia\nsa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V predmetnej veci\nplatobná neschopnosť zamestnávateľa žalobkyne vznikla dňa 28. 07. 2014 a obdobím posledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na\nuplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014.\nŽalobkyňou uplatnené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012,\nnespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v rámci ktorého si žalobkyňa mohla neuspokojené\nnároky uplatniť. Žalobkyňa si teda v súvislosti s platobnou neschopnosťou jej bývalého zamestnávateľa\nmohla uplatniť dávku garančného poistenia za obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014.\n\nŽalovaný bol toho názoru, že v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona je zakotvený časový rozsah,\ndo ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ktorých náhrada môže byť\nuspokojená dávkou garančného poistenia. Začiatok tohto časového rozsahu je ohraničený: a/ obdobím\nposledných 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v prípade,\nak skončenie pracovného pomeru predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo\npracovný pomer stále trvá, alebo b/ poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi skončeniu pracovného\npomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v prípade ak skončenie pracovného pomeru\nnasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\n\nDávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom\n18 mesačnom časovom období, a to v rozmedzí troch mesiacov. Skutočnosť, že už v období pred\nskončením pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne jej zamestnávateľ nevyplácal mzdové nároky, nie\nje možné považovať za platobnú neschopnosť na účely garančného poistenia. Žalovaný bol toho\nnázoru, že v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona je zakotvený časový rozsah, do ktorého\nmusia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorých náhrada môže byť uspokojená\ndávkou garančného poistenia. Účelom právnej úpravy nebolo, aby dávkou garančného poistenia\nboli uspokojované akékoľvek neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnanca pred skončením\npracovnoprávneho vzťahu, ale len také, ktoré príčinne a časovo súvisia so vzniknutou platobnou\nneschopnosťou zamestnávateľa.\n\nŽalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na článok 3 a 4 Smernice Rady 80/987/EHS z 20. 10.\n1980, ktorá však bola zrušená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008\no ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a nové znenie sa odlišuje\nod znenia článkov 3 a 4 predchádzajúcej smernice. Ani na základe obsahu smernice účinnej v\npredchádzajúcom období však nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne.\n\nV závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z právnych názorov\nktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal (zo dňa 15. 05. 2013 sp. zn. 4Sžso/22/2013, zo dňa 17. 07.\n2013 sp. zn. 4Sžso/38/2013, sp. zn. 4Sžso/39/2013, resp. zo dňa 29. 04. 2014 sp. zn. 7Sžso/22/2013)\na navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.\n\nŽalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného písomné stanovisko zo dňa 07. 05. 2015, v ktorom zotrvala\nna dôvodoch podanej žaloby. Doplnila, že každý zamestnanec má možnosť uplatňovať svoje nároky v\n\nobčianskoprávnom konaní, ale iba do dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa s tým, že skutočnosť,\nči do dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia aj dôjde k reálnemu\nuspokojeniu jeho nároku, nedokáže zamestnanec svojím konaním ovplyvniť.\n\nBola toho názoru, že i nároky zamestnancov voči zamestnávateľovi za obdobie pracovnoprávneho\nvzťahu dlhšie ako 18 mesiacov pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa a neuspokojené do\ndňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa, časovo a vecne súvisia s platobnou neschopnosťou\nzamestnávateľa, nakoľko tieto nároky musia v čase platobnej neschopnosti zamestnávateľa existovať,\navšak do začatia konkurzného konania neboli uhradené len zo subjektívneho presvedčenia\nzamestnávateľa o spornosti týchto nárokov a od tohto dňa nebudú v plnom rozsahu uhradené len so\nsubjektívneho presvedčenia zamestnávateľa o spornosti týchto nárokov. V tejto súvislosti poukazovala\nžalobkyňa na ust. § 234 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,\nktoré vlastne dopĺňa proces priznania nároku na dávku garančného poistenia a ust. § 102 sa § 103 tohto\nzákona je nevyhnutné vykladať práve v súvislosti s týmto ustanovením, ktoré neuvádza žiadnu časovú\nhranicu, resp. obmedzenie pre priznanie nároku na dávku garančného poistenia tak, ako to prezentuje\nžalovaný.\n\nSkutočnosť, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 nahradila Smernicu\nRady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS zo dňa  20. 10. 1980, na ktorú poukazovali i v podanej\nžalobe, nepovažuje žalobkyňa za významnú pre výklad ust. § 102 a ust. § 103 vyššie citovaného zákona.\nPráve znenie Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS je významné pre výklad ust. §\n102 a § 103 tohto zákona, nakoľko práve táto smernica bola v zmysle prílohy 5 k zák. č. 461/2003 Z.z .\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zakomponovaná do tohto zákona, pričom text ust.\n§ 102 a ust. § 103 vyššie citovaného zákona sa nezmenil ani po nahradení tejto smernice. Žalobkyňa\nbola  toho názoru, že má nárok na dávku garančného poistenia.\n\nZ pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu,\nsúd zistil, že žalobkyňa si v pobočke žalovaného v Žiline uplatnila nárok na dávku garančného poistenia,\na to žiadosťou zo dňa 08. 09. 2014, ktorá bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 18. 09.\n2014, pričom ako dátum vzniku platobnej neschopnosti svojho bývalého zamestnávateľa, t .j. Akadémia\nvzdelávania, o.z. uviedla deň 28. 07. 2014 s tým, že jej pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval\nod 01. 08. 2008 do  31. 08. 2012. Neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu si uplatnila za\nobdobie od  01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 v sume 1.400,- eur. Žalobkyňa zároveň predložila i pracovnú\nzmluvu zo dňa 09. 07. 2008, uzavretú medzi zamestnávateľom (Akadémia vzdelávania, Žilina) a ňou\nako zamestnancom. Dňa 18. 09. 2014 bol správnemu orgánu prvého stupňa predložený i rozsudok\nOkresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 02. 2013 č. k. 6Cpr/6/2012-65, v zmysle ktorého bol odporca\n(Akadémia vzdelávania, Žilina) povinný navrhovateľke (žalobkyni v tomto konaní) zaplatiť sumu 3.900,-\neur (ktorá pozostávala z neuhradenej časti mzdy za mesiac júl 2012 v sume 500,- eur a z neuhradenej\nčasti mzdy za mesiac august  sume 3.400,- eur) s príslušenstvom. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva,\nže žalobkyňa so svojím zamestnávateľom ukončila pracovný pomer okamžite dňom 31. 08. 2012.\n\nDňa 28. 07. 2014 Okresný súd Žilina vydal uznesenie v konaní pod sp. z. 2R/3/2013, ktorým zastavil\nreštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, t. j. Akadémia vzdelávania o.z., Žilina, začal konkurzné\nkonanie proti tomuto dlžníkovi a zároveň vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom do funkcie správcu\nustanovil JUDr. Milotu Ferenčíkovú, PhD.. Podľa potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobkyne\n(zastúpeného správcom konkurznej podstaty  JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD.) zo dňa 16. 09. 2014\nje ako dátum vzniku platobnej neschopnosti vyznačený dátum 28. 07. 2014, teda dátum, kedy bolo\nvydané uznesenie o začatí konkurzného konania. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 10.\n2014 rozhodnutie č. 348/2014-ZA-DGP, v zmysle ktorého podľa ust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyňa  nemá nárok\nna dávku garančného poistenia vzhľadom na to, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom\nplatobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, t. j. od 28. 01. 2013 do 27. 08. 2014 nepreukázala\nžiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou\ngarančného poistenia. Žalobkyňa podala proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu\nprvého stupňa odvolanie (dôvody ktorého sú prakticky totožné s dôvodmi podanej žaloby), o ktorom\nžalovaný rozhodol dňa 29. 12. 2014 pod č. 56436-2/2014-BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietol\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 10. 2014 potvrdil ako vecne správne.\nSúčasťou predloženého administratívneho spisu je i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa               26.\n\n03. 2014  v konaní pod sp. zn. 10Sžso/23/2013 a rozsudok zo dňa 10. 06. 2014 v konaní pod sp. zn.\n1Sžso/41/2013.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 12. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu  podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP  v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že\npodaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po\nvykonanom pojednávaní rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n\nPodľa § 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platnom v čase\nrozhodovania žalovaného, sociálne poistenie podľa tohto zákona je\na/ nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,\nb/ dôchodkové poistenie, a to\n1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,\n2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v\ndôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,\nc/ úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného\núrazu, služobného úrazu (ďalej len \"pracovný úraz\") a choroby z povolania,\nd/ garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na\nuspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie\nnezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\ne/ poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku\nnezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\n\nPodľa § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba\nv právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je\nštatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo\nčlenom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.\n\nPodľa § 12 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne\nneschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.\nDeň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu\npríslušnému súdu.\nAk súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, považuje sa deň vydania\nuznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\n\nPodľa § 18 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, povinne garančne poistený je zamestnávateľ\nzamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.\nNárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec\nuvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.\n\nPodľa § 102 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok\nna dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť\nnároky tohto zamestnanca, ktorými sú\na/ nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,\nb/ nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,\nc/ nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,\nd/ nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,\ne/ nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom\nvznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,\nf/ nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,\ng/ nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,\nh/ nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,\ni/ nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,\nj/ nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,\n\nk/ nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného\npredpisu,\nl/ súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu\nzrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.\nZamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne\nupozornený.\n\nPodľa § 103 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dávka garančného poistenia podľa § 102 písm.\na/ až h/ sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné\nna poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo\ndaň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v\nkalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.\nDávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nalebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nDávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného\nvymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná\nneschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný\nvymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku,\nv ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31.\ndecembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku\npredchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.\n\nPodľa § 234 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej\npodstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú\nneschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku.\nZamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a\nzamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky\ngarančného poistenia.\nZamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní\npotvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri\nmesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné\ntri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z\npracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.\n\nÚlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa            29. 12. 2014\na posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 10. 2014, ktorým správny orgán prvého stupňa žalobkyni\npodľa ust. § 102 ods. 1 a ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov nepriznal nárok na dávku garančného poistenia, a to s poukazom na konštatovanie, že v\nposledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, t. j. od 28. 01.\n2013 do 27. 08. 201, nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by\nbolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia.\n\nV predmetnom správnom konaní o priznanie dávky garančného poistenia správne orgány vychádzali z\ntoho, že žalobkyňa ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa dňom 31. 08. 2012 a nárok na\ndávku garančného poistenia si uplatnila za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012, a to žiadosťou\nzo dňa 08. 09. 2014, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa               18. 09. 2014.\nBývalý zamestnávateľ žalobkyne sa stal dňom 28. 07. 2014 platobne neschopný, pričom tento dátum\nuviedla žalobkyňa i v žiadosti o dávku garančného poistenia ako dátum vzniku platobnej neschopnosti.\nPri určovaní dňa vzniku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa  žalobkyne bolo potrebné\nvychádzať z ust. § 12 ods. 3  vyššie citovaného zákona, a teda z tej skutočnosti, že konkurzné konanie\nproti jej bývalému zamestnávateľovi začal súd bez návrhu podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zák. č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (konkurzné konanie sa začalo z dôvodu, že veriteľský výbor neschválil reštrukturalizačný plán\nv reštrukturalizačnom konaní a súd zastavil reštrukturalizačné konanie) a v takom prípade sa považuje\n\ndeň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa. Okresný súd Žilina vydal uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a začatí\nkonkurzného konania dňa 28. 07. 2014, kedy i vyhlásil konkurz na majetok bývalého zamestnávateľa\nžalobkyne, v dôsledku čoho sa potom dátum 28. 07. 2014 považuje za deň vzniku jeho platobnej\nneschopnosti a z tohto dátumu bolo potrebné vychádzať pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného\nnároku.\n\nSprávny orgán prvého stupňa nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na dávku garančného poistenia podľa\nust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nTieto ustanovenia sú navzájom prepojené a je potrebné vychádzať z ich skutočného znenia. Ustanovenie\n§ 102 tohto zákona „podmienky nároku na dávku garančného poistenia“ v skutočnosti upravuje, že\nzamestnanec zamestnávateľa má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa zamestnávateľ stal\nplatobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktoré sú vymenované v ust. §\n102 ods. 1, písm. a/ až l/ vyššie citovaného zákona. Ustanovenie § 103 „výška dávky garančného\npoistenia“ v skutočnosti v ods. 2 upravuje rozsah dávky garančného poistenia, ktorý možno poskytnúť\nzamestnancovi tak, že táto dávka sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\n\nPlatobná neschopnosť bývalého zamestnávateľa žalobkyne vznikla dňom 28. 07. 2014 a vzhľadom k\ntomu, že žalobkyňa ukončila u neho pracovný pomer dňom 31. 08. 2012 bolo teda potrebné sledovať\nobdobie 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa\nžalobkyne, nakoľko skončenie pracovného pomeru predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti\nbývalého zamestnávateľa. V prípade žalobkyne sa teda jedná o obdobie 18 mesiacov pred začiatkom\nplatobnej neschopnosti jej bývalého zamestnávateľa, t. j. obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014 a v\nprípade, ak by ňou uplatnený nárok spadal do tohto obdobia, bolo by možné žalobkyni (v prípade, že\nby spĺňala i ďalšie podmienky) priznať nárok na túto dávku v rozsahu najviac troch mesiacov. Nárok\nna dávku garančného poistenia uplatnený žalobkyňou za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 do\nvyššie uvedeného obdobia evidentne nespadá, v dôsledku čoho žalobkyni nebolo možné priznať nárok\nňou uplatnený, čo správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia\ndostatočne zdôvodnili.\n\nV prejednávanom prípade pracovnoprávny vzťah žalobkyne k jej bývalému   zamestnávateľovi skončil\nskôr, ako vznikla jeho platobná neschopnosť a v dobe, ktorá predchádza vzniku platobnej neschopnosti\no viac ako 18 mesiacov. Na daný prípad by sa vzťahovala tá časť ust. § 103 ods. 2 vyššie\ncitovaného zákona, ktorá znie „dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch\nmesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa“, ale len za  predpokladu, že doba posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu bezprostredne predchádzala začiatku platobnej neschopnosti.\nUvedené znamená, že nepostačuje akákoľvek doba 18 mesiacov pred platobnou neschopnosťou\nzamestnávateľa, ale táto doba musí bezprostredne predchádzať začiatku platobnej neschopnosti. Aj\npodľa názoru súdu, pokiaľ pracovnoprávny vzťah žalobkyne skončil dňom 31. 08. 2012, t. j. viac ako\n18 mesiacov pred dňom začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, nie je splnená podmienka\npre poskytnutie dávky garančného poistenia, pretože pracovnoprávny vzťah v predchádzajúcich\nosemnástich mesiacoch pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa netrval. Skutočnosť, že\nsamotný pracovnoprávny vzťah žalobkyne trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012, sama o sebe nie je\ndôvodom pre poskytnutie dávky garančného poistenia.\n\nPodľa názoru súdu uvedený výklad zodpovedá účelu garančného poistenia a nie je v rozpore ani\nso systematickým výkladom zákona. Je pravdou, že ust. § 102 vyššie citovaného zákona má nadpis\n„podmienky nároku na dávku garančného poistenia“ a ust. § 103 tohto zákona má nadpis „výška dávky\ngarančného poistenia“, ale je potrebné vychádzať zo znenia týchto  ustanovení.   Znenie  ust.  §  103\nods. 1 a  2 vyššie  citovaného  zákona jednoznačne vyjadruje súvislosť s ust. § 102 tohto zákona.\nUrčenie výšky dávky garančného poistenia podľa ust. § 103 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré\nustanovuje povinnosť odvodov poistného a dane, je možné realizovať len u zamestnanca, ktorého\npracovnoprávny vzťah trval 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Účelom\ndávky garančného poistenia nie je uspokojenie akýchkoľvek skorších nárokov bývalého zamestnanca\n\nzamestnávateľa, k čomu vedie výklad žalobkyne. Časový rozsah nárokov podľa ust. § 103 ods. 2 vyššie\ncitovaného zákona má za cieľ riešiť aktuálny akútny stav finančnej núdze zamestnanca spôsobený\nplatobnou neschopnosťou zamestnávateľa, a tento časový rozsah je pre daný prípad určený práve\nobdobím posledných 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti, v ktorom už pracovný vzťah\nžalobkyne k bývalému zamestnávateľovi netrval.\n\nVyššie uvedený názor súdu vychádza zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa\n14. 04. 2015, sp. zn. Snj 73/2014 na zjednotenie výkladu ust. § 103 ods. 2  zák. č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého:\nI. Rozsah uspokojenia nárokov zamestnancov z garančného poistenia upravuje zákon o sociálnom\npoistení v § 103 ods. 2, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu\ntroch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nII. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení stanovuje, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v\nrozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potom pod uvedeným obdobím posledných 18\nmesiacov treba rozumieť obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho\nvzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\n\nTýmto stanoviskom sa súd pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v predmetnej\nveci riadil, nakoľko bolo prijaté práve za účelom zjednotenia rozhodovacej činnosti súdov vo veciach\ninterpretácie a výkladu ust. § 103 vyššie citovaného zákona. Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom\nstanovisku okrem iného uviedol:\nUstanovenie § 103 ods.1 konkretizuje spôsob určenia výšky priznávanej dávky garančného poistenia.\nUstanovenie § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v súlade s článkom 4 Smernice 2008/94\nobmedzuje zodpovednosť Sociálnej poisťovne ako záručnej inštitúcie za neuspokojené nároky\nzamestnancov, vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov tak, že v\nsúlade s článkom 4 ods. 2 pododsek 1 a 3 Smernice určuje dĺžku obdobia, za ktoré má Sociálna\npoisťovňa plniť neuspokojené nároky na najviac 3 mesiace v referenčnom období 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich buď začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nalebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nUstanovenie § 103 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upravuje v súlade s článkom 4 ods. 3 Smernice\nmaximálnu výšku garančnej dávky. Ak teda zákonodarca v ustanovení § 103 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení v súlade s článkom 4 Smernice obmedzil zodpovednosť Sociálnej poisťovne ako záručnej\ninštitúcie tak, že ide o obdobie 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti (alebo\ndňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa), potom pod\ntakým referenčným obdobím nemožno rozumieť akékoľvek obdobie 18 mesiacov, ale iba obdobie 18\nmesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (alebo dňu\nskončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Ustanovenie\n§ 103 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení preto nemožno vykladať tak, že by zamestnanec mal\nnárok na dávku garančného poistenia za ktorékoľvek obdobie predchádzajúce platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\nUstanovenie § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať tak, že zamestnanec\nmá nárok na dávku garančného poistenia, uvedenú v § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,\nlen vtedy, ak ide o nárok za najviac tri mesiace trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu v období\n18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich platobnej neschopnosti zamestnávateľa (písm. a)\nalebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa (písm. b).\n\nV súvislosti s týmto zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR k ust. § 103 zák. č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potom podľa názoru súdu bezpredmetné\npoukazovať na ust. § 234 ods. 3 tohto zákona, z ktorého vyplýva povinnosť pre tam uvedené subjekty\npotvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa ust. § 102 ods. 1 za posledné tri\nmesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné\ntri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, čo žiadnym spôsobom neobmedzuje lehotu 18\nmesiacov zakotvenú v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona.\n\nPokiaľ účastníci konania poukazovali na Smernicu Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane\nzamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (žalobkyňa) a na Smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti\nich zamestnávateľa (žalovaný), k tomu je potrebné uviesť, že od 01. 01. 2011 bola do prílohy č. 5\n(zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov zahrnutá pod č. 9 i  Smernica Európskeho parlamentu a Rady\n2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa\n(kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008), ktorá zrušila predchádzajúcu Smernicu Rady 80/987/\nEHS z             20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.\nStalo sa tak bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu\ndo vnútroštátneho práva s tým, že odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto novú\nsmernicu. Uvedené znamená, že od 01. 01. 2011 bola do nášho právneho poriadku zakomponovaná\ni Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES bez toho, aby došlo k zmene ust. § 102 a\nust. 103 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej\nneschopnosti ich zamestnávateľa sú chránení zamestnanci pracujúci v rámci Európskej únie pred\nplatobnou neschopnosťou ich zamestnávateľov. Systém ochrany poskytovaný garančným poistením je\nurčený legislatívou toho štátu, kde dochádza k výkonu činnosti  zamestnanca. Nároky, ktoré je možné\npodľa smernice preplatiť dávkou garančného poistenia, sú definované ich charakterom, obdobím, za\nktoré patria, ako i maximálnou sumou. V garančnom poistení sa preplácajú neuspokojené nároky z\npracovnoprávneho vzťahu, pričom jednotlivé štáty si samé určia referenčné obdobie, z ktorého je možné\nnáhradu nevyplatených mzdových nárokov požadovať.\n\nSlovenská republika pristúpila k určeniu tohto referenčného obdobia tak, že v ust. § 103 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zakotvené, že dávka\ngarančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nalebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nUrčenie tohto referenčného obdobia umožňovala i Smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980\no ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá bola prijatá do nášho\nprávneho poriadku od 01. 01. 2005. Právna úprava (ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona) ostala\nnezmenená i po prevzatí Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008\no ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá rovnako umožňovala,\nresp. umožňuje členským štátom obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií (Sociálna poisťovňa)\nza výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo\npracovnoprávnych vzťahov. Smernica teda umožňuje jednotlivým štátom obmedziť obdobie, za ktoré\nmá dávka garančného poistenia patriť. Náhrada nevyplatených nárokov sa v zmysle našej právnej\núpravy poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nakoľko žalobkyňa si\nnárok na dávku garančného poistenia uplatnila za obdobie od 01. 08 2012 do  31. 08. 2012, ktoré\nale nespadalo do obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne\npredchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti                 (28. 07. 2014) jej bývalého zamestnávateľa\n(teda do obdobia od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014), ani do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich\nskončeniu pracovnoprávneho vzťahu (31. 08. 2012) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa\n(pre prípad, že by skončenie pracovného pomeru nasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa), nebolo jej možné ňou uplatnený nárok priznať.\nZ týchto dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa ust. § 250j\nods. 1 OSP žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade\nso zákonom, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobkyne v\npodanom odvolaní ohľadne uplatneného nároku na dávku garančného poistenia, pričom jednoznačne\na zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobkyni priznať dávku garančného poistenia.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a neúspešnej žalobkyni   náhradu trov\nkonania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto\nrozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ\ndomáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "faad50d0-cece-42f3-9f5f-da6e0fb56705:23a7ac23-2f7e-40d2-902e-bc923d8f33c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cpr/6/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6Cpr/6/2012 z 4. 7. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-07-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/faad50d0-cece-42f3-9f5f-da6e0fb56705:23a7ac23-2f7e-40d2-902e-bc923d8f33c1"}], "citovane_v": []}